Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817205668
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817205668.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,zastúpenýadvokátskoukanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Š. W.,
I.. XX. XX. XXXX, G. Z. X. XXX/XX, XXX XX O. I. G.Ľ., G. Č. I. I. W., o zaplatenie 39.657,55 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.5.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 39.657,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.556,01 eur od
10.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril
so žalovaným dňa 07.10.2013 Zmluvu č. 610 819 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú všeobecné
obchodné podmienky žalobcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy žalobca
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa

všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
09.05.2017 sumu vo výške 39.657,55 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 24.556,01 eur, z riadneho

úroku vo výške 2.041,35 eur, z úroku z omeškania vo výške 13.060,19 eur a z poplatkov vo výške 0,00
eur v súlade s výstupom z bankového systému žalobcu. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje
39.657,55 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 24.556,01 eur, z neuhradeného
riadneho úroku vo výške 2.041,35 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 13.060,19 eur, z
neuhradených poplatkov vo výške 0,00 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zo 7.10.2013, Obchodnými podmienkami účinnými od 15.2.2013, Všeobecnými obchodnými
podmienkami účinnými od 15.5.2012, Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru z 8.8.2014, Výpisomz účtu žalovaného, Amortizačnou tabuľkou, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom
úvere, Pokusom o zmier z 15.5.2017, Špecifikáciou pohľadávky žalobcu z 2.10.2017, Vyjadrením
žalobcu z 1.8.2018, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.6.2018 spolu s prílohou, písomným podaním

žalobcu zo dňa 15.4.2019 spolu s prílohami, a to žiadosťou o spotrebný úver zo dňa 4.10.2013,
potvrdením o daňovom priznaní z dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, potvrdením zamestnávateľa
o výške príjmu žalovaného z 20. septembra 2013, ročné vyúčtovanie v anglickom jazyku, druhú
upomienku zo dňa 31.3.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Ako vyplynulo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, túto uzavreli strany sporu dňa 7.10.2013. Na
základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 25.000,- eur s úrokovou sadzbou 14,24 %
ročne, ktorý mal splatiť 84 mesačnými splátkami po 476,16 eur splatnými k 20. dňu v mesiaci počnúc
od 15.11.2013 do 15.10.2020. RPMN bolo v zmluve vyčíslené v hodnote 15,21 % pri priemernej RPMN
vo výške 13,44 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutím úveru boli vyčíslené v sume
39.997,44 eur.

5. Z vyhlásenia predčasnej/ mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 8.8.2014 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanému, že pre porušenie zmluvných podmienok z jeho strany vyhlasuje k 26.8.2014 mimoriadnu
splatnosť úveru. Zároveň ju požiadal o zaplatenie dlžnej sumy, ktorú ku dňu 7.8.2014 vyčíslil v hodnote
26259,42 eur bez podrobnejšej špecifikácie.

6. Z II. Upomienky z 31.3.2014 vyplýva, že celková omeškaná suma pohľadávky k uvedenému dňu
predstavuje 896,64 eur. Žalovaného žalobca žiadal, aby uhradil dlžnú sumu do 5 dní od vystavenia
upomienky.

7. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že dňa 7.10.2013 bol žalovanému poskytnutý
úver v sume 25.000,- eur

8. Pokusom o zmier z 15.5.2017 žalobca vyzval žalovaného, aby najneskôr do 22.5.2017 uhradil sumu
39.262,82 eur na účet žalobcu.

