Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510213560
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1510213560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu: JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Z.. W. T. , rod.
Valent, narodený dňa X.X.XXXX, rodné č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom U., W. XXXX/XX, Bratislava,
korešpondenčná adresa U., Y. XX, proti žalovanej: Z.. G. T. rod. U. narodená XX.X.XXXX, rodné
č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom U., W. XXXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 8.
februára 2017 č.k. 11 C 44/2010-477, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 8. februára 2017 č.k. 11 C
44/2010-477, ktorým vo výroku I. rozhodol tak, že z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom
spoluvlastníctve, pripadá do výlučného vlastníctva žalobcu:

- byt č. XXX-A na X.p. bytového domu súp. č. XXXX na D. ul. č. XX v U. a spoluvlastnícky podiel

XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne
územie W., obec U. - mestská časť N., okres Bratislava II, vo všeobecnej hodnote 65.300,- €
- bytové zariadenie a vybavenie domácnosti tohto 1-izbového bytu v celkovej hodnote 0,- €, určenej
vzájomnou dohodou účastníkov,
- pozemok o výmere XXX m2 v obci F. R. parcela registra „C“ č. XXX/XX - orná pôda, zapísaný na LV
č. XXXX, pre katastrálne územie F. R., obec F. R., okres D. Y., vo všeobecnej hodnote 28.700,- €,

zvecí,ktorémaližalobcaažalovanávbezpodielovomspoluvlastníctve,pripadádovýlučnéhovlastníctva
žalovanej:
- byt č. XX na 3. p. bytového domu súp. č. XXXX na W. ul. č. XX v U. spolu so spoluvlastníckym podielom
XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaných na LV č. XXXX pre
katastrálne územie R., obec U. - mestská časť R., okres U. V, vo všeobecnej hodnote 137.000,- €,
- bytové zariadenie a zariadenie domácnosti tohto 4-izbového bytu v celkovej hodnote 0,- €, určenej

vzájomnou dohodou účastníkov,
- zostatok na bežnom účte č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava v sume
571,24 € bez povinnosti výplaty podielu žalobcovi;

vo výroku II. tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu
25.571,50 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku;

vo výroku III. tak, že uložil stranám povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava V. súdny
poplatok 6.930,- €, každá strana sporu vo výške 3.465,- € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku;

vo výroku IV. tak, že žalobcovi vrátil prostredníctvom učtárne Okresného súdu Bratislava V.
nespotrebované preddavkové trovy dôkazov vo výške 213,50 €, vedené na doklade o prijatí preddavku
č. 8/8/2014;vo výroku V. tak, že žalovanej vrátil prostredníctvom učtárne Okresného súdu Bratislava V.
nespotrebované preddavkové trovy dôkazov vo výške 213,50 €, vedené na doklade o prijatí preddavku
č. D35-3/2016;

vo výroku VI. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,

p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 8.2.2017 č.k. 11 C 44/2010-477, Okresný súd Bratislava V. určil, že z
vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve, pripadá do výlučného vlastníctva
žalobcu:a/bytč.XXX-AnaX.p.bytovéhodomusúp.č.XXXXnaD.ul.č.XXvU.aspoluvlastníckypodiel
XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne

územie W., vo všeobecnej hodnote 65.300,- €, b/ bytové zariadenie a vybavenie domácnosti
tohto 1-izbového bytu v celkovej hodnote 0,- €, určenej vzájomnou dohodou strán, c/ pozemok o výmere
XXX m2 v obci F. R. parc. č. XXX/XX - orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie
F. R., vo všeobecnej hodnote 28.700,- €. Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom
spoluvlastníctve, súd prvej inštancie určil, že pripadá do výlučného vlastníctva žalovanej: a/ byt č. XX na

3. p. bytového domu súp. č. XXXX na W. ul. č. XX v U. spolu so spoluvlastníckym podielom XXX/XXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne
územie R., vo všeobecnej hodnote 137.000,- €, b/ bytové zariadenie a zariadenie domácnosti tohto 4-
izbového bytu v celkovej hodnote 0,- €, určenej vzájomnou dohodou strán, c/ zostatok na bežnom účte
č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava, v sume 571,24 € bez povinnosti

výplaty podielu žalobcovi. Ďalej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu
sumu 25.571,50 € do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Obom stranám sporu uložil súd prvej inštancie
povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava V. súdny poplatok 6.930,- €, každá strana
sporu vo výške 3.465,- €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V ďalšom súd prvej inštancie rozhodol
o vrátení, prostredníctvom učtárne Okresného súdu Bratislava V., nespotrebovaných preddavkovaných

trov dôkazov žalobcovi vo výške 213,50 € ako aj o ich vrátení žalovanej vo výške 213,50 €. Žiadnej zo
strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal vyporiadania
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. So žalovanou uzavrel manželstvo, ktoré bolo v

konaní pred Okresným súdom Bratislava V. sp.zn. 7 C 179/2007 dňa 6.3.2008 rozvedené. Prvoinštančný
rozsudok bol v odvolacom konaní sp.zn. 14 Co 168/2008 Krajským súdom v Bratislave
potvrdený, a tým dňa 16.10.2008 nadobudol právoplatnosť. Počas trvania manželstva strany sporu
nadobudli ako spoločný majetok štvorizbový byt č. XX na 3. p. bytového domu na W. ul. č. XX v
U. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,

jednoizbový byt č. XXX-A na 5. p. bytového domu na D. ul. č. XX v U. a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu, pozemok o výmere XXX m2 v obci F. R. parc. č.
XXX/XX - orná pôda, osobný automobil T. A. ev. č. U a drobný hnuteľný majetok, ktorý tvorí
zariadenie a vybavenie označených bytov. Ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
ČSOB Stavebná sporiteľňa evidovala voči stranám sporu zostatok nesplateného stavebného úveru v

sume 8.143,29 €. Žalobca súčasne navrhol spôsob rozdelenia tohto spoločného majetku, o aktívach a
pasívach predložil listinné dôkazy. Žalovaná so spôsobom rozdelenia spoločného majetku navrhovaným
žalobcom nesúhlasila, nesúhlasila ani so zostatkovou hodnotou majetku tak, ako ju vyčíslil žalobca.
Strany sporu od podania žaloby opakovane žiadali poskytnutie lehoty za účelom dohody o vyporiadaní
zaniknutého majetkového spoločenstva, k dohode však nedospeli. V priebehu súdneho konania dospeli

iba k dohode o zostatkovej cene drobného hnuteľného majetku tvoriaceho zariadenie a vybavenie bytov
na W. a D. ul. v U.. Dohodli sa tak, že tento má, vzhľadom na amortizáciu, zostatkovú hodnotu 0,-
€ a prikáže sa do vlastníctva toho, komu bude prikázaný byt zariadený a vybavený týmto majetkom.
Masa nehnuteľného majetku, ktorý nadobudli počas manželstva, medzi stranami sporu bola nesporná.
O jeho všeobecnej hodnote ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa strany sporu

nedohodli, preto súd prvej inštancie na jej určenie nariadil znalecké dokazovanie. Motorové vozidloT. A., nadobudnuté v roku 1995, naposledy užívané X. T., dcérou strán sporu, bolo v roku 2015
ekologicky zošrotované, výťažok zo šrotovania nevznikol. Žalovaná nesúhlasila s cenou nehnuteľností
určenou znalcom pre nepomer medzi cenou pozemku a jednoizbového bytu a cenou 4-

izbovéhobytuvR..Vyhradilasiprávopredložiťocenenienehnuteľností,tvoriacichmasubezpodielového
spoluvlastníctva manželov, znalcom podľa svojho výberu. Žiadala, aby súd prvej inštancie prikázal
do jej výlučného vlastníctva 4-izbový byt spolu so zariadením a vybavením tohto bytu bez povinnosti
výplaty vyrovnávacieho podielu žalobcovi argumentujúc tým, že žalobca si už svoj podiel v priebehu
manželstva vyčerpal, keď si zo spoločných peňazí vytvoril rezervu cca 66.388,- € (2 mil. Sk) a túto si

ponechal pre svoju potrebu. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli
manželstvo dňa 27.2.1982. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V.
č.k. 7 C 179/2007-60 zo dňa 6.3.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 14 Co 168/2008-84 zo dňa 19.8.2008, dňa 16.10.2008. Z rozvodového rozsudku
súd prvej inštancie zistil, že strany sporu ako manželia spolu nehospodárili od roku 2002, bývali
oddelene už 10 mesiacov pred podaním návrhu na rozvod manželstva (návrh bol podaný žalobcom

21.5.2007). Rozvodový súd vzhliadol príčiny rozvratu manželských vzťahov v rozdielnych povahách
manželov, čo viedlo k nezhodám v základných otázkach manželského života a následne k
prerušeniu manželského života. Manželstvo strán právoplatne zaniklo 16.10.2008. Z manželstva strán
sporu pochádzajú dve deti, ktoré v čase rozvodu boli plnoleté. Manželia počas trvania manželstva
nadobudli 4-izbový byt č. 31 v bytovom dome súp. č. XXXX na W. ul. č. XX v U. ako členovia

Bytového družstva R. na základe zmluvy č. XXXXX/XX o prevode vlastníctva bytu na člena
bytového družstva, ktorého všeobecná hodnota podľa súdneho znalca Ing. Cibuľu ku dňu 16.10.2008
v cenových reláciách ku dňu 27.8.2014, t.j. ku dňu ohodnotenia, bola 118.843,04 €, 1-izbový byt č.
XXX-A v bytovom dome súp. č. XXXX na D. ul. č. XX v U. na základe zmluvy o prevode bytu č. XXX/
XXXX zo dňa 26.10.2005, ktorého hodnota podľa súdneho znalca Z.. O. ku dňu zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov v cenových reláciách ku dňu ohodnotenia bola 56.023,41 €, pozemok parc. č.
XXX/XX o výmere XXX m2 - orná pôda v kat. území F. R. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2004 so
všeobecnou hodnotou ku dňu 16.10.2008 v sume 15.874,68 €. Všeobecná hodnota stavieb a pozemku
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku bezpodielového majetkového
spoločenstva bývalých manželov v cenových reláciách ku dňu ohodnotenia bola znalcom stanovená

