Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118332705
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6118332705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej v právnej veci žalobkyne: R. H.,
W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XX, T., zast. advokátom Mgr. Martinom Majerčíkom, Krajinská 30, Bratislava,
proti žalovanému: BH SM, s.r.o., IČO: 46 212 485, so sídlom Pribišova 47, Bratislava, zast. advokátom
Mgr. Ľudovítom Jendrálom, Vrbovská cesta 159, Piešťany, o zaplatenie 14.793 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 7. marca 2019, č.k.
40Csp/195/2018-96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o trovách konania

p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
13.793 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14.793 eur od 12.04.2018 do
19.09.2018 a zo sumy 13.793 eur od 20.09.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, konanie v časti o zaplatenie 1.000 eur zastavil a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa zobrala podaním doručeným súdu dňa
01.03.2019 žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.000 eur, keďže jej žalovaný dňa 19.09.2018 túto
sumu uhradil. Konanie v časti o zaplatenie 1.000 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v zmysle
ust. § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka uzatvorila dňa

02.11.2016 so žalovaným Rezervačnú zmluvu č. XXXXXXXC, predmetom ktorej bolo rezervovanie F. Č..
Z. na X. T.. W. F. H. Y. X-X, T., zapísaného na liste vlastníctva Č.. XXXX, V.. Ú.. T. s celkovou podlahovou
plochou bytu o výmere 36,06 m2 a balkóna 3,01 m2 spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na zastavaných pozemkoch, zapísaného na
liste vlastníctva Č.. XXXX, V.. Ú.. T.. V zmysle bodu 4.1 v deň podpisu Rezervačnej zmluvy uhradila
žalobkyňa žalovanému rezervačný poplatok vo výške 3.000 eur. Následne dňa 29.11.2016 podpísali
žalobkyňa a žalovaný Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu Č.. XXXXXXXC, pričom v

zmysle bodu 6.4 písm. b) Budúcej zmluvy dňa 02.12.2016 uhradila žalobkyňa druhú splátku na kúpnu
cenu vo výške 15.293 eur. Celkovo žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 18.293 eur. Dňa 15.11.2017
žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu Č.. XXXXXXXC z dôvodu
nedokončenia bytu v dohodnutej lehote v zmysle bodu 5.1 zmluvy a zároveň vyzvala žalovaného navrátenie zaplatenej sumy vo výške 18.293 eur spolu s príslušenstvom najneskôr do 30.11.2017. Dňa
11.04.2018 žalovaný vrátil žalobkyni sumu 1.500 eur, dňa 25.04.2018 sumu 1.000 eur, dňa 25.04.2018
sumu 1.000 eur a dňa 19.09.2018 sumu 1.000 eur. Konštatoval, že tento skutkový stav nebol medzi

stranami sporný, a vyplýva aj z predložených dôkazov, a to z Rezervačnej zmluvy Č.. XXXXXXXC zo
dňa 02.11.2016, Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu č. 1517220C zo dňa 29.11.2016,
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.11.2016 na sumu 3.000 eur, výpisov z účtu, a odstúpenia
od Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu Č.. XXXXXXXC zo dňa 15.11.2017.

4. Poukázal na to, že žalobkyňa sa od žalovaného žalobou domáhala zaplatenia dlžnej sumy 14.793
eur s príslušenstvom (počas konania zobrala žalobu späť v časti o zaplatenie 1.000 eur po tom, čo jej
žalovaný túto sumu uhradil). Žalovaný na svoju obranu tvrdil, že žalobkyňa mala ohľadne vnútorného
riešenia bytu, ktorý mala kúpiť, požiadavku predstavujúcu rozdiel od štandardného riešenia, a jej
realizácia vyžadovala stavebnú úpravu v byte, ktorú vykonal na vlastné náklady. Keď vyšlo najavo, že
žalobkyňa predmetný byt nekúpi, bolo nutné uviesť byt do pôvodného stavu, čo opäť vykonal na vlastné

náklady. Potvrdil, že žalobkyni uhradil platby vo výške 3.500 eur a dňa 19.09.2018 jej zaplatil ešte 1.000
eur. Týmito úhradami považoval za vyrovnaný rozdiel medzi sumou, ktorú má vrátiť žalobkyni a sumou,
ktorú má žalobkyňa uhradiť jemu ako náhradu nákladov vynaložených na stavebné úpravy v byte a ich
vzájomnépeňažnépohľadávkymalzavyrovnané.Žalobkyňavreakciinaargumentyžalovanéhopoprela
vedomosť o tom, že by mala akékoľvek požiadavky na stavebné úpravy, a zdôraznila, že žalovaný svoje

tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom. Žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobkyňa mala požiadavky na
úpravy v predmetnom byte a niektoré úpravy boli aj vykonané. Ako dôkaz priložil e-mailovú komunikáciu
vo veci úprav v byte, s tým, že komunikácia prebiehala z e-mailovej adresy dcéry žalobkyne Y. C..
Uviedol, že elektroinštalačné práce v byte vykonal X. - R. W., L. XX, XXX XX T., K.: XX XXX XXX, ktorého
faktúru priložil, a ktorého navrhol vypočuť ako svedka. Ďalej navrhol výsluch K.. U. F., Š. A. Ž..

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ďalej zistil, akým spôsobom sa zmluvné strany v bode
6.7. Zmluvy o budúcej zmluve dohodli o prácach navyše a ich cene, keď citoval príslušné zmluvné
dojednania. Z e-mailovej