9. V písomnom podaní z 2.10.2017 žalobca uviedol, že z predloženého výstupu z bankového systému
vyplýva, že žalovaný dňa 07.10.2013 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 25.000,- eur,
predpísaná splátka splatná ku dňu 15.11.2013 vo výške 476,16 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
90,49 eur a zo zmluvných úrokov vo výške 385,67 eur bola ku dňu splatnosti splátky uhradená riadne a

včas predpísaná splátka splatná ku dňu 15.12.2013 vo výške 476,16 eur, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 180,57 eur a zo zmluvných úrokov vo výške 295,59 eur bola ku dňu splatnosti splátky uhradená
iba čiastočne a to sumou vo výške 4,92 eur, ktorá bola v plnej výške započítaná na zmluvný úrok, a tak sa
žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej splátky, pričom žalovaný douhradil predpísanú splátku
dňa 02.01.2014, predpísaná splátka splatná ku dňu 15.01.2014 vo výške 476,16 eur, ktorá pozostávala

z istiny vo výške 172,93 eur a zo zmluvných úrokov vo výške 303,23 eur bola ku dňu splatnosti splátky
uhradená iba čiastočne a to sumou vo výške 34,88 eur, ktorá bola v plnej výške započítaná na zmluvný
úrok, a tak sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej splátky, pričom žalovaný douhradil
predpísanú splátku dňa 14.02.2014, predpísaná splátka splatná ku dňu 1 5.02.2014 vo výške 476,16
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 175,05 eur a zo zmluvných úrokov vo výške 301,11 eur bola

ku dňu splatnosti splátky uhradená iba čiastočne a to sumou vo výške 81,54 eur, ktorá bola v plnej
výške započítaná na zmluvný úrok, a tak sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej splátky,
predpísaná splátka splatná ku dňu 15.03.2014 vo výške 476,16 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške
206,14 eur a zo zmluvných úrokov vo výške 270,02 eur, ako aj každá ďalšia neboli uhradené riadne a
včas, a tak sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou predpísaných splátok. Žalovaný čerpal peňažné

prostriedky vo výške 25.000,- eur, v zmysle predloženého výstupu z bankového systému a na základe
uvedeného vyššie žalovaný uhradil na istinu úveru sumu v celkovej výške 443,99 eur, a tak neuhradená
istina predstavuje sumu vo výške 24.556.01 eur. Zmluvný úrok vo výške 2.041,35 eur predstavuje súčet
neuhradeného zmluvného úroku do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovanému bol v zmysle
zmluvy, ako aj v zmysle predloženej amortizačnej tabuľky vyúčtovaný zmluvný úrok v celkovej výške

3.107,38 eur, pričom z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 1.066,03
eur. Žalovaný sa tak ku dňu 26.08.2014 dostal do omeškania s úhradou zmluvného úroku vo výške
2.041,35 eur. Úrok vo výške 13.060.19 eur je vyčíslený nasledovne: 24.556,01 eur (súčet neuhradených
predpísaných splátok) * 19,74 % (dohodnutá sankčná úroková sadzba) / 360 (počet dní v roku) * 986(počet dní príslušného obdobia - od 26.08.2014 do 09.05.2017, tj. odo dňa nasledujúceho po splatnosti
poslednej mesačnej splátky).

10. Žalobca v podaní z 15.4.2019 uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania zo sumy 13.060,19
eur, ktorá predstavuje dlžnú istinu úveru. Deň omeškania 26.08.2014 predstavujete deň vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúveruvzmyslelistuzodňa08.08.2014.Výškaúrokovejsadzbypredstavujesúčet
dohodnutého zmluvného úroku a úroku z omeškania. Keďže skutočnosť, že výzva zo dňa 08.08.2014
bola žalovanému doručovaná nebola protistranou rozporovaná, v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP je toto

tvrdenie potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie. Poukázal na Uznesenie Krajského
súdu v Trnave zo dňa č. k. 24Co/152/2018 - 90. Žalobca predložil podklady preukazujúce overovanie
bonity žalovaného pri poskytovaní úveru. Konkrétne predkladá žiadosť o poskytnutie úveru, z ktorej
vyplýva výška základu pre určenie dani z príjmu, informácie o zamestnaní žalovaného a overenie
ekonomickej situácie v rozsahu vlastníctva nehnuteľnosti, predpokladané mesačné náklady a tiaž ďalšie
záväzky žalovaného. Ďalej žalobca poukázal na § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve

sa v čl. 2 - Úver sa nachádzajú údaje o druhu spotrebiteľského úveru (Spotrebný úver - bez dokladovania
účelu),výškeposkytnutéhoúveru(25.000eur),výškeadruhuúrokovejsadzby(14,24%,fixná),spôsobe
čerpania úveru (jednorazovo, bezhotovostne v prospech účtu č. 3470151907), výške a počte splátok
istiny, úrokov a poplatkov (84 splátok, 476,16 eur vždy k 15. dňu príslušného mesiaca od 15. novembra
2013 do 15.10.2020), ročnej percentuálnej miera nákladov (15,21 %), priemernej ročná percentuálnej

miere nákladov (13,44%) úroku z omeškania vo výške (5,5 % ročne) a celkových nákladoch spojených
s úverom (39.997,44 eur). V čl. 4 Zmluvy bol žalovaný informovaný o možnosti predčasného splatenia
úveru a následkoch nesplácania úveru. V čl. 8 ods. 1 Zmluvy bol žalovaný informovaný o adrese na
ktorej je možné podať sťažnosť a v osd 2. o možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Žalobca má v
zmysle vyššie uvedeného za to, že zmluva spĺňa všetky predpísané náležitosti.

11. Prostredníctvom právneho zástupcu žalobca uviedol, že zotrváva na stanovisku obsiahnutom vo
vyjadrení zo dňa 15.4.2019, predmetom žalobcom uplatňovaného nároku je zaplatenie poskytnutej
pôžičky, ktorý nárok pôvodne uplatnila Sberbank Slovensko a.s., ktorá aj vyhlásila predčasnú
mimoriadnu splatnosť úveru. Následne došlo k postúpeniu tejto pohľadávky, zo strany právneho

predchodcu žalobcu na žalobcu a nie je teda v možnostiach súčasného žalobcu nejakým spôsobom
preukázaťdoručenietohtovyhláseniapredčasnejmimoriadnejsplatnostiúveru,nakoľkoideopostúpenú
pohľadávku a všetkými teda dokumentmi disponoval právny predchodca žalobcu a on toto vyhlásenie
predčasnej splatnosti aj žalovanému zasielal. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore a
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu na žalobcu bola riadne postúpená a táto okolnosť ani v

priebehu vedenia sporu nebola sporná, nebola namietaná ani zo strany žalovaného. Žalobca predložil
všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii od právneho predchodcu.

12. Prima banka Slovensko, a.s. je právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko,
a.s., ktorá zanikla zlúčením a dňa 1.8.2017 bola vymazaná z obchodného registra.

13. Prima banka Slovensko, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 15.6.2018 zmluvu
o postúpení pohľadávok. Podľa Prílohy k zmluve, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo
žalovaného, spolu s číslom úverového účtu a dátumom uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky
z postupcu - Prima banka Slovensko, a.s. na postupníka - žalobcu.

14. Uznesením č.k. 5Csp/56/2017-119 z 21.11.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym
nástupcom doterajšieho žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17
321 123, a to novým žalobcom: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina,
IČO: 31 575 951. Zároveň súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, vstúpil ako nový žalobca: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Ako vyplýva z § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

23. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o

spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

25. Ako vyplýva z citovaného ust.§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

27. Ako vyplýva z § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

28. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

29. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

30. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

31. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú

zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32.Vpredmetnejveciideospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52 anasl.Občianskehozákonníka,pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný

právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa
výhodnejšie.

33. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských

zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

34. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex
specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských

vzťahoch vrátane úverov.

35. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

36.NaviacsúdpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz21.apríla2015,sp.zn.3
MCdo 14/2014 podľa ktorého, ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

37. Zmluvný vzťah medzi Sberbank Slovensko, a.s. a žalovaným má charakter spotrebiteľského úveru,
poskytnutého bankou. Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce veriteľovi,

ktorým v tomto prípade bola Sberbank Slovensko, a.s., umožňuje svoju pohľadávku postúpiť na iného
aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalobcu, ale za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
525 Občianskeho zákonníka, teda nesmie odporovať dohode medzi stranami vzťahu ani zákonu.

38. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 7.10.2013 právny predchodca

žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 25.000,- eur s úrokovou sadzbou 14,24 % ročne, ktorý mal
splatiť 84 mesačnými splátkami po 476,16 eur splatnými k 20. dňu v mesiaci počnúc od 15.11.2013 do
15.10.2020.

39. Doručenie vyhlásenia predčasnej/ mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 8.8.2014 žalovanému do
jeho dispozičnej sféry žalobca nepreukázal. Taktiež žalobca nepreukázal ani doručenie II. Upomienky
z 31.3.2014 do dispozičnej sféry žalovaného.

40.Vzmyslezákonaobankáchpreplatnépostúpeniepohľadávkybankymusiabyťsplnenékumulatívne

všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj
jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením
postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

41. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave

bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom
dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou.

42. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze

postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver
o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

43. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach
sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho

úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.

44. Úver bol žalovanému poskytnutý bankou. Bolo preto povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre
postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt, naviac v tomto prípade na subjekt nebankový, nepozná

zákon o bankách (zákon číslo 483/2001 Z.z.o bankách v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, bola daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu
zmluvy o úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek nečinnosti žalovaného,
lebo pri spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola
na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp.

zn. 6Cdo1/2012). Rovnako tak bol súd povinný zisťovať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky,
ktorej úhrada je predmetom sporu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007.45. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

46. Z uvedeného je zrejmé, že súd bol povinný skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom
prípade z úradnej moci.

47. Podľa ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., návrhu na zámenu účastníka konania možno vyhovieť v
prípade, ak sú preukázané formálne podmienky pre takýto postup, teda ak nastala právna skutočnosť, s
ktorou zákon spája prevod alebo prechod práva na iný subjekt, ak sa táto právna skutočnosť týka práva

alebo povinnosti doterajšieho účastníka konania a nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna
skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, o ktorú v konaní
ide. Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené existujú alebo či naozaj boli
prevedené na iný subjekt sa súd zaoberá v rozhodnutí o veci samej. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 26. novembra 2012, sp. zn. 4Obo/ 45/2012)

48.Zvyššieuvedenéhojezrejmé,žesúdprirozhodovaníozmenenastranežalobcubolpovinnýskúmať
iba spôsobilosť zmluvy o postúpení mať za následok prevod práv a povinností. Tým, či naozaj boli
prevedené (a žalobca je aktívne vecne legitimovaný) sa súd zaoberá až v rozhodnutí o veci samej.

49. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky na
žalobcu, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje..

50. V zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, udelení
bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky
podľa osobitného predpisu rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá
Národnej banke Slovenska.

51. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ktorá
je predmetom tohto konania (ku 15.6.2018, ďalej len „ZoB“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

52. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi Sberbank Slovensko a.s. a

žalovaným existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaný ako spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a predchodca žalobcu ako dodávateľ tak konal.53. Žalobca sa v konaní od žalovaného domáha zaplatenia žalovanej sumy z pohľadávky, ktorú mal
nadobudnúť zmluvou o postúpení od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu na strane
žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože žalobca svoj nárok v konaní a svoju vecnú aktívnu

legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.6.2018 uzavretej medzi ním ako postupníkom
a Prima banka Slovensko, a.s. ako postupcom (bankou). Banka a pôvodný veriteľ pri postúpení
pohľadávky žalovaného na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka aj ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, nakoľko ten má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu
lex specialis. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu)

pred postúpením pohľadávky, jednak písomne vyzvať na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite 90 dní, ako aj písomne vyzvať dlžníka
(žalovaného) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy žalovanému, ako
zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledoknedokázanieaktívnejlegitimáciepostupníka,nakoľko
doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky.