úhrnom v sume 191.000,- €. Majetkovú podstatu i vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam
mal súd prvej inštancie preukázané výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie R., LV č. XXXX pre
katastrálne územie W., LV č. XXXX pre katastrálne územie F. R.. Zariadenie a vybavenie oboch bytov
drobným hnuteľným majetkom, nadobudnuté počas trvania manželstva, strany sporu ocenili dohodou
na zostatkovú hodnotu 0,- € s prihliadnutím na amortizáciu tohto zariadenia a vybavenia. Ocenenie

súdnym znalcom nežiadali. Výpoveďou manželov súd prvej inštancie zistil, že počas trvania manželstva
manželia zriaďovali a rušili účty v bankách, na ktorých boli ukladané spoločné peňažné prostriedky,
žalovaná mala zriadený aj tzv. podnikateľský účet. Z obsahu žaloby nevyplývala existencia žiadneho
finančného majetku vo forme zostatku na spoločnom účte. Až v priebehu konania strany označili účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX,vedenývSlovenskejsporiteľni,a.s.,zaúčet,naktorombolideponovanéspoločné

finančné prostriedky. Žalovaná v konaní tvrdila, že všetky spoločné finančné prostriedky sa počas
manželstva neminuli. Tieto boli žalobcom vkladané na rôzne účty a žiadala zostatky na týchto účtoch
zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tieto vyporiadať. Žalovaná jednotlivé
účty a peňažné ústavy, kde boli vedené, označila. Súd prvej inštancie oslovil žalovanou označené
banky a požiadal ich o súčinnosť, spočívajúcu v oznámení bankových účtov a akýchkoľvek bankových

produktov kapitálového, investičného či iného charakteru, ktoré poskytli žalobcovi v období od zriadenia
účtu resp. založenia bankových produktov do 16.10.2008. Československá obchodná banka, a.s.,
súdu prvej inštancie oznámila, že termínové účty žalobcu č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX a bežný účet
č. XXXXXXXX boli zrušené dňa 10.12.1998. Poštová banka, a.s., potvrdila, že žalobca mal vedený
termínový účet č. XXXXXXXXXX, ktorý bol založený 15.1.2002 a zrušený 15.1.2003 s prvým vkladom

214.000,- Sk, disponentom bol na termínových účtoch, založenom dňa 15.8.2011 treťou osobou a
zrušenom 15.8.2012 a založenom treťou osobou 12.11.2012 a zrušenom 18.11.2013. Slovenská
sporiteľňa, a.s., súdu prvej inštancie oznámila, že ku dňu 16.10.2008 viedla na meno žalobcu účet
č. XXXXXXXXXX, Sporožíro senior - spoločný vklad, založený 17.8.1984, so zostatkom 571,24 €, účet
č. XXXXXXXXXXX balík Extra so zostatkom 172,39 €. Účet bol založený 2.5.2007 s prvotným vkladom

21.5.2007 v sume 5.000,- Sk a úverový účet č. XXXXXXXXXX D. - spotrebný s výškou záväzku dlžníka
1.205,56 €. Úver bol poskytnutý dňa 26.5.2008. Podľa oznámenia VÚB, a.s., bol na meno žalobcu
vedený účet č. XXXXXXXXXX, ktorý bol zrušený 6.10.1998 a č. XXXXXXXXXX, ktorý bol zrušený
30.12.2002. Súčasne informovala, že výpisy archivuje desať rokov a dokumentáciu k účtom päť rokov anáslednesúskartované.SberbankSlovensko,a.s.,viedlažalobcovitermínovanýúčetč.XXXXXXXXXX,
založený 1.12.1997 s prvotným vkladom 130.000,- Sk. Účet bol zrušený 6.4.1998 výberom v hotovosti.
Termínovaný účet č. XXXXXXXXXX, založený 8.12.1997 s prvotným vkladom 110.000,- Sk bol uzavretý

14.4.1998 výberom v hotovosti. Banka ďalej súdu prvej inštancie oznámila, že žalobcovi nevedie a v
minulosti neviedla žiadne produkty kapitálového, investičného či iného charakteru. Podľa oznámenia
Tatra banky, a.s., žalobcovi v tejto bankovej inštitúcii nebol do 16.10.2008 vedený účet. Žalovanou
označený účet č. XXXX XXXX XXXX je evidovaný pod iným subjektom. Podľa výpovede
žalobcu (č.l. 47 spisu) manželia mali zriadený spoločný účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. Žalovaná

mala k tomuto účtu dispozičné právo, ako aj bankomatovú kartu. Žalobca ani žalovaná tento účet
neidentifikovali, neoznačili. Až dokazovaním dopytom na jednotlivé banky podľa návrhu žalovanej bol
zistený ku 16.10.2008, t.j. ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, finančný majetok
- zostatok 571,24 € na účte v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, založenom
17.8.1984. Tento účet bol stranami sporu nakoniec zhodne označený ako ich spoločný účet. Žalobca
si k zistenému zostatku 571,24 € na tomto účte žiadne nároky neuplatňoval, zostatok nežiadal zahrnúť

do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhol ponechať ho v celosti žalovanej. Podľa
vyjadrenia žalovanej dňa 7.3.2016 pred súdom prvej inštancie (č.l. 203 spisu) k uvedenému účtu mala
dispozičné právo minimálne od roku 2006, účet zrušila v auguste 2015. Dodatkom č. l. k zmluve
o bežnom účte zo dňa 25.7.2005 (č l. 460 spisu) mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná
pristúpila k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX ako spolumajiteľ dňom 25.7.2005. Ako bolo naložené s ďalším

účtom č. XXXXXXXXXXX, vedeným v Slovenskej sporiteľni, a.s., a so zostatkom 172,39 € na tomto
účte k 16.10.2008 podľa oznámenia banky, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nezistil. Tento
zostatok preto predmetom vyporiadania v tomto konaní nebol. Ku dňu zániku manželstva strán sporu
iné finančné prostriedky ako na účte v Slovenskej sporiteľni, a.s., neboli zistené, preukázané. Osobné
motorové vozidlo T. A. ev. č. U striebornej metalízy, podľa vyjadrenia strán sporu zakúpené počas trvania

manželstva v roku 1995, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie fyzicky neexistovalo. Žalobca bol jeho
evidovaným držiteľom od nadobudnutia do zošrotovania. Po rozvode manželstva predmetné vozidlo
nemalvpriamejdispozícii,užívalahodcéraX.T..Žalovanánemávodičskéoprávnenie.Motorovévozidlo
bolo dlhodobo odstavené na A. ul. č. X v U.. Mestská časť Bratislava - T. dňa 7.5.2015 vyzvala na
jeho odstránenie z verejnej komunikácie. Vozidlo bolo dňa 25.6.2015 vyradené z evidencie (č.l. 198

spisu) a následne zošrotované ako úplne amortizované, nepojazdné. V čase vyporiadania majetku už
neexistovalo.Žalobcavžalobevyčíslilpasíva,zaťažujúcespoločnýmajetokmanželov,pozostávajúcezo
záväzku za nesplatený stavebný úver č. XXXXXXXXX v sume 8.143,29 €. ČSOB Stavebná sporiteľňa,
a.s., dňa 4.5.2010 potvrdila, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 25.2.2005 eviduje voči klientke G. T. ku dňu 16.10.2008 zostatok na

účte stavebného úveru v uvedenej výške 8.143,29 €. V čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ďalší spoločný záväzok neexistoval. Nesplatený zostatok v rozsahu 8.143,29 € splatil sám
žalobca po zániku manželstva z vlastných prostriedkov.

3. Po právnej stránke odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanoveniami § 143, § 149 ods.

1, § 149 ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka v spojení s § 120 ods. 1, § 125, § 101 ods. 1 Občianskeho
súdnehoporiadkuaustanoveniamičl.8,§150ods.1,§185ods.1,§215ods.1,§215ods.2a§217ods.
1 Civilného sporového poriadku. V prejednávanej veci bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo
podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozvodom ich manželstva dňa 16.10.2008. O vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa strany sporu nedohodli. Vykonaným dokazovaním mal

súd prvej inštancie preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí 4-izbový byt č.
XX v bytovom dome súp. č. XXXX na W. ul. č. XX v U. so spoluvlastníckym podielom XXX/XXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nadobudnutý na základe zmluvy č. XXXXX/
XX o prevode vlastníctva bytu na člena bytového družstva zo dňa 5.5.1999, 1-izbový byt č. XXX-A
v bytovom dome súp. č. XXXX na D. ul. č. XX v U. a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX na

spoločných častiach a zariadeniach domu, nadobudnutý na základe zmluvy o prevode bytu č. XXX/
XXXX zo dňa 26.10.2005, pozemok parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 - orná pôda, v kat. území
F. R., nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2004. Majetkovú podstatu i vlastnícke
vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam mal súd prvej inštancie preukázané výpisom z LV č. XXXX pre
katastrálne územie R., LV č. XXXX pre katastrálne územie W., LV č. XXXX pre katastrálne územie F. R..

Iné nehnuteľnosti strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nenadobudli. Na určenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľností súd prvej inštancie dňa 29.7.2014 nariadil znalecké dokazovanie.
Analýzou polohy nehnuteľností, využiteľnosti nehnuteľností a prípadných rizík spojených s
využívaním nehnuteľnosti znalec Z.. D. O. v posudku č. 97/2014 zo dňa 1.9.2014 určil polohovoudiferenciáciou všeobecnú hodnotu 4-izbového bytu v R. v sume 118.843,04 €, 1-izbového bytu v W. v
sume 56.023,41 € a pozemku v F. R. v sume 15.874,68 €, teda všeobecnú hodnotu stavieb a pozemku
zaokrúhlene spolu v sume 191.000,- €. Po doplnení dokazovania o všeobecnej hodnote označených

nehnuteľností súd prvej inštancie ustálil hodnotu spoločného majetku, ktorý bolo potrebné vyporiadať,
v sume 231.000,- €. Táto suma predstavuje súčet všeobecnej hodnoty 65.300,- € 1-izbového bytu č.
XXX-A v bytovom dome na D. ul. č. 15 v U. (posudok č. 8/2017 z 19.1.2007 - č.l. 423 spisu) +
všeobecnej hodnoty 137.000,- € 4 izbového bytu č. XX v bytovom dome na W. ul. č. XX v U. (posudok
č. 9/2017 z 19.1.2017 - č.l. 372 spisu) + všeobecnej hodnoty 28.700,- € pozemku parc. č. XXX/XX o

výmere XXX m2 v F. R. (posudok č. 10/2017 zo dňa 19.1.2017 - č.l. 400 spisu). Všeobecná hodnota
týchto nehnuteľností bola určená súdnym znalcom Ing. Petrom Jurigom, znalcom zapísaným
v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre odbor stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností s registrovaným ev. č. XXXXXX. Posudky zadala a súdu
prvej inštancie predložila ako súkromné posudky žalovaná. Aj tieto posudky nehnuteľnosti oceňovali
k 16.10.2008, t.j. ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý dátum bol rozhodujúci

na zistenie stavebno-technického stavu oceňovaných nehnuteľností, avšak v cenových reláciách ku
dňu 18.1.2017. Posudok Ing. Daniela Cibuľu (č.l. 79 spisu), ktorého súdno-znaleckým úkonom poveril
súdprvejinštanciedňa29.7.2014akoajposudky Ing.PetraJurigu(č.l.372až449spisu)priurčovaní
všeobecnej hodnoty nehnuteľností zohľadňovali stavebnotechnický stav oceňovaných nehnuteľností ku
dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľností

určili podľa cenových relácií ku dňu vyhotovenia posudkov, t.j. k 27.8.2014 a 18.1.2017. Znalecky určená
všeobecná hodnota nehnuteľností tak reflektuje ceny nehnuteľností ku dňu ich ohodnocovania. Obaja
súdni znalci určovali hodnotu stavieb a pozemku na základe analýzy polohy nehnuteľností, využiteľnosti
nehnuteľností a prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľností. Znalec Ing. Peter
Juriga upravil koeficient polohovej diferenciácie pri oceňovaní pozemku v súlade s metodikou tak, aby

