Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, June 21, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/341/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218839
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7112218839.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Z. F., H.. X.XX.XXXX, H. C. Z. XXX,
N. Š., T.. X.X.XXXX, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského
rad 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví s prísl., o odvolaní Z. F.É., H.. X.X.XXXX, C.
Z. XXX, zastúpeného JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, Mlynská 28, Košice proti uzneseniu Okresného

súdu Košice I zo dňa 11. decembra 2017 č. k. 17C/177/2012-555 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 11.

decembra 2017 č. k. 17C/177/2012-555 konanie zastavil (výrok I.). Žiadnej zo strán sporu právo na
náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Vyslovil, že štát má právo na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 23.7.2012 sa žalobca domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady škody na zdraví z titulu bolestného sumu vo výške

2.087,70 eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 83.667,20 eur, z titulu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 41.833,60 eur, liečebné náklady vo výške 154,18
eur s príslušenstvom. Dňa XX.XX.XXXX, t.j. po začatí konania žalobca zomrel.

3. Po citácii § 63 ods. 1 CSP a § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súd konštatoval,
že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody na zdraví z titulu bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia. Ide o práva a záväzky osobnej povahy, ktoré podľa § 579 ods. 2
OZ zanikajú smrťou veriteľa. Pretože žalobca v priebehu konania zomrel, jeho nároky zanikli (nemohli
prejsť na dedičov), a preto súd konanie zastavil. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou §
256 ods. 1 CSP za použitia § 257 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

4. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.5. O náhrade trov štátu, ktoré vznikli pred 1.7.2016, rozhodol súd podľa čl. 4 CSP a priznal štátu trovy
konania, ktoré platil vo forme odmien znalcom a boli vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov proti
žalovanému. Žalovaný totiž namietal nárok žalobcu a dňa 28.12.2012 navrhol znalecké dokazovanie.

S predloženým znaleckým posudkom žalovaný nesúhlasil a dňa 26.06.2014 navrhol vykonať kontrolné
znalecké dokazovanie, pričom súdom uložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania nezložil. Aj
keď v tomto konaní nemožno žiadnej strane pričítať zavinenie na zastavení konania, mal súd za to, že
trovy vzniknuté štátu z vyššie uvedených dôvodov zavinil žalovaný.

6. Proti výroku uznesenia, ktorým súd konanie zastavil (výrok I.) a výroku, ktorým žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.) podal Z. F., H.. X.X.XXXX, C. Z. XXX, ako právny
nástupca pôvodného žalobcu odvolanie.

7. Uviedol, že odvolanie podáva ako jediný dedič pôvodného žalobcu, ktorý nadobudol dedičstvo na
základe závetu pôvodného žalobcu zriadeného dňa 20. júla 2017, ktorým odkázal celý svoj hnuteľný

a nehnuteľný majetok svojmu bratovi Z. F., H. X.X.XXXX, C. Z. XXX. Uvedená osoba bola ako jediný
univerzálny dedič po pôvodnom žalobcovi potvrdená uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
16.5.2018 č. k. 35D/916/2017-104. Podané odvolanie sa týka majetkových práv pôvodného žalobcu,
teda práv, ktoré smrťou poručiteľa nadobúdajú (v prvom rade) v zmysle § 460 OZ jeho dedičia. Žalobca
si v konaní okrem nároku za bolesť a nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil aj nárok na

náhradu liečebných nákladov s úrokom z omeškania ako aj nárok na náhradu trov konania.

8. Konštatoval, že podľa § 579 ods. 2 OZ nárok na náhradu za bolesť a nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia smrťou poškodenej osoby zaniknú, a preto správne súd konanie ohľadom
týchto nárokov zastavil. Rovnakým spôsobom však nie je možné postupovať pri nároku na úroky z

omeškania z náhrady za bolesť a z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a nároku na náhradu
liečebných nákladov s úrokom z omeškania a nároku na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov
konania svojou povahou predstavuje príslušenstvo pohľadávky uplatnenej v konaní, nakoľko vo svojej
podstate predstavuje náklady, ktoré vznikli pôvodnému žalobcovi v súvislosti s uplatnením pohľadávky
na súde. Podľa § 121 ods. 3 OZ sú príslušenstvom pohľadávky okrem iného aj náklady spojené s

uplatnením pohľadávky. Účelom náhrady trov konania je nahradiť materiálne výdavky poškodeného
spojené s uplatnením nároku v občianskom súdnom konaní. Aj keď má teda právo na náhradu za
bolesť a právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia výlučne osobný charakter, ktorý sa
viaže na osobu žalobcu, a toto právo podľa § 579 ods.2 OZ zaniká smrťou žalobcu v rozsahu, ako
nebolo za jeho života uspokojené, to neplatí pre príslušenstvo tejto pohľadávky, a to nároku pôvodného