Žalobca však v danom prípade nepreukázal, že by výzva z 31.3.2014 (II. Upomienka) ani Vyhlásenie
predčasnej/mimoriadnej splatnosti úveru z 8.8.2014 boli žalovanému doručované, že sa dostali do
dispozičnej sféry žalovaného, preto podľa názoru súdu, nebola splnená podmienka nevyhnutná pre
platnosť postúpenia pohľadávky bankou a zmluvu o postúpení pohľadávok treba považovať v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie takejto žaloby.

54. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania doručenia výzvy
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách ani ohľadne doručenia mimoriadneho zosplatnenia úveru
žalovanému, čím nedošlo k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

55. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24Co/722/2015 z 10.8.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/445/2015 z 19.4.2016.
Zároveň tým nebola dodržaná lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho
dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt. Nie je v danom prípade

podstatné ani to, s akou sumou bol žalovaný v omeškaní, ak nebolo preukázané doručenie výzvy a
zákonná lehota pred postúpením pohľadávky.

56. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona
č.483/2001 Z.z. o bankách) je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho

právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez
súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon
nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovanému, nemôže byť platná ani zmluva o postúpení, z
ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu.

57. Súd tiež poukazuje na nasledovný výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách: „Rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré od schválenia pôvodného
znenia zákona do času uzavretia zmluvy o úvere treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje
podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke, alebo
aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou

je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby
pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i
len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje
úpravu situácie, v ktorej banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient
ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva

splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom
trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti
uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania
postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu a úpravu týkajúcu sa

samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia. Za neudržateľnú považoval argumentáciu, podľa
ktorej v prípade súčtu všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať
ani na výzve banky klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené
neplatí, sa vzťahuje výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky,napriek neskoršiemu plneniu klienta, a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu
možno pristúpiť. Uviedol, že ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu so zákonom je v sfére
súkromného práva jeho neplatnosť, neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy

rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety
prvej Zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu,
sú z povahy veci podmienkami, bez plnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. Nerešpektovanie
takejto právnej úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so
zákonom.“ (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018).

58. „Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý
nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru).
Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné
zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie
dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia

čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym
predpisomvovzťahukObčianskemuzákonníku.Tietoistépodmienkymusiabyťsplnenéajpriprelomení
bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené
spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by
neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na

nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom
o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by
teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Aj keď je uvedené ustanovenie §
92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti právneho predpisu s názvom Bankové
tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri úprave

postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia
bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona
výslovne uviedol [napr. porovnaj novelu zákona o bankách účinnú od 1. januára 2017 (zákon č. 299/2016
Z.z.) - sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na
bývanie podľa osobitného predpisu]. Ako už bolo spomenuté v bode 21. tohto rozhodnutia, podmienky

platného postúpenia pohľadávky banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa
vzájomne nevylučujú, práve naopak sa prekrývajú“. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018).

59. S účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z. zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu

postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré
je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka
najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000
eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver

o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz
72c v § 89 ods.1 ZoB).

60. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä
na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo

45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem
spotrebiteľa“.

61. Nakoľko žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z

ktoréhovyvodzuježalobouuplatnenýnárok,lebonepreukázalplatnépostúpeniepredmetnejpohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť, teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní, súdu neostávalo iné ako žalo žalobcu zamietnuť.

62. Naviac je potrebné uviesť, že žalobca napriek výzve súdu z 21.2.2019, žalobca nepreukázal

rozhodné skutočnosti ani tvrdené skutočnosti nedoplnil relevantnými dôkazmi.

63. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca
je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehusúdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné

bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).

64. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu
predloženými, pričom v súlade s § 154 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len ,,CSP“) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

65. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

66. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

67. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

68. Keďže žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 %.

69. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté

samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému v
súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, že nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.