zohľadňoval aktuálny stav na lokálnom trhu s obdobnými nehnuteľnosťami so zvýšeným záujmom o
kúpu pozemkov v danej lokalite, určenej na výstavbu rodinných domov. Okamih, keď došlo k
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol rozhodujúci pre určenie spoločného majetku. Pri
zisťovanícenyvecí,ktorétvoriapredmetbezpodielovéhospoluvlastníctva,súdprvejinštancievychádzal
zo zásady, podľa ktorej pri vyporiadaní treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva. Do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj drobný
hnuteľný majetok, tvoriaci zariadenie a vybavenie oboch vyššie označených bytov. Strany sporu zhodne
považovali tento drobný hnuteľný majetok za amortizovaný s nulovou reálnou zostatkovou hodnotou
a pre účely majetkového vyporiadania ju zhodne považovali za cenu vzájomne dohodnutú bez potreby
jej znaleckého určovania. Tento majetok súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva tej-ktorej

strany sporu s prihliadnutím na to, v koho držbe sa už od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nachádza. Zo správ jednotlivých peňažných ústavov, ktoré si súd prvej inštancie vyžiadal
podľa § 128 Občianskeho súdneho poriadku na návrh žalovanej, súd prvej inštancie ustálil peňažný
majetok, ktorý patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v sume 571,24 €. Ide o
zostatok na peňažnom účte v Slovenskej sporiteľni, a.s., ku dňu 16.10.2008. Žalobca si k tomuto

majetku neuplatňoval žiadne nároky a ani jeden z bývalých manželov nežiadal túto sumu zahrnúť do
rozdeľovaného majetku. K požiadavke súdu prvej inštancie o oznámenie výšky prvotného vkladu na
tento účet ku dňu jeho zriadenia, t.j. ku dňu 17.8.1984, banka oznámila, že doklady o uskutočnených
obchodoch uschováva päť rokov od ukončenia obchodu, preto informáciu presahujúcu toto obdobie
nemohla poskytnúť. K ostatným skutočnostiam uvádzaným žalovanou v priebehu konania súd prvej

inštancie uviedol. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná o všetkých ňou predložených účtoch jednoznačne
vedela, že boli transparentne zriadené, pre žalovanú dostupné, informácie o všetkých týchto účtoch
jej boli počas celého obdobia ich trvania k dispozícii, že ňou predložené účty neboli do rozvodu
zatajované a skrývané, boli síce žalovanou popierané, ale účinne popreté podľa záveru súdu prvej
inštancie neboli. Už samotná skutočnosť, že sama súdu prvej inštancie označila peňažné inštitúcie a

čísla účtov, osvedčuje, že tieto informácie mala k dispozícii. Aj pre súd prvej inštancie bolo známou
skutočnosťou, že začiatkom 90-tych rokov boli vklady na bankových účtoch úročené vysokou úrokovou
sadzbou a jednotlivé banky sa predbiehali, ktorá poskytne vkladateľovi vyšší úrok. Vysoké úroky boli
ponúkané najmä na termínovaných účtoch. Súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalobcu, že označené
účty v jednotlivých bankách, na ktoré manželia ukladali úspory, otvárali a rušili podľa toho, ktorá

banka ponúkla v tom-ktorom období výhodnejší úrok. Išlo o legálny spôsob nakladania s finančnými
prostriedkami. Tomuto tvrdeniu svedčí celá história bankových účtov vo vzťahu k ich zakladaniu a
rušeniu, ktorú mal súd prvej inštancie preukázanú nielen výpoveďou žalobcu, ale aj z písomných správ
jednotlivých bánk, ktoré súd prvej inštancie na návrh žalovanej vyžiadal. Žalobca tvrdil, že spoločnéúspory deponované na označených bankových účtoch, boli použité na kúpu nehnuteľností tvoriacich
spoločný majetok a na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržovaním majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Opak tvrdenia nebol v konaní preukázaný. Vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca spoločné finančné prostriedky minul pre svoju osobnú
potrebu a spotrebu. Z fotodokumentácie i záverov znalca z obhliadky, ktoré obsahuje
znalecký posudok č. 97/2014, je zrejmé, že vybavenia bytov na W. i D. sú nadštandardné,
byt na W. bol renovovaný vo vyššom štandarde, byt na D. bol nadobudnutý v stave tzv. holobytu,
následne bol dovybavovaný tiež v nadštandarde, čo tiež konzumovalo finančné prostriedky nad rámec

bežných výdajov domácnosti. Tiež svedkyňa W. R. vypovedala o životnej úrovni rodiny bývalých
manželov ako nadštandardnej. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že štvorčlenná rodina strán sporu
trávila dovolenky aj v zahraničí, dcéry strán sporu študovali na súkromných školách, čo
tiež konzumovalo finančné prostriedky nad rámec výdajov potrebných iba na režijné náklady oboch
domácností a bežné životné potreby členov rodiny, teda na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené
s užívaním a udržovaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, zdrojom ktorých bol

príjemmanželovčiužzpodnikateľskejalebozávislejčinnosti.Knárokomžalovanejnarefundáciuplatieb
poistného súd prvej inštancie uviedol, že platby poistného z osobného poistného účtu žalovanej
od 1.4.2009 do 14.4.2011 neboli realizované za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné
poistenie žalobcu, preto na takto získanú hodnotu nebolo potrebné prihliadať podľa zásad platných
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o jednotlivé platby poistného platené za

trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie žalobcu (od 2.4.2007 do 1.4.2008 - č.l.
199 spisu), tieto platby pri vyporiadaní nebolo možné posudzovať ako náklady vynaložené na osobný
majetok manžela. Peniaze boli totiž za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov.
Skutočnosť, že žalovaná pred uzatvorením manželstva so žalobcom mala vlastný majetok - úspory v
sume cca 60.000.- Sk/1.992,- €, ostala čo do výšky iba v rovine jej tvrdení, podporenej výpoveďou

svedkyne W. R. iba v časti, že obe mali založené sporenie mladých. Toto skutkové tvrdenie žalobca
nepopieral a uviedol, že ako základ spoločných finančných úspor na začiatku manželstva dostal aj
on darom od rodičov H. a J. T. vkladnú knižku z roku 1989 a 1991 minimálne s takýmto objemom
finančných prostriedkov, čo bol začiatok ich spoločného finančného kapitálu v sporení počas spoločného
manželstva. Keďže neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti ich tvrdení, súd prvej inštancie

sa nezameral na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu. Ak teda existovala
skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodli, súd prvej inštancie nemusel a ani nemohol takúto
skutočnosť dokazovať. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak skutočnosť
tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť
za nespornú (fikcia nespornosti). Žalobca si nárok na úhradu toho, čo bolo vynaložené z jeho majetku

na spoločný majetok, neuplatňoval. Žalovaná si tento nárok uplatnila. Súd prvej inštancie poznamenal,
že nárok na úhradu toho, čo bolo vynaložené z oddeleného majetku na spoločný majetok je založený
v okamihu, keď bol oddelený majetok jedného z manželov takto vynaložený a možno ho uplatniť aj
po zániku bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti s jeho vyporiadaním. Žalovaná dostatočne
nekonkretizovala kedy, v akej výške a na nadobudnutie akého majetku svoj oddelený majetok vynaložila.

Vychádzajúc z jej všeobecného vyjadrenia, že úspory v sume cca 60.000.- Sk vynaložila na zariadenie
resp. vybavenie spoločného bytu, súd prvej inštancie mal za to, že prikázaním drobného majetku
tvoriaceho vybavenie a zariadenie tohto bytu do jej výlučného vlastníctva, bol nárok na úhradu toho, čo
vynaložila na spoločný majetok, uspokojený. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz lustráciou peňažných
účtov tretích osôb označených žalovanou a lustráciou pohybu na týchto účtoch za obdobie od roku 1982

do 16.10.2008. Tento dôkaz mal slúžiť na preukázanie skutkového tvrdenia žalovanej, že žalobca si
odkladal peniaze pomimo. V kontexte s dôkazmi poskytnutými bankovými inštitúciami na
žiadosť súdu prvej inštancie, ktoré osvedčili, aké bankové účty a bankové produkty žalobcovi v tomto
období viedli a poskytli, ako aj dôkazmi o tom, ako strany sporu hospodárili so spoločnými
prostriedkami, dôkaz lustráciou bankových účtov iných osôb ako strán sporu súd prvej inštancie

považoval v tejto právnej veci za právne bezvýznamný. Aké bankové produkty boli žalobcovi poskytnuté
a aké účty mu boli v jednotlivých bankách vedené do 16.10.2008, mal súd prvej inštancie preukázané
správami týchto bankových inštitúcií, ktorými vykonal na pojednávaní dokazovanie. Lustrovať v tejto
právnej veci bankové účty a bankové operácie na týchto účtoch iných osôb ako strán sporu súd
prvej inštancie považoval za neprípustné. Navyše banka doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov

použitýchklientomnavykonanieobchodu,zmluvyainédokladyouskutočnenýchobchodochuschováva
päť rokov od ukončenia obchodu, takže dôkaz po uplynutí tejto lehoty ani nie je možné zabezpečiť.
S prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia bolo potrebné zo skutkových zistení vyvodiť,
že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria všetky veci uvedené vo výrokovej častirozsudku. Pre určenie, ktoré konkrétne veci majú byť každému z manželov pridelené, zákon výslovne
neustanovuje žiadne hľadiská. Určujúcim je zásadne účelné využitie vecí. V zmysle § 216 ods. 2
Civilného sporového poriadku súd môže prekročiť v prejednávanej právnej veci návrhy strán pokiaľ ide

o cenu a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí, ktorému z manželov ich
prikáže, prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu
druhémumanželovi.Vychádzajúczuvedenéhosúdprvejinštancievykonalvyporiadaniezkvalitatívneho
hľadiska tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri prikázaní 4-izbového bytu do vlastníctva
žalovanej súd prvej inštancie zohľadnil, že vo vyporiadávanej nehnuteľnosti žalovaná nepretržite býva,

sama hradí náklady spojené s jeho užívaním, o byt sa reálne stará. Žalovaná je podľa preukazu
č. XXXXXX občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, byt má bezbariérovo prispôsobený svojmu
zdravotnému stavu. Súd prvej inštancie akceptoval aj ďalšie ňou uvádzané dôvody, pre ktorý chce
naďalej predmetný byt užívať, a to dostupnosť k lekárom a do rehabilitačného zariadenia v neďalekom
zdravotnom stredisku, ľahká dostupnosť obchodov, to všetko bez použitia MHD. V tomto byte má
navyšeregistrovanémiestopodnikaniaspridelenýmIČOXXXXXXXX(ponahliadnutídoživnostenského

registra súd prvej inštancie zistil, že žalovaná ako podnikateľský subjekt má od 1.12.2015 do 1.12.2018,
pozastavenú živnosť), na zveľadenie bytu použila úspory z vlastných finančných prostriedkov, ktoré
nadobudla ešte pred uzatvorením manželstva so žalobcom. Z predmetného bytu žalobca odišiel. Súd
prvej inštancie nemal pochybnosti, že žalovaná môže zabezpečiť jeho riadnu prevádzku aj v budúcnosti.
Pri vyporiadaní nebolo potrebné prihliadať na záujem detí strán sporu, ktoré sú už plnoleté. Pri prikázaní

drobného hnuteľného majetku tvoriaceho zariadenie a vybavenie bytov súd prvej inštancie vychádzal
zo zhodného návrhu strán sporu a účelnosti jeho využitia. Aj keď zostatková hodnota tohto majetku
je s ohľadom na jeho amortizáciu podľa dohody strán nulová, v prikázanom byte má naďalej svoje
uplatnenie vzhľadom na svoju úžitkovú hodnotu a ani čo do rozsahu, podľa názoru súdu prvej inštancie,
nezvýhodňuje žiadnu zo strán sporu. Zostatok na bežnom účte č. XXXXXXXXX/XXXX, založenom

