Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200525
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5016200525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky

Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcov: 1/
doc. PhDr. F. L. PhD., nar. XX.XX.XXXX, M. X, XXX XX M., 2/ doc. PaeDr. Y. N., PhD., nar. XX.XX.XXXX,
E. XX, XXX XX D., 3/ doc. PaeDr. Mgr. W. T., PhD., nar. XX.XX.XXXX, U. N. K. E. XXXX/XX, XXX XX M.
G., 4/ JUDr. Y. G., PhD., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX M. XXX, 5/ doc. PhDr. K. F., CSc., nar. XX.XX.XXXX,
D. XX, XXX XX R., adresa na doručovanie: XXX XX E. U. D. XXX, 6/ Mgr. G. Q., PhD., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX H. N. XX, všetci právne zastúpení: Mgr. Stanislav Fekete, advokát so sídlom U. E. Y. č. XX/
XX, XXX XX D., proti žalovanému: Katolícka univerzita v Ružomberku, Hrabovská cesta 1A, 034 01

Ružomberok, IČO: 37801279, právne zastúpený: Hrušovský Legal, s.r.o., so sídlom Odborárska 5, 831
02 Bratislava, IČO: 47257059, o preskúmanie zákonnosti uznesenia Akademického senátu žalovaného
č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd uznesenie Akademického senátu žalovaného č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 zrušuje.

II. Žalobcom v rade 1/ až 6/ priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.06.2016, doručenou súdu dňa 22.06.2016, sa žalobcovia v rade 1/ až 6/ (ďalej
aj ako „žalobcovia“) prostredníctvom právneho zástupcu domáhali zrušenia uznesenia Akademického
senátu žalovaného č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 a č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016. Krajský súd
uznesením č. k. 21S/98/2016-89 zo dňa 27.03.2017 vylúčil konanie o správnej žalobe zo dňa 20.06.2016
proti uzneseniu Akademického senátu žalovaného č. 46/2016 zo dňa 07.06.2016 na samostatné
konanie a predmetom konania vo veci sp. zn. 21S/98/2016 ostalo preskúmanie zákonnosti uznesenia
Akademického senátu žalovaného č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016.

Žalobcovia žalobu skutkovo a právne odôvodnili nasledovne: Žalovaný je právnickou osobou, ktorej
zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti záujmovej
samosprávy, ktorej rozsah vymedzuje § 6 zák. č. 131/2002 Z.z.
Akademický senát Katolíckej univerzity v Ružomberku (ďalej aj ako „ AS KU“) prijal na svojom 5.
zasadnutí dňa 07.06.2016 okrem iného aj nasledovné rozhodnutia:
Uznesenie č. 45/2016 v znení: „AS KU berie na vedomie list Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016
č. 2937/16, stotožňuje sa s jeho obsahom a konštatuje, že došlo k vážnemu spochybneniu legitimity

a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí, a preto v zmysle § 9 ods. 3 zákona
NR SR č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v platnom znení AS KU preberá pôsobnosť AS PF KU
vymedzenú citovaným zákonom na nevyhnutnú dobu, a to do času uskutočnenia a zavŕšenia voliebdo AS PF KU. Zároveň zaväzuje aktuálny AS PF KU, aby do momentu zavŕšenia volieb nezasadal a
následne neprijímal žiadne uznesenia.“
Uznesenie č. 46/2016 v znení: „AS KU v súlade so štatútom KU a Štatútom PF KU či. 12 ods. 17 d) a

podľa Volebného a rokovacieho poriadku AS PF KU čl. I ods. 14 vyhlasuje hlasovanie o odvolaní šiestich
členov za zamestnaneckú časť AS PF KU: doc. PaedDr. Y. N., PhD., doc. PaedDr. W. T., PhD., PhDr. F.
L., PhD., Mgr. Y. G., PhD., doc. PhDr K. F., PhD., Mgr. G. Q., PhD. na deň 14.06.2016 v zasadačke PF KU
(č. 139)od 08.00 - 14.00 hod. Priebeh hlasovania riadi a zabezpečuje komisia pre odvolávanie v zložení:
PhDr. Y. G., PhD. (predseda)

Doc. G. A., PhD.
PaedDr. K. T., PhD.
Mgr. Q. T.
Mgr. F. G. (za študentskú časť}
Člen AS PF KU je odvolaný ak za jeho odvolanie hlasuje nadpolovičná väčšina zúčastnených členov
zamestnaneckej časti akademickej obce. Platnosť odvolania člena AS PF KU nadobúda platnosť dnom

zverejnenia výsledkov. O priebehu a výsledku hlasovania komisia vyhotoví zápisnicu, ktorú predseda
komisie zašle predsedovi AS KU najneskôr dňa 15.06.2016 do 12.00 hod. Hlasovanie o odvolaní je
ukončené zverejnením výsledkov hlasovania o odvolaní členov AS PF KU za zamestnaneckú časť,
najneskôr dňa 15.06.2016 do 14.00 hod.“
Podľa ust. čl. 46 ods. 2 Ústavy SR každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné

súdom, pokiaľ zákon ho výslovne nevylúčil z prieskumu. Nakoľko zákon č. 131/2002 Z.z. v žiadnom
zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej
normy, je nevyhnutné prijať záver, že vyššie cit. rozhodnutia žalovaného podliehajú súdnemu prieskumu
správnymi súdmi. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Nds/1/2012 zo dňa 22.02.2012: „Žalovaný ako vysoká škola je samosprávnou inštitúciou a vykonáva

samosprávne funkcie voči akademickej obci vysokej školy. Subjekty, voči ktorým je samospráva
vykonávanániesúurčenéúzemnoupôsobnosťouvysokejškoly,alevnútornýmvzťahomkvysokejškole,
tým, že tvoria akademickú obec vysokej školy. Akademická samospráva je preto vykonávaná nie na
územnom princípe, ale na tzv. záujmovom princípe, ktorý predpokladá existenciu vnútorného vzťahu
medzi samosprávnym orgánom a členom akademickej obce. Nie je preto rozhodujúce, kde má člen