žalobcu na náhradu trov konania. K zániku tohto práva vzhľadom na jeho účel a neosobný charakter
smrťou žalobcu nedochádza, ale prechádza na právnych nástupcov žalobcu. Uvedený právny názor
vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. marca 2014 sp. zn. 3ECdo/278/2013. Obdobným
spôsobom je treba prihliadať aj na nárok pôvodného žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z
náhrady za bolesť a z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Úrok z omeškania má povahu

sankčnej povinnosti, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. Už zo
sankčného charakteru úroku z omeškania je zjavné, že tento má výlučne majetkovú povahu a plní účel
sankcie za oneskorené plnenie. V prípade zásadnej nesúrodosti medzi účelom, ktorý sleduje zákon
priznaním náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a účelom, ktorý sa sleduje
priznaním náhrady trov občianskeho súdneho konania, má smrť toho, komu boli tieto náhrady priznané,

odlišné právne dôsledky. V takomto prípade zánik pohľadávky nemá bez ďalšieho za následok tiež
zánik jej príslušenstva; neplatí teda, že osud príslušenstva zdieľa osud takejto pohľadávky. Z uvedeného
odvolateľ vyvodil, že smrťou pôvodného žalobcu zanikol síce jeho nárok na náhradu za bolesť a náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak z dôvodu odlišného účelu (a výslovne majetkovej povahy)
nezanikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a nárok na (prípadnú) náhradu trov konania.

9. Ohľadne nároku na priznanie úroku z omeškania a nároku na náhradu trov konania mal súd
postupovať podľa § 63 ods. 2,3 CSP a v konaní pokračovať s dedičmi strany.

10.PrílohouodvolaniabolouznesenieOkresnéhosúduPrešovzodňa16.5.2018č.k.35D/916/2017-104

v dedičskej veci po poručiteľovi Z. F.Č., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, a z ktorého vyplýva, že dedičom po
poručiteľovi je jeho brat Z. F., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX. A.. Z. F. udelil dňa 10.8.2018 plnomocenstvo
advokátovi JUDr. Milanovi Szőllőssymu, ktorý predtým zastupoval Z. F..11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v danom prípade sa konanie skončilo jeho zastavením
pre nedostatok procesných podmienok, a to bez toho, aby o nárokoch žalobcu bolo právoplatne
rozhodnuté,lebosmrťoužalobcuzaniklojehoprávonaosobnénároky,ktorésaviažuvýhradnenaosobu

žalobcu. Rozhodnutie o úroku z omeškania, ako aj o trovách konania je konštitutívnym rozhodnutím,
ktorým sa zakladá právny nárok, resp. povinnosť uhradiť úrok z omeškania a nahradiť trovy konania. V
predmetnom konaní o nárokoch žalobcu ohľadne príslušenstva a trov konania ku dňu úmrtia žalobcu
rozhodnuté nebolo. Nároky žalobcu, ktoré si v predmetnom konaní uplatnil boli viazané výlučne na jeho
osobu, a tieto nároky jeho úmrtím na dediča neprešli. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.3.2014 sp.zn. 3ECdo/278/2013, podľa ktorého smrťou poškodeného
zaniká jeho právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu, v ktorom nebolo za
života poškodeného uspokojené, a nezaniká, ale právo na zaplatenie sumy prisúdenej poškodenému
ako náhrada trov konania, (v ktorom sa domáhal náhrady za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia).

12. Nebohý žalobca sa za svojho života nedomohol v súdnom konaní náhrady za vytrpenú bolesť
ani náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a nebol mu prisúdený ani nárok na príslušenstvo
pohľadávky, ani nárok na náhradu trov konania, a tak nemôže sa týchto nárokov domáhať ani ako dedič
po nebohom procesnom postavení žalobcu, a preto navrhol odvolanie odmietnuť.