17.8.1984, ktorého spolumajiteľom bola od 25.7.2005 žalovaná, súd prvej inštancie prikázal na návrh
žalobcu do výlučného vlastníctva žalovanej bez povinnosti výplaty vyrovnávacieho podielu žalobcovi,
keďže od odchodu žalobcu zo spoločnej domácnosti s účtom disponovala výlučne žalovaná a žalobca
si nárok na podiel z tohto majetku neuplatňoval, nežiadal. Z histórie tohto účtu, predloženého žalovanou
za obdobie roku 2004 (č.l. 344-366 spisu), je zrejmé, že peniaze z účtu boli vyberané z

bankomatu oboma manželmi počas trvania manželstva a jednotlivými účtovnými transakciami na tomto
účte bolo preukázané financovanie nákupov, podľa výšky zaplatených súm aj iných ako len bežných
potrieb domácnosti. Žalovaná ďalej predložila sumár príjmov a výdavkov od roku 1997 do 16.10.2008,
vyplývajúcich z tohto spoločného účtu, prehľad výberov z účtu kartou žalobcom za roky 1998 - 2007,
výberov hotovosti za roky 1998, 2002-2005 a prevodov na osobný poistný účet dcéry X. za rok 2006

a 2007, rozpis nájomného a preddavkov do FOaÚ a do fondu prevádzky, týkajúci sa bytu na W. za
roky 2006 až 2016 (č.l. 300, 304 spisu) a za roky 2007-2017 (č.l. 368 spisu), mesačný sumár výberov
kartou žalobcom v roku 2004 (č.l. 370 a 371 spisu), výpisy zo sporožírového účtu č. XXXXXXXXX/
XXXX za rok 2004 a prehľad o platení životných poistiek na životné poistenie žalobcu, žalovanej,
dcéry X. a dcéry J., všetko za obdobie od 25.3.1993 do 30.3.2016, doplnené rôznymi ďalšími dokladmi

(rukou písané lístočky, rôzne pokladničné doklady, zmluvy), význam ktorých v kontexte s predmetom
konania žalovaná zrozumiteľne nevysvetlila a význam ktorých sa nepodarilo zistiť ani súdu prvej
inštancie. Spoločným znakom predložených listín bolo iba to, že podľa dátumu sa týkali niektorých rokov
počas trvania manželstva strán sporu. Súd prvej inštancie poznamenal, že narábanie so spoločnými
financiami, na ktoré žalovaná v tomto konaní poukazovala a predmetnými listinami osvedčovala, sa

týkali obdobia trvania bezpodielového majetkového spoločenstva strán sporu. Pokiaľ pri hospodárení
so spoločnou vecou počas trvania manželstva vznikli medzi manželmi nezhody, dotknutý manžel sa
mohol domáhať ochrany súdnou cestou. V tomto konaní ani jeden z bývalých manželov netvrdil nezhody
pri hospodárení so spoločnými financiami počas manželstva, takáto skutočnosť nevyplývala ani z
rozvodového spisu Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 7 C 179/2007, a to napriek tomu, že žalovaná

určité nedorozumenia v oblasti finančného hospodárenia v rodine vnímala. V konaní nebolo preukázané,
že peniaze, ktoré tvorili spoločný majetok manželov, boli použité na osobný majetok niektorého z nich,
nebolo ani preukázané, že by žalobca pri výbere peňazí konal s úmyslom použiť tieto len pre
vlastnú potrebu. Súd prvej inštancie poznamenal, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa nemožno domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené na zadováženie vecí, ktoré slúžia

resp. slúžili bežnej osobnej potrebe jedného z manželov. Za trvania manželstva strán sporu v súvislosti
s existenciou bezpodielového spoluvlastníctva manželov vznikol manželom spoločný úverový dlh. Tento
bol do 16.10.2008 splácaný zo spoločných prostriedkov a jeho zostatok v sume 8.143,29 € zaplatil
žalobca už ako rozvedený a zo svojich prostriedkov. Zostalo medzi stranami sporu nesporné, žeúver bol zdrojom pre nadobudnutie majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na toto
pasívum súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku uplatnenom žalobou prihliadal napriek tomu, že
pohľadávky a dlhy nie sú predmetom vlastníctva, teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V zmysle § 853 Občianskeho zákonníka na túto nesplatenú časť dlhu prihliadal obdobne podľa zásad
uvedených v § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Spoločný dlh v uvedenej výške existoval v dobe
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dlh zanikol splnením, ku dňu vyhlásenia rozsudku
neexistoval. Vyporiadanie sa zásadne vykonáva podľa stavu existujúceho v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vyporiadať (prikázaním tej-ktorej strane sporu rozsudkom súdu) je možné

len veci k času rozhodovania súdu existujúce, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriace
a v ňom sa i naďalej nachádzajúce. Rozdelenie vecí medzi strany sporu tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozhodnutia, súd prvej inštancie považoval za účelné a vhodné s prihliadnutím na
všetky okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Pri rozdeľovaní spoločného majetku súd prvej
inštancie prihliadal, aby každý z bývalých manželov dostal časť vecí tvoriacich spoločný majetok, aby
čiastka predstavujúca finančné vyrovnanie podielov bola čo najmenšia, aby veci boli prikázané tomu

z manželov, ktorý ich mal naposledy v užívaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Pri vyporiadaní sa
vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V prejednávanej veci súd prvej inštancie
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, aby sa súd prvej inštancie pri vyporiadaní odchýlil
od zásady rovnosti podielov strán sporu na spoločnom majetku. Žalovaná disparitu podielov navrhovala
a svoj návrh odôvodňovala tým, že žalobca si už počas manželstva svoj podiel vyčerpal. Žiadne iné

relevantné okolnosti pre svoje zvýhodnenie oproti žalobcovi neuviedla. Výšku podielu môže ovplyvniť
napr. alkoholizmus a požívanie drog jedným z manželov, výkon trestu odňatia slobody, bezdôvodné
opúšťanie spoločnej domácnosti, ľahkomyseľné preberanie záväzkov. Súd prvej inštancie však v tomto
konaní také skutočnosti na strane žiadneho z bývalých manželov nezistil. Pokiaľ disparita podielov mala
zohľadňovať žalovanou vnesený vlastný majetok, v tomto smere nemožno považovať za relevantné,

čím a v akej výške každý z manželov prispel na obstaranie spoločného majetku zo svojho oddeleného
majetku. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka rieši takú situáciu právom manžela požadovať,
aby mu bolo nahradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Určenie nerovnosti vo veľkosti
podielov manželov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je odlišným právnym inštitútom
než je určenie sumy, ktorá by mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov a výška ktorej

sa potom premietne do sumy určenej na záverečné vyrovnanie medzi manželmi. Cenu všetkých vecí
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov tvorí suma 231.000,- €. Bolo potrebné vziať do úvahy,
že žalobca zaplatil na spoločný dlh manželov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 8.143,- € zo svojich prostriedkov. Každá zo strán sporu by mala dostať majetok v hodnote
115.500,- €. Žalobcovi boli prikázané nehnuteľnosti v hodnote 94.000 €, žalovanej v sume 137.000,- €.

Žalovaná by mala zaplatiť na vyrovnanie podielu sumu 21.500,- €. Keďže žalobca zaplatil na spoločný
dlh manželov 8.143,- €, o 1 z tejto sumy, t.j. o sumu 4.071,50 € bolo potrebné sumu na vyrovnanie
podielu zvýšiť. Vyrovnávací podiel tak predstavuje sumu 25.571,50 €, ktorú musí žalovaná zaplatiť
žalobcovi, aby podiely oboch na spoločnom majetku boli rovnaké. Určitá disparita podielov môže byť
zrejmá z výrokovej vety rozsudku, ktorým súd prvej inštancie prikázal žalovanej zostatok na účte

bez toho, aby ju zaviazal povinnosťou finančne sa so žalobcom o tomto zostatku vyporiadať. Súd
prvej inštancie pri vyporiadaní tejto zložky majetku vychádzal zo stavu existujúceho v čase zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý mal osvedčený potvrdením Slovenskej sporiteľni, a.s.,
a z návrhu žalobcu, ktorý premietol do svojho rozhodnutia. Je nepochybné, že v období medzi zánikom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaním došlo k dispozíciám zo strany oboch

strán sporu s niektorými vecami patriacimi do tohto majetku. Súd prvej inštancie tieto, prípadne veci u
ktorých bolo sporné, u ktorej zo strán sporu sa nachádzajú, do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nezahrnul. Masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov potom ustálil vo svojom výroku
(bod I) v hodnotách podľa znaleckého dokazovania (nehnuteľný majetok) a dohody strán sporu (drobný
hnuteľný majetok). Na iné hodnoty (pasíva, výška ktorých vyplývala z potvrdenia príslušnej bankovej

inštitúcie) prihliadal v rámci tzv. širšieho vyporiadania. Súd prvej inštancie považoval za potrebné
uviesť, že žalobcom deklarovanú solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhej
strane sporu nepovažoval za prioritnú okolnosť rozhodujúcu pre prikázanie 4-izbového bytu do jeho
výlučného vlastníctva, preto návrhu žalobcu na rozdelenie majetku v tomto smere nevyhovel. Predmet
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vymedzený v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka.

Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konanie o vzťahu, ktorého spôsob
vyporiadania je daný § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý má kogentnú povahu. To znamená, že súd
sa od tejto úpravy nemôže odchýliť. Vychádzajúc z uvedeného sa preto súd prvej inštancie ostatnými
požiadavkami žalovanej, uplatnenými v záverečnom návrhu, nezaoberal. Výrok o povinnosti zaplatiťsúdny poplatok sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c/, ods. 3, § 5 ods. 1 písm. h/, § 6 ods. 1, §
7 ods. 8 a § 8 ods. 4, § 18a ods. 1 a § 18c 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Poplatok 6.930,-
€ predstavuje podľa položky 6b Sadzobníka poplatkov, tvoriaceho prílohu citovaného zákona, 3 % zo

sumy 231.000,- €, t.j. z vyporiadávanej hodnoty. Keďže každej zo strán sporu sa dostalo polovice
spoločného majetku, súd prvej inštancie zaviazal každú na zaplatenie sumy 3.465,- €. Trovy dôkazov
predstavujú v prejednávanej veci spolu 573,- € a pozostávajú z odmeny priznanej znalcovi Ing.
Danielovi Cibuľovi za znalecký úkon v sume 484,- € a z nákladov za podanie správy v zmysle zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách zaplatených z preddavkov zložených stranami sporu na trovy dôkazov

v prospech Sberbank Slovensko, a.s., v sume 35,- €, v prospech Tatra banky, a.s., v sume 30,- €
a v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., v sume 24,- €. Žalobca zložil dňa 12.8.2014 preddavok na
trovy dôkazov v sume 500,- €, ktorý je evidovaný na doklade o prijatí č. 8/8/2014, položka registra
53, rok 2014. Žalovaná zložila preddavok na trovy dôkazov dňa 8.3.2016 v sume 500,- €, ktorý je
evidovaný na doklade o prijatí D položka registra 22, rok 2016. Súd prvej inštancie preto rozhodol o
vrátení nespotrebovaných preddavkov na trovy dôkazov, každej zo strán sporu v sume 231,50 € (1.000,-

€ - 573,- € = 427,- € : 2 = 213,50 €). Keďže každej zo strán sporu sa dostalo polovice spoločného
majetku, nemožno hovoriť o prevažnom resp. čiastočnom úspechu niektorej z nich. Preto súd prvej
inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 Civilného sporového
poriadku). Súd prvej inštancie poznamenal, že v prejednávanej veci nebol viazaný návrhom, pokiaľ
ide o cenu vecí a o navrhnutý spôsob vyporiadania vecí; návrhom bol viazaný iba v tom zmysle, že

musí o vyporiadaní rozhodnúť. Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 232 ods. 3 Civilného
sporového poriadku. Dlhšiu paričnú lehotu na splnenie platobnej povinnosti uloženej stranám sporu
súd prvej inštancie určil vzhľadom na výšku uloženej platobnej povinnosti a odstupňovanú tak, ako
je uvedené vo výrokových vetách, súd prvej inštancie považoval za primeranú aj na zadováženie si
potrebných finančných prostriedkov.

4. Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý žiadal, aby napadnutý rozsudok bol v plnom rozsahu zrušený. Uviedol, že predmetom tohto
súdneho sporu je vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré podľa kogentných
ustanovení § 148 ods. l Občianskeho zákonníka zaniklo dňa 16.10.2008. Preto je potrebné k tomuto dňu

stanoviť hodnotu majetku. V nekonečnom dokazovacom konaní, ktoré účelovo komplikovala žalovaná
súdnymi obštrukciami, neustálymi podnetmi, sťažnosťami a hlúposťami sa súd prvej inštancie dopustil
viacerýchpochybení.Naurčeniehodnotynehnuteľnostísúdprvejinštancieuznesenímzodňa29.7.2014
nariadil znalecké dokazovanie. Vypracovaním znaleckého posudku bol súdom prvej inštancie poverený
súdny znalec Ing. Daniel Cibuľa, ktorý ohodnotil v jednom znaleckom posudku č. 97/2014 všetky tri

nehnuteľnosti ku dňu 16.10.2008, t.j. ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Až
tesne pred ukončením dokazovacieho konania si žalovaná nechala privátne vypracovať druhý znalecký
posudok Ing. Petrom Jurigom, ktorý žalobcovi však nebol nikdy predložený, či doručený, jeho obsah
nepozná a vychádza len z údajov uvádzaných v rozsudku. Súd prvej inštancie tým hrubo porušil
zásadu rovnosti procesných práv. Osobne považoval žalobca prvý znalecký posudok Ing. Daniela

Cibuľu, ktorý vypracoval znalecký posudok na základe poverenia súdu prvej inštancie uznesením a bol
určený náhodným výberom, za dôkazný prostriedok vyššej právnej relevantnosti a právnej sily ako druhý
znalecký posudok Ing. Petra Jurigu, ktorý si nechala vypracovať žalovaná na základe svojich osobných
kontaktov, či známostí. Vo všeobecnosti platí záver, že znalecký posudok na základe náhodného
výberu znalca je dostatočnou zárukou objektívnosti a hodnovernosti. Naviac súd prvej inštancie v čl.

22 napadnutého rozsudku operuje hneď s troma termínmi ohodnotenia nehnuteľností, a to 27.8.2014,
18.1.2017 a l6.10.2008, pričom iba posledný termín korešponduje s kogentným ustanovením
zákona, súd prvej inštancie svojimi dubióznymi formuláciami svoj postup náležite neodôvodnil. Z vyššie
uvedených dôvodov žalobca považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a v rozpore so
zákonom. Súd prvej inštancie v konaní dospel k nesprávnym záverom a svojím nesprávnym procesným

postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá nesúhlasila s
výrokom II. predmetného rozsudku, že je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu
25.571,50 €. Dôvodila, že v konaní neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.),

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.). Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal
správne dokazovanie výsluchom svedkov G. U. a Z.. P. T. a v rozhodnutí konštatoval, že
svedkovia k predmetu sporu nemajú čo povedať. Svedkyňa Z.. P. T. mala výpoveďou potvrdiť, že už
v roku 2000 prišiel niekoľko krát žalobca aj s jeho bratom H. T. do jej realitnej kancelárie s tým, že
chce kúpiť nehnuteľnosť. Svedkyňa volala žalovanej, či o tom vie, žalovaná o tom nemala vedomosť. To

znamená,žeužvroku2000malžalobcadostatočnúfinančnúmasu,keďmalzáujemkúpiťnehnuteľnosť,
preto (žalovaná) navrhovala zistiť všetky úspory vzniknuté počas manželstva. Svedkyňa G. U., mama
žalovanej, mala potvrdiť, že žalovaná mala založenú sporiacu knižku na 5 rokov „Sporenie mladých“,
ktorú bola so žalovanou vybrať, a preto vedela, že úspory pred manželstvom žalovaná mala, pričom
listinný dokument zmizol. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že strany sporu ako
manželia spolu nehospodárili od roku 2002, že bývali oddelene už 10 mesiacov pred podaním návrhu na

rozvod. V roku 2004 a 2005 investovali spoločné úspory do nehnuteľností, takže hospodárili spoločne.
Mali spoločný účet, na ktorý chodili ich príjmy do 2.6.2007. Žalobca až 21.5.2007 podal návrh na
rozvod, býval na W. č. XX v U., takže nebývali oddelene 10 mesiacov pred podaním návrhu o
rozvod. Ďalej nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu žaloby nevyplýva existencia
žiadneho finančného majetku. Podľa preverených výpisov ostala finančná masa, ktorú rodina neminula.

Pravidelnými výbermi zo spoločného účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. XXXXXXXXXX
sa žalobca na rozvod dlhodobo pripravoval, vedel, že keď ich bude dávať na iné účty, na mená tretích
osôb, pripraví žalovanú o jej finančný podiel. Vypracovaním tabuliek zo spoločných účtov v Slovenskej
sporiteľni, a.s., medzi príjmami a výdavkami zostala veľká masa nepodložených úspor. Preto žalovaná
navrhovala, aby súd opätovne zistil všetky účty, ktoré uvedie, ako aj všetky pohyby a výbery, čo súd

neurobil. Banky na žiadosť súdu prvej inštancie síce poslali informácie, ale všetky banky neuviedli
potrebné informácie, neboli doložené pohyby, výbery a zostatky ako to uviedla Poštová banka, a.s.
Ďalej boli priložené (č.l. 299 spisu) rukou žalobcu napísané účty Tatra banky, a.s., č. XXXXXXXXXX/
XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX, pohyby a vklady. Tatra banka, a.s., však oznámila, (č.l. 271 spisu),
že W. T. nemal v období do 16.10.2008 vedený produkt v ich banke, že účet je evidovaný pod iným

subjektom. Súd prvej inštancie v rozhodnutí neuviedol, že Poštová banka, a.s., zverejnila, že žalobca
W. T. je disponentom na účte na meno J. T. (č.l. 265 spisu) č. účtu XXXXXXXX/XXXX vkladom 3.800,00
€ a č. účtu XXXXXXXX/XXXX vkladom 15.000,00 €, spolu 18.800,00 € (566.368,80 Sk). J. T. bola na
starobnom dôchodku od roku 1982 a nezdedila žiadny finančný ani iný majetok, aby mohla disponovať
s takýmto finančným majetkom. Dedil len otec H. T., pred rokom 1982 sumu 200.000,00 Sk, kúpili

záhradu v Y. a postavili 3-izbovú murovanú chatu. Žalobca tesne po rozvode kúpil nové auto, kompletne
prerobil a zateplil chatu v Y., kúpil byt, ktorý zatiaľ nie je evidovaný na katastri a tvrdil, že má hneď
na vyplatenie dlhu 47.000,- € titulom vyplatenia podielu. Dňa 20.1.2017 (č.l. 343 spisu) opätovne
žiadala súd prvej inštancie o doplnenie údajov k účtom s podrobnými výpismi, súd jej návrhu nevyhovel
a rozhodol bez ďalšieho dokazovania. Na č.1. 211 spisu je spracovaná tabuľka všetkých účtov, ktoré

po rozvode a po podaní návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov našla a
spracovala. Z tabuľky vidieť ako žalobca zakladal účty, na ktorých nebola ani disponentom. Všetky
úspory, ktoré za posledné roky uviedla v tabuľke (č.l. 370 spisu) príjmy mínus výdavky je suma, ktorú
rodina nasporila, a to 97.016,95 € (2 922.732,64 Sk), ktorú žalobca nezahrnul do finančného majetku
a je nezdokladovaná. Vypracovala tabuľku (č.l. 371 spisu) - mesačný výber kartou aj v hotovosti

za rok 2004, ktoré žalobca pravidelne vyberal niekoľko krát do mesiaca, ide o sumu 24.895.439 €
(750.000,- Sk), ktorú vybral za jeden rok. Žiadala preveriť, aké účty po roku 1990 boli zakladané na
mená rodičov žalobcu a kto je disponentom. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že mohla
narábať svojvoľne so spoločným účtom (č.l. 47 spisu), do 25.7.2005 nemohla svojvoľne narábať so
spoločným účtom v SLSP č. XXXXXXXX/XXXX, nemohla vyberať ani vkladať a nemohla si svojvoľne dať

spraviť ani bankomatovú kartu, vždy musel byť prítomný žalobca. Pokiaľ ide o účet č. XXXXXXXXXXX/
XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., všetky vklady na tento účet patria do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, lebo bol založený počas manželstva, 2.6.2007, na tento účet si žalobca
dal zasielať výplatu cca v sume 2.200,- € x 17 mesiacov = 37.000,00 €, ktoré celé žalobca použil na
svoju potrebu. Preto opätovne žiadala súd prvej inštancie o preverenie účtu č XXXXXXXXXXX/XXXX.

Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že osobné motorové vozidlo T. A. ev. č. U striebornej
metalízy nemalo žiadnu hodnotu k dátumu rozvodu 16.10.2008. Auto bolo pojazdné, jazdil na ňom ešte
žalobca. V roku 2008 bolo štátom vyhlásené šrotovné na staršie autá, hodnota šrotovného pre všetky
staršie autá bola 1.463,72 € (45.000,00 Sk), takže zostatková hodnota staršieho auta v roku 2008 bolavýška šrotovného. Preto žiadala súd, aby rozhodol, že polovica zostatkovej hodnoty auta Škoda A. k
dátumu rozvodu bola 667,84 €, ktorú tiež žiadala zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželovvjejprospech.Ďalejnesúhlasilasvyčíslenímpasívpozostávajúcichzozáväzkuzanesplatený

úver v ČSOB, a.s., č. XXXXXXXXXX v sume 8.143,29 €, pokiaľ nebudú preverené všetky účty, na
ktoré žalobca vkladal a ktoré si ponechal pre vlastnú potrebu (finančný majetok v hodnote 97.016,94
€ a výplatu za 17 mesiacov, čo činí 37.000,00 €, spolu 134.016,94 €/2 = 67.008,47 €, čo by sa malo
zahrnúť do finančného majetku. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že neboli akceptované
navýšené splátky do FPÚaO (fond prevádzky údržby a opravy), keď súd prvej inštancie nezohľadnil

jej výdavky na rekonštrukciu bytového domu na W. č. XX v U., v čase od 2.6.2007, odkedy prestal
žalobca prispievať do FPÚaO, do 18.1.2017, kedy boli vypracované znalecké posudky znalcom Ing.
Petrom Jurigom. V období od 2.6.2007 do 18.1.2017 sa konala rekonštrukcia domu na W. č. XX,
zateplenie domu, výmena vchodových brán, výmena elektrorozvodov vo výťahoch, výmena PVC gumy
na schodoch. Touto rekonštrukciou mala v tomto období zvýšené výdavky do FPÚaO o 6.620,00
€ (priložená tabuľka, č.l. 368 spisu). Túto sumu v rozsudku súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil.

Navrhla vyrovnávací podiel znížiť o túto sumu. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil
peňažný majetok, patriaci do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, iba v sume 571,24 €.
Peňažný majetok, ktorý zostal ako sporenie z účtu zo SLSP č. XXXXXXXXXX/XXXX príjmy - výdavky
za roky 1997-2008 v sume 97.016.95 € a z účtu SLSP č. XXXXXXXXXXX/XXXX v hodnote cca
37.000,00 €, ktoré si žalobca Z.. W. T. nechal počas manželstva pre vlastnú potrebu v celkovej hodnote

134.016,96 €, nebol do finančnej masy započítaný; žiadala ho započítať. Zdôraznila, že nevedela o
účtoch, ktoré žiadala preveriť. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť
pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Súd má byť
nestranný pre obe strany sporu. Súd prvej inštancie uveril len tvrdeniam žalobcu. Nesúhlasila s tvrdením
súdu prvej inštancie, že spoločné úspory deponované na označených bankových účtoch boli všetky

použité na kúpu nehnuteľností tvoriacich spoločný majetok a na bežnú potrebu. Žiadala súd, aby žalobca
predložil pracovné zmluvy a výpisy, kam mu chodili príjmy zo zahraničných aktivít. Z týchto aktivít
vkladal jednorazové sumy do SP W?stenrot. Pri ukončení zmluvy SP W?stenrot finančné prostriedky boli
prevedené na spoločný účet v SLSP, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 23.9.2004 v sume 407.127,00
Sk (13.514,14 €). Dňa 23.11.2004 bol výber z účtu v SLSP, a.s., 430.000,- Sk (14.273,00 €), z ktorého

sa zakúpil pozemok v F. R. na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.11.2004 v
sume 473.000,- Sk (15.700,- €). Finančné prostriedky na pozemok neboli čerpané zo spoločného účtu
v SLSP, a.s., na ktorom podľa výpočtov ostali úspory od roku 1997-2008 v sume 97.016,95 €. 1-izbový
byt na Doležalovej sa financoval zo SP ČSOB, a.s., na ktorý iba ona vkladala finančné prostriedky z
príjmu podnikania a celkovo vložila 442.173,00 Sk (14.677,46 €). Všetky vklady do SP má odložené a

357.827,00 Sk sa zobral úver. Vklady a úver tvorili sumu 800.000,00 Sk čerpané cez SP ČSOB, a.s., čo
sa vložilo na kúpu 1-izbového bytu. Byt stál 1.050.000,- Sk, zostatok bol uhrádzaný zo spoločného účtu
manželov. Zo sporožírového účtu v SLSP neboli odčerpávané ani finančné prostriedky na uhrádzanie
životných poistení celej rodiny, boli ňou uhrádzané od roku 1993 do roku 2016, priamo z podnikania
v sume 13.606,35 € (409.905,89 Sk), (č.l 367 spisu). Od 2.6.2007 do 30.3.2011 platila životné poistenie

žalobcovi, čo je dlh voči nej 216,89 € x 5 = 1.084,45 € (č.l. 218 spisu) pretože od 2.6.2007 prestal
žalobca prispievať do rodiny. Žiadala súd o vyplatenie dlhu voči nej, za platenie životného poistenia č.z.
XXXXXXXXXX v hodnote 1.084,45 €. K vybaveniu bytov uviedla, že byt na W. sa prerábal postupne od
roku 1982 do roku 1998. Vymenili sa okná a podlahy. V roku 2004 sa vymenila celá kuchynská linka, na
ktorú vložila finančné prostriedky z príjmu podnikania 80.000,00 Sk (2.655,52 €). K životným nákladom

uviedla, že do roku 1999 boli párkrát na dovolenkách, vždy varila a išli autom. Iba posledná dovolenka
s rodinou bola v roku 1999 letecky a bola platená zo spoločného účtu v SLSP, a.s., č. XXXXXXXXXX/
XXXX sumou 53.000,00 Sk a od roku 2000 sa z finančného majetku nemíňali prostriedky na žiadne
spoločné dovolenky. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že dcéry študovali počas manželstva
na súkromných školách. Dcéra X. T. začala študovať až po rozvode na diaľkovej VŠ BIVŠ v rokoch

1999-2004akodospeláosoba,ktoráriadnepracovalaanaškolnésizarobila.DcéraJ.T.začalaštudovať
na súkromnej VŠ v rokoch 2012-2016, po skončení manželstva. Dcéra si zarábala aj na Slovensku aj v
Rakúsku. Zo spoločných peňazí do rozvodu 16.10.2008 neboli odčerpávané žiadne finančné prostriedky
na školné detí. Neboli odčerpávané finančné prostriedky na režijné náklady oboch domácností, pretože
byt na D. sa po zakúpení prenajímal. Bežné výdavky na rodinu, domácnosť, boli hradené trvalými,

jednorazovými príkazmi a bankomatovými kartami a čiastočne aj výbermi v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
zo sporožírového účtu. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že peniaze za životné poistenie boli
za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch manželov, životné poistenie bolo vyplatené až
v roku 2014. Platila poistenie nielen počas manželstva od roku 1993, za 18 rokov zaplatila 3.762,20 €(113.340,00 Sk), ktoré bolo vyplatené až po rozvode, platila žalobcovi naďalej poistné aj od 2.4.2007 do
1.4.2008 a ďalších 5 rokov po rozvode zo svojho príjmu v sume 216,89 € x 5 rokov = 1.084,45 € (č.l.
218 spisu). Žiadala súd o zohľadnenie týchto finančných prostriedkov, ako aj o preukázanie vyplatených

finančných prostriedkov pri ukončení životného poistenie. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie,
že nebolo potrebné zahrnúť finančný majetok ňou nadobudnutý pred manželstvom v hodnote 60.000,-
Sk/1.992,- €. Žiadala súd prvej inštancie o vykonanie dokazovania. Súd prvej inštancie ignoroval túto
požiadavku s tým, že žalobca tiež uviedol, na poslednom pojednávaní, že aj on dostal darom od rodičov
H. a J. T. darovaciu knižku z roku 1989 a 1991 s minimálne takým objemom finančných prostriedkov, čo

bol začiatok ich spoločného manželstva. Do manželstva vstúpili 27.2.1982, takže roky, ktoré súd uviedol,
nie sú začiatky spoločného manželstva. Žalobca nepredložil žiadne darovacie knižky, za ktoré by sa
niečo kúpilo do rodiny. Nesúhlasila s tvrdením súdu prvej inštancie, že všetky prílohy, ktoré v konaní
predložila, zrozumiteľne nevysvetlila. Snažila sa k všetkým prílohám písomne vyjadriť. Nesúhlasí so
zaplatením polovice úverového dlhu žalobcovi, kým sa nepreveria všetky účty. Namietala záver súdu, že
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odchýlenie od zásady rovnosti podielov strán

sporu na spoločnom majetku. Súd prvej inštancie nemal záujem zistiť podrobnejšie skutočnosti, aby bolo
rozhodnuté spravodlivo. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal všetky potrebné zistenia, aby
rozhodol správne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a preto sa domáha a/ odchýlenia sa od rovnosti podielov, b/ žiadosti o súčinnosť so Slovenskou
sporiteľňou, a.s., pri zistení pohybov na účte č. XXXXXXXXXXX/XXXX, Balík EXTRA

od 2.6.2007 do 16.10.2008, c/ žiadosti o súčinnosť so všetkými bankami pri zistení, na akých účtoch
je disponent žalobca, d/ žiadosti o súčinnosť s Tatra bankou, a.s., vo veci účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX, kto je jeho majiteľom a či je disponentom žalobca, ak áno, kedy boli
účty založené, aké vklady a výbery boli na účtoch a kedy boli účty zrušené, e/ žiadosti o súčinnosť vo
veci sporiacej knižky „Sporenie mladých” na meno G. U., f/ žiadosti o predloženie „Darovacej knižky“

na meno žalobcu, kedy boli uskutočňované výbery, g/ polovice zostatkovej hodnoty auta T. A. k dátumu
rozvodu vo výške 667,84 € (22.500,00 SK), zahrnúť do finančnej masy v jej prospech a vyrovnávací
podiel znížiť o túto sumu, h/ zohľadnenia navýšených splátok do FPÚaO, zahrnúť ich do finančnej masy
v prospech žalovanej a vyrovnávací podiel znížiť o sumu 3.566.- €, ch/ predloženia pracovných zmlúv
žalobcu, keď mal aj iný príjem zo zahraničných aktív, i/ predloženia účtu žalobcom, na ktorý mu chodili

príjmy zo zahraničných aktivít, preukázať vklady a výbery, j/ vyplatenia dlhu voči nej titulom životného
poistenia číslo zmluvy XXXXXXXXXX v sume 1.084,45 €, zahrnúť ich do finančnej masy v jej prospech a
vyrovnávací podiel znížiť o túto sumu, k/ preukázania vyplatených finančných prostriedkov pri ukončení
životného poistenie žalobcu, ktoré uhrádzala sama l/ možnosti vyjadriť sa k všetkým vypracovaným
tabuľkám a výpisom, m/ vrátenia hodnoty krbu a 12-dielneho príborníku, ktoré žalobca zobral z bytu

na W. a má to na jeho chate. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcu podala písomné vyjadrenie žalovaná. Nesúhlasila s tvrdením, že komplikovala
účelovo pojednávania neustálymi podnetmi, sťažnosťami a hlúposťami. Keby žalobca čestne napísal

do žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov všetky údaje potrebné k
spravodlivému rozdeleniu nielen nehnuteľného majetku, ale aj finančného majetku, tak by nemusela
žiadať o odchýlenie sa od rovnosti a zisťovať, kde sa nachádza finančná masa, ktorú si žalobca
pravidelne vyberal a použil pre svoju potrebu. Poukázala na to, že k dátumu rozvodu sa počíta
technická hodnota a nie všeobecná hodnota nehnuteľností. Technická hodnota je hodnota nehnuteľností

