Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 22, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/282/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511204952
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1511204952.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: L.. O. D., N.: V. X, N., v
zast.: JUDr. Pavol Torňoš, advokát so sídlom: Tomášikova 50/D, Bratislava, proti žalovanej: M.. U. H.,
N.: N. XX, N., zast.: JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD., advokátska kancelária so sídlom: Chorvátska 199,
Šenkvice, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 13C/18/2011-572 zo dňa 13.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. Žalovanej priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 628 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákona,
§ 137 C.s.p. a vecne tým, že žalobca v podanej žalobe zo dňa 04.03.2011 žiadal, aby súd rozhodol tak,
že žalobkyňa je vlastníkom motorového vozidla P. Y., I.: N., X,X Y., výrobné číslo podvozku: J., číslo
motora: XXXXXXX. Svoju žalobu zdôvodňovala tým, že s otcom žalovanej žili ako druh a družka, otec

žalovanej tragicky zahynul, pričom v čase, keď spolu žili, on jej daroval predmetné motorové vozidlo,
teda stala sa jeho vlastníkom, pričom toto vlastnícke právo jej bolo upierané.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s osvedčením o dedičstve
- v spise č. l. 122 a oboznámením sa s dedičským spisom č. k. 1D/644/2012 a 1D/322/2010, osvedčením
o evidencii motorového vozidla - v spise č. l. 24, e-mailom žalobkyne zo dňa 17.03.2010 - v spise č.
l. 83, poistnou zmluvou - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou

motorového vozidla - v spise č. l. 86, správou z poisťovne Allianz zo dňa 28.06.2011 - v spise č. l.
87, certifikátom o uzavretí poistnej zmluvy k predmetnému motorovému vozidlu s poistným krytím od
21.01.2010 - v spise č. l. 88, zánikom poistnej zmluvy - v spise č. l. 114, uznesením o odmietnutí začatia
trestného stíhania - v spise čl. 121, návrhom dohody o urovnaní - v spise č. l. 128, písomnou výpoveďou
svedka M. Š. - v spise č. l. 131, hlásením škodovej udalosti na vozidle -v spise č. l. 133, objednávkou auta
- v spise č. l. 137, krycím listom - doklad o bezhotovostnej platbe - v spise č. l. 140, splnomocnením p.
Š. na užívanie motorového vozidla - v spise č. l. 143, písomnou výpoveďou svedkyne U. N., výsluchom

svedkov O.. S. J., M.. M. M., R. A., G. O. - v spise č. l. 158, písomnou výpoveďou P. B. - v spise č.
l. 164, R. Z. - v spise č. l. 167, L.. O. N. - v spise č. l. 179, Ing. Pavla Krista - v spise č. l. 182, A. H.
- v spise č. l. 186, L.. O. M. - v spise č. l. 193, P. B. - písomné čestné prehlásenie v spise č. l. 220,
vyhlásením advokáta Jána Hrnčeka - v spise č. l. 267, písomným čestným vyhlásením V. A. - v spise č.l. 268, písomnou svedeckou výpoveďou L.. A. R. - v spise č. l. 281, O. G. - v spise č. l. 287, oznámením
rodiny B. o obvinení z nepravdivých tvrdení - v spise č. l. 301 a 377, doplnením svedeckej
výpovede O.. S. J. - v spise č. l. 315, výsluchom svedkyne S. Š., písomnou svedeckou výpoveďou R. A.

- v spise č. l. 320 a 438, O. C. - v spise č. l. 363, F. G. - v spise č. l. 364, O. C. - v spise č. l. 366, I. Š. -
v spise č. l. 368 a 444, Kornélie Koznerovej - v spise č. l. 371 a 436, písomnou svedeckou výpoveďou
G. O. - v spise č. l. 475, výsluchom svedkov V. Č. - v spise č. l. 452, V. B. - v spise č. l. 543, Š. G. - v
spise č. l. 544, P. G. - v spise č. l. 545, O. Č. - v spise č. l. 546, písomnou svedeckou výpoveďou N..
O. G. - v spise č. l. 566 a zistil:

4. Otec žalovanej L.. M. Š. v roku 2003 u firmy G. N. N. kúpil motorové vozidlo továrenskej značky P.
Y., X,X Y., I.: N.-XXXJF, čo bolo medzi spornými stranami nesporné. Spornou skutočnosťou je, či otec
žalovanej L.. M. Š. toto vozidlo daroval žalobkyni alebo nie a kto je vlastníkom motorového vozidla.
Žalobkyňa tvrdila, že od prvotného zápisu motorového vozidla P. Y. do policajnej evidencia a následného
vydania malého a veľkého osvedčenia o prevádzke motorového vozidla jej mal jej druh, t. j. M. Š.F.

uvedené vozidlo darovať a pri darovaní bol prítomný svedok O.. J..

