Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200184
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2019200184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu Ing. T. J., nar. X.X.XXXX,

bytom J. XX/XX, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Lucia Jurgová advokátka, s. r. o., Slnečná 33,
Poproč, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38469-2/2019-BA zo dňa 24.4.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 38469-2/2019-BA
zo dňa 24.4.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava
č. 200-003600-CA04/2019 zo dňa 6.2.2019, podľa ktorého mu od 1.9.2018 podľa § 51 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení zanikol nárok na materské, vychádzajúce zo zistenia, že žalobca od 1.9.2018 začal
vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa ENVIRAL, a. s. v nezmenenom časovom rozsahu a
s porovnateľným príjmom ako pred uplatnením nároku na materské, a prestal tak poskytovať dieťaťu
starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa.

2. Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnej aplikácii právnych noriem upravujúcich nárok na
materské na zistený skutkový stav.

3. Právne posúdenie veci žalovaným podľa žalobcu nemá oporu v ustanovení § 49 Zákona o sociálnom
poistení, ktorý určuje požiadavky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. V zmysle tohto
ustanoveniamôžeotecdieťaťapoberaťmaterské(okreminého)prisúčasnomsplnenítýchtopodmienok:

a. prevzatie starostlivosti o dieťa a staranie sa oň,
b. dohoda s matkou dieťaťa,
c. uplynutie aspoň 6 týždňov od pôrodu,
d. matka nepoberá materské ani rodičovský príspevok.
Zvyššieuvedenýchpodmienoknevyplývapožiadavka,abyotecdieťaťanevykonávalzárobkovúčinnosť,
a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa. Pojem starostlivosť
o dieťa nemá vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný

v zákone č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej aj len "Zákon o rodičovskom príspevku"),
podľa ktorého "riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v
záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa,
hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitnéhopredpisu." Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49
Zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa Zákona o rodičovskom príspevku, nakoľko
v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč

celým právnym poriadkom. Riadnu starostlivosť je pritom možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou
inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Z uvedeného teda neplynie
nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti o dieťa
osobne. Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí
rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné. Žalobca uviedol, že zárobkovú činnosť,

ktorú vykonáva na základe pracovného pomeru uzatvoreného od 1.9.2018, môže vykonávať v zmysle
Pracovnéhoporiadkuvrámcipružnéhopracovnéhočasustým,žezamestnanecsivolízačiatokakoniec
pracovného času a zároveň po dohode s nadriadeným žalobcu, mu bolo umožnené vykonávať prácu
z domu, čo žalovanému aj preukázal. Poukazoval tiež na to, že žalovaný sám na svojej web stránke
možnosť trvalého pracovného pomeru popri poberaní materského pripúšťa a súčasne tam neuvádza, že
by podmienkou vzniku nároku otca na materské boli skutočnosti, ktorými v danom prípade odôvodňuje

nepriznanie dávky. Podľa žalobcu o tom, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej
činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznávania nároku na materské svedčí aj fakt, že povinnosť
osobnej starostlivosti bola z ustanovenia § 3 ods. 3 Zákona o rodičovskom príspevku vypustená s
účinnosťou od 1.1.2011, pričom v zmysle § 1 ods. 2 cit. zákona je rodičovský príspevok štátna sociálna
dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Do dátumu

1.1.2011 sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo
výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 1.1.2011 sa však môže starostlivosť
o dieťa v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby. Z dôvodovej správy k
novele, ktorou došlo k tejto zmene, plynie, že jej účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období
poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre poberanie materského) prispieť k

zlepšeniupríjmovejsituácierodinyvykonávanímpracovnejčinnosti.Pokiaľsažalovanýodvolávanaúčel
nemocenskej dávky, žalobca poukazuje na: § 2 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého
nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na
zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva; § 3 Zákona
o sociálnom poistení, ktorý upravuje, čo sa rozumie zárobkovou činnosťou pre účely tohto zákona.