znížená o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania. Všeobecná hodnota - je hodnota nehnuteľnosti
vypočítaná ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Nesúhlasila s vypracovaním znaleckého
posudku, ktorým bol súdom prvej inštancie poverený súdny znalec Ing. Daniel Cibuľa. Napadla posudok
hneď po doručení, pretože nebol korektne vypracovaný. Hodnota pozemku nebola správne vypočítaná,
pozemok sa neamortizuje, určuje sa vždy trhová cena a nie nadobúdacia cena. Všeobecná hodnota

sa počíta k dátumu, kedy sa znalecký posudok vypracoval, t.j. 1. septembra 2014, ktorý je uvedený
dole na str. 22. K dátumu 16.10.2008 sa počíta technická hodnota. Nesúhlasila s vyjadrením žalobcu,
že dala vypracovať znalecký posudok na základe známostí. Nesúhlasila, že žalobcovi nebol predložený
znaleckýposudokvypracovanýznalcomIng.PetromJurigom.Žalobcadňa31.1.2017nahliadaldospisu,
mal možnosť si dôležité strany aj odfotiť alebo dať spraviť kópie.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, podľa ktorého dôvodom odvolania žalovanej je skutočnosť,
že nedosiahla finančný profit vo svoj prospech, t.j. väčší podiel z masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Neustále predkladanie žiadosti o doplnenie vecí domasy bezpodielového spoluvlastníctva manželov v priebehu súdneho konania malo jediný, ale pre ňu
dôležitý, cieľ, a to dosiahnutie odchýlenia od rovnosti pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vo svoj prospech. Na poslednú chvíľu si nechala privátne vypracovať svoj znalecký posudok.

Tento znalecký posudok žalobcovi nebol nikdy predložený ani doručený, pričom znalecký posudok
stanovený súdom prvej inštancie a vypracovaný súdnym znalcom Ing. Danielom Cibuľom, ktorý
ohodnotil v jednom znaleckom posudku č. 97/2014 všetky tri nehnuteľnosti ku dňu 16.10.2008,
t.j. ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol k dispozícii súdu prvej inštancie
ešte v roku 2014. Až po poslednom pojednávaní, kedy sudkyňa vyniesla rozsudok, sa žalobca zo

zápisnice mohol dozvedieť masu majetku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú vo svojom
znaleckom posudku ohodnotil Ing. Peter Juriga a ktorá bola nakoniec predmetom rozsudku, ako aj to,
akosatátomasabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovrozsudkomfinančnevyporiadala.Súdprvej
inštancie týmto porušil zásadu rovnosti procesných práv v neprospech žalobcu. Žalobca pripomenul,
že v roku 2010, keď bola podaná žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
neboli zo strany žalovanej vznesené žiadne návrhy týkajúce sa odchýlenia od rovnosti pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. K vyjadreniu žalovanej podal písomné vyjadrenie žalobca, podľa ktorého cieľom žalovanej je získať
neoprávnene väčší podiel v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čomu
podriaďuje svoje konanie. Podľa žalobcu znalec Ing. Daniel Cibuľa, ktorý bol stanovený

súdom prvej inštancie pre účely posúdenia masy majetku, je jediná odborná autorita, ktorá garantuje
objektivitu a nezávislosť znaleckého posudku, vzhľadom na to, že si ho nevybrala žiadna zo strán
súdneho sporu, ale určil ho súd prvej inštancie. Znalca Ing. Petra Jurigu nepovažuje za objektívneho
z dôvodu, že sama žalovaná definuje Ing. Petra Jurigu ako znalca, ktorý robil znalecký posudok pre
hypotekárny úver ich nehnuteľnosti na D. č. XXA v U., teda nehnuteľnosti, ktorá je predmetom rozdelenia

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo znamená, že znalec už bol predtým so žalovanou v
kontakte; žalovaná sa už pred vykonaním znaleckého posudku poznala a spolupracovala so znalcom
Ing. Petrom Jurigom vo svojej podnikateľskej činnosti ako finančná odborníčka v oblasti hypotekárnych
úverov pre ČSOB v Bratislave. Je presvedčený, že žalovaná so znalcom vopred dohodla znalecký
posudoktak,akojejtovyhovovalo,cieľombolodosiahnuťstanoveniecelkovejmasyspoločnéhomajetku

tak, aby musela vyplatiť čo najnižšie finančné dorovnanie rozdielu medzi bytom na W. ul. v U. a
pozemkom v F. R. v porovnaní s jednoizbovým bytom na D. v U.. Poukázal na to, že žalovaná na
súdnych pojednávaniach tvrdila, že nemá dostatočnú hotovosť na finančné vyporiadanie, čo môže
zakladať ďalšie problémy po rozhodnutí súdu. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala zohľadnenie len
technickej hodnoty a nie všeobecnej hodnoty majetku k dátumu rozvodu dňa 16.10.2008, čo (žalobca)

považuje za neprijateľné a neobjektívne, opäť účelové konanie z jej strany. Považuje celkovú všeobecnú
hodnotu masy majetku, stanovenú znaleckým posudkom Ing. Daniela Cibuľu, za objektívnu a reálnu pre
vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

9. K vyjadreniu žalobcu podala písomné vyjadrenie žalovaná. Dôvodom jej odvolania je, aby bola

spravodlivo rozdelená aj finančná masa, ktorú napadla a ktorú si žalobca nekalým spôsobom privlastnil
a použil len pre vlastnú potrebu. Odvolala sa aj z dôvodu, že súd prvej inštancie jej nedal možnosť ústne
sa vyjadriť k priloženým prílohám, ktoré vypracovala na základe podložených dokumentov, kde dospela
k záveru, že veľká časť rodinnej finančnej masy zmizla, rodina ich neminula. Všetky príjmy, výdavky a
sporenia čestne vypočítala, pričom na 95 % sa chod domácnosti platil bankovými kartami, trvalými a

jednorazovými príkazmi. Na 99 % chodila nakupovať pre celú rodinu, takže žalobca vybrané peniaze
neminul na stravu. Počas manželstva nevyberala pravidelne finančné prostriedky a neukladala ich na
iné účty, o ktorých by partner nevedel, ako to robil žalobca. Peniaze, ktoré ukladala, boli na stavebné
sporenia, na životné poistenia. Preto žiadala súd prvej inštancie odchýliť sa od rovnosti podielov.
Nesúhlasila s vyjadrením žalobcu, že znalecké posudky boli predložené na poslednú chvíľu. Žalobca

2x odložil termín obhliadky navrhnutý znalcom Ing. Petrom Jurigom, takže spôsobil vypracovanie
znaleckého posudku na poslednú chvíľu. Peniaze, ktoré mala pred uzatvorením manželstva vo výške
63.000,00 Sk, boli použité na kúpu zariadenia do bytu. Takže celá suma by mala byť v jej prospech.
Podľa žalovanej súd prvej inštancie hrubo porušil zásadu rovnosti procesných práv v jej neprospech.
Súd nezohľadnil nielen finančnú masu, ktorá bola precíznymi výpočtami vypočítaná a nebola žalobcom

zahrnutá do žaloby, teda do spravodlivého rozdelenia finančnej masy. Nebola dostatočne zohľadnená
anislušnáfinančnámasa,ktorúmalapredmanželstvom,nebolazohľadnenáanifinančnáujmazadennú
starostlivosť o deti.10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1,
2, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania
keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli

splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu ani odvolaniu žalovanej nemožno
priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. decembra 2019, o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, §
385 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na

konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

13. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil
(§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

14. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo ustálené,
že masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) tvorí 4-izbový byt č. XX v bytovom
dome súp. č. XXXX v U. na W. ul. č. XX, 1-izbový byt č. XXX-A v bytovom dome súp. č. XXXX v U. na D.
ul. č. XX a pozemok parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2 - orná pôda v kat. území F. R.. Drobný hnuteľný
majetok tvoriaci zariadenie a vybavenie oboch vyššie označených bytov strany sporu zhodne považovali

za amortizovaný s nulovou reálnou zostatkovou hodnotou. Zo správ jednotlivých peňažných ústavov súd
prvej inštancie ustálil peňažný majetok, ktorý patrí do masy BSM v sume 571,24 €. Ani jeden z manželov
nežiadal túto sumu zahrnúť do rozdeľovaného majetku. Platby poistného z účtu žalovanej, na ktorých
refundáciu si nárokovala žalovaná, od 2.4.2007 do 1.4.2008, súd prvej inštancie nepovažoval za náklady
vynaloženénaosobnýmajetokmanžela,anaplatbypoistnéhood1.4.2009do14.4.2011(t.j.porozvode)

nemožno prihliadať, pretože neboli realizované za trvania manželstva a nemôžu tak byť predmetom
sporu o vyporiadanie BSM. Čo sa týka majetku, ktorý žalobca a žalovaná vynaložili zo svojho osobného
majetku získaného ešte pred uzavretím manželstva na spoločný majetok, žalobca si nárok na úhradu
nenárokoval a čo sa týka žalovanej súd prvej inštancie mal za to, že ho dostatočne nekonkretizovala a
prikázaním drobného hnuteľného majetku tvoriaceho zariadenie bytu do jej výlučného vlastníctva bol jej

nárok na úhradu uspokojený. Osobné motorové vozidlo T. A. bolo zošrotované a v čase vyporiadania už
neexistovalo.Stavebnýúver,ktorýsizobralipočasmanželstva,žalobcasplatilsámporozvodezosvojich
osobných prostriedkov v sume 8.143,29 €, na čo súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM prihliadol.

16. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala predovšetkým skutočnosť, že súd prvej inštancie

neakceptoval jej návrhy na vykonanie dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Mala za to, že
banky na žiadosť súdu prvej inštancie síce zaslali informácie, ale všetky neuviedli potrebné skutočnosti
(s výnimkou Poštovej banky, a.s.). Neboli doložené podrobné pohyby na účtoch, výbery a zostatky.
Súd prvej inštancie tiež odmietol vykonať dôkaz lustrovaním účtov tretích osôb. Konkrétne žalovaná
uviedla účty na meno J. T. (matka žalobcu), a to č. účtu XXXXXXXX/XXXX s vkladom 3.800,- € a č.

