Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205299
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118205299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. D.

I., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pochádzajúceho z matky D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. X a z otca D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., V. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. zveruje maloletého D. I., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach,

II. určuje otcovi D. I., nar. X.X.XXXX prispievať na výživu mal. D. sumou 30 Eur mesačne, ktoré výživné

bude poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 1.5.2018 opakovane do budúcna,

III. dlžné výživné za obdobie od 1.5.2018 do 30.11.2019 vo výške 570 Eur súd povoľuje otcovi splatiť v
30 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom
straty výhody splátok,

IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.5.2018 žiadala súd, aby jej

zveril mal. D. do osobnej starostlivosti. Zo strany otca žiadala určiť výživné vo výške 30 Eur mesačne
od 1.5.2018. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej
domácnosti, otec na výživu maloletého neprispieva.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril, súdu sa ho nepodarilo vypočuť ani prostredníctvom dožiadaného súdu.
Matka uviedla, že je s ním v kontakte a že jej uviedol, že so zverením D. do jej výchovy súhlasí a je
ochotný platiť sumu 30 Eur, zároveň jej posiela sumu 30 Eur ako rodinné prídavky, ktoré poberá v ČR.

Momentálne sa zdržuje v ČR, na pojednávanie sa nedostavil a súd konal v jeho neprítomnosti.

3. Opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a výživné ponechal na zvážení
súdu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s rodným listom maloletého, správou
opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, potvrdeniami o príjme matky, ako aj ďalším spisovým

materiálom a zistil tento stav:

5. Maloletý D. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti od roku 2017, vtedy matka so synom odišla z ČR na Slovensko. Matka býva s maloletýmv dvojizbovom mestskom byte so svojou matkou G. U.. Matka s maloletým užíva jednu izbu, v ktorej
má maloletý zriadený svoj kútik. Domácnosť je zariadená účelne, po hygienickej stránke udržiavaná v
poriadku.

6. Matka je vedená v evidencii nezamestnaných ako uchádzačka o zamestnanie. Zúčastňuje sa
aktivačných prác v meste H.. Príjmom matky je dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, ktorá
je vyplácaná preddavkovo, spolu asi 186 Eur. Z príjmu matka zabezpečuje maloletému všetky potreby a
výdavky spojené s návštevou školy. Matka uviedla, že otec sa s maloletým kontaktuje prostredníctvom

sociálnych sietí.

7. Maloletý navštevuje Základnú školu v H., S.. U.. Má pravidelnú školskú dochádzku. Je zdravým
dieťaťom. Platené mimoškolské aktivity nemá.

8. Otec sa zdržiava dlhodobo v zahraničí, v ČR. Jeho majetkové pomery sa nepodarilo bližšie zistiť. Súd

vychádzal z toho, že ak odporca zostáva v zahraničí, má na to dôvody a teda aj prostriedky k životu, a
teda aj prostriedky na platenie primeraného výživného. Podľa vyjadrení matky pracuje v X. H.. Prídavok
na dieťa poberá otec v Českej republike, ktorý zasiela matke v sume 30 Eur.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej v texte len ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

11. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

16. V predmetnom konaní súd rozhodoval o úprave pomerov k mal. Marekovi. Súd rešpektoval súčasný
stav ohľadom výchovy maloletého a jeho osobnej starostlivosti, pričom neboli zistené žiadne nedostatky
vo vzťahu k tejto starostlivosti vykonávanej matkou. Súd teda zveril maloletého do osobnej starostlivosti
matky.

17. Zo strany otca súd určoval výživné. Matka predloženými listinnými dôkazmi preukázala svoje príjmy.
Otec na výživu dieťaťa odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti neprispieva. Odstupuje matke
rodinné prídavky, jeho príjmové a majetkové pomery sa nepodarilo zistiť. Vzhľadom ale k tomu, že
odporca sa dlhodobo zdržuje v ČR je predpoklad, že tam pracuje a dosahuje určitý príjem. Vzhľadom ktomu súd určil výživné podľa potrieb dieťaťa vzhľadom k jeho veku vo výške 30 Eur, a to od mája 2018,
kedy matka podala návrh.

18. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. Určením výživného spätne od 1.5.2018 vznikol otcovi dlh na výživnom do 30.11.2019 vo výške 570
Eur ( 30 Eur x 19 mesiacov = 570 Eur). Vzhľadom na výšku dlhu, súd povolil otcovi splatiť tento dlh v
splátkach po 30 Eur, s čím súhlasila aj matka, spolu s bežným výživným s tým, že ak nebude
uhradená čo len jedna splátka riadne a včas stane sa splatným celý dlh naraz. Súd mal zato, že napriek
povoleniu splátok, oprávnený dostane svoje peniaze ešte v primeranom čase.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

22. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa

Civilnéhomimosporovéhoporiadku,súdnepriznalnáhradutrovkonaniažiadnemuzúčastníkovkonania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)