Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/260/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913218028
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7913218028.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F.,
2/ I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. F. XXX, O. XXX Z. E. F., R., v konaní o zaplatenie 8.753,40 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Združeniu Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.1.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť mu sumu 8.753,40 Eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - postupca F. F.. a žalovaný uzavreli dňa
15.11.2005 zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy F. poskytla žalovanému peňažné prostriedky.

Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Žalovaný v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej v zmysle ust. § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník zo dňa 15.10.2009 medzi postupcom F. F. so sídlom Z. XX, XXX XX V., C.: XX XXX
XXX a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 18.088,61 Eur,

ktorá pozostávala z istiny 15.884,18 Eur, riadneho úroku 0 Eur, úroku z omeškania 2.204,43 Eur
a ostatného príslušenstva 0 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Sumu 2 204,43 Eur
predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

2. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6C/260/2013-71 zo dňa 3.6.2014 rozhodol súd tak, že
zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 8.753,40 eur s úrokom z omeškania za obdobie 11.12.2010 do
10.9.2013 vo výške 580,80 Eur a ročný úrok z omeškania 8,5 % zo sumy zo sumy 8.753,40 Eur od

11.9.2013 do zaplatenia a na trovách konania 1.581,40 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. O trovách konania rozhodol tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov nepriznáva.3. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník, pre nesprávne zistený skutkový stav
veci a nesprávne právne posúdenie. V predmetnej veci namietal okrem premlčania aj aktívnu legitimáciu
žalobcu, s ktorou sa prvostupňový súd nevysporiadal. Na námietku aktívnej legitimácie poukázal vo

vyjadrení,ktorébolosúdudoručené. Nedostatokaktívnejlegitimáciežalobcuspočívavtom,žezmluvao
postúpenípohľadávkyz15.10.2009jeneplatná,nakoľkonažalobcunemoholbyťzostranyF..postúpený
tzv. živý úver, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolania na poskytovanie bankových úverov,
teda ani ich správu, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. zákona o bankách potrebné
bankové povolenie. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, ktorú nezohľadnil prvostupňový

súd a to, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je bankový úver, regulovaný aj špeciálnou
právnou úpravou zákona o bankách. Žalobca teda nemôže vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru,
keďže nemá oprávnenie na jeho poskytovanie. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcov
10.9.2013 považuje za právne neúčinné. Prvostupňový súd nevyzval postupcu, aby sa vyjadril kedy
a akým spôsobom prišlo k ukončeniu zmluvy o úvere, prípadne kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti zo strany postupcu, ktorý ho k tomu vyzval. Nevykonanie požadovaného úkonu, výzvy k

dôležitým skutočnostiam prvostupňový súd vôbec nezdôvodnil. Zo strany postupcu nebolo preukázané,
že by vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, žalobca teda nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v
takej výške, nakoľko úverový vzťah nebol ukončený. Takým konaním dochádza k obchádzaniu zákona
o bankách. Žalobca v konaní nepreukázal, že postupca vyzval žalovaných na úhradu ich dlhu potom, čo
boli 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a nepreukázal

ani, že na neho boli postúpené len splatné splátky úveru. Ku dňu postúpenia pohľadávky 15.10.2009 dlh
vo výške 18.088,61 eur nemohol existovať. Táto pohľadávka predstavuje skapitalizovanú sumu z celého
úveru, ktorý mal trvať do roku 2015. Postupca celý úver skapitalizoval bez toho, aby úverový vzťah
ukončil a následne postúpil žalobcovi. Na základe uvedených skutočnosti navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Zastával názor, že bez súhlasu hlavného účastníka vedľajší účastník
nie je oprávnený podať odvolanie. Uvedené podporujú rozhodnutia NS SR, sp. zn. 3Cdo 295/2013,
8 Cdo 63/2013, 6Cdo 77/2014. Pokiaľ ide o námietku premlčania, túto môže vzniesť len účastník,
vedľajší účastník sám nemôže vzniesť námietku premlčania. Citoval § 524 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a

uviedol, že v zmysle § 2 ods. 13 zákona o bankách sa na banku a pobočku zahraničnej banky vzťahujú
ustanovenia osobitného zákona, ak zákon o bankách neustanovuje inak. Na tomto právnom základe
sú oprávnené postúpiť dvoje pohľadávky tretej osobe, súčasne však musia byť dodržané ust. zákona o
bankách o ochrane bankového tajomstva. Má za to, že je možné postúpiť nezosplatnenú pohľadávku
banky osobne, ktorá nie je bankou. Navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť alebo napadnuté

rozhodnutie potvrdiť a priznať mu trovy konania.