13. Odvolateľ vo vyjadrení k podaniu žalovaného zotrval na názore, že v prípade nárokov na uplatnenie
úroku z omeškania a na náhradu trov konania sa nejedná o nároky osobnej povahy, a to ani v prípade,
že tieto nároky tvoria príslušenstvo uplatnených nárokov, ktoré takúto výlučnú osobnú povahu majú.

14. Rozdielnosť účelu uvedených nárokov na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia na jednej strane a nárokov na zaplatenie úroku z omeškania a náhradu trov konania na
strane druhej, je úplne zjavná. Podľa odvolateľa nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, podľa ktorého
má súdne rozhodnutie o priznaní nároku na úrok z omeškania, resp. o priznaní nároku na náhradu
trov konania, konštitutívnu povahu. To by znamenalo, že až samotným súdnym rozhodnutím by vzniklo
žalobcovi právo na úrok z omeškania, resp. právo na náhradu trov konania, ktoré tu pred rozhodnutím

súdu ešte neexistovalo. Uvedený právny názor je podľa odvolateľa v rozpore so samotnou právnou
úpravou. V ďalšej časti vyjadrenia uviedol, že mu neušlo, že v prípade uznesenia NS SR zo dňa 6.3.2014
sp.zn. 3ECdo/278/2013 sa pojednáva už o prisúdenej náhrade trov konania. Uvedené však netvorí
podstatu právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

15. Podstatou uvedeného rozhodnutia je právne posúdenie povahy nároku na náhradu za bolesť a
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a povahy príslušenstva tohto nároku a v nadväznosti na
to v prípade nesúrodosti účelu týchto nárokov posúdenie právnych dôsledkov smrti pôvodne oprávnenej
osoby.

16. Žalovaný vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu odvolateľa uviedol, že v danom prípade nie je možné
prisvedčiť nepodloženým domnienkam právneho zástupcu vychádzajúc zo skutočného stavu veci, že
nebohý žalobca nebol úspešným účastníkom konania.

17. V danom prípade sa konanie skončilo jeho zastavením pre nedostatok procesných podmienok.

Nebolorozhodnutéokonkrétnomnárokutitulombolestného,titulomsťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
a titulom zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane príslušenstva. K
uplatňovanému nároku titulom trov konania žalovaný uviedol, že súd nemôže svoje rozhodnutie založiť
na domnienkach a úvahách o tom, či možno spravodlivo požadovať od dedičov po nebohom, aby
nahradil odmenu právneho zastúpenia.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu
odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa, či
bolo podané včas oprávnenou osobou § 357 písm. a/ CSP, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie právneho nástupcu
žalobcu je potrebné odmietnuť.19. Zo spisu Okresného súdu Košice I zn. 17C/177/2012 sa podáva, že dňa 23.7.2012 žalobou
doručenou súdu sa žalobca Z. F., H.. X.XX.XXXX domáhal náhrady škody proti žalovanému a to z titulu
bolestného vo výške 2.807,70 €, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 83.667,20 €, z

titulu zvýšeného sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 41.833,60 € a liečebné náklady v sume
114,18 € s príslušenstvom. Žalobca zomrel dňa X.X.XXXX. Smrťou poškodeného zaniklo jeho právo
na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, v rozsahu v ktorom nebolo za života
poškodeného uspokojené (§ 579 ods. 2 OZ, a preto súd konanie zastavil (lebo nedošlo k žiadnemu
právnemu nástupníctvu do týchto práv).

20. Medzi práva, ktoré smrťou veriteľa zaniknú, patrí podľa § 579 ods.2 veta za bodkočiarkou OZ právo
nabolestnéananáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia(viď§444OZazákonč.437/2004Z.z.).

21. V tomto prípade ide o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je obmedzená na osobu veriteľa
(poškodeného).

22. Pod právom na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia má zákon na mysli právo
domáhať sa odškodnenia voči škodcovi na súde, ale aj právo domáhať sa náhrady tejto nemajetkovej
ujmy voči škodcovi, ktorá bola síce i súdom poškodenému priznaná, ale za jeho života mu nebola
škodcom alebo inou osobou (napr. poisťovateľom z titulu poistenia zodpovednosti škodcu za škodu a

pod.) vyplatená.

23. Z hľadiska ust. § 579 OZ o zániku práva na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia smrťou veriteľa je nerozhodné, či právo na bolestné bolo právoplatným rozhodnutím súdu
priznané alebo nie (R 20/1966).

24. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zaniká smrťou poškodeného, aj keď
škodca pred jeho smrťou tento nárok uznal a urobil úkony smerujúce na plnenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (R 31/1977).