Povinnosť sústavnej osobnej starostlivosti nie je koncipovaná v rámci rodičovských práva povinností v
zákone o rodine, pričom žalobca poukazuje na čl. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v zmysle ktorého
rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že
pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a
matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť,

najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práva povinností; § 28 ods. 1
písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v zmysle ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rovnako tak žalobca poukazoval na čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého
štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že

obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich
prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným
zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa; čl. 18 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v
zmysle ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky potrebné opatrenia na to, aby
sa zabezpečilo právo detí pracujúcich rodičov využívať služby a zariadenia starostlivosti o deti, ktoré sú

pre ne určené. Podľa žalobcu je všeobecne známe, že Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí
rodičovského príspevku matkám, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Preto pokiaľ na strane otcov trvá
na zanechaní pracovnej činnosti, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom
diskriminácie v sociálnom zabezpečení.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Poukazoval na to, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za predpokladu splnenia podmienok
stanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia ako poistenia pre prípad straty alebo
zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej

neschopnosti, tehotenstva a materstva, resp. poskytovania starostlivosti dieťaťu iným poistencom (§
2 písm. a) zákona). Na vznik nároku na túto dávku je potrebné splnenie všeobecných podmienok
vymedzených v ust. § 30 zákona, a zároveň osobitných podmienok, stanovených v § 49 zákona. Jednouz nich je nielen prevzatie dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou, ale aj poskytovanie
starostlivosti dieťaťu.

6. Má za to, že výklad zákona je nutné realizovať v kontexte s úmyslom zákonodarcu, ktorým v
tomto prípade je odškodňovanie iba skutočného, nie formálneho prevzatia starostlivosti o dieťa a
skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou, ktorá si nárok na materské uplatňuje. Táto
požiadavka vyplýva nielen z § 51 ods. 2 zákona, ktorý s ukončením, resp. prerušením starostlivosti
o dieťa z iných než zdravotných dôvodov, spája zánik nároku na materské, a to už dňom ukončenia

starostlivosti o dieťa, ale nepriamo aj z § 30 písm. b) zákona, podmieňujúceho vznik nároku na
materské stratou príjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje
nárok na materské, v období starostlivosti o dieťa. Cieľom takejto požiadavky je „oslobodenie“ od
výkonu zamestnania, a tým vytvorenie priestoru na skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu (nie
zabezpečenie jej poskytovania), a takéto poskytovanie starostlivosti napokon kompenzovať v podobe
materského. Požiadavka poskytovania starostlivosti dieťaťu priamo osobou, ktorá si na jej základe

uplatňuje nárok na materské, v neposlednom rade vyplýva aj z kompenzačného účelu nemocenského
poistenia, z ktorého sa poskytuje materské. Predpokladom jeho naplnenia je strata príjmu spôsobená
tým, že daná osoba nepracuje vôbec, resp. v obmedzenom rozsahu, umožňujúcom starostlivosť o dieťa,
a to z dôvodu, aby mohla dieťaťu poskytnúť starostlivosť. Podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti
žalobca splnil. Ku dňu prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti mal totiž uzatvorený jeden pracovný

pomer(soSanecaPharmaceuticalsa.s.),ododňaprevzatiastarostlivostiodieťaprerušenýnástupomna
rodičovskú dovolenku, pričom inú pracovnú činnosť nevykonával. To znamená, že žalobca sa nielenže
formálne zaviazal prevziať dieťa do svojej starostlivosti (v Rodičovskej dohode k výplate materského
inému poistencovi zo dňa 27. augusta 2018), nástupom na rodičovskú dovolenku si vytvoril priestor
na to, aby mohol svoj záväzok realizovať, t. j. prevziať starostlivosť o dieťa a od daného dňa sa

oň naozaj starať, ako to v zmysle vyššie vysvetleného požaduje zákon. Nakoľko žalobca podmienku
prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti ku dňu 29. augusta 2018 splnil, nárok na materské mu bol
priznaný, a síce právoplatným rozhodnutím pobočky zo dňa 5. decembra 2018. Sporným sa stalo až
ďalšie pretrvávanie poskytovania starostlivosti dieťaťu. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobcovi popri
pracovnom pomere, ktorý bol odo dňa prevzatia starostlivosti o dieťa prerušený nástupom na rodičovskú