akademickej obce bydlisko. Vysoká škola nemá svoj územný obvod a na rozdiel od orgánov verejnej
správy založených na územnom princípe (napr. obce, mestá - územná samospráva), nevykonáva
pôsobnosť voči neurčitému počtu subjektov, kde vzťah k subjektu je vymedzený územným obvodom.
S ohľadom na túto okolnosť vysokú školu nie je možné kvalifikovať ako orgán s pôsobnosťou pre celé
územie Slovenskej republiky. Vecná príslušnosť na konanie v tejto právnej veci nie je založená podľa

ustanovenia § 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ale vecne príslušný je krajský súd v zmysle § 246 ods. 1 O.s.p.“
Žalobcovia namietali, že vyššie cit. rozhodnutia neobsahujú základné náležitosti rozhodnutia, tak ako ich
predpokladaná ust. § 47 Správneho poriadku - odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Obe
rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Túto vadu nezhojuje ani skutočnosť, že v
Uznesení č. 45/2016 je uvedený poukaz na obsah Listu Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16,

s ktorým sa akademický senát stotožňuje. V Liste Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16 sa
uvádza, že „po dôkladnom preštudovaní zaslaných zápisníc z rokovaní AS, vnútorných predpisov PF
súvisiacich s definíciou akademickej obce PF, voľbami členov tak zamestnaneckej ako aj študentskej
častí akademického senátu (napr. Štatút KU, Štatút PF KU, Zásady volieb do AS PF KU (vrátane zásad
pre voľby dňa 11.15.2016)) som dospel k nasledovnému názoru:

a) Vnútorné predpisy, ktorými sa má riadiť zloženie akademickej obce a senátu PF KU, ako aj voľby
do zamestnaneckej a študentskej časti akademického senátu zjavne vykazujú znaky veľmi vážnych
nekonzistentností, znaky vzájomných rozporov ale aj rozporu so zákonom o vysokých školách, znaky
nejasností, nejednoznačností a možností rôznych protichodných interpretácii, ktoré boli akademickou
obcou dlhodobo vedome alebo nevedome prehliadané a neriešené.

b) Najmä v súvislosti s priebehom a výsledkami 26. a 27. zasadania akademického senátu PF KU došlo
k prudkej akcelerácii a prehĺbeniu rozporov vo vnútri akademickej obce Pedagogickej fakulty.
c) Došlo k vážnemu spochybneniu legitimity a zloženia akademického senátu, k spochybneniu súladu
volieb do AS PF KU so Štatútmi a so zákonom o vysokých školách.
d) Relevantnou a značnou časťou akademickej obce došlo k iniciovaniu procesu odvolávania

niektorých členov zamestnaneckej časti AS ako vyjadrenia ich nesúhlasu s priebehom a výsledkami už
spomínaného 26. a 27. zasadania akademického senátu PF KU.“
Hoci sa v predmetnom liste uvádza, že Veľký kancelár dospel k vyššie uvedenému názoru na základe
dôkladnéhopreštudovaniavnútornýchpredpisovazaslanýchzápisníc,vlisteabsentujúkonkrétneúvahyo tom, v čom konkrétne má spočívať rozpor vnútorných predpisov so zákonom o vysokých školách a
z akého dôvodu. V liste nie je vysvetlené, na základe čoho sa Veľký kancelár domnieva, že došlo k
spochybneniu legitimity a zloženia AS PF KU. Žalovaný formuláciou použitou vo svojom Uznesení č.

45/2016 výslovne nekonštatoval, že zloženie AS PF KU je v rozpore so zákonom o VŠ.
Žalobcovia konkrétne vo vzťahu k namietanej nezákonnosti Uznesenia č. 45/2016 uviedli, že majú za to,
že neboli naplnené zákonné podmienky na to, aby v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. AS KU
prebral pôsobnosť AS PF KU. Namietali neprimeranosť tohto opatrenia. Z ust. § 9 ods. 3 z. č. 131/2002
Z.z. vyplýva, že ak akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je

v rozpore s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy, je akademický
senát verejnej vysokej školy oprávnený urobiť také opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu
tejto fakulty uviedlo do súladu s týmto zákonom a s vnútornými predpismi tejto fakulty. Aj keď zákon
o vysokých školách bližšie nešpecifikuje, aké konkrétne opatrenia je akademický senát vysokej školy
oprávnený vykonať pre dosiahnutie vyššie uvedeného účelu, nepochybne musí ísť o také opatrenia,
ktoré jednak čo najmenej zasahujú do autonómie fakulty a zároveň rešpektujú zákonmi a Ústavou

SR garantovanú ochranu subjektívnych práv dotknutých osôb, najmä členov akademickej obce. Medzi
takéto práva patri najmä právo vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu, ktoré je
verejným subjektívnym právom žalobcov. Predmetné právo je garantované ustanoveniami § 23 ods.
2 písm. f) v spojitosti s § 26 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z. z., ktoré sú vyústením všeobecného ústavne
garantovaného práva podľa čl. 21 Listiny základných práv a slobôd, ktoré zaisťuje občanom právo

podieľať sa na verejnej správe výkonom aktívneho a pasívneho volebného práva. Ochranu volebného
práva pritom nemožno obmedziť len na proces získania mandátu voľbou, ale tiež na možnosť mandát
vykonávať, lebo len samotná voľba bez následnej možnosti mandát vykonávať, by bola len formálnym
právom bez materiálneho ústavného obsahu. Akademický senát žalovaného bol povinný prihliadať na
to, aby neprimeraným spôsobom nezasiahol do tohto subjektívneho práva. Pokiaľ existovala možnosť,

aby akademický senát fakulty sám uviedol do súladu so zákonom vnútorné predpisy (napr. Štatút
Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 23.09.2008, Volebného a rokovacieho
poriadku akademického senátu PF KU (príloha č. 2 Štatútu PF KU) zo dňa 23.09.2008 a pod.), čo bolo
s poukazom na čl. 12 ods. 18 písm. b. Štatútu fakulty plne v jeho kompetencii, neexistoval legitímny
dôvod, aby došlo k aplikácii § 9 ods. 3 zák. č. 131/2002 Z.z.

