Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/182/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201659
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7818201659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o.,
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava,
Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanej Q. V., C. XXX, o zaplatenie 923,04 € s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 1Csp/37/2018-67 zo 17.12.2018 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povolení splátok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
718,93 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 1.9.2015 do zaplatenia, a

to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 €, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením
čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,78 %.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: čoho sa žalobca žalobou, došlou mu 6.6.2018, domáhal voči
žalovanej a čím ju odôvodnil, čo žalovaná, ktorá sa k žalobe vyjadrila písomným podaním, došlým mu
6.7.2018 a následne aj podaním s tým istým obsahom, došlým mu 4.9.2018, uviedla, a čo žalobca,

ktorý na jej vyjadrenie reagoval podaním z 2.8.2018, uviedol, vymenoval predložené listinné dôkazy,
oboznámením sa s ktorými vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav, konkrétne, čo zistil zo
zmluvy o poskytnutí „pôžičke“ ktorú predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ
uzatvoril so žalovanou 13.11.2014, čo vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad pripojeného k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, z Predžalobnej upomienky z 27.6.2015 (poznamenal, že zásielka sa vrátila späť
s poznámkou adresát je neznámy), z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 26.8.2015
a, čo zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka číslo: 10315/

P a Notárskej zápisnice N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 z 11.12.2017. Na základe
takto zisteného skutkového stavu právne uzatváral: Citujúc znenie § 497 Obch. zák., § 1 ods.2,§ 2 písm.
a),b),d),§ 7 ods.1,§ 9 ods.1,2,§ 11 ods.1 písm. b) zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase
podpisu zmluvy (ďalej len zák.č.129/10 Z. z.; poznámka súdu),§ 52,§ 53 ods.1-3,4 písm. a/,5,9,§ 54
ods.2,§ 39,§ 41,§ 657 ods.1,§ 658 ods.1,§ 565,§ 517 ods.1 prvá veta,ods.2 OZ a § 3 nar.vl.č.87/95 Z.
z., účinného po 1.2.2013, ďalej uviedol: Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je predmetom

tohto konania a ktorý je založený zmluvou, posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu
režimuzák.č.129/10Z.z.Prinázoreosprávnostiaplikácietohtozák.vychádzalzoskutočnosti,žeprávny
predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding a.s. mal v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa
tak, ako ho definuje § 2 písm. b) tohto zák. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ,a teda má podľa § 2 písm. a) tohto zák. postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak podľa § 1
ods.2 tohto zák., ako aj podľa § 52 ods.1 OZ zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo
všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla

z pozície „slabšej“ (úvodzovky súd) zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných
podmienok,ktorésúvopredurčenéaktoréspotrebiteľspravidlanemámožnosťreálneovplyvniť.Účelom
právnej úpravy obsiahnutej v § 52 a n. OZ a v zák.č.129/10 Z. z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu
v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým
spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie

a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto v záujme
naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu
s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov. Posúdil obsah danej zmluvy a
dospel k záveru, že uvedená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods.2,
konkrétne: - podľa písm. i), kedy síce bola v zmluve uvedená fixná ročná úroková sadzba vo výške
27,49 %, avšak táto je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej

praxe je totiž spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase
ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu
o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne
uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až

úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch
poskytnutých bankami domácnostiam na dobu 1 až 5 rokov úroková sadzba predstavovala 12,49 %
ročne (stav úverov) a 10,66 % ročne (nové obchody). Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je
vyššia, je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho
úkonu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 z

25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie viac ako 100 % proti priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
len NS SR) v rozsudku 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012 uviedol: Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní

úverov alebo pôžičiek. NS dospel k záveru o úžerníckych úrokoch v prípade 2 zmlúv o pôžičke, pri
ktorých úroky presahovali 4 a 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. Keďže nikto, ani on
nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru, aká by
prípadne medzi stranami sporu bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a „výška úroku vo výške“
27,49 % podstatnou a neprimeranou mierou 2,20 násobne prekračuje horný limit obvyklej úrokovej

miery.Ztohtodôvodupovažovalpredmetnúzmluvu,ktorájesvojímobsahomzmluvouospotrebiteľskom
úvere, v časti týkajúcej sa výšky úrokov za absolútne neplatnú a teda na túto časť zmluvy je potom
potrebné hľadieť ako na neexistujúcu (§ 39 a § 41 OZ), - podľa písm. y), kedy síce bola v zmluve
uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 44,06 %, avšak táto je nesprávna. Podľa súhrnných
informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných

bánk za 3. štvrťrok 2014 zverejnených na stránke Ministerstva financií SR (§ 21 ods.2 zák.č.129/10 Z.
z.,) k 30.9.2014, z ktorých treba vychádzať „vzhľadom tomu“, že zmluva bola uzatvorená 13.11.2014,
správna výška priemernej RPMN pre spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov
mala byť uvedená 15,16 %. Podľa jeho názoru bola priemerná RPMN v zmluve uvedená v nesprávnej
výške (44,06 %). Nesprávne (vyššie) uvedená priemerná RPMN mohla u spotrebiteľa dôvodne vyvolať

dojem výhodnosti jemu poskytnutého úveru. Nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN najmä
v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru pôsobiť
negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny
údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú
informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný

alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok
navrhovaných dodávateľom. Ak Zák. o spotrebiteľských úveroch v § 11 ods.1 písm. b) sankcionuje
neuvedenie priemernej RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN
v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úverov
spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o

spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním
RPMN jeho úveru a priemernej RPMN v obdobných úveroch na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver
je alebo nie je preňho výhodný. Ak zmluva obsahuje údaj o RPMN ako aj údaj o priemernej RPMN,
ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn., ak je uvedená vyššia ako je v skutočnosti),spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaja
môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN,
a teda, že úver, ktorý mu mal byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Nesprávne uvedenie priemernej
RPMN je vážnym porušením zák. a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Aj z
tohto dôvodu považoval predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
v časti týkajúcej RPMN za absolútne neplatnú a teda na túto časť zmluvy je potom potrebné hľadieť
ako na neexistujúcu (§ 39 a § 41 OZ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, za použitia § 11 ods.1 písm.

b) zák.č.129/10 Z. z. potom musel konštatovať, že keďže táto zmluva neobsahuje uvedené náležitosti,
resp. tieto náležitosti sú s poukazom na § 39 a 41 OZ neplatné, k týmto častiam zmluvy tak neprihliadol,
resp. prihliadol ako na neexistujúce a považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Po oboznámení sa
s pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že uplatnený nárok je len čiastočne dôvodný, nakoľko
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nebolo sporné, že žalovanej bol poskytnutý
úver 1 000 €. Doposiaľ uhradila 281,07 €. Zaviazal ju na zaplatenie 718,93 €, t.j. vo výške nezaplatených

splátok (suma istiny mínus suma úhrady). Zároveň zaviazal ju zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške
uplatnenejžalobcom,t.j.5,05%ročnezpriznanejsumyod1.9.2015dozaplatenia,nakoľkosadostalado
omeškania so zaplatením dlžnej sumy, počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení dlhu. K samotnému
zosplatneniu dlhu došlo 19.8.2015 a žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 1.9.2015, tzn. „6“ dňom
nasledujúcim po oznámení o zosplatnení dlhu. Povolil podľa § 232 ods.3,4 CSP s použitím princípu v

znení čl.6 CSP, vzhľadom jej na nepriaznivú sociálnu situáciu zaplatenie dlhu v dlhšej lehote. V prvom
rade z ňou predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že je starobná dôchodkyňa a poberá
dôchodok 494,80 €. Podľa cit. ust. rozhodol o jej povinnosti uhradiť istinu s prísl. v splátkach po 30 €
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Pri povolení