účtu XXXXXXXX/XXXX s vkladom 15.000,- €, na ktorých je žalobca disponentom, pričom namietala,
ako J. T., ktorá bola na starobnom dôchodku od roku 1982 a nezdedila žiaden finančný majetok, mohla
disponovať s takýmto majetkom. Dedil jedine H. T. (otec žalobcu), za ktoré finančné prostriedky kúpil
záhradu v Y. a postavil chatu. Tiež namietala, že tým, že žalobca ju nikdy nedal na žiadny účet akodisponenta, nekonal voči nej čestne. Ďalej žiadala opätovne podrobne preveriť účet, na ktorý si žalobca
dal presmerovať výplatu a tiež, aby žalobca predložil pracovné zmluvy a výpisy, na ktoré mu chodili
príjmy zo zahraničných aktivít. Žalovaná poprela, že by viedli nadštandardný život, a preto mala za to,

že nejaké úspory z manželstva zostať museli. K uvedenému odvolací súd uvádza, že civilný proces je
založený na princípe rovnosti a kontradiktórnosti. Rovnosť spočíva v takom procesnom postupe súdu,
aby sa každej zo strán sporu umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia. To, či
sporovástranasvojeprocesnéoprávneniaajreálnevyužije avakejkvalite,užnetvoríobsahprincípu
rovnosti sporových strán. Obsahom princípu kontradiktórnosti civilného sporového konania je existencia

právne dvoch proti sebe stojacich sporových strán s kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného
procesu.Inakpovedané,žalobcaažalovanývyvíjajúprocesnúaktivitusmeromkvýsledkukonania,ktorý
by im bol na prospech. Odvolací súd má za to, že vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalovanou
(lustrácia účtov tretích osôb, opätovné podrobné lustrácie tých istých účtov) by bolo nehospodárne
a mohlo by spôsobiť bezdôvodné prieťahy v konaní, no predovšetkým presahuje pojem vykonávania
dôkazov smerom k vykonávaniu plošného vyšetrovania, navyše s neprijateľným zasahovaním do práv

osôb, ktoré nie sú stranami sporu. Takýto postup súdu by negatívnym spôsobom zasiahol do rovnosti
strán sporu a kontradiktórnosti procesu, preto má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď navrhnuté dôkazy nevykonal. Bolo povinnosťou žalovanej predkladať v konaní konkrétne
relevantné dôkazy, ktoré je možné na pojednávaní priamo vykonať, majú právny význam a nemajú
špekulatívnu povahu. Ak sa žalovaná domnievala, že žalobca ich spoločné úspory ešte pred rozvodom

previedol na iné účty, mala tieto svoje úvahy riadnym spôsobom preukázať, čo sa jej však ani v konaní
pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nepodarilo, a to ani na úrovni indícií.

17.Žalovanáďalejnamietala,žesúdprvejinštancienevykonalsprávnedokazovanievýsluchomsvedkov
pani G. U. a Z.. P. T., ktoré navrhla vypočuť žalovaná, ale z účasti na pojednávaní bola ospravedlnená

z dôvodu úrazu. Podľa žalovanej svedkyňa Z.. P. T. mala potvrdiť, že spolu mali založené sporenie
pre mladých a svedkyňa G. U., že žalobca už v roku 2000 niekoľkokrát s jeho bratom navštívil jej
realitnú kanceláriu za účelom kúpy nehnuteľnosti. Napriek neprítomnosti žalovanej súd prvej inštancie
svedkovvypočulauviedol,žesvedkoviakpredmetusporunemajúčopovedať.Odvolacísúdnepovažuje
výsluchy týchto svedkov za relevantné pre rozhodnutie v danej veci. Skutočnosť, že sa žalobca s bratom

informovali v realitnej kancelárii na kúpu nehnuteľnosti, je ničím nepodloženou špekuláciou žalovanej,
podľa ktorej jej bývalý manžel spotreboval ich spoločné úspory len pre seba. Čo sa týka výsluchu druhej
svedkyne, ktorá mala potvrdiť, že spolu so žalovanou mali sporenie pre mladých, súd prvej inštancie
považoval, na základe uvedeného dôkazu, túto skutočnosť za preukázanú, avšak prikázaním drobného
hnuteľného majetku, tvoriaceho zariadenie 4-izbového bytu, do výlučného vlastníctva žalovanej mal za

to, že je to pre vyrovnanie postačujúce.

18. V ďalšom žalovaná žiadala do vyrovnávacieho podielu započítať polovicu šrotovného z osobného
motorového vozidla T. A., navýšené splátky do fondu prevádzky údržby a opráv, ktoré platila sama
odkedy žalobca prestal prispievať a ktoré boli navýšené rekonštrukciou bytového domu, poistenie, ktoré

platila žalobcovi aj po rozvode, ako aj osobný finančný majetok (sporenie pre mladých), ktoré vložila
do ich spoločného majetku na začiatku ich spoločného manželstva. Na druhej strane žiadala, aby
súd vo vyrovnávacom podiele nezohľadnil stavebný úver, ktorého zvyšok vo výške 8.143,29 € zaplatil
žalobca sám po rozvode. K uvedenému odvolací súd uvádza nasledovné. Tzv. „šrotovné“
malo povahu štátom poskytnutého príspevku na kúpu vozidla a bez ďalšieho nie je samostatnou

majetkovou hodnotou. Môže sa prejaviť iba pri prípadnom prejednávaní vzťahov k vozidlu, ktorého
kúpna cena ním bola čiastočne uhrádzaná, čo nie je daný prípad. Naproti tomu vyplatenie zvyšku
stavebného úveru sa priamo prenieslo do vzťahu spoluvlastníkov k nehnuteľnosti, ktorá bola pomocou
úveru obstaraná, pretože išlo prenesene o vyrovnanie zvyšku kúpnej ceny. Pokiaľ ide o poistenie, ktoré
žalovaná uhrádzala žalobcovi aj po zániku manželstva, správne konštatoval súd prvej inštancie, že

platby poistného neboli realizované za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie
žalobcu (osobnú potrebu žalobcu), preto na takto získanú hodnotu nie je možné prihliadať z hľadiska
zásad platných pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ ide o navýšené
splátky do fondu údržby a opráv, išlo o náklady realizované zo spoločných prostriedkov, slúžiace na
udržiavanie spoločného majetku, vynaložené so súhlasom oboch manželov a spotrebované počas

manželstva. Z uvedeného dôvodu nemôže tvoriť predmet vyporiadania BSM.

19. V súvislosti s namietanými skutočnosťami odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie
súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia azhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel
formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité
obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 Civilného sporového poriadku). Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu

odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd
uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na

ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej
vecisúdprvejinštancieriadnezistilskutkovýstavveci,aplikovalnaňsprávnypredpisasvojerozhodnutie
ajpodrobneapresvedčivoodôvodnil;zodôvodneniarozhodnutiapresne,zrozumiteľneaurčitevyplývajú
vlogickejnadväznosti ashodnotiacouväzboukjednotlivýmdôkazomskutkovézistenia,ktorévsúhrne
vytvárajú skutkový nález súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn.
aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani jej právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

20. K odvolaniu žalovaného, ktorý namietal, že boli porušené jeho procesné práva z dôvodu, že
mu nebol doručený súkromný znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať žalovaná a že znalecký
posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom je dôkazný prostriedok vyššej právnej relevantnosti
a právnej sily ako súkromný znalecký posudok, ktorý si nechala vypracovať žalovaná na základe
svojich osobných kontaktov, odvolací súd uvádza nasledovné. Procesný postup vykonávania dôkazu

- súkromného znaleckého posudku je rovnaký ako pri znaleckom posudku súdom ustanoveného
znalca. Vykonanie znaleckého dokazovania je upravené v § 208 Civilného sporového poriadku. V
zmysle ustanovenia § 208 ods. 2 Civilného sporového poriadku písomný znalecký posudok súd doručí
stranám, v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom.
Žalovaná založila znalecký posudok aj spolu s ďalšími dôkazmi do spisu dňa 20.1.2017. Dňa 31.1.2017

žalobca nahliadal do spisu a dňa 8.2.2017 sa vo veci konalo pojednávanie. Je pravdou, že súd prvej
inštancie tento znalecký posudok predložený žalovanou žalobcovi nedoručil a ani ho o ňom výslovne
neupovedomil, napriek tomu má odvolací súd za to, že procesné práva žalobcu porušené neboli. Z
obsahuspisumáodvolacísúdpreukázané,žežalovanáozámerevyhotoviťsúkromnýznaleckýposudok
upovedomila žalovaného prostredníctvom emailovej komunikácie. Žalovaný musel poskytnúť súčinnosť

vo forme obhliadky 1-izbového bytu na D. ulici, ktorý obýva, na účely vypracovania tohto súkromného
znaleckého posudku, takže žalobca vedel od začiatku o úmysle žalovanej dať vypracovať súkromný
znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností. Pre nemožnosť znalca vypracovať znalecký posudok v
tak krátkom čase súd prvej inštancie dokonca odročil pojednávanie zo dňa 14.12.2016 a nový termín
určil na deň 8.2.2017. Skutočnosť, že žalobca vedel o znaleckom posudku umocňuje aj to, že dňa

31.1.2017 bol nahliadať do spisu, v ktorom už predmetný znalecký posudok založený bol. Je preto
nepravdepodobné, že keď bolo pojednávanie odročené za účelom vypracovania znaleckého posudku,
aby sa s ním žalobca, v rámci štúdia predloženého spisu, neoboznámil. Odvolací súd poukazuje aj na to,
že zo zvukovej nahrávky pojednávania konaného dňa 8.2.2017 je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal
na predmetnom pojednávaní dokazovanie oboznámením záverov znaleckých posudkov vypracovaných

Ing. Petrom Jurigom, takže ich obsah žalobca poznal. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo
podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozvodom manželstva dňa 16.10.2008. Podľa konštantnej
judikatúry súdov Slovenskej republiky pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala, ale i to, v akom stave
vtedy bola napríklad z hľadiska kvality, veku, miery opotrebovania. Tento stav je rozhodný aj pre

ocenenie veci, pričom ale treba vychádzať z cien zodpovedajúcich - či už podľa všeobecne záväzných
cenových predpisov alebo vývoja cien vecí - cenám platným v dobe, kedy sa vykonáva vyporiadanie
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2012 sp.zn. 4 Cdo 110/2011). Znalecký
posudok Ing. Daniela Cibuľu z roku 2014 a znalecký posudok Ing. Petra Jurigu z roku 2017 určovalivšeobecnú hodnotu nehnuteľností na základe analýzy polohy nehnuteľnost, využiteľnosti nehnuteľností
a prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľností. Obidvaja znalci pri výpočte všeobecnej
hodnoty nehnuteľností použili rovnaký postup, jediným rozdielom bol 3-ročný časový odstup medzi ich

vypracovaním. Keďže súd je povinný vychádzať z ceny majetku v čase, kedy sa BSM vyporiadava, v
danom prípade k vyporiadaniu došlo v roku 2017, kedy súd prvej inštancie o ňom rozhodol, a preto
znalecký posudok Ing. Petra Jurigu bol pre rozhodovanie súdu prvej inštancie o cene nehnuteľností z
hľadiska času najaktuálnejší. Ani samotné námietky žalobcu v jeho odvolaní nesmerujú proti obsahu
znaleckého posudku Ing. Petra Jurigu, ale len proti pôvodu, o ktorom bol oboznámený od začiatku. V

tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2
Civilného sporového poriadku), t. j. každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti.
Súkromný znalecký posudok je rovnocenný znaleckému posudku vypracovanému súdom ustanoveným
znalcom.

21. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, teda aj proti

výrokom III. až VI., pričom odvolanie v tomto smere žiadnym spôsobom neodôvodnil. Pokiaľ ide o
uvedené výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by
mali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v uvedených výrokoch, preto aj v týchto
častiach rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

22. S poukazom na citované ustanovenia, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej
a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku ako vecne a právne správny potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Keďže žalobca ani žalovaná nemali úspech v odvolacom
konaní, odvolací súd ani jednej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku
v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).