Žalobcovia namietali aj neexistujúci základ pre rozhodnutie. Akademický senát sa v plnom rozsahu
stotožnil s právnym názorom Veľkého kancelára, že: „vnútorné predpisy, ktorými sa má riadiť zloženie
akademickej obce a senátu PF KU. ako aj voľby do zamestnaneckej a študentskej časti akademického
senátu zjavne vykazujú znaky veľmi vážnych nekonzistentností, znaky vzájomných rozporov ale aj
rozporu so zákonom o vysokých školách...“. Aj keď z uznesenia nie je možné zistiť, o aké konkrétne

vnútorné predpisy ide, zrejme sa mal namysli Štatút Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v
Ružomberku zo dňa 23.09.2008, schválený Akademickým senátom žalovaného dňa 24.02.2009. Je
paradoxné a v rozpore s princípom právnej istoty, že ten istý orgán, ktorý schválil tento vnútorný predpis,
so značným odstupom času spochybňuje jeho súlad so zákonom a v nadväznosti na to legitimitu
niektorých členov akademického senátu fakulty.

Žalobcovia prezentovali právny názor, že pokiaľ už raz bol predmetný štatút fakulty schválený
akademickým senátom vysokej školy, je v záujme zachovania právnej istoty vylúčené, aby ten istý
orgán ex tunc spochybňoval legitimitu riadne zvolených členov orgánu fakulty pre jeho údajný rozpor
so zákonom, a to bez toho, aby bol tento rozpor konštatovaný právoplatným rozhodnutím súdu.
Počas obdobia viac ako 7 rokov sa uskutočnilo niekoľko volieb do orgánov fakulty, ktoré následne

prijímali rozhodnutia, a to tak vo vzťahu k tretím subjektom navonok, ako aj dovnútra voči členom
akademickej obce, pričom rozhodnutia prijaté počas uvedeného obdobia žalovaný do dnešného dňa
ani nespochybňuje. Nakoľko neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo nesúlad niektorého
z vnútorných predpisov vysokej školy so zákonom, bolo Uznesenie č. 45/2016 prijaté akademickým
senátom žalovaného predčasne, bez akéhokoľvek právneho základu.

S poukazom na uvedené, žalobcovia boli toho názoru, že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pričom vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhli, aby
Krajský súd v Žiline ako príslušný súd, napadnuté rozhodnutie žalovaného - Uznesenie Akademického
senátu č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 v celom rozsahu zrušil.

2. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 14.11.2016 uviedol, že podaný žalobný návrh považuje v celom
rozsahu za nedôvodný. V zmysle ustanovenia § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Žalobounapadnuté uznesenia č. 45/2016 a č. 46/2016 prijaté Akademickým senátom Katolíckej univerzity v
Ružomberku (ďalej len „AS KU“) na svojom 5. zasadnutí dňa 07.06.2016 (ďalej spoločne len „napadnuté
uznesenia AS KU“), sú s poukazom na ustanovenie § 2, § 3 a § 7 SSP vylúčené z preskúmavania v rámci

správneho súdnictva. V zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) akademický senát verejnej vysokej školy
nie je štatutárnym orgán verejnej vysokej školy. Akademický senát verejnej vysokej školy má postavenie
kontrolného orgánu vo vzťahu k činnosti rektora v zmysle § 7 zákona o vysokých školách. Zákonodarca
nezveril akademickému senátu kompetenciu rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach tretích osôb v oblasti verejnej správy tak, že takýmto rozhodnutím, môže byť fyzická alebo
právnická osoba ukrátená na svojich právach. Rozhodovanie akademického senátu nenesie v sebe
vzťah verejnoprávnosti, a teda preskúmanie takéhoto rozhodnutia v správnom súdnictve je neprípustné.
Akademickýsenátniejesprávnymorgánom,ktoréhopostupaleborozhodnutiebymohlobyťpredmetom
súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Podľa žalovaného v predmetnej veci napadnuté uznesenia
AS KU nemajú povahu individuálnych správnych aktov, t.j. nejde o rozhodnutia, ktoré by mali povahu

rozhodnutí o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej alebo právnickej
osoby, a ktoré by tak bolo možné preskúmavať v správnom súdnictve (uvedené pritom platí rovnako
pre právnu úpravu SSP ako aj pre predchádzajúcu právnu úpravu podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku). V zmysle ustanovenia § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty
orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej
povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon
neustanovuje inak. V prípade napadnutých uznesení AS KU ide práve o takéto správne akty, ktoré sú
vylúčené z preskúmavania v rámci správneho súdnictva, a preto žalovaný navrhol, aby konajúci súd
podanú žalobcu odmietol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

Vo vzťahu k meritu veci žalovaný uviedol, že oprávnenie akademického senátu verejnej vysokej
školy prevziať pôsobnosť akademického senátu fakulty (§ 9 ods. 3 zákona o vysokých školách) bola
zavedená novelou zákona o vysokých školách č. 455/2012 Z.z. Z dôvodovej správy k uvedenej novele
zákona vyplýva, že dotknutým ustanovením sa „vysokej škole tiež umožňuje riešiť problémy, ktoré
nastanú v činnosti jednotlivých fakúlt, bez potreby externého zasahovania, a to možnosťou prevziať

pôsobnosť akademického senátu fakulty akademickým senátom vysokej školy.... Vytvára sa možnosť
riešiť mimoriadne situácie, ktoré môžu vzniknúť z dôvodu nefunkčnosti samosprávnych orgánov fakúlt
vysokých škôl alebo ich konania v rozpore s vnútornými predpismi vysokej školy. V takýchto prípadoch
bude možné, aby akademický senát verejnej vysokej školy prevzal na nevyhnutný čas kompetencie
akademického senátu fakulty a zjednal nápravu. V súlade s princípmi samosprávnosti sa dôvody a

