Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718200207
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2718200207.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXXX/XX, U., o zaplatenie 663,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 27. novembra 2018, č.k. 1Csp/7/2018-145, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
499,49 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,06 eur od 10.2.2015 do zaplatenia, zo
sumy 225,85 eur od 10.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 3,58 eur od 10.4.2015 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na
náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania vo výške 50,52% (výrok III.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 44 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických telekomunikáciách, § 2 písm. a), b) a e) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
§ 39, 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3, 4 písm. k) a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj
ako „OZ“), keď z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne
v časti istiny 499,99 eur. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu (ďalej aj „Slovak

Telekom, a.s.“) ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a žalovaným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom bol uzatvorený Dodatok Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba Happy M
Naj, 20+20 viac zo dňa 20.12.2014 v zmysle zákona o telekomunikáciách. Žalobca resp. jeho právny
predchodca vystupoval v záväzkovo právnom vzťahu ako dodávateľ podľa § 53 ods. 3 OZ a žalovaný
ako spotrebiteľ podľa § 53 ods. 4 OZ. Súd preto právny vzťah vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a
posúdil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na ustanovenia osobitného zákona
o elektronických komunikáciách. Na právny vzťah sa potom aj vzťahujú ustanovenia v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského
vzťahu. Na základe uvedenej zmluvy Slovak Telekom, a.s. poskytoval žalovanému služby, ktoré mu
právny predchodca žalobcu vyfakturoval faktúrou faktúra č. 7500792419 na sumu 270,07 eur splatná
dňa 09.02.2015, č. 7500752243 na sumu 225,86 eur splatná dňa 09.03.2015, č. 7502740891 nasumu 3,58 eur splatná dňa 09.04.2015. Za poskytnuté telekomunikačné služby žalovaný riadne a včas
nezaplatil. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu 499,49 eur. Žalovaný bol v
omeškaní so zaplatením za poskytnuté služby celkovo v sume 499,99 eur, preto súd priznal žalobcovi

úrok z omeškania v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim
dňom po dni splatnosti jednotlivých faktúr. V súvislosti s posúdením uplatneného nároku žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku viazanosti súd poukázal na to, že žalovaný
ako spotrebiteľ mal síce možnosť oboznámiť sa s týmto dojednaním pred podpisom zmluvy resp.

dodatku, avšak nemohol ovplyvniť jej obsah. Išlo o formulárové tlačivo predchodcu žalobcu, v ktorom
ustanovenia o zmluvnej pokute boli už vopred pripravené. A nie sú výsledkom individuálneho dojednania
medzi zmluvnými stranami, čo ani žalobca netvrdil. Žalovaný mohol zmluvu/dodatok buď podpísať,
alebo len odmietnuť ako celok (nepodpísať). Žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal, možnosť zo strany
žalovaného niektoré ustanovenia odmietnuť alebo zmeniť. Zmluvná pokuta je pritom len jednostranná
(zaväzuje len žalovaného) a sleduje len záujmy predchodcu žalobcu na dodržanie záväzku žalovaného

ostať určitú dobu v zmluvnom vzťahu. Takéto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Súd poukázal na to, že
napriek výzve zo dňa 09. apríla 2018 žalobca nedoplnil žalobu a nepostupoval v zmysle ustanovenia §
132 CSP, keď neuviedol rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute a pri opísaní
rozhodujúcich skutočností uviedol, že vznikla porušením záväzku viazanosti, keď má okrem sankčnej a

prevenčnej funkcie predstavovať aj paušalizovanú náhradu škody a na poskytnuté benefity, odkázal na
označené dôkazy, vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty s dosadenými údajmi, bez uvedenia konkrétnych
benefitov, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté, odkázal len na cenník, všeobecne rozdiel medzi
neakciovou a akciovou cenou (9/139), že základom pre výpočet je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1,
t.j. 180 eur, ktorá zohľadňuje benefity, bez uvedenia, kedy žalovaný porušil svoju povinnosť platiť riadne

a včas, či a akým spôsobom, kedy bol ukončený záväzkovo právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy.
Zmluvná pokuta mala byť vypočítaná podľa všeobecného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo
základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti, alebo odo dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti a to takto: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet

dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet). Súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že v dodatku je zmluvná pokuta určená fixnou sumou 180 eur, nevyplýva,
kedy došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného, ukončeniu právneho vzťahu, akým spôsobom
môže dosadiť spotrebiteľ do vzorca premenné údaje. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú

je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je
zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak
poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky
alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore
so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že bola
individuálne dojednaná, jasne a zrozumiteľne. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z §
255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keď strany sporu mali vo veci pomerný úspech. Žalobca si v žalobe
uplatnil nárok na zaplatenie sumy 663,66 eur, z toho mu súd priznal sumu 499,49eur a do zvyšku tejto
sumy žalobu zamietol. Miera úspechu žalobcu predstavuje 75,26% a u žalovaného 24,74%. Žalobca tak

mal v predmetnej veci čistý úspech 50,52%, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť,
alternatívne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedol, že účelom
zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku,
pričom dojednaná zmluvná pokuta má predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná),
lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia

záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3 dodatku, pričom žalovaný porušil svoje povinnosti
poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté
služby riadne a včas, a súčasne žalovaný uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval a ani
nepreukázal. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Bol toho názoru, žespôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej
pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu
poskytnutú službu so širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma

zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému
veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti
v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v
dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Práve tým, že
žalovaný má možnosť vybrať si z kombinácie tovarov a služieb s ohľadom na kvalitu a cenu, stotožňuje

týmto výberom a kombináciou aj s výškou zmluvnej pokuty, ktorej výpočet zodpovedá práve cene
telefónu a služieb a poskytnutej zľave. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť
poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo nevrátených zariadení, ktoré boli
žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu
určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za
poskytnuté služby, a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej

pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. Zároveň zdôraznil,
že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 164,17 eur so zohľadnením počtu dní,
ktoré uplynuli z doby viazanosti. Zmluvná pokuta bola v dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo
znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu
dní uplynutých z doby viazanosti. Odvolateľ podporne poukázal na rozhodnutia krajských a okresných

súdov.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 1Csp/7/2018 bolo zaplatenie
sumy 663,66 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému
uložil zaplatiť žalobcovi sumu 499,49 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,06 eur od
10.2.2015dozaplatenia,zosumy225,85eurod10.3.2015dozaplatenia,zosumy3,58eurod10.4.2015
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol

(výrok II.). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 50,52% (výrok III.) s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
(výrok IV.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom

pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé

odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na doplnenie uvádza k odvolacím námietkam nasledovné:

9. Odvolací súd zdieľa názor prvoinštančného súdu o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v znení, ako
bola dohodnutá medzi jej účastníkmi. Účelom právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa je snaha cestou
práva vyrovnať faktickú nerovnosť postavenia zmluvných strán a to spotrebiteľa, ako osoby menej

skúsenej, menej pripravenej a menej odborne zdatnej oproti dodávateľovi profesionálne skúsenejšiemu
a s lepšou znalosťou práva, ktorý navyše spravidla dáva podnet k zmluvnému jednaniu a zmluvné
podklady aj pripravuje. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú
obsahovať neprijateľné podmienky, teda zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 1 až 5 OZ). Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa
služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných

inštitútov, je ale potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie
zabezpečujúce splnenie povinnosti musia byť primerané. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej
veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a po určitú dobu
zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb. Odvolací
súd pripomína, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen

času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej
povinnostiazároveňsaodvíjaťodskutočnejareálnejujmy,ktoráporušenímpovinnostivznikne.Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

10. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa

alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však
o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej
kontrolyneprijateľnýchpodmienoksozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitostiprávnehoúkonu,so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so

zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Treba zdôrazniť,
že súd nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov žalobcu, najmä rozlišovať
pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorí od počiatku mali v
úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť, pretože takéto
uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení, ale musí vždy

posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov.
Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť
zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná
zmluvná podmienka použitá.

11. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta dojednaná v bode 3 Dodatku bola v danom prípade uplatnená
z dôvodu riadneho a včasného neuhradenia ceny poskytnutých služieb (čo má v zmysle uvedeného
ustanovenia dodatku za následok, že akonáhle by sa dostal spotrebiteľ do omeškania s platením ceny
služieb dlhšieho než 45 dní, vznikol by dodávateľovi nárok na zmluvnú pokutu), považoval aj odvolací
súd uvedené dojednanie o zmluvnej pokute za také, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. Takéto ustanovenie narúša rovnováhu
v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na tomto závere nič nemení
ani tá skutočnosť, že výška pokuty klesá v závislosti od počtu dní uplynutých z doby viazanosti.
Neprimeranosť sankcie je daná tým, že toto ustanovenie nezohľadňuje výšku dlhu spotrebiteľa, s ktorým
je v omeškaní ( v zmysle zmluvného dojednania môže ísť o rovnakú sankciu za nezaplatenie akejkoľvek

aj zanedbateľnej ceny poskytnutej služby, keďže zmluva nič bližšie v tomto smere nevymedzuje), ani
dôsledky, aké toto porušenie má pre veriteľa. Tak ako uviedol už prvoinštančný súd, omeškaním s
platením peňažných záväzkov totiž nedochádza k automatickému zániku zmluvy a veriteľ je aj naďalej
oprávnený požadovať od žalovaného splnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a
platenie za ich poskytovanie až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu

zmluvy iným spôsobom. Charakter porušenia povinnosti a závažnosť porušenej povinnosti v tomto
prípade odôvodňuje prijatie záveru, že dohodnutá sankcia je zjavne neprimeraná a uvedená zmluvná
podmienka je potom objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

12. Záver súdu prvej inštancie treba preto považovať za správny a odvolacie dôvody za nepodložené.

To, aká je v tomto konkrétnom prípade skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške
dlžnej sumy a časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, je pre posúdenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky irelevantné, pretože súd musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v
súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov a na všetky do úvahy prichádzajúce možnosti
aplikácie tohto dojednania.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a nezistiac ani žiadne iné nedostatky v postupe súdu prvej
inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, teda v časti tzv. zvyškovéhozamietnutia týkajúceho sa veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil (§ 387 ods. 2 CSP).

14. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak
s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu tak nevznikli,
odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol

tak, že sa mu nárok na náhradu trov nepriznáva.

15. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).