Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/274/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211003
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416211003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., N. bašta
XX/XX, zastúpeného JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátskou so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32,
proti žalovanej: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Denisou Jánošíkovou,
advokátskou so sídlom Bratislava, Klincová 35, o zaplatenie 20 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduNovéZámkyzodňa12.júla2018,č.k.14C/81/2016-117,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle §
12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 12. júla 2018,
č. k. 14C/81/2016-117 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
11.745,95 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v zostávajúcej časti zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ust. § 118 ods. 1, §143, § 148 ods. 1,
§ 149 ods. 1, § 150 prvá a druhá veta, § 100 ods. 1, § 101, § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), a § 147 ods. 1 a 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 08.09.2012.
Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17C/508/2015-27 zo dňa
22.10.2015, ktorým dňom rozsudok nadobudol aj právoplatnosť.

4. Pred uzavretím manželstva žalobca a žalovaná dlhú dobu spolu žili ako druh a družka, bývali spolu
u príbuzných v M. S., spolu hospodárili a v roku 2008 sa rozhodli zabezpečiť si samostatné bývanie.
Rozhodli sa pre družstevný byt v M. S. na F. 1. Členstvo v NZ BD a členské práva k bytu nadobudla
žalovaná na základe uzavretia Zmluvy o prevode členských práv od manželov N.. S týmito uzavreli
žalobca a žalovaná ako budúci kupujúci aj Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, a to dňa 12.01.2008, v
ktorej sa dohodli na kúpnej cene 1 225 000 Sk. Pri podpise zmluvy zaplatil žalobca 600 000 Sk a po

prevode členských práv na NZ BD zaplatila žalovaná 625.000 Sk. V byte vykonali rekonštrukčné práce,
následne sa však zamestnali v D. a bývali vo F. v podnájme na adrese K. X/XX, XXXX F.. Byt v M. S.
žalobca so žalovanou do spoločného vlastníctva nikdy nenadobudli a nenadobudla ho do vlastníctva
ani žalovaná. Vzhľadom na to, že sa rozhodli bývať v D., v byte v M. S. bývali do septembra 2009,určitý čas ho prenajímali a dňa 29.04.2011 žalovaná previedla svoje členské práva k bytu v M. S. na L.
R.. V samotnej Zmluve o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve cena za prevod
uvedená nebola, ale zo zhodného tvrdenia žalobcu a žalovanej súd zistil, že to bolo 50 000 eur, ktorú

sumu mienili použiť na zabezpečenie bývania v D.. V súvislosti s tým žalovaná dňa 03.06.2011 založila
vkladnú knižku na svoje meno a z uvedenej sumy 50 000 eur vložila na túto vkladnú knižku 45 500 eur.
V tom čase bývali spolu v D. v prenajatom byte, obidvaja boli zamestnaní, mali príjem zo zamestnania a
spolu hospodárili. Dňa 08.09.2012 uzavreli manželstvo, zriadili si spoločný účet, resp. k účtu, ktorý bol
vedený na meno žalobcu získala prístup aj žalovaná. Rozhodli sa zabezpečiť si vlastné bývanie. Ku dňu

01.08.2014 bol na vkladnej knižke zostatok 30 352,15 eura, ktorú sumu po vzájomnej dohode z vkladnej
knižky vybrali a zostal na nej nulový zostatok. V ten istý deň bola suma vybraná z vkladnej knižky spolu
s ďalšou sumou do výšky 34 000 eur pripísaná na ich už spoločný účet a v ten istý deň bola z tohto účtu
zaplatená suma 35 974,50 eura na členský vklad do Gemeinnützige Bau- u. Wohnungsgenossenschaft
„Wien-Süd“ eingetragene Genossenschaft mit beschränkter Haftung, so sídlom na adrese XXXX Z., E.
J. 7.