spôsob úpravy ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy, avšak základný okruh dôvodov sa
navrhuje priamo v zákone. Doterajšia právna úprava umožňuje obmedziť pôsobnosť samosprávnych
orgánov fakulty len rozhodnutím ministerstva po súhlase reprezentácii vysokých škôl, a to len v štyroch
prípadoch uvedených v § 104. Takýto postup je časovo a administratívne náročný, a neumožňuje
dostatočne rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu. Z uvedených dôvodov sa umožňuje vysokej škole

vyriešiť väčšinu problémov v rámci jej súčasti interne, bez externého zasahovania.“
Z gramatického výkladu ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o vysokých školách ako aj z dôvodovej správy
k uvedenému zákonu vyplývajú akademickému senátu verejnej vysokej školy oprávnenia vykonávať
pôsobnosť akademického senátu príslušnej fakulty a v rámci tejto činnosti urobiť (ďalšie) vhodné
opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu fakulty uviedlo do súladu so zákonom. Zákonodarca

vymedzuje len exemplifikatívny (nie taxatívny) resp. základný výpočet oprávnení akademického senátu
verejnej vysokej školy, ktoré môže vykonávať počas prebratia pôsobností akademického senátu fakulty.
Zákon teda nezakazuje akademickému senátu verejnej vysokej školy vykonať aj iné kroky k odstráneniu
nezákonností (nefunkčnosti) akademického senátu príslušnej fakulty, ale zároveň ani nestanovuje, aké
kroky môže akademický senát verejnej vysokej školy za týmto účelom, t.j. za účelom odstránenia

nezákonnosti v zložení senátu fakulty uskutočniť. Nie je preto vylúčené, aby akademický senát univerzity
najprv prebral pôsobnosť akademického senátu fakulty za účelom odstránenia nezákonného stavu v
zložení akademického senátu fakulty (uznesenie č. 45/2016) a následne vyhlásil hlasovanie o odvolaní
tých členov akademického senátu fakulty, u ktorých je daná (zrejmá) pochybnosť o zákonnosti ich
mandátu (vyhlásenie hlasovania o odvolaní šiestich členov uskutočnené uznesením č. 46/2016).

V tomto konkrétnom prípade AS KU pri prebratí pôsobnosti AS PF KU nepostupoval svojvoľne, ale
postupoval za účelom odstránenia zrejmých pochybností v zákonnosti zloženia AS PF KU, pričom
nezákonnosť zloženia dotknutého AS PF KU vyplýva najmä z nasledovných dokladov:• Zápisnica z mimoriadneho zasadnutia Legislatívnej komisie AS PF KU zo dňa 25.05.2016, v rámci
ktorej Legislatívna komisia konštatovala Jednak neplatnosť mandátu Ing. A. L. ako člena AS PF KU, a
jednak odporúčala vyhlásiť doplňujúce voľby na miesta Členov študentskej časti AS PF KU,

• Stanovisko Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 01.06.2016, ktorý sa venuje vybraným
otázkam vyplývajúcim z rokovania Legislatívnej komisie AS PF KU,
• Návrhové hárky podpísané 119 členmi akademickej obce za odvolanie stanovených členov AS PF KU,
• List Veľkého kancelára Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý odporučil AS KU uskutočniť kroky k
odstráneniu nezákonnosti v zložení AS PF KU.

Ohľadom namietanej absencie základných náležitostí rozhodnutia, tak ako ich predpokladá ustanovenie
§ 47 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že v zmysle § 108 ods. 1 zákona o vysokých školách sa
na rozhodovanie podľa tohto zákona (s výnimkou rozhodovania v taxatívne uvedených prípadoch, ku
ktorým však nepatria napadnuté uznesenia) nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Žalovaný bol s poukazom na ust. § 180 SSP toho názoru, že žalovaný nie je v predmetnom súdnom
konaní pasívne vecne legitimovaný, nakoľko žalovaný nie je správnym orgánom, ktorý vydal napadnuté

uznesenia. V tejto súvislosti zároveň poukázal na ust. § 7 zákona o vysokých školách, ktoré definuje
orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy.

3. Podľa obsahu posúdil krajský súd podanie žalobcov zo dňa 20.06.2016 ako všeobecnú správnu
žalobu v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Uznesením č.

k. 21S/98/2016-96 zo dňa 17.05.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 21S/98/2016-96 zo dňa
17.05.2017 krajský súd odmietol správnu žalobu majúc za to, že napadnuté uznesenie č. 45/2016 zo dňa
07.06.2016 nepredstavuje rozhodnutie, resp. opatrenie v rámci autoritatívneho konania podľa zákona č.
131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov o individuálnych právach a
povinnostiach fyzických či právnických osôb, tak ako ho definuje ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP v spojení

s § 3 ods. 1 písm. c), § 4 písm. c) SSP, ale jedná sa o opatrenie orgánu záujmovej samosprávny, ktoré
nepodliehasúdnemuprieskumuvzmysle§7písm.b)SSP,keďžesanímrozhodlooopatrenívnútorného
organizačného charakteru o prevzatí pôsobnosti AS PF KU. Proti uvedenému uzneseniu podali kasačnú
sťažnosť žalobcovia, v ktorej namietali, že právo vykonávať pokojne mandát člena AS fakulty verejnej
vysokej školy spadá do katalógu základných práv a slobôd, a pokiaľ súd neposkytol právnu ochranu

tomuto právu tým, že podanú žalobu odmietol, bola žalobcom odopretá spravodlivosť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/42/2017 zo dňa 26.09.2018 zrušil
uznesenie č. k. 21S/98/2016-96 zo dňa 17.05.2017 v spojení s opravným uznesením č. k.
21S/98/2016-96 zo dňa 17.05.2017 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Kasačný súd zaviazal krajský súd v ďalšom konaní, vzhľadom na to, že prijatím preskúmavaného
rozhodnutia došlo k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľov, skúmať, či tento zásah bol súladný s
čl. 2 ods. 2 Ústavy, a teda aby sa zaoberal vecou samou aj vzhľadom na ďalšie uvedené skutočnosti
v rozhodnutí kasačného súdu.
V rozhodnutí kasačný súd uviedol, že krajský súd sa nevysporiadal v napadnutom uznesení s