5. Z dedičského spisu č. k. 1D/322/2010 súd zistil, že v tomto konaní bolo vydané osvedčenie o
dedičstve, kde ako jediná dedička prichádza do úvahy dcéra poručiteľa, t. j. žalovaná. Okrem iného
okrem do aktív dedičstva bolo zahrnuté osobné motorové vozidla značky P. Y., X,X Y., rok výroby

XXXX, EČV: N. a nadobúdateľom celého dedičstva vrátane vozidla bola žalovaná. Rozhodnutie o
osvedčení nadobudlo právoplatnosť 26.10.2010. V tomto konaní sa nachádza list žalobkyne adresovaný
notárskemu úradu, kde žiada o zahrnutie do dedenia po poručiteľovi L.. M. Š.F., čo odôvodňovala tým, že
s poručiteľom žili ako druh a družka a partnerský vzťah trval 16 rokov, t. j. od roku 1994 do 09.01.2010. V
tomto konaní žalobkyňa nebola zahrnutá ako dedička. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa návrh

na obnovu konania za účelom uplatnenia pohľadávky vo výške 2 000 Eur s príslušenstvom a 400 Eur s
príslušenstvom. Návrh na obnovu konania sa viedol pod č. k. 42C/409/2013 a konanie bolo zastavené.
V dedičskom konaní č. k. 1D/644/2012 bola riešená otázka ďalšieho majetku, pričom nadobúdateľom
tohto majetku sa stala žalovaná.

6. Súd v rámci dokazovania skúmal, že kedy malo byť a za akých okolností predmetné motorové vozidlo
darované žalobkyni. V tomto smere boli stanoviská strán odlišné, keď žalobkyňa tvrdila, že k darovaniu
malo dôjsť od dátumu prvotného zápisu do policajnej evidencie a následným vydaním malého a veľkého
osvedčeniaoprevádzkemotorovéhovozidlaatobolmoment,kedymalokdarovaniudôjsťapridarovaní
mal byť prítomný svedok O.. J..

7. Svedok O.. S. J. na pojednávaní dňa 25.02.2013 uviedol, že on dobre poznal otca žalovanej, ako aj
žalobkyňu a vedel o tom, že keď otec žalovanej kupoval vozidlo P. Z. a následne kúpil aj P. Y. a viackrát
sa mal pred ním vyjadriť, že vozidlo P. Y. daroval žalobkyni. Svedok ďalej potvrdil, že on nebol prítomný
pri darovaní vozidla žalobkyni, bol prítomný len pri rozhovore, že otec žalovanej sa vyjadroval, že vozidlo

daroval žalobkyni. Otec žalovanej sa viackrát vyjadril, že vozidlo kúpil pre žalobkyňu.

8.Žalobkyňanaotázkuprávnehozástupcužalovanej,žeakéslovápoužilotecžalovanejpriodovzdávaní
vozidla, žalobkyňa uviedla, že použil slová „kupujem ti auto“. To sa malo stať pri kúpe v Badíne, keď
si vybrala farbu a výbavu. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádzala, že otec žalovanej používal predmetné

vozidlo len v čase, keď bolo odcudzené jeho vozidlo, inak ho nepoužíval. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že
vozidlo nebolo na ňu prepísané z jednoduchého dôvodu, že otec žalovanej si chcel kúpiť ďalšie vodidlo
a pri kúpe ďalšieho vozidla rovnakej značky by mal výraznejšiu značku od predajcu.

9. Z technického preukazu k predmetnému motorovému vozidlu mal súd preukázané, že vozidlo bolo

zaevidované 21.01.2004 na meno L.. M.D. Š., teda na otca žalovanej.