5. Členstvo v tomto bytovom spoločenstve a v súvislosti s ním aj nájomné práva k trojizbovému bytu
vo F. na adrese K. X/XXX, na základe dohody žalobcu a žalovanej boli zapísané na meno žalovanej.
Okrem uvedenej sumy zaplatili žalobca a žalovaná sumu 4 500 eur za hnuteľné veci a ako odstupné
dovtedajším nájomcom bytu. V uvedenom byte začali bývať v septembri 2014, zariadili si ho a žalobca

mal v ňom evidovaný trvalý pobyt. Manželstvo žalobcu a žalovanej sa dostalo do krízy, žalobca sa z
bytu vo februári 2015 odsťahoval a od 18.03.2015 bol z bytu aj odhlásený. Žalovaná si dňa 24.02.2015
založila účet na svoje meno. Ku dňu 02.03.2015 bola na ešte vtedy ich spoločnom účte suma 8 520,26
eura. Žalovaná so spoločným účtom naposledy disponovala 04.03.2015, kedy z účtu vybrala sumu 1
660 eur. V tom čase finančné záležitosti spolu neriešili. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo právoplatne

rozvedené dňom 22.10.2015 a ku dňu 02.11.2015 bola na pôvodne spoločnom účte suma 1 660 eur.

6. Úvahy súdu prvej inštancie boli založené na tom, že súd v konaní nie je viazaný právnym názorom
sporových strán a právna kvalifikácia uplatneného nároku ani nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.
V danom prípade súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou ako nárok podľa § 150, druhá veta

Občianskeho zákonníka, teda nárok na uhradenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok so
žalobkyňou v rámci BSM, konkrétne uhradenie sumy 20 000 eur tvrdiac, že uvedená suma bola použitá
na získanie práv k bytu vo F., ktoré práva boli zapísané na meno žalovanej v čase trvania manželstva
a BSM. Po rozvode zostali tieto práva žalovanej, ale vynaložené finančné prostriedky z jeho výlučného
vlastníctva na spoločný majetok mu neuhradila.

7. V prejednávanom spore súd vychádzal zo skutočností, že počas trvania manželstva žalobcu a
žalovanej, t.j. v čase od 08.09.2012 do 22.10.2015, trvalo aj ich BSM, nebolo rozšírené ani zúžené, ani
iným spôsobom zrušené a v tomto čase nadobudli na meno žalovanej (v konaní nebolo sporné, že sa
tak stalo po dohode so žalobcom) členstvo v bytovom spoločenstve a nájomné právo k predmetnému

bytu vo F.. Z uvedeného dôvodu toto právo ako „iné majetkové právo“ (§ 118 ods. 1 Obč. zák.) patrilo
do BSM, keďže podľa § 143 Obč. zák. v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva (výnimky uvedené v tomto ustanovení zákona sa
danej veci netýkajú). Toto právo trvalo aj ku dňu zániku manželstva a BSM. V konaní nebolo sporné, že
po zániku manželstva a tým aj BSM si žalobca so žalovanou formálne (dohodou) BSM nevysporiadali,

nemali tú potrebu, keďže súčasťou BSM neboli žiadne nehnuteľnosti a na vyporiadaní hnuteľných vecí
a finančných prostriedkov ani jeden z nich netrval. V konaní nebolo sporné, že členstvo v bytovom
spoločenstve a nájomné právo k predmetnému bytu po dohode žalobcu a žalovanej zostalo žalovanej,
ktoré právo aj ku dňu zániku BSM užívala a doteraz užíva. Súd v prejednávanom spore považoval za
preukázané, že členský vklad v súvislosti s užívaním bytu vo F., bol zaplatený v čase trvania manželstva

a patrí do BSM. Časť finančných prostriedkov na zaplatenie tohto „iného majetkového práva“, a to
minimálne v sume 15 176,08 eura (1/2 zo sumy 30.352,15 eura) bola vynaložená na získanie práva k
bytu vo F. z výlučných finančných prostriedkov žalobcu. Tieto finančné prostriedky boli zostatkom sumy
zaplatenej žalobcom z jeho výlučných finančných prostriedkov ešte 13.01.2008 a zaplatil ich ako budúci
kupujúci(druhoubudúcoukupujúcoubolažalovaná)eštepreduzavretímmanželstvavsúvislostisbytom