námietkami sťažovateľov (žalobcov) o dopade záverov napadnutého uznesenia na subjektívne práva
sťažovateľov vykonávať mandát zvoleného člena akademického senátu a záver krajského súdu, že
nedošlo k zásahu do ich subjektívnych práv, vyhodnotil ako nesprávny a konštatoval (bod 20), že do
tohto práva sťažovateľov bolo prijatím preskúmavaného rozhodnutia v predmetnej veci zasiahnuté.
Kasačný súd uviedol, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom

generálnej klauzuly (§ 2 ods. 2 SSP) s negatívnou enumeráciou (§ 7 písm. a/ až h/ SSP), z ktorého
vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré
zákon výslovne zo súdneho prieskumu vylučuje. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú,
sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny
výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Avšak článok 46

ods. 2 Ústavy SR osobitne upravuje právo na prístup k súdu v prípade preskúmavania zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy. V tomto článku je zakotvený výslovný ústavný zákaz vylúčiť z tohto
preskúmavania rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Aj prípade podradenia určitého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejne správy pod negatívne vymedzenie právomoci v zmysle §
7 SSP, je aj takéto rozhodnutie alebo opatrenie preskúmateľné správnym súdom v prípade nastúpenia

tzv. generálnej klauzuly zakotvenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.
Kasačný súd zdôraznil, že orgány verejnej správy spravidla upravujú svoje vnútorné pomery
rozhodnutiami resp. opatreniami, ktoré nemajú charakter rozhodnutia o individuálnom práve jednotlivca,
napriek tomu sa ich môžu priamo dotýkať. Právo vykonávať (pokojne) mandát zvoleného členaakademického senátu je verejným subjektívnym právom, do ktorého nemôže byť zo strany
ktoréhokoľvek orgánu verejnej správy zasiahnuté inak, než pri rešpektovaní čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, t.j.
iba v prípadoch ustanovených zákonom a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Kasačný súd dal krajskému súdu, vzhľadom na obdobnú právnu úpravu správneho súdnictva, do
pozornosti ustálenú prax súdov v Českej republike v obdobných veciach (rozsudok Krajského súdu v
Plzni z 27. 2. 2013, č. j. 57 A 94/2012 - 65, publ. pod č. 2892/2013 Zb. NSS, rozsudok Najvyššieho
správneho súdu z 15. 5. 2013, č. j. 1 Aps 3/2013 - 43, publ. pod č. 2877/2013 Zb. NSS), v zmysle
ktorej verejnému subjektívnemu právu na pokojný výkon mandátu člena akademického senátu fakulty

zodpovedá povinnosť vysokej školy toto právo rešpektovať. Pokiaľ sa vysoká škola rozhodne do tohto
práva zasiahnuť, musí byť tento zásah v súlade s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (na
Slovensku s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Ak sa domnieva dotknutá osoba, že zásah tieto kritéria nespĺňa,
môže sa proti tomuto zásahu domáhať ochrany žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu alebo
žalobou proti nezákonnému zásahu, ak nemá zásah povahu rozhodnutia.
Kasačný súd uviedol, že zákon o vysokých školách prioritne ponecháva na vysokú školu, aby si v súlade

s princípom samosprávnosti upravila a ošetrila situácie, kedy má dôjsť k prevzatiu pôsobnosti AS PF.
V predmetnej veci takáto úprava absentuje, preto AS univerzity môže prevziať pôsobnosť len z dôvodu
uvedeného v zákone. Taktiež žalovaný nemá vo svojom štatúte upravené, aké konkrétne opatrenia,
resp. aký postup sa uplatňuje v danom prípade; malo by ísť o také opatrenia, ktoré jednak čo najmenej
zasahujú do autonómie fakulty a zároveň rešpektujú zákonmi a Ústavou SR garantovanú ochranu

subjektívnych práv dotknutých osôb, najmä členov akademickej obce vrátane práva vykonávať mandát
zvoleného člena AS za súčasného rešpektovania zákonom určeného rozsahu oprávnení žalovaného
pri prebratí pôsobnosti AS fakulty.
Kasačný súd poukázal aj na to, že v predmetnej veci bolo napadnuté rozhodnutie odôvodnené len tým,
že došlo k vážnemu spochybneniu legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí

s poukazom na obsah Listu Veľkého kancelára KU z 2. júna 2016 č. 2937/16, s ktorým sa akademický
senát univerzity stotožnil, pričom ani v preskúmavanom rozhodnutí ako ani v Liste Veľkého kancelára nie
sú uvedené konkrétne dôvody, z ktorých spochybnenie legitimity vyplýva, ako ani rozpor s konkrétnymi
ustanoveniami zákona alebo vnútorného predpisu. Kasačný súd konštatoval, že ani doplnenie dôvodov
vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia.

5. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj postupu žalovaného
v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu v zmysle § 177 a nasl. SSP mal za to, že rozhodnutie
žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z nasledovných dôvodov:

6. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

7. Podľa čl. 30 ods. 1, 4 Ústavy SR občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo

alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných
celkov. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

8. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu

verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním

postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa § 4 SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej

správy.

12. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,
ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia
upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 131/2002 Z.z.“) vysoké školy sú vrcholné
vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho
priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať
harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju
vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispievať k rozvoju vedomostnej
spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl.

15. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je
poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.