10. Poistná zmluva ohľadom povinného zmluvného poistenia motorového vozidla znela na meno L..
M. Š.. Poistná zmluva zanikla 20.01.2010. Po zániku tejto poistnej zmluvy bolo auto poistené v inej
poisťovni, a to od 21.01.2010, rovnako na meno L.. M. Š.. V priebehu celého dokazovania nebolo

preukázané, že by bolo vozidlo niekedy poistené na meno žalobkyne. V spise ako dôkaz bolo predložené
splnomocnenie L.. M. Š., ktorého obsahom je to, že L.. M. Š. splnomocňuje L.. O. D. ako žalobkyňu
ohľadom používania motorových vozidiel P. Y., N.-XXXJF V. P. Z., N.-G., toto splnomocnenie je zo dňa
22.07.2005.11. Otec žalovanej zomrel pri havárii v Maďarsku, keď havaroval s motorovým vozidlom P. Z., I.: N.-G..
Súd sa v rámci dokazovania zameral na to, že po zomrelom ako majetok zostalo vozidlo P. Y., ktoré

podľa tvrdenia žalobkyne jej bolo darované. Žalovaná poukazovala na e-mail, ktorý dostala od žalobkyne
17.03.2010, kde je spisovaný majetok jej otca, teda M. Š., kde je okrem iného uvedené aj predmetné
motorové vozidlo.

12. Súd v rámci dokazovania vypočul svedkov M.. M. M., ktorý uviedol, že strany sporu pozná, otec

žalovanej bol jeho kamarát a keď sa rozviedol, nadviazal vzťah so žalobkyňou a rovnako pozná aj jej
dcéru. Často sa stretával s otcom žalovanej, keď chodili spolu na pivo a pri tomto stretnutí mal otec
žalovanej povedať, že kúpil O., teda žalobkyni, auto a keď sa stretli následne, tak prišiel veľmi rozčúlený,
keď auto rozbila dcéra žalobkyne. Vozidlo užívala žalobkyňa a jej dcéra.

13. Svedkyňa R. A. uviedla, že ona pozná žalobkyňu od roku 1995, veľmi dobre poznala aj otca

žalovanej. Pri viacerých stretnutiach otec žalovanej sa mal pred ňou vyjadriť v tom duchu, že kúpil auto
žalobkyni, inokedy povedal, že daroval auto žalobkyni a týmto sa chválil.

14. Svedkyňa G. O. uviedla, že strany sporu pozná od roku 2000 a vie o tom, že v roku 2004, keď prišiel
otec žalovanej a žalobkyňa k nim do Tešedíkova, sa otec žalovanej chválil tým, že kúpil auto žalobkyni.

15. Svedkyňa S. Š., ktorá je matkou žalovanej uviedla, že ona sa s manželom rozviedla v roku 1996,
po rozvode manželstva od roku 2001 jej bývalý manžel býval s ňou v spoločnom byte. Podieľal sa na
úhrade nákladov v domácnosti, všetky osobné veci mal doma. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona vie o
tom, že bývalý manžel kupoval vozidlo P. Y., pred jej kúpou sa rozprával s dcérou, teda žalovanou, že

auto chce kúpiť pre ňu z dôvodu, že mal možnosť získať väčšiu zľavu a po kúpe ho dá dcére. Dcéra
toto odmietla, keď doma mali dva vozidlá. Napriek nesúhlasu bývalý manžel auto kúpil, čo zdôvodňoval
tým, že je dobré, ak sa niektoré vozidlo pokazí a toto vozidlo požičal žalobkyni. Svedkyňa ďalej uviedla,
že ona vedela o vzťahu bývalého manžela so žalovanou, nevedela posúdiť, že o aký vzťah išlo, jej
bývalý manžel sa nikdy pred ňou nevyjadril v tom duchu, že by vozidlo P. Y. daroval, alebo chcel darovať

žalobkyni, povedal, že jej ho požičiava.

16. Cestou dožiadaného súdu v Srbsku bola vypočutá V. Č., ktorá uviedla, že koncom roku 2003 boli na
návšteve na Slovensku, bývali u žalobkyne, ona bola so svojím manželom a vie o tom, že L.. M. Š. kúpil
motorové vozidlo zn. P. Y.. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, že pre koho bolo auto kúpené a ani že kto

ho používal. Rovnako sa nevedela vyjadriť, či žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti s L.. M. Š..