dovolenku, dňa 1. septembra 2018 vznikol nový pracovný pomer (so spoločnosťou ENVIRAL, a.s. V
danom pracovnom pomere (ako vyplýva z pracovnej zmluvy zo dňa 20. júla 2018) bol žalobca povinný
odpracovať 40 hod. týždenne, t. j. plný úväzok na dohodnutom mieste výkonu práce v sídle ENVIRAL, a.
s. mimo miesta jeho pobytu, čo objektívne vylučuje súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo
žalobcom. Preto nemožno konštatovať, že za jeho trvania sa naďalej skutočne o dieťa staral. Žalobca

zdôrazňuje pružnosť jeho pracovného času. V predmetnom pracovnom pomere síce je dohodnutá
možnosť pružného pracovného času, to však znamená len, že žalobca si sám volí začiatok a koniec
pracovnej doby. Uvedené deklaroval aj zamestnávateľ, keď v potvrdení zo dňa 28. januára 2019 uviedol,
že žalobca môže uplatňovať pružný pracovný čas, avšak je povinný byť na pracovisku od 8.30 hod. do
14.30 hod., a zároveň musí byť dodržaný "štvortýždňový fond pracovnej doby v rozsahu 160 hodín". To

znamená,žedenneježalobcapovinnýodpracovaťnapracoviskuvsídlezamestnávateľaaspoň6hodín.
Takéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu. So skončením
jej poskytovania zákon v § 51 ods. 2 spája zánik nároku na materské. Navyše, dôkazy, ktoré žalobca
predložil v prílohe listu "Žiadosť o doplnenie informácii do spisu", pobočke doručeného dňa 1. februára
2019, (potvrdenie ošetrujúceho lekára dieťaťa zo dňa 29. januára 2019, vyhlásenie Mgr. F. F., štatutára

OZ Šťastné slniečka - ďalej len "detské centrum", zo dňa 30. januára 2019), potvrdzujú, že dieťa je v
priebehu dňa v starostlivosti detského centra. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca niekoľkokrát v liste zo
dňa 30. januára 2019.

7. Podľa žalovaného, ako bolo uvedené už v rozhodnutí zo dňa 24.4.2019, materské a rodičovský

príspevok sú dve úplne rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok
ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj
subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky
jednej dávky na druhú. Materské má svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon,
používajúci pojem starostlivosť. Ten má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z. z., ktorý je

špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi
neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie
týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona
č. 571/2009 Z. z., resp. iného špeciálneho predpisu na materské, resp. na „rozširovanie“ významuzákonom zavedeného pojmu starostlivosť na riadnu starostlivosť. Vzhľadom na uvedené sa nemožno
stotožniť so žalobcovou požiadavkou, vykladať zákonný pojem starostlivosť ako riadnu starostlivosť
podľa zákona č. 571/2009 Z.z., a ani s jeho názorom, že povinnosť osobnej starostlivosti o dieťa

nemožno na účely nároku na materské vyžadovať z dôvodu, že ako uvádza, táto bola zo zákona č.
571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 1. januára 2011. So skončením
starostlivosti z iného než zdravotných dôvodov zákon v § 51 ods. 2 zákona nepochybne spája zánik
nároku na materské, a to už dňom skončenia starostlivosti o dieťa. Vychádzajúc z uvedeného je
zrejmé, že dňom 1. septembra 2018, kedy žalobcovi vznikol nový pracovný pomer, v ktorom pracuje

za podmienok vylučujúcich súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu, a zároveň ktorým starostlivosť
o dieťa prevzalo detské centrum, už žalobca neposkytuje dieťaťu starostlivosť, ktorá by odôvodňovala
trvanie jeho nároku na materské, v dôsledku čoho nárok na materské podľa § 51 ods. 2 zanikol.

8. K tvrdeniu žalobcu o jeho možnosti pracovať z domu žalovaný poukazoval na to, že zamestnávateľ
síce žalobcovi podľa potvrdenia zo dňa 8.2.2019 umožnil vykonávať práce z domu, avšak žalobca sám

v liste zo dňa 30.1.2019 uviedol, že z domu pracuje iba pokiaľ dieťa nemôže navštevovať jasle.