v M. S.. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, a žalovaná previedla členské práva na M. R. v roku 2011. Po
získaní sumy 50 000 eur od M. R. za prevod členských práv žalovaná žalobcovi ním vložené finančné
prostriedky nevyplatila. Dohodli sa so žalobcom na ich vložení na ňou založenú vkladnú knižku. Časť
sumy spotrebovali a 45 500 eur bolo vložených na vkladnú knižku založenú na meno žalovanej dňa03.06.2011. Z vloženej sumy následne časť spotrebovali a 01.08.2014 bol na vkladnej knižke zostatok
vo výške 30 352,15 eura, ktorá suma bola použitá (s pridaním ďalších finančných prostriedkov do výšky
35.974,50 eura) na zaplatenie členského vkladu v súvislosti s bytom vo F.. Na základe uvedeného

súd nemohol dospieť k záveru, že členské právo k bytu vo F. ako „iné majetkové právo“ patrilo do
výlučnéhovlastníctvažalovanej,resp.žesihozabezpečilazosvojichvýlučnýchfinančnýchprostriedkov.
Naopak, súd dospel k záveru, že na tento spoločný majetok vynaložil aj žalobca zo svojho, a to zo
svojichvýlučnýchprostriedkov,zaktorésúdpovažovalpolovicusumynavkladnejknižkedňa01.08.2014
(vychádzajúc z toho, že druhá polovica tejto sumy boli výlučné finančné prostriedky žalovanej z pôvodne

uhradenej sumy 625 000 Sk za byt v M. S., resp. táto pochádzala z výťažku 50 000 eur). Žalobca je
preto oprávnený požadovať po zániku BSM, aby sa mu suma 15.176,08 eura uhradila, a to zo strany
žalovanej, ktorej so súhlasom žalobcu toto „iné majetkové právo“ zostalo a užívala ho aj ku dňu zániku
BSM a užíva ho doteraz.

8. Žalovaná vzniesla proti uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania. Súd námietku premlčania

nemohol akceptovať, a teda žalobcovi nárok nepriznať, keďže všeobecná trojročná premlčacia lehota
podľa § 101 Obč. zákonníka mohla začať plynúť najskôr až dňom zániku manželstva a BSM, t.j. dňom
22.10.2015 a žalobou bolo právo uplatnené už dňa 29.06.2016. Súd na základe uvedeného dospel k
záveru, že žaloba v časti o zaplatenie 15.176,08 eura bola podaná dôvodne.

9. V prejednávanom spore si žalovaná uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie 3 430,13 eura ako
jednu polovicu zo sumy 6.860,26 eura s tým, že uvedenú sumu žalobca v čase odkedy ona nemala
prístup k spoločnému účtu (marec 2015) do dňa zániku BSM (22.10.2015) vyčerpal a nepreukázal, že
by tak bol urobil v súvislosti, resp. v prospech ich BSM. Súd posúdil tento nárok žalovanej v konaní
ako procesnú obranu a započítal ho s dôvodným nárokom žalobcu na zaplatenie 15 176,08 eura.

Na základe toho potom rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nároku
podľa § 150 druhá veta Obč. zák. sumu 11 745,95 eura (výrok I. rozsudku). V zostávajúcej časti
žalobu zamietol (výrok II. rozsudku), a to čiastočne z dôvodu zániku pohľadávky žalobcu započítaním
s pohľadávkou žalovanej (3 430,13 eura) a čiastočne ako nárok nepreukázaný (4 823,92 eura), keďže
žalobca nepreukázal, že aj v tejto časti by vynaložil zo svojho na spoločný majetok (rozdiel medzi sumou

50 000 eur a 30 352,15 eura bol spotrebovaný v čase, keď žalobca a žalovaná spolu žili a spolu aj
hospodárili).

10. V danom prípade mali strany sporu úspech iba čiastočný, a preto súd na základe § 255 ods. 2 CSP
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v časti I. a III. výroku podala včas odvolanie žalovaná. Opísala
ňou tvrdený a preukázaný skutkový stav ohľadne hospodárenia pred vznikom BSM a po jeho vzniku so
záverom, že peňažné prostriedky použité na kúpu členských práv k bytu v D. za trvania manželstva, boli
použité z výlučného vlastníctva žalovanej. Vyčítala súdu prvej inštancie, že úplne ignoroval inštitút práv

k družstevnému bytu a nakladania s takým právom, nerozlišovanie medzi podielovým, bezpodielovým
a výlučným vlastníctvom a nesprávnu aplikáciu ust. § 143 Občianskeho zákonníka.