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vysvitá, že úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky druhy náhrad
nemajetkovej ujmy, ktoré sa výslovne viažu na osobu dotknutej osoby z právneho nástupníctva.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené bolo potrebné vyriešiť otázku, či spolu so zánikom práva
(pohľadávky) oprávneného na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré mu

nebolo priznané, došlo smrťou žalobcu aj k zániku práva na náhradu trov konania, ako aj práva na úroky
z omeškania, ktoré mu takisto priznané neboli.

27. Pohľadávkou, vychádzajúc z ust. § 488 OZ treba rozumieť subjektívne právo veriteľa voči dlžníkovi
na určité plnenie. Príslušenstvom pohľadávky sú podľa § 121 ods. 3 OZ úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Úroky možno dohodnúť pri peňažnej pôžičke (§ 658 ods. 1 OZ). Úroky z omeškania a poplatok z
omeškania sú sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka splniť peňažný dlh riadne a včas (§ 517 ods.
1, 2 OZ).

29. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa v súdnej praxi (viď R 12/1991) a tiež v právnej teórii
(viď Jaromír Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, Eurounion 2005
str. 172) považujú aj trovy súdneho konania, pokiaľ boli priznané rozhodnutím súdu.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo 6.3.2014 sp.zn. 3ECdo 278/2013 konštatoval, že
smrťoupoškodenéhozanikájehoprávonabolestnéananáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia
v rozsahu, v ktorom nebolo za života poškodeného uspokojené; nezaniká ale právo na zaplatenie sumy
„prisúdenej“ poškodenému ako náhrada trov konania, v ktorom sa domohol náhrady za utrpenú bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia.

31. Keďže bolo preukázané, že nebohý žalobca sa za svojho života nedomohol v súdnom konaní
náhrady za vytrpenú bolesť a ani náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a nebol mu prisúdený
ani nárok na príslušenstvo pohľadávky a ani nárok na náhradu trov konania, nemôže sa týchto nárokovdomáhať ani dedič po nebohom v procesnom postavení žalobcu, lebo na právnych nástupcov (dedičov)
neprešlo zaniknuté právo, ale ani jeho príslušenstvo, a preto nie je oprávneným na podanie odvolania
voči zastavujúcemu uzneseniu konajúceho súdu (§ 386 písm.b/ CSP).

32. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 378 ods.2 CSP na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.

34. Podľa § 386 písm.b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

35. Smrť Z. F. mala za následok nielen zánik práva na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ale aj zánik práva na náhradu trov konania a práva na úroky z omeškania,
ktoré neboli priznané (prisúdené) súdom.

36. Zaniknuté práva nemohli prejsť smrťou Z. F. na jeho právneho nástupcu - dediča A.. Z. F., ktorý sa
preto nemohol stať stranou sporu v predmetnom konaní.

37. Odvolateľ nebol oprávnený napadnúť prvoinštančné rozhodnutie odvolaním, a preto odvolací súd

jeho odvolanie odmietol podľa § 386 písm.b/ CSP.

38. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že nepatričné sú polemiky právneho zástupcu odvolateľa
o charaktere rozhodnutia o náhrade trov konania. Teória a súdna prax je vo vzácnej zhode v tom, že
nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného

rozhodnutia súdu, rozhodnutie súdu má v tomto smere konštitutívnu povahu (viď Občansky soudní řád,
Komentář dr. Jaroslav Bureš, dr. Ľubomír Drápal a dr. Michal Mazúr, 5. vydanie 2001, C.H.Beck str. 526,
ďalej OSŘ Komentář 1. diel dr. Jaroslav Bureš, dr. Ľubomír Drápal, dr. Zdeněk Krčmář, dr. Michal Mazúr,
6. vydanie 2003 C.H.Beck).

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 256 ods.1 CSP a Článku 4 ods.1 CSP. Pretože CSP neobsahuje ustanovenie o trovách
konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP,
ktoré upravuje problematiku, čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania. Konanie v tomto
prípadekončíbeztoho,abyodvolacísúdrozhodolvovecisamej,tedaobdobneakovprípadezastavenia

konania z dôvodu procesného zavinenia tej strany, ktorá podala odvolanie neoprávnenou osobou. V
prejednávanej veci žalobca, resp. jeho právny nástupca zavinil odmietnutie odvolania a tak mu vznikla
povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník,
zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).