17. Pred dožiadaným súdom bola vypočutá ako svedkyňa V. B., ktorá uviedla, že nemá vedomosť o tom,
kedy L.. M. Š. kúpil vozidlo P. Y., ale vie o tom, že auto kúpil pre svoju dcéru, teda žalovanú. Nevedela
však uviesť, že kedy to bolo. Svedkyňa ďalej uviedla, že L.. M. Š. nebýval v spoločnej domácnosti so

žalobkyňou.

18. Svedok Š. G., ktorý bol vypočutý na Základnom súde v Novom Sade uviedol, že on vie o tom, že
L.. M. Š. kúpil motorové vozidlo zn. P. Y. a toto vozidlo kúpil ako dar pre svoju priateľku, t. j. žalobkyňu.
Vozidlo používala žalobkyňa, ale najviac ho používala jej dcéra a sním niekoľkokrát havarovala. Svedok

obchodne spolupracoval s L.. M. Š., v rámci obchodnej spolupráce viackrát chodil na Slovensko, na
návšteve u žalobkyne so svojou manželkou bol jedenkrát, počas tejto návštevy bývali u dcéry žalobkyne.
Z počutia vie, že L.. M. Š. mal jednu izbu v byte, ktorý mali spoločne s manželkou, s ktorou bol rozvedený.
Podľa vedomostí svedka L.. M. Š.F. nebýval v spoločnej domácnosti so žalobkyňou.

19. Svedkyňa P. G., ktorá bola vypočutá na súde v Novom Sade v Srbsku uviedla, že ona sporné
motorové vozidlo nikdy nevidela, Ing. Janko Šranka bol obchodným priateľom jej manžela a od
žalobkyne, ktorá jej to mala povedať, vedela, že L.. M. Š. kúpil auto, nevedela však, že kedy. Svedkyňa
ďalej uviedla, že žalobkyňa s L.. M. Š. nebývali v spoločnej domácnosti a M. Š. po rozvode býval v
spoločnom byte s bývalou manželkou.

20. Svedok O. Č., ktorý bol vypočutý pred súdom v Srbsku uviedol, že nevie, že L.. M. Š. objednal
vozidlo P. Y., chválili sa, že kúpili také auto, ale svedok nevedel, že z akých peňazí, pre koho to vozidlo
bolo a že kto ho používa. Svedok nevedel jednoznačne povedať, či žalobkyňa s L.. M. Š. bývali vspoločnej domácnosti, skôr si myslí, že nie, keď L.. M. Š. mal jednu izbu v byte, kde býval pred rozvodom
manželstva.

21. V rámci dokazovania do spisu zo strany žalobkyne boli založené písomné svedecké výpovede,
resp. niektoré doplnené výpovede vypočutých svedkov, prípadne čestné prehlásenia, ktoré predložila
žalobkyňa. Otázky boli postavené ňou pre týchto svedkov, pričom z týchto svedeckých výpovedí
nevyplýva jednoznačne, či vozidlo darované bolo, alebo nie, resp. niektorí svedkovia to uviedli, niektorí

sa nevedeli vyjadriť. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia a písomnú svedeckú výpoveď P. B., ktorý bol
vypočutý aj dožiadaným súdom v Srbsku, žalobkyňa písomne požiadala A.. B. o stiahnutie svojej
výpovede s tým, že ide o nepravdivé tvrdenie, to bolo listom z 01.03.2013, pričom manželia B. listom
adresovaným súdu 25.03.2013 vyhlásili, že ich vyhlásenie je pravdivé a za týmto vyhlásením si stoja a
dôrazne sa ohradzovali voči konaniu žalobkyne.

22. Súd vyhodnotil výsledky doterajšieho dokazovania a dospel k záveru, že návrh žalobkyne dôvodný
nie je. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či došlo k darovaniu predmetného motorového vozidla
a či na základe tohto darovania došlo aj k zmene vlastníctva. Z dokazovania súd zistil, že predmetné
motorové vozidlo bolo predmetom dedičského konania, to znamená, že vozidlo vlastnícky patrilo
zomrelému L.. M. Š., ktorý toto vozidlo kúpil, čo bolo nesporné a nesporné bolo aj to, že vozidlo

užívala žalobkyňa. Z dedičského konania ďalej vyplýva, že nebola pripustená žalobkyňa do dedičského
konania, čo vyplýva z rozhodnutia, pričom predmetné vozidlo bolo v dedičskom konaní prejednané. Z
dokazovania vyplynulo, že predmetné vozidlo ako majetok L.. M. Š. označila aj žalobkyňa, a to v e-maily
zo dňa 17.03.2010, ktorý zasielala žalovanej. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj splnomocnenie, ktoré bolo
pripojenékspisuzodňa22.07.2005,kdesauvádza,žedolupodpísanýL..M.Š.splnomocňuježalobkyňu

ohľadom používania motorových vozidiel P. Y. N.-XXXJF V. P. Z.O., N.-G.. Súd ďalej zistil, že predmetné
motorové vozidlo bolo dávané do užívania začiatkom roku 2004, pričom žalobkyňa tvrdila, že jej bolo
darované dátumom prvotného zápisu do policajnej evidencie a následným vydaním malého a veľkého
osvedčenia o prevádzke motorového vozidla, pričom toto tvrdenie sa nezhoduje so splnomocnením
uvedeným vyššie, kde sa hovorí o používaní motorového vozidla. Súd ďalej z listinných dôkazov zistil, že

predmetné motorové vozidlo bolo zákonne a havarijne poistené na meno L.. M. Š., čiže aj tieto doklady
nasvedčujú tomu, že nedošlo k zmene vlastníctva, lebo keby tomu tak bolo, tak by sa to premietlo
aj v týchto dokladoch, pričom bolo dosť časového priestoru, aby k tomu došlo. Žalobkyňa z hľadiska
plynutia času uvádzala, že prepis vozidla neriešili, žili ako partneri a nepredpokladali, že budú spolu
havarovať. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pri odovzdávaní vozidla L.. M. Š. uviedol slová „kupujem ti

auto“. Súd vyhodnotil dôkaznú situáciu tak, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom toho,
že vozidlo je bolo darované a došlo k zmene vlastníctva. Svedecké výpovede, ktoré boli uskutočnené
ako aj písomné výpovede, boli rozporuplné z pohľadu toho, či žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti s
L.. M. Š., či vozidlo bolo darované, alebo nie, pričom súd tieto výpovede vyhodnotil ako nepresvedčivé a
nie jednoznačne preukázateľné ohľadom darovania a súd jednoznačne vychádzal z listinných dôkazov,

ktoré boli pripojené k spisu, ktoré nenasvedčovali tomu, že došlo k darovaniu predmetného motorového
vozidla, pričom sa zamieňali pojmy kúpa auta a darovanie auta, čo má podstatný význam z hľadiska
zmeny vlastníctva. Súd zastáva názor, že ak by došlo k darovaniu a zmene vlastníctva v čase jeho
kúpy, nemalo by svoj význam splnomocnenie, ktoré citované vyššie ohľadom používania vozidla. Súd
vychádzajúc z týchto zistení preto žalobu žalobkyne zamietol.

23. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmenil tak, že určí žalobkyňu, ako výlučnú
vlastníčku predmetného motorového vozidla, resp. rozsudok zmenil a povolil zmenu petitu tak, že uloží

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni cenu motorového vozidla vo výške, ktorú určí znalec k dátumu
11.02.2011 s príslušenstvom. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/,
d/, e/, f/, h/ C.s.p. a ďalej tým, že súd odmietol argumenty žalobkyne, pričom tieto v rámci odôvodnenia
ani nevyvrátil ani nespochybnil, nevyporiadal sa s so svedeckými výpoveďami, ktorí potvrdili, že otec
žalovanej daroval žalobkyni predmetné auto. Súd sa taktiež nevyporiadal s nepretržitou držbou auta od

r. 2004 do r. 2011 a možnosťou jeho vydržania. Súd sa ďalej nevyporiadal s tým, že poistné auta platila
žalobkyňa. Žalobkyňa následne namieta, že súd prvej inštancie bez zákonného dôvodu pojednával v
konaní bez prítomnosti žalobkyne, alebo jej zástupcu. Taktiež žalobkyni, alebo jej zástupcovi neboli
doručené niektoré svedecké výpovede, resp. podania žalovanej bez príloh. Súd taktiež odignoroval 26príloh zaslaných žalobkyňou. Žalobkyňa namieta, že súd jej neumožnil položiť svedkom A.. G. V. N.. G.
otázky. Žalobkyňa v súvislosti s vydržaním motorového vozidla uvádza, že toto mala v držbe 7 rokov
nepretržite a teda vydržala predmetné motorové vozidlo. Žalobkyňa v rámci svojho odvolania poukazuje

navýpoveďsvedkaO..J.,M..M.,F.G.,I.Š.X.,A..C.,A..G.,N..G.aostatnésvedectvá,ktorépreukazujú,
že otec žalovanej daroval žalobkyni motorové vozidlo, resp. kúpil a daroval. V súvislosti s udeleným
splnomocnením žalobkyňa uvádza, že toto neruší darovanie, bolo vydané za účelom prechodov cez
štátne hranice s Rakúskom

24. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná, ktorá žiada
odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil. V súvislosti s udelenou plnou mocou žalovaná má za,
to že z neho je zrejmé, že otec žalovanej predmet sporu vlastnil a tak to vnímal. Žalovaná má za to, že
súd sa vyporiadal so všetkými 14 svedeckými výpoveďami. Žalovaná ďalej uvádza, že z dokazovania je
očividné, že poistenie bolo hradené v hotovosti pri uzatvorení zmluvy, ktorú uzatvoril otec žalovanej. V
súvislosti s hodnovernosťou svedkov, žalovaná namieta, že žalobkyňa ovplyvňovala svedkov zasielaním

zastrašujúcich listov rod. B., zastrašujúcich emailov a kladením sugestívnych otázok a infikáciou svedka
G. N. a poisťovne Allianz. Ohľadom vydržania žalovaná uvádza, že tvrdenie žalobkyne že sporné
motorové vozidlo nadobudla vydržaním v dobrej viere, nakoľko nakladala s motorovým vozidlom ako
svojím nie je právne podložené. Jednak z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že poistky
uzatváral otec žalovanej ako vlastník vozidla, ako aj väčšinu poistiek hradil on. Zároveň dobromyseľnosť

žalobkyne nemôže vychádzať len z jej subjektívneho pocitu, ako je to v jej prípade, t.j. ak mala vozidlo
u seba, tak ho vydržala. Ohľadom trov konania žalovaná má za to, že napriek tomu, že je žalobkyňa
oslobodená od platenia súdnych poplatkov, nezakladá jej to aj právo, že nemusí hradiť trovy konania.

25. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení

a podaného odvolania. Opätovne žalobkyňa namieta, že daná plná moc neruší darovanie a nie je
to späťvzatie daru. Otec žalovanej deklaroval pred svedkami viac krát aj po vydaní splnomocnenia,
že motorové vozidlo P. Y. daroval žalobkyni. Žalovaná strana sa venuje iba štyrom dôkazom a zo
nevyhodnotenie znaleckého posudku, predajca vozidiel G. N., Z..F..P.., a poisťovňa Allianz a vypočutie
matky žalovanej. Ohľadom zaplatenia poistky na motorové vozidlo, žalobkyňa uvádza, že sú k dispozícii

dve čestné vyhlásenia, že poistka do 21. januára bola zaplatená z peňazí žalobkyne. Čo sa týka hlásenia
poistných udalostí, žalobkyňa uvádza, že vždy bola oznamovateľom ona alebo jej dcéra. Ohľadom
vydržania žalobkyňa dopĺňa, že mala vozidlo vo faktickej držbe od r. 2004 do odcudzenia do r. 2011,
otec žalovanej sám aj pred svedkami potvrdil, že vozidlo daroval žalobkyni.

26. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná., ktorá opätovne uvádza, že P. Y. aj P. Z. vlastnil otec
žalovanej a tak to vnímal, v opačnom prípade by nevystavoval plnú moc na sporné motorové vozidlo.
V súvislosti s pripravením motorového vozidla na STK, že výmenu batérie, oleja a prípravu vozidla na
STK na vlastné náklady zabezpečila žalovaná.

27. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

28. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

30. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobkyne je z väčšej časti chaotické a nelogické.
Ohľadom žalobkyninej námietky vydržania motorového vozidla odvolací súd uvádza, že nie sú splnené
podmienky vydržania a to najmä podmienka dobromyseľnosti žalobkyne. Dobromyseľnosť spočíva v
presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, alebo že je oprávneným vykonávateľom práva, pričomnestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa. Dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne a to vzhľadom
na to, či by držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú po ňom je možné spravodlivo vyžadovať s ohľadom na
konkrétne okolnosti a povahu prípadu, mohol mať čo i len pochybnosti, či mu predmetná vec právom

patrí. Na záver odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie.

31. 42. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnej
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).