12. Uviedla, že súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu posúdil v zmysle § 150 OZ ako vklad
žalobcu, napriek tomu, že sumou 20 000 eur žalobca naposledy disponoval v roku 2008. Súd sa

nevysporiadal s nadobúdaním členských práv v bytovom družstve a transformáciou tohto majetkového
práva v prípade jeho predaja ak patrili jednej osobe. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2010 sp.zn. 1Cdo/230/2009. Súd nesprávne aplikoval ust. § 143 OZ,
keď považoval majetkové práva nadobudnuté k družstevnému bytu automaticky za majetok patriaci do
BSM. Majetkové práva k družstevnému bytu vo F. síce boli nadobudnuté za trvania BSM, ale výlučne z

majetku žalovanej. Žalobca nepreukázal, že by sa na nadobudnutí členských práv k družstevnému bytu
v D. podieľal. Žalovaná disponovala vlastnými peňažnými prostriedkami vo výške 50 000 eur z predaja
členských práv v bytovom družstve v M. S..

13. Odvolateľka ďalej namietala, že nie je známe na základe akých zákonných ustanovení súd došiel k

záveru, že kúpna cena za nadobudnutie členských práv v bytovom družstve v D. bola nadobudnutá v
časti 15 176,08 eur z výlučných prostriedkov žalobcu. Ak sú družstevné práva nadobudnuté mimo BSM,
patria tieto práva výlučne jednej osobe (žalovanej). Poukázala na to, že spoluvlastníctvo k členskému
podielu nevzniklo.14. Majetkové práva spočívajúce v nadobudnutí členského podielu v bytovom družstve v M. S.
nadobudla výlučne žalovaná a tá mohla s týmto právom nakladať, a teda previesť ho za kúpnu cenu

50 000 eur. Peňažné prostriedky získané predajom členských práv k družstevnému bytu v M. S.,
patrili výlučne žalovanej. Poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS
288/2015 z 25.11.2015, ktorý charaketerizoval poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na
nadobudnutie nehnuteľnosti za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na
vymáhanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná tak poukazovala na to, že ak by bol prijatý názor

prvoinštančného súdu, tak by sa ktokoľvek, kto poskytol peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľností
inému, mohol domáhať určenia spoluvlastníctva.

15. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej, konštatujúc, že rozhodnutie považuje za správne
a spravodlivé. Poukázal na niektoré vyjadrenie žalovanej týkajúce sa spoločného hospodárenia,
spoločného prenajímania a spoločného rozhodnutia predať byt (členské práva) a na spoločnú vôľu

nadobúdať spoločný majetok. Z uvedeného považoval spoločný úmysel, cieľ spolu žiť v stabilnom
vzťahu, s tým, že obe strany prispeli rovnakými finančnými prostriedkami do svojho majetkového
spoločenstva. Žili spolu ako druh a družka, čo nebolo spochybnené. V žiadnom prípade finančné
prostriedky z titulu prevodu členských práv na tretiu osobu pred uzavretím manželstva žalovanej
netvorili jej výlučné vlastníctvo. Žalobcov prínos bol vo výške 600 000 Sk (19 916,35 eura). Žalobkyňa

nepreukázala a nebolo pravdou, že by si uvedené prostriedky vyčerpal na kúpu motorového vozidla
alebo motorky.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalovanej proti rozsudku súdu prvej
inštancie v časti výrokov I. vo veci samej a III. (o náhrade trov konania), preskúmal napadnutý rozsudok

v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania prejednal odvolanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219
ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

17. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Odvolací súd v prvom rade pripomína aktuálnejší odklon od pôvodne judikatórnej potreby
vyporiadania všetkého majetku (bývalých) manželov spočívajúci v tom, že vyporiadať možno aj len
časť masy BSM. Dohody o čiastočnom vyporiadaní sú možné a platné a nemali by byť prekážkou pri
vyporiadaní spornej časti BSM súdom; naopak manželom by mala byť daná možnosť vyporiadať sa aj
čiastočne, t.j. mala by sa plne rešpektovať ich vôľa o čiastočnom vyporiadaní (Fekete, I.: Občiansky

zákonník I. Veľký komentár. Bratislava. EUROKÓDEX 2011, str. 874). Preto dohoda o vyporiadaní BSM,
ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič,
ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150
Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM apokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor
s § 150 Občianskeho zákonníka. Nemožno ani vylúčiť, že k dohode účastníci pripoja prehlásenie o tom,
že nemajú voči sebe ďalšie nároky z BSM (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

27.8.2013, sp. zn. 4 Cdo 147/2011).

22. Z vyššie uvedeného možno pre tento prípad urobiť záver, že možno na účely vyporiadania BSM
pripustiť vyporiadanie len časti majetkových hodnôt podľa vôle účastníkov.

23. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej iba "BSM") je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Majetkovými hodnotami, ktoré

súvisia s existenciou majetku, sa rozumejú také predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré nie sú
ani vecami, pretože nemajú majetkovú podstatu, ani právami, pretože tento pojem presahujú. Patria
sem napríklad spoluvlastnícke podiely, podiely v obchodných spoločnostiach, alebo členské podiely v
družstve a pod.

24. Z pohľadu predmetu vyporiadania je treba povedať, že v tomto prípade ide o vyporiadanie hodnoty
členského podielu (resp. ktorý bol žalovanej a aj jej zostal), a bol sporný „osud“ transformácie výlučných
majetkových hodnôt strán sporu. V zásade bolo žalobcom tvrdené, že členský podiel a byt vo F. bol
nadobudnutý aj jeho finančným pričinením, pričom žalovaná (vice versa) tvrdila, že o nadobudnutie
uvedenej majetkovej hodnoty sa pričinila len ona.

25. Z pohľadu rozhodujúcich skutkových zistení prvoinštančného súdu bolo nesporným, že v úvode
vzniku majetkového spoločenstva (ešte mimo BSM) urobil vklad aj žalobca tým, že pri podpísaní zmluvy
zo dňa 12.1.2008 zaplatil a tým vložil do majetkovej hodnoty - členského podielu v družstve NZBD
(týkajúceho sa bytu v M. S.) sumu 600 000 Sk, hoci priamy právny vzťah člena družstva nadobudla len

žalovaná, pretože len tak to bolo právne možné. Uvedený vklad žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu
nebolo možné v ďalšom prehliadať. Vklad bol urobený za situácie spoločnej vôle strán sporu disponovať
s nadobúdanými majetkovými hodnotami a tieto aj spoločne užívať.

26. Aj keď žalovaná založila svoj právny názor na tej skutočnosti, že peniaze, s ktorými bol následne

obstaraný členský podiel v družstve (týkajúci sa bytu) vo F. patrili výlučne jej, nemožno sa stotožniť s
tým, že v dôsledku transformácie majetku zostane žalobca vylúčený z majetkového vyporiadania.

27. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 10. 2012, sp.zn. I. ÚS 537/2012,
z ústavného hľadiska je neakceptovateľný právny názor, v zmysle ktorého transformácia spoločného

členského podielu manželov (o nadobudnutie ktorého sa pričinil výlučne jeden z manželov, resp.
ktorý bol nadobudnutý použitím výlučného majetku jedného z manželov) na spoločné vlastníctvo bytu
vylučujezohľadneniepričineniaalebovkladujednéhozmanželovdospoločnéhomajetkuprivyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorého je už nehnuteľnosť - byt nadobudnutý
takýmto spôsobom.

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno opomenúť pričinenie sa žalobcu o nadobudnutie
majetkovej hodnoty, ktorá je predmetom vyporiadania. Tvrdenie, že žalovaná po predaji bytu v M. S.
disponovala svojim výlučným majetkom vo výške 50 000 eur je nesprávny v závere o tom, že žalobca je
tak vylúčený z pozitívneho vyporiadania majetkovej hodnoty s jeho pričinením. Aj majetková (peňažná)

hodnotabolazískanápredajombytuvM.S.stým,žejehotransformáciouvzniklainámajetkováhodnota,
o ktorú sa žalobca pričinil.