16. Podľa § 6 zákona č. 131/2002 Z.z:

(1) Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí
a) vnútorná organizácia,
b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a
rozhodovanie v prijímacom konaní,
c) utváranie a uskutočňovanie študijných programov,

d) organizácia štúdia,
e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov,
f) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry
pracovných miest na vysokej škole,

h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu "docent" a
"profesor" (§ 76),
i) spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so
zahraničnými,
j) voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy,

k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom,
l) určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len "školné") a
poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak.
(2) Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej
školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 7 písm. a)].

(3) Podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej
obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).
(4) Ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej
školy v rozsahu ustanovenom v § 23.ň

17. Podľa § 7 zákona č. 131/2002 Z.z orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:
a) akademický senát verejnej vysokej školy,
b) rektor,c) vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká
rada verejnej vysokej školy (ďalej len "vedecká rada verejnej vysokej školy"),
d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len "disciplinárna komisia verejnej

vysokej školy").

18. Podľa § 9 (Pôsobnosť akademického senátu verejnej vysokej školy) zákona č. 131/2002 Z.z.:
(1) Akademický senát verejnej vysokej školy
a) schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo

zmenu sídla verejnej vysokej školy a fakulty verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení
Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)],
b) schvaľuje na návrh rektora vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e)
a i) až k) a ak tak ustanovuje štatút verejnej vysokej školy vnútorné predpisy podľa § 15 ods. 1 písm.
l), na návrh predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vysokej
školy podľa § 15 ods. 1 písm. f) a g) a na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2

písm. a), § 33 ods. 3 písm. a) a § 34 ods. 1,
c) volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie,
d) schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,
e) schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy,
f) schvaľuje návrh rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý predložil rektor, a kontroluje hospodárenie

s finančnými prostriedkami verejnej vysokej školy, tým nie je dotknuté právo odborovej organizácie
kolektívne vyjednávať,
g) vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady predloženým rektorom; po súhlase akademického
senátu verejnej vysokej školy rektor predloží návrh štatútu správnej rady na schválenie ministrovi,
h) schvaľuje návrh rektora na členov správnej rady a navrhuje ministrovi dvoch členov správnej rady

podľa § 40 ods. 2,
i) schvaľuje návrhy rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 pred ich predložením na schválenie správnej
rade verejnej vysokej školy; ak sa návrhy rektora týkajú majetku, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, a
vyjadrenie akademického senátu fakulty k týmto návrhom podľa § 27 ods. 1 písm. m) je záporné, na
ich schválenie akademickým senátom verejnej vysokej školy je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých

členov akademického senátu verejnej
j) schvaľuje dlhodobý zámer verejnej vysokej školy (§ 2 ods. 10) predložený rektorom po prerokovaní
vo vedeckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizáciu,
k)schvaľujevýročnúsprávuočinnostiavýročnúsprávuohospodáreníverejnejvysokejškolypredloženú
rektorom,

l) pred schválením vo vedeckej rade vysokej školy prerokúva návrh študijných programov, ktoré sa
nebudú uskutočňovať na fakulte, ale na vysokej škole, predložený rektorom,
m) schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do
pôsobnosti akademického senátu fakulty,
n) vyjadruje sa o návrhu rektora na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo

zrušenie súčastí verejnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,
o) vyjadruje sa o podnetoch a stanoviskách správnej rady verejnej vysokej školy podľa § 41 ods. 7,
p) volí zástupcu verejnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
q) - jeho študentská časť volí zástupcu verejnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107
ods. 4),

r) raz za rok podáva akademickej obci verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú zverejní na
webovom sídle verejnej vysokej školy najmenej na štyri roky,
s)vykonávapočasnevyhnutnejdobypôsobnosťakademickéhosenátufakultyzapodmienokavrozsahu
ustanovenom štatútom verejnej vysokej školy,
t) plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov verejnej vysokej školy.

(2) Akademický senát verejnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 1 písm. c), e), h), p) a q)
rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 1, ak o tajnom hlasovaní
v danej veci rozhodne.
(3) Akademický senát verejnej vysokej školy nie je podľa odseku 1 písm. s) oprávnený vykonávať
pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa § 27 ods. 1 písm. c), d), g), h), j),

k) a m). Ak akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore
s týmto zákonom alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy, akademický senát verejnej
vysokej školy je oprávnený urobiť opatrenia, aby sa zloženie akademického senátu tejto fakulty uviedlo
do súladu s týmto zákonom a s vnútornými predpismi tejto fakulty. Akademický senát verejnej vysokejškoly je oprávnený vykonávať pôsobnosť akademického senátu fakulty verejnej vysokej školy podľa
odseku 1 písm. s)
a) podľa § 27 ods. 1 písm. a) len v rozsahu schvaľovania zmien a doplnkov predpisov príslušnej fakulty

tak, aby tieto zmeny a doplnky neboli v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo štatútom príslušnej fakulty,
b) podľa § 27 ods. 1 písm. b) len v rozsahu schvaľovania návrhu rektora na odvolanie dekana podľa
§ 28 ods. 3,
c) podľa § 27 ods. 1 písm. e) len v rozsahu kontroly nakladania s finančnými prostriedkami fakulty.

19. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. do samosprávnej pôsobnosti fakulty patrí
a) vnútorná organizácia fakulty,
b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej vysokej
školy [§ 15 ods. 2 písm. f)],
c) organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy,

d) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti,
e) určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu
určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)],
f) voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty,
g) uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí,

h) nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými
prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu
s majetkom, ktorý slúži na plnenie jej úloh (§ 17 ods. 2).

20. Podľa bodu 2.9 Rokovacieho poriadku Akademického senátu Katolíckej univerzity číslo 28/10/2002

akademický senát je schopný uznášať sa, ak bola na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina
všetkých členov senátu. Na platné uznesenie akademického senátu je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny prítomných členov, ak týmto štatútom nie je stanovené inak.