5. Krajský súd v Košiciach o odvolaní vedľajšieho účastníka rozhodol tak, že uznesením sp. zn.
9Co/30/2014 - 105 zo dňa 29.1.2016 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní

napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a
napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie., v ktorom sa vysporiada s námietkami o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, posúdi výšku
uplatneného nároku a rozhodnutie náležite odôvodní.

6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

7. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná
od 1.7.2016 sa použije na všetky konania a to i konania začaté pred týmto dňom.

8. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného v 1. rade,
listinnými dôkazmi a to zmluvou zo dňa 15.11.2005 č. XXXXXXXXX, všeobecnými obchodnými
podmienkami, dohodou o ručení, výstupom z bankového systému, zmluvou o postúpení pohľadávok,správou o pobyte žalovaného v 2. rade a vyjadrením vedľajšieho účastníka k žalobe a zistil tento
skutkový stav vecí:

10. Z podanej žaloby súd zistil, že postupca F. F.. uzatvorila so žalovaným v 1. rade zmluvu č.
XXXXXXXXXX, pričom išlo o Zmluvu o splátkovom úvere. Túto uzatvoril postupca a žalovaný v 1. rade.
Žalovaný v 2. rade uzatvoril 15.11.2005 dohodu o ručení v zmysle § 303 - 312 Obchodného zákonníka.
Na základe uvedenej zmluvy poskytla F. F. žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky a všetky
náležitosti, podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania, neplnenia zmluvných povinností boli

upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 2. rade prevzal na seba
ručiteľský záväzok.
Zmluva, ktorú uzatvorila F. a žalovaný v 1. rade je zmluvou o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného
zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Pohľadávka žalobcu k postúpeniu predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 18.088,61 Eur a
pozostávala z istiny 15.884,18 Eur a úroku z omeškania 2.204,43 Eur. Podľa zmluvy postupca poskytol

žalovanému v 1. rade úver vo výške 9.958,18 Eur (300.000,- Sk), ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach po 145,89 Eur (6.000,- Sk), vždy k 10. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
splátky úveru splatné od 10.12.2010 do 10.11.2015 v počte 60 a celkovej výške 8.753,40 Eur. Rovnako
si žalobca uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, počnúc dňom
splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru dňa 10.9.2013 si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.

11. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní opakovane uviedol, že si je vedomý, že zobral úver, splácal ho
v mesačných splátkach asi najprv 2.000,- Sk, potom asi 4.000,- Sk. Pracoval a keď prestal pracovať,
tak prestal platiť. Tohto času je zamestnaný, jeho príjem je vo výške 218,87 Eur.

12. Vedľajší účastník vo svojom podaní zo dňa 19.9.2014 /č.l. 92 spisu/ predovšetkým poukázal na to,
že vstupuje do konania na strane žalovaných v 1. a 2. rade a namietal premlčanie na základe toho, že
počet dní omeškania je 1306. Z uvedenej skutočnosti jasne vyplýva právna skutočnosť, že žalovaný v
1. rade ku dňu postúpenia pohľadávky bol v omeškaní 1306 dní, čo predstavuje 3 roky a 211 dní na

základe uvedenej právnej skutočnosti považuje uplatnenú pohľadávku za premlčanú. Rovnako namietal
aj iné skutočnosti týkajúce sa napr. toho, že v zmluve o úvere chýba údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, čo má za následok, že predmetný úver má byť bezúročný a bez poplatkov atď..

13. Právny zástupca žalobcu sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka vyjadril na pojednávaní a

predovšetkým poukázal na to, že nemôže súhlasiť s tvrdeniami právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka. Poukázal na čl. 4 Zmluvy, ktorá obsahuje riadne uvedenú percentuálnu mieru nákladov, čl.
4 bod 5 Zmluvy o splátkovom úvere, kde hodnota ročne percentuálnej miery nákladov je v zmysle
tejto zmluvy 5,92 %. Rovnako poukázal na to, že zmluva mala všetky stanovené náležitosti, je v celom
rozsahu platná, nemá žiadne právne nedostatky a pokiaľ sa týka premlčania nároku udáva, že ich nárok

nie je premlčaný. Žaloba bola podaná 18.11.2013, pričom v tomto konaní sa uplatňujú splátky splatné
od 10.12.2010 do 10.11.2015, to znamená, že odo dňa podania žaloby sa uplatňujú spätne len 3 roky
plnenia. Trojročná lehota teda bola dodržaná. Pokiaľ sa týka zosplatnenia úveru, poukázal na to, že
tak ako je uvedené v písomnom vyhotovení návrhu zo dňa 10.9.2013, pričom k tomuto dátumu bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, teda s poukazom ktorý je v rozpore s tvrdením vedľajšieho