9. Výkon inej zárobkovej činnosti ani podľa žalovaného nie je prekážkou vzniku nároku iného poistenca
na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná aj popri výkone práce,
t.j. ak sú pracovné podmienky upravené tak, aby za ich plnenia bolo možné súčasne poskytnúť dieťaťu

skutočnú starostlivosť.

10. Žalovaný poukazoval aj na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa
21.3.2019, v zmysle ktorého je súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom
v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, v zásadnom rozpore s účelom nemocenského

poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Ako sa v ňom ďalej uvádza, je nesporné, že v takýchto
prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si
nároku na materské.

11. V následnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca predložil pracovnú zmluvu matky dieťaťa

s dodatkami a dohody o vykonaní práce, s tým, že podľa týchto dokladov matka dieťaťa je od r.
2011 v trvalom pracovnom pomere a od 1.9.2018 nastúpila do práce po vyčerpaní časti rodičovskej
dovolenky, pričom je pracovný pomer je na plný úväzok, čím žalobca preukazuje, že po návrate matky
do zamestnania prevzal starostlivosť o dieťa, ako aj skutočnosť, že matka dieťaťa aj počas poberania
materského mala iný príjem.

12. Poukazoval na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. neobsahuje požiadavku na preverovanie príjmu
osoby žiadajúcej o materské, pričom v iných prípadoch, v ktorých je vyplácanie dávok podmienené
nedosahovaním iného príjmu alebo príjmu nad stanovenú hranicu, sa takéto preukázanie v zákone
požaduje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho stanovením podmienky, aby osoba žiadajúca o dávku

nepracovala alebo pracovala v obmedzenom rozsahu, koná v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

13. Zdôrazňoval, že v zákone č. 461/2003 Z.z. nie je uvedené, čo znamená skutočné prevzatie
starostlivosti o dieťa, ani ako sa majú tejto prispôsobiť pracovné podmienky. Zákon a ani Sociálna
poisťovňa nevyžaduje žiadny doklad, kde sa bude počas poberania materskej dieťa nachádzať, a to

ani od matky, ani od otca. Nepožaduje sa dokonca ani čestné prehlásenie, že o dieťa sa bude otec či
matka starať osobne. Z toho je zrejmé, že úmyslom zákona nie je celodenná 24 hodinová starostlivosť
výlučne jedného rodiča. Nie je zrejmé, prečo Sociálna poisťovňa nepožaduje dôkaz, že sa o dieťa
starajú osobne, od všetkých otcov/matiek, ale len od tých, ktorí pracujú - a to len v jednom z typov
pracovného vzťahu, keď je jasné, že aj rodič, ktorý „nezarába“ sa o dieťa v skutočnosti nemusí starať.

Zároveň Sociálna poisťovňa nepožaduje takýto dôkaz osôb, ktoré žiadajú o priznanie dávky materského
v postavení živnostníkov alebo konateľov obchodných spoločností.

14. Pokiaľ Sociálna poisťovňa pri jeho pružnom pracovnom čase a povinnosti byť 6 hodín na pracovisku
uzavrela, že mu pracovné podmienky neumožňujú starať sa o dieťa, nie je zrejmé, prečo 17 hodinová

(24 - 6 hodín v práci - 1 hodina na cestu) nepretržitá osobná starostlivosť je nedostačujúca. Sociálna
poisťovňa nepreverovala ani skutočnosť vyplývajúcu z predloženého potvrdenia o jeho možnosti
vykonávať prácu z domu a nezisťovala, koľko hodín skutočne pracuje v sídle firmy a ako využíva prácu
z domu.Za nepreukázané považuje tvrdenie žalovaného, že dieťa je spravidla v starostlivosti detského centra,
nakoľkotakýtoúdajnebolzisťovanýaonnebolpožiadanýopredloženiežiadnehododatočnéhodokladu.
Súčasne žalobca opätovne poukazoval na to, že matka dieťaťa je od 1.9.2018 zamestnaná na plný

úväzok a preto nemôže zabezpečovať osobnú starostlivosť o dcéru.
Žalovaným predložené rozhodnutie prokuratúry považuje v tomto prípade za nerelevantné, nakoľko nie
je jasné, akým spôsobom sa v posudzovanom prípade o dieťa staral otec, či mal pružnú pracovnú dobu,
možnosť pracovať z domu a pod., ani to, či matka pracovala.

15. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich
písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

16. Žalobca v konaní poukazoval na právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozsudku
8Sa/6/2019 zo dňa 25.7.2019, ktorým bolo žalobe v obdobnej právnej veci vyhovené a preskúmavané

rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo zrušené. Zopakoval, že nárok na materské si uplatnil z dôvodu
záujmu manželky o návrat do zamestnania a že starostlivosť o dieťa prevzal v rovnakom rozsahu,
nakoľko aj matka počas poberania rodičovského príspevku pracovala. O podmienkach nároku sa vopred
informoval na Sociálnej poisťovni, pričom netajil svoj záujem počas poberania materského pracovať.
Sociálnejpoisťovnipredložilvšetkypožadovanédoklady,pretopodmienkypreposkytovaniematerského

splnil, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v jeho prípade nejde o zamestnávanie u toho istého
zamestnávateľa, ktorého mal pred uplatnením nároku.

17. Žalovaný v konaní predložil rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 25Sa/25/2019 a
18Sa/25/2019, Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/5/2019, Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/24/2019 a

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24Sa/6/2019, s tým, že ide o rozhodnutia v obdobných veciach,
v ktorých súdy žaloby zamietli.

18. Uvádzal tiež, že v prípade rozsudku Krajského súdu v Prešove, na ktorý poukazoval žalobca,
ide čiastočne o iné skutkové okolnosti ako v predmetnej veci. Má za to, že nakoľko podľa vyjadrenia

samotného žalobcu tento dieťa denne vozí do jaslí a prácu z domu vykonáva iba v prípadoch, keď
dieťa nemôže jasle navštevovať, nebolo potrebné tieto okolnosti skúmať. Podľa žalovaného už z tejto
skutočnosti vyplýva, že prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca je iba fiktívne, pričom k obchádzaniu
zákona dochádza v takýchto prípadoch z dôvodu, že materské je poskytované vo vyššej čiastke ako
rodičovský príspevok.

19. Podľa § 3 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku,
(1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak
a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a
b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa

osobitného predpisu.

(2) Dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa
a) do troch rokov veku,
b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa §
2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej
istej oprávnenej osobe.

(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme

všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena
dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

(4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje
riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona
je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a
na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského

poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie
nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a
ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28
týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzatí do svojej
starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec,
ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské
37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia

troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol
nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do
starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa

pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,
ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o
dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa

poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku
na materské.

20. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 24.4.2019 žalovaný
akoodvolacíorgánzamietolodvolaniežalobcuapotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánu

zo dňa 6.2.2019 o zániku nároku žalobcu na materské od 1.9.2018 vychádzajúce zo zistenia, že účastník
konania od tohto dátumu začal u nového zamestnávateľa vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní s
jeho pracovným pomerom predchádzajúcim uplatneniu nároku na materské v nezmenenom časovom
rozsahu a s porovnateľným príjmom.

21. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, okrem iného, že žalobca mal uzavretý
pracovnoprávny vzťah so Saneca Pharmaceuticals a. s. Šetrením v informačných systémoch Sociálnej
poisťovne (ďalej len "IS SP") bolo zistené, že žalobca bol povinne nemocensky poistený ako
zamestnanec Saneca Pharmaceuticals a. s. od 1. septembra 2007, avšak toto nemocenské poistenie
zaniklo dňom 31. augusta 2018. Z dôkazov menovaných vyššie ďalej vyplýva, že žalobca sa zaviazal