splátok vzal do úvahy predovšetkým jej súčasnú situáciu, jej snahu splácať dlh a taktiež vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcu, ktorý súhlasil „so“ mesačnými splátkami, ktorých výšku ponechal na jeho
úvahe. Zároveň poukazoval na to, že výška povolených splátok zodpovedá aj výške priznaného plnenia
tak, že k uspokojeniu žalobcu (zaplatenie istiny s prísl. v určených splátkach) dôjde v primeranej dobe do
3 rokov a povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí mu ekonomické problémy v jeho

obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne neprimerane ani do
jeho hospodárskych pomerov ako bankovej spoločnosti, ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti,
o. i., zaradené aj poskytovanie úverov, a ktorej pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným spôsobom v
splátkach. Zastával názor, že slabšia strana, ktorou žalovaná ako spotrebiteľka nesporne je, si zaslúži
ochranu, keď sa objektívne „ocitli“ v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia bolo pre „nich“ devastujúce. Napokon pripomínal, že ak sa omešká s úhradou čo i len 1
splátky („nezaplatia“ ju včas alebo v plnej výške), bude dlh splatný naraz v celom rozsahu. O trovách
konania rozhodol v súlade s § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 C. s. p. tak, že žalobca má voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,78 %. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý
mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 77,89 %. Žalovaná mala úspech iba v

rozsahu 22,11 %, a preto priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 55,78 % (77,89 %
- 22,11 %). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, podľa § 262 ods. 2 CSP.
3. Žalovaná podala včas odpor proti Rozsudku a uviedla: Uznáva, že od začiatku pôžičku nemohla
splácať, nakoľko jej to finančné prostriedky z dôchodku nedovoľovali. Ako náhle sa jej uvoľnili finančné

prostriedky, ihneď začala splácať uvedenú pôžičku pod G.:XXXXXXX, teraz je to G.:XXXXXXX.
Variabilný symbol upravil Intrum a.s., voči VÚB Bratislava. Nie je schopná zostatok pôžičky zaplatiť
naraz, vzhľadom na svoje sociálne a majetkové pomery. Je starobná invalidná dôchodkyňa so SŤP, jej
dôchodok činil 494,80 €. Okrem toho nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Vlastní iba účet
v Poštovej banke v Rožňave, kde je v mínuse. Okrem tejto pôžičky spláca ešte 18 bankových ako aj

nebankových pôžičiek. Neostáva jej z jej dôchodku ani minimum, jedine jej ostávajú peniaze na účte na
poplatky banky. Preto žiadala, aby jej bolo povolené pôžičku naďalej splácať po 20 €. Ako náhle sa jej
zlepší finančná situácia, bude môcť splácať uvedenú pôžičku vyššou splátkou po 30 €.
4. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 124 ods.1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
6. Podanie žalovanej, označené ako odpor, bolo podľa svojho obsahu posúdené ako odvolanie proti
výške splátok.7. Rozsudok, okrem výšky povolených splátok (30 €), nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, na čom nič nemení ani odvolanie.
9. Súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, t. j. použil správny predpis a správne ho

aj vyložil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu a odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:
11. Podľa § 232 ods.3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú
konkrétne okolnosti prípadu, spravidla v prípadoch, keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote 3 dní
objektívne nemožné.
13. Žalovaná nepreukázala ani v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolaní aké bankové, ako
aj nebankové pôžičky spláca [vo vyjadrení k žalobe z 3.7.2018 (č.l.41), došlom súdu 6.7.2018, a vo

vyjadrení z 22.8.2018 (č.l.59), došlom súdu 4.9.2018, písala o splácaní 15 pôžičiek], t. j. kto je veriteľom,
kedy a v akej výške jej boli poskytnuté a na aký účel, nepreukázala stav svojho účtu v Poštovej banke
v Rožňave a tiež nepreukázala, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok.
14. So zreteľom na uvedené skutočnosti, ako aj čas kedy jej predmetná pôžička bola poskytnutá (ešte
13.11.2014, teda takmer pred 6 rokmi), bol urobený záver, že neboli splnené podmienky, aby jej boli

povolene splátky v ňou navrhovanej výške 20 €.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
18. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhrada jeho trov a žalobcovi
žiadne trovy v ňom nevznikli.
19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.