účastníka a teda nárok premlčaný nie je. Rovnako právny zástupca poukázal aj na § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, pričom v zmysle tohto ustanovenia je možné postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku a to aj
na súde.
Na pojednávaní dňa 1.10.2018, 4.2.2019 a 31.10.2019 uviedol, že v zmysle § 89 ods. 1 zákona o
bankách si banka môže so svojimi klientmi resp. dlžníkmi dohodnúť odlišné pravidlá pre úvery a trval

na tom, že aktívna legitimácia žalobcu je daná.
V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.2.2019 uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 od. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá
to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením

takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto
výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len
sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 zákona
o bankách.K vyjadreniu pripojil pokus o zmier zo dňa 22.8.2013 adresovaný žalovaným v 1. a 2. rade žalobcom
a tiež Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.8.2013, ktorým žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.8.2013, pričom dlžnú sumu vyčíslil na 16.738,61 Eur.

14. Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“),záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou

o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy),spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom v čase
postúpenia pohľadávky 15.10.2009), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť z nasledovných dôvodov.

25. V prvom rade sa musel súd vyporiadať s tým, či je žalobca v predmetnom konaní aktívne vecne
legitimovaný. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je práve takým ustanovením, ktoré upravuje

ďalšie špeciálne podmienky (popri všeobecných v OZ), za ktorých môže byť banková pohľadávka
(alebo jej časť) postúpená, ak: je pohľadávka splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve
a kumulatívne, ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti považoval súd za zákonné predpoklady pre
platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Splnenie
osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po

postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru
Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej
cesia podľa §525 OZ alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy
o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to
zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré v

tomto prípade splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

26. Súd svoj záver o neplatnom postúpení pohľadávky opiera o právny názor Najvyššieho súdu SR
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017, (rozsudok
zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018), podľa ktorého ustanovenie

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež
práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v
rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.

27. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa
29.06.2010).

28.Súdtedapoukazujenaust.§92ods.8Zákonaobankách,zktoréhovyplýva,žebankovápohľadávka
môže byť postúpená, ak je splatná, po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené
omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

29.Vpredmetnomkonanížalobcakžalobenepripojil aaninadodatočnúvýzvusúdužalobcanepredložil
a nepreukázal doručenie výzvy žalovaným v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 92 ods. 8
Zákona o bankách. Dôkazná povinnosť splnenia podmienok je na žalobcovi, ktorý v danom prípade čo
do splnenia zákonných podmienok neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že
došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

30. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, postúpenie pohľadávky nie je možné
považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť
dospel súd k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom

uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

31. Čo sa týka vedľajším účastníkom namietaného premlčania, má súd za to, že v tomto konaní nedošlo
k premlčaniu pohľadávky, nakoľko žalobca si uplatnil splátky od 10.12.2010, pričom žaloba bola podaná
na súd dňa 18.11.2013, teda v trojročnej premlčacej dobe. Vedľajší účastník ďalej namietal, že v zmluve

nie je uvedená RPMN, avšak RPMN je v zmluve riadne uvedená v čl. IV bod 5, kde je uvedené, že dlžník
a veriteľ sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov je 5,92 %.32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 396 ods. 1, 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie (1). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. V tomto konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania.

37. V predmetnom konaní K.“ vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaných (ďalej len VÚ) a to
do 30.6.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. K.
a D. F. nepredložilo súhlas žalovaných ani plnú moc na ich zastupovanie v konaní podľa § 95 a 85 CSP.

38. Súd zároveň dodáva, že z rozhodovacej činnosti súdov týkajúcej sa priznávania trov právneho
zastúpenia VÚ je zrejmý právny názor, že trovy vynaložené VÚ, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia, nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich
nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že VÚ - vzhľadom

na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho
účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný VÚ je spôsobilý a schopný
chrániť záujmy spotrebiteľa. VÚ má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené
trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu
pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná

strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods.2
Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu
pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov
konania a v tejto súvislosti má VÚ rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti
so svojim zastúpením v rámci zákonom upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti

zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov
právneho zastúpenia, pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s
jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II. ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie
je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2
a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak
ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto
právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup VÚ do všetkých konaní, v ktorých žalobca
vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov,
nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ VÚ, ktorým

je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to
najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že
musíbyťschopnýpomáhaťtomuúčastníkovikonania,nastranektoréhovstupujedokonania,nemožno-
ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť

známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné
subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania
na strane žalovaného ako VÚ a na svoje zastupovanie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe,
že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Uvedený záver zaujal Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 5Co/127/2018 zo dňa 15.11.2018.

Z vyššie uvedených dôvodov súd Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na náhradu
trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.