21. Kľúčovým pojmom správneho súdnictva je samotný pojem „verejná správa“. Z hľadiska súdnej

praxe sa javí účelné vychádzať z definície pojmu verejná správa, ktorú uvádza autor knihy "Verejná
správa" Dušan Hendrych (Hendrych, Dušan a kol.: Veřejná správa, Správní právo. In: Správní právo,
část obecná, C.H. BECK/SEVT, Praha 1994, s. 1-16). Hendrych vychádza zo známej Motesquieovej
definície deľby štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Odpočtom moci súdnej a zákonodarnej
dospel k materiálnemu vymedzeniu pojmu verejnej správy ako "súhrnu zvyškových štátnych činností",

akoajkformálnemuvymedzeniupojmu"verejnáspráva"akočinnosťtakýchorgánovštátualeboverejnej
moci, ktoré nie sú ani zákonodarnými zbormi, ani súdmi.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že verejná správa sa dá definovať zásadne z dvoch odlišných hľadísk
(pojatí):

1/ Vo formálnom (alebo tiež inštitucionálnom či organizačnom) pojatí je verejná správa chápaná ako
činnosť orgánov označených ako správne úrady (orgány).
2/Vmateriálnom(čifunkčnom)pojatí jeverejnásprávačinnosťtýchštátnychčiinýchverejnýchinštitúcii,
ktoré svojím obsahom nie sú činnosťou zákonodarnou, súdnou ani vládnou.

23. Orgány verejnej správy delí zákonodarca v SSP na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria orgány
štátnej správy a orgány územnej samosprávy bez ďalšieho. Druhú skupinu tvoria orgány záujmovej
samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby a iné štátne orgány len za kumulatívneho splnenia dvoch
podmienok: 1/ zákon im musí zverovať rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb (majú rozhodovaciu právomoc) a 2/ rozhodovacia právomoc sa uskutočňuje v oblasti verejnej

správy.

24. Vysoké školy ako najvyšší článok vzdelávacej sústavy, sú vrcholnými centrami vzdelanosti,
nezávislého poznania a tvorivej činnosti a majú kľúčovú úlohu vo vedeckom kultúrnom, sociálnom
a ekonomickom rozvoji spoločnosti. Verejné vysoké školy sú tiež entitami záujmovej samosprávy,

právnickými osobami sui gereneris, ktorým bola zverená právomoc autoritatívne rozhodovať o určitých
právach a povinnostiach iných subjektov, najmä študentov. Súdna prax ustálila možnosti súdneho
prieskumu napr. rozhodnutia o prijatí na štúdium, rozhodnutia o vymeraní poplatku za štúdium. Zinštitucionálnehohľadiskajetedamožnénahliadaťnaverejnúvysokúškoluakonaorgánverejnejsprávy
v určitých prípadoch.

25. Z materiálneho hľadiska je však treba vždy posúdiť, či individuálne rozhodnutie alebo opatrenie
verejnej vysokej školy bolo vydané v administratívnom konaní, teda v rámci výkonu pôsobnosti verejnej
vysokej školy v oblasti verejnej správy. Dôležité je teda posúdiť, k dosiahnutiu akého cieľa slúži správa,
ak je to dosiahnutie verejného cieľa, môžeme hovoriť o tom, že činnosť je vykonávaná vo verejnom
záujme, a teda jedná sa o verejnú správu. (k pojmu verejná správa viď nález Ústavného súdu SR sp. zn.

Pl. ÚS 19/1998). V prípade, že subjekt vykonáva činnosť sledujúcu verejný cieľ, nastáva predpoklad, že
v danom prípade nevykonáva správu súkromnú, ale verejnú. V pochybnostiach treba skúmať, či činnosť
má aspoň zmiešanú verejnoprávnu a súkromnoprávnu povahu.

26. Krajský súd dospel k záveru, že činnosť akademického senátu verejnej vysokej školy - Katolíckej
univerzity v Ružomberku vo forme vydania uznesenia č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 podľa § 9

ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. je činnosťou v oblasti verejnej správy, keďže sleduje verejný cieľ,
zachovaniezloženiasenátuvsúladesozákonmi,apretonemožnopriznaťúspechnámietkežalovaného,
že rozhodovanie akademického senátu nenesie v sebe vzťah verejnoprávnosti, a teda preskúmanie
takéhoto rozhodnutia v správnom súdnictve je neprípustné.

27. V zmysle záväzného právneho názoru vysloveného kasačným súdom krajský súd korigoval svoj
záver o charaktere napadnutého uznesenia Akademického senátu žalovaného č. 45/2016 zo dňa
07.06.2016 a dospel k záveru, že uznesenie č. 45/2016 zo dňa 07.06.2016 je opatrením dotýkajúcim sa
individuálnych práv a povinnostiach fyzických osôb - členov AS PF UK, tak ako ho definuje ust. § 3 ods.
1 písm. c) SSP v spojení s § 3 ods. 1 písm. c) SSP a § 4 písm. c) SSP. Napriek tomu, že je opatrením

vnútorného, organizačného charakteru vydaným v rámci samosprávnej pôsobnosti orgánu záujmovej
samosprávy, zasahuje do ústavného práva žalobcov na pokojný výkon mandátu člena akademického
senátu fakulty, a teda v zmysle nastúpenia generálnej klauzuly zakotvenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy je takéto
opatrenie preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd
námietku žalovaného, že napadnuté uznesenie nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b)

SSP, keďže sa ním nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, ale o opatrení vnútorného, organizačného charakteru o prevzatí pôsobnosti
akademického senátu fakulty, ako nedôvodnú, a zaoberal sa vecou samou, tak ako ho zaviazal kasačný
súd, a teda preskúmal súlad napadnutého opatrenia so zákonom, resp. Ústavou SR.

28. Vzhľadom na to, ako už uviedol kasačný súd, že žalovaný nemal v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm.
s) zákona č. 131/2002 Z.z. vnútornými predpismi (štatútom) v čase prijatia napadnutého opatrenia
upravené a ošetrené situácie, kedy môže dôjsť k prevzatiu pôsobnosti akademického senátu fakulty,
mohol akademický senát univerzity prevziať pôsobnosť len z dôvodu uvedeného v zákone, a teda z
dôvodu, že akademický senát príslušnej fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore

so zákonom č. 131/2002 Z.z. alebo vnútornými predpismi fakulty verejnej vysokej školy.

29. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia opatrenia žalovaného v časti týkajúcej sa
existencie dôvodu prevzatia pôsobnosti AS PF KU akademickým senátom univerzity, musel konštatovať
nepreskúmateľnosťopatreniažalovaného.Nepreskúmateľnosťousapritompodľakonštantnejjudikatúry

správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná
ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade opatrenia žalovaného sa jednalo o vadu
spočívajúcu v nedostatku dôvodov, keďže odôvodnenie žalobou napadnutého opatrenia je skratkovité,
pozostáva len z citácie ustanovenia právneho predpisu a všeobecného a neurčitého konštatovania o
vážnom spochybnení legitimity a zloženia viacerých členov AS PF KU na jeho 27. zasadnutí.

30. Napriek tomu, že v zmysle § 108 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. sa na rozhodovanie podľa tohto
zákona (s výnimkou rozhodovania v taxatívne uvedených prípadoch, ku ktorým však nepatrí napadnuté
uznesenie)nevzťahujevšeobecnýpredpisosprávnomkonaní,vylúčenieaplikáciesprávnehoporiadkua
absencia osobitnej procesnej úpravy nemôže v právnom štáte znamenať priestor pre bezbrehú ľubovôľu

verejnoprávneho subjektu. V právno-aplikačnej praxi by v takom prípade mali byť použité všeobecné
požiadavky na konania verejnoprávnych subjektov, právne princípy resp. štandard všeobecných
pravidiel správneho práva. Riadne odôvodnenie správneho aktu podľa krajského súdu patrí medzi
tieto princípy, keďže sa ním napĺňa jedna zo základných funkcií konania - posilňovať dôveru občanovv správnosť rozhodovania správnych orgánov; v predmetnej veci dôveru členov akademickej obce v
rozhodovanie orgánov univerzity.

31. V predmetnej veci sa jednalo o opatrenie majúce tak významný dopad do ústavne garantovaných
práv žalobcov v zmysle čl. 30 ods. 1, 4 Ústavy SR, že dôvod prevzatia pôsobnosti akademického senátu
fakulty akademickým senátom univerzity mal byť uvedený jasne, zrozumiteľne, s uvedením konkrétnych
mien členov AS PF KU, u ktorých došlo k spochybneniu legitimity a s uvedením dôkazov, z ktorých tento
záver vyplýva. Osobám takto dotknutým mala byť daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,

ktoré im boli vytýkané. Z obsahu odôvodnenia napadnutého opatrenia preto nemožno spoľahlivo zistiť,
prečo žalovaný dospel k záveru obsiahnutému v napadnutom opatrení, čím žalovaný porušil právo
žalobcov na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a teda porušil základnú zásadu správneho
konania, zásadu zákonnosti, ktorá je univerzálnou zásadou aplikovateľnou na celú oblasť verejnej
správy.

32. Súčasťou zásady zákonnosti je aj požiadavka, aby vec rozhodol vecne príslušný orgán predpísaným
spôsobom. Hlasovanie AS KU v čase prijatia napadnutého opatrenia bolo upravené v nadväznosti na
§ 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 131/2002 Z.z. v Rokovacom poriadku Akademického senátu Katolíckej
univerzity číslo 28/10/2002, v zmysle ktorého akademický senát bol schopný uznášať sa, ak bola na jeho
zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov AS KU; na platné uznesenie akademického

senátu bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Krajský súd dospel k záveru, že
napadnuté opatrenie bolo postihnuté aj vadou v procese jeho prijatia. Z obsahu spisu vyplýva, že o prijatí
napadnutého opatrenia hlasovalo 20 prítomných členov akademického senátu KU, za bolo 12, proti bol
1 a zdržalo sa 5 členov. Spočítaním týchto hlasov vyplýva, že hlasy dvoch členov neboli zaznamenané,
čím došlo k porušeniu procesných ustanovení pre prijatie uznesenia AS KU a takéto hlasovanie bolo

zmätočné. Z obsahu uznesenia nevyplýva, prečo dva hlasy neboli započítané na strane za, proti, zdržal
sa. Aj v prípade, že tieto hlasy chýbali v dôsledku toho, že členovia nemohli hlasovať pre určitú prekážku
(zaujatosť), táto skutočnosť mala byť uvedená v napadnutom opatrení. V prípade ostatných prijatých
uznesení AS KU zo dňa 07.06.2016 počet hlasov za, proti a zdržal sa vždy v súhrnnom počte zodpovedá
počtu prítomných členov AS KU.

33.Nedostatokdôvodovžalobounapadnutéhoopatreniasprávnehoorgánuviedlokrajskýsúdkzrušeniu
napadnutého opatrenia pre nepreskúmateľnosť v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a zároveň
krajský súd zrušil napadnuté opatrenie postupom podľa § 134 ods. 2 písm. b) SSP, pretože zmätočné
hlasovanie mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.

34. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nemožno hovoriť o začatom administratívnom konaní, ktoré
by musel žalovaný ukončiť, neboli splnené predpoklady pre postup v zmysle § 191 ods. 4
SSP, na vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté opatrenie bolo svojou povahou blízke
nezákonnému zásahu, vzhľadom na to rozhodnutie súdu v predmetnej veci ma deklaratórny charakter

konštatovania nezákonnosti, obdobný rozhodnutiu v zmysle § 263 SSP. Obnova pôvodného
stavu, ktorou by mohlo byť prebratie kompetencií AS PF KU v pôvodnom zložení členov AS PF KU nie je
možná, a preto rozhodnutie súdu plní úlohu primeraného zadosťučinenia, prípadne môže byť základom
pre domáhanie sa náhrady škody.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcom, ktorí mali vo
veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

36. Rozhodnutie súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje
Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísanéadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo

konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.