prevziať dieťa do svojej starostlivosti na základe dohody rodičov ku dňu 29. augusta 2018. Na účel
poskytovania starostlivosti dieťaťu mu bola z pracovného pomeru so Saneca Pharmaceuticals a. s.
poskytnutá rodičovská dovolenka dňom 29. augusta 2018, čo potvrdzujú aj údaje evidované v IS
SP, deklarujúce aj absenciu príjmu z tohto poistného vzťahu. Nakoľko, ako bolo preukázané, ku dňu
prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol jediný evidovaný pracovný pomer navrhovateľa prerušený jeho

nástupomnarodičovskúdovolenku,pričominúpracovnúčinnosť(ktorábybolaevidovaná)nevykonával,
žalobca si tak vytvoril podmienky na to, aby mohol skutočne prevziať starostlivosť o dieťa a túto
starostlivosť mu fakticky poskytovať, ako to v zmysle vyššie vysvetleného požaduje zákon. V dôsledku
tejto skutočnosti bolo možné konštatovať, že žalobca skutočne prevzal dieťa do svojej starostlivosti
ako sa zaviazal v dohode rodičov a o toto dieťa sa naozaj staral. Pobočka preto rozhodla správne,

keď žalobcovi, ktorý splnil aj ostatné vyššie citované podmienky vzniku nároku na materské, nárok na
materské odo dňa 29. augusta 2018 priznala. Dňom 1. septembra 2018 však ako potvrdzuje jednak
predložená pracovná zmluva zo dňa 20. júla 2018, ako aj záznamy evidované v IS SP žalobcovi vznikol
nový pracovný pomer a s ním aj nové povinné nemocenské poistenie zamestnanca zamestnávateľa
ENVIRAL, a. s., v dôsledku čoho došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých bol žalobcovi priznaný

nárok na materské. Z pracovnej zmluvy zo dňa 20. júla 2018 vyplýva dohodnutý pracovný čas v rozsahu
40 hod. týždenne a miesto výkonu práce v sídle ENVIRAL, a. s. Dňa 1. februára 2019 žalobca doručil
pobočke potvrdenie tohto zamestnávateľa zo dňa 28. januára 2019, v ktorom uviedol, že žalobca môže
uplatňovať pružný pracovný čas. Dodal, že musí byť dodržaný "štvortýždňový fond pracovnej doby vrozsahu 160 hodín", pričom žalobca je povinný byť na pracovisku od 8.30 hod. do 14.30 hod. Vzhľadom
na uvedené dôkazy je nesporné, že odo dňa 1. septembra 2018 žalobca vykonáva inú zárobkovú
činnosť, v ďalšom pracovnom pomere. V predmetnom pracovnom pomere je síce dohodnutá možnosť

pružného pracovného času, to však znamená len to, že žalobca si sám volí začiatok a koniec pracovnej
doby, avšak denne je povinný odpracovať na pracovisku v sídle tohto zamestnávateľa aspoň 6 hodín, a
zároveň 160 hodín za 4 týždne, čo zodpovedá 40 hodinám týždenne. Ide teda o prácu na plný úväzok,
aj keď s pružným pracovným časom. Takéto pracovné podmienky neumožňujú súčasné poskytovanie
starostlivosti o dieťa.

22. Poukazoval na to, že žalobca v prílohe listu zo dňa 30.1.2019 predložil potvrdenie ošetrujúceho
lekára dieťaťa a vyhlásenie Mgr. M. F., štatutára OZ šťastné slniečka, z ktorých vyplýva, že dieťa od
1.9.2018 navštevuje detské centrum, kde ho žalobca, ako potvrdila Mgr. F. vo vyhlásení "každé ráno
osobne odovzdáva... informuje sa o skutočnostiach, ktoré sa stali v priebehu dňa, zaujíma sa o priebeh
jej pobytu.. ". Tieto dôkazy jednoznačne potvrdzujú, že dieťa je v priebehu dňa v starostlivosti detského

centra.Tútoskutočnosťnapokonpotvrdilajsamotnýžalobcavlistezodňa30.januára2019,keďuviedol,
že dieťa "navštevuje od 1. septembra 2018 jasle Slniečko v Hlohovci", pričom dodal, že tento spôsob
starostlivostisi"zvolilvsúladesozákonomorodičovskompríspevku",požadujúcimriadnustarostlivosťo
dieťa.Ďalejuviedol„dcérudennedojasieľvozím..pracujemzdomu,pokiaľnemôžejaslenavštevovať..“.

23. Podľa názoru žalovaného táto skutočnosť má vplyv na nárok žalobcu na materské, nakoľko
preukazuje, že sa o dieťa nestará žalobca, nakoľko starostlivosť oň zabezpečuje prostredníctvom inej
osoby, či už fyzickej alebo právnickej, nedochádza k naplneniu podmienky skutočného poskytovania
starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom, ako to v zmysle vyššie uvádzaných úvah vyžaduje zákon. So
skončením starostlivosti z iného než zdravotných dôvodov zákon v § 51 ods. 2 zákona nepochybne

spája zánik nároku na materské, a to už dňom skončenia starostlivosti o dieťa.
Uvádzal, že materské a rodičovský príspevok sú totiž dve úplne rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu,
za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov,
ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Materské je sociálnou dávkou
poskytovanou Sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok, ktoré upravuje výlučne

zákon a jeho účelom [v zmysle § 2 písm. a) zákona] je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla priamo
poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské, v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že
prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto dieťa sa následne skutočne stará. Rodičovský príspevok je
štátnou dávkou, jeho podmienky upravuje zákon č. 571/2009 Z.z., a ako je uvedené v jeho § 1 ods. 2, štát
ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, rozhodovanie o ňom a

jeho poskytovanie spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného je zrejmé,
že tieto dávky si nemožno zamieňať, resp. vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Materské má
svoju konkrétnu právnu úpravu, tzv. lex specialis, a tou je zákon, používajúci pojem starostlivosť. Ten
má rovnakú právnu silu ako zákon č. 571/2009 Z.z., ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k
rodičovskému príspevku. Medzi týmito právnymi predpismi neexistuje vzťah generálneho predpisu voči

špeciálnemu predpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočnosti
nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona č. 571/2009 Z.z., resp. iného špeciálneho
predpisu na materské, a teda ani na „rozširovanie“ významu zákonom zavedeného pojmu starostlivosť
na riadnu starostlivosť. Pojem riadna starostlivosť zavedený zákonom č. 571/2009 Z.z., umožňujúci (ako
vyplýva z jeho § 3 ods. 4) poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej či právnickej osoby,

zodpovedá účelu rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, nie
však vyššie vymedzenému účelu dávky materské. Povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa je rodičovskou povinnosťou, ktorú majú obaja
rodičia dieťaťa, tak matka, ako aj otec dieťaťa. Túto rodičovskú povinnosť rodičom ukladá § 28 ods. 1
písm. a) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť,

že navrhovateľ si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok
žalobcu na materské.

24. Podľa zistenia súdu v konaní nebolo sporné, že žalobca podmienky poskytovania materského ako
nemocenskej dávky podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení splnil od 29.8.2018, ako to

vyplýva aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 5.12.2018, ktorým mu tento nárok
bol priznaný.25. Sporným medzi účastníkmi zostalo, či od 1.9.2018 žalobca v súvislosti so svojim novým pracovným
pomerom u zamestnávateľa ENVIRAL, a. s. požiadavky zákona na poskytovanie tejto dávky prestal
spĺňať a jeho nárok preto podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zanikol.

26. Sporným neboli ani skutkové okolnosti týkajúce sa pracovných pomerov žalobcu pred uplatnením
nároku na dávku a od 1.9.2018, ako ani skutočnosť, že dieťa, v súvislosti so starostlivosťou o ktoré
bola dávka priznaná, od 1.9.2018 navštevuje pravidelne zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov
prevádzkované občianskym združením Šťastné slniečka v Hlohovci.

27. Súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný neskúmal jeho reálnu dochádzku
do zamestnania, využívanie možnosti pracovať z domu a dobu pobytu dieťaťa v detskom centre,
nakoľko skutočnosti v tomto smere významné pre rozhodnutie správneho orgánu vyplývajú už z podania
samotného žalobcu, ktorý uviedol, že dieťa denne navštevuje jasle a že on pracuje z domu, keď
dieťa jasle navštevovať nemôže (tomu zodpovedá aj potvrdenie zamestnávateľa ENVIRAL, a. s. o

umožňovaní práce z domu po dohode zamestnanca s nadriadeným, teda nie o pravidelnej práci z
domu ako zmluvne dojednaného spôsobu výkonu práce v konkrétne pracovné dni), ako aj z potvrdenia
dieťaťom navštevovaného zariadenia.

28. V právnej otázke týkajúcej sa zániku nároku žalobcu sa súd stotožnil s právnou argumentáciou

žalovaného zohľadňujúcou nielen doslovné znenie zákona, ale aj jeho účel, ako aj s právnym názorom
správneho orgánu prvého stupňa, ktorý o zániku nároku žalobcu rozhodol.

29. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje zrozumiteľné vysvetlenie úvah správneho orgánu
ako vo vzťahu k posudzovaniu skutkového stavu veci, tak aj k výkladu a spôsobu aplikácie súvisiacich

právnych noriem.

30. V súvislosti s účastníkmi predloženými rozhodnutiami všeobecných súdov (rozsudky Krajského súdu
v Trenčíne 25Sa/25/2019 a 18Sa/25/2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici 24Sa/6/2019, Krajského
súdu v Nitre 23Sa/24/2019 a Krajského súdu v Prešove 8Sa/6/2019) vo veci poskytovania materského

je možné konštatovať, že súdna prax pri posudzovaní problematiky poskytovania materského otcovi
dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť, nie je jednotná, pričom zjednocujúce stanovisko doposiaľ
nebolo vydané.

31. V zhode so stanoviskami oboch účastníkov podľa súdu právna úprava materského nevylučuje

poskytnutie tejto dávky otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť. Primárnou podmienkou
jej poskytovania je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča, ktorá podmienka nie je naplnená
jej formálnym deklarovaním v rodičovskej dohode, ale vytvorením reálnych podmienok poskytovania
starostlivosti o dieťa.

32. Samotná skutočnosť, že otec prakticky bezodkladne po deklarovanom termíne prevzatia dieťaťa
do svojej starostlivosti a za tým účelom nastúpení rodičovskej dovolenky u svojho zamestnávateľa, sa
za porovnateľných pracovných podmienok, vrátane možnosti využívania pružného pracovného času,
zamestnal u nového zamestnávateľa na plný pracovný úväzok, naznačuje sledovanie iného zámeru,
ako je poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu, ktorá (starostlivosť) v zákone o sociálnom poistení

definovaná nie je a nedôvodnosť zamieňania ktorej s riadnou starostlivosťou podľa § 3 zákona č.
571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku žalovaný dostatočne ozrejmil v odôvodnení svojho rozhodnutia.

33. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho
spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim súčasne so všeobecným účelom

nemocenského poistenia podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

34. V danom prípade podľa zistených skutkových okolností, k obmedzeniu pracovných aktivít otca z
rozsahu plného pracovného úväzku, ani v spôsobe výkonu práce z hľadiska možnosti poskytovania
starostlivosti maloletému dieťaťu nedošlo, ako to vyplýva aj zo skutočnosti, že dieťa je počas výkonu

pracovnej činnosti otca v starostlivosti špecializovaného zariadenia.

35. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu žalovaného
vyplývajúceho zo všeobecne známeho rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkámvykonávajúcim pracovnú činnosť, nakoľko súdu takýto postup žalovaného z úradnej činnosti nie je
známy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o diskriminácii na základe
pohlavia nepredložil ani neoznačil, pričom dôvodom rozhodnutia o zániku jeho nároku na materské (nie

na rodičovský príspevok) v danom prípade nie je samotný výkon pracovnej činnosti, ale jej rozsah a
individuálne okolnosti prípadu.

36. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd v postupe, úvahách žalovaného obsiahnutých v žalobou
napadnutom rozhodnutí a v jeho právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré

by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

37.Otrováchkonaniarozhodolsúdvzhľadomnaskutočnosť,ževtomtokonaníúspešnémužalovanému
žiadne trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v

Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

je žalovaným Centrum právnej pomoci.