29. Pokiaľ išlo o odvolacie dôvody týkajúce sa inštitútu členských práv k družstevnému bytu v
súvislosti s poukazovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2010,

sp.zn. 1Cdo/230/2009, odvolací súd stručne uvádza, že nemožno vylúčiť z participácie a nároku na
vyporiadanie BSM toho z manželov, ktorý nie je „držiteľom“, alebo „vlastníkom“ majetkovej hodnoty len
pre túto okolnosť. Členkou družstva bola v tomto prípade žalovaná, pričom o nadobudnutie majetkovej
hodnoty sa pričinil aj žalobca a transformáciou majetkového vkladu má právo na vyporiadanie. Uvedenýstav oddeľovania existencie výlučného členstva v družstve na jednej strane a majetkovej hodnoty takého
podielu na druhej strane, možno ilustrovať na jednoduchšom príklade vlastníctva a držby zbierky (nielen)
historických zbraní nadobudnutých počas manželstva, ktorých vlastníctvo prekračuje osobnú potrebu

toho z manželov, ktorý je jediným držiteľom zbrojného preukazu, a na ktorého sú zbrane administratívne
vedené. Odvolací súd tak dáva za pravdu žalovanej v tom, že družstevný členský podiel nemohol
nadobudnúť aj žalobca, keďže v čase jeho nadobúdania neboli manželmi a tiež, že majetková hodnota v
peniazoch, ktoré nadobudla žalovaná síce „vznikla“ po scudzení členských práv v M. S.. Uvedené však
nemôže vylúčiť participáciu žalobcu na majetkovej hodnote, do ktorej vklad bezpochyby vykonal.

30. Uvedené tiež súvisí s námietkou zistenia súdu o vklade žalobcu (vo výške 15 176,08 eura) do
členských práv v bytovom družstve vo F.. Hoci prvoinštančný súd použil pri svojich skutkových záveroch
konštatovanie vkladu výlučných prostriedkov, obdobný záver o nároku žalobcu pri vyporiadaní BSM
mal aj odvolací súd s tým, že nešlo ani tak o výlučný majetok žalobcu, ale o transformovaný pôvodne
„výlučný“ majetok, ktorý síce na účely právnych záverov nemožno označiť za výlučný, ale možno

takej transformácii pripísať pričinenie sa o nadobudnutie vyporiadavanej majetkovej hodnoty BSM s
dôsledkom dôvodnosti žaloby.

31. Pokiaľ išlo o poukaz žalovanej na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
25.11.2015, sp. zn. III. ÚS288/2012 z odôvodnením o závere, ak by sa postupovalo podľa názoru

prvoinštančného súdu, by každý, kto poskytne tretej osobe peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti
by sa mohol domáhať vlastníckeho práva, odvolací súd sa s použiteľnosťou uvedeného rozhodnutia
na tento prípad nestotožňuje. Pokiaľ uvedené rozhodnutie konštatovalo, že „poskytnutie peňažných
prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej
osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na

prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia, zásadne však samo
osebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti“, išlo o situáciu, že
skutkovým podkladom pre hodnotenie veci bola vedomá investícia do cudzieho majetku bez ďalšieho.
V tomto prípade išlo o vedomú „investíciu“ žalobcu a pričinenie sa o nadobudnutie majetkovej hodnoty
s cieľom spoločného spolužitia partnerov, neskôr manželov so skrytou predstavou oboch nadobúdať

veci „spoločne“. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi a zisteným skutkovým stavom poukazovať na iný
právny dôvod vkladu žalobcu do majetku, ktorý bol predmetom vyporiadania.

32. Závery prvoinštančného súdu ohľadne existencie čiastočného nároku žalobcu (a dôvodnosť časti
obrany žalovanej) a výšky nároku boli správne, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP

napadnutý rozsudok v časti I. výroku vo veci samej a v časti závislého výroku o náhrade trov konania
ako vecne správny potvrdil.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol žalobca plne úspešný, odvolací súd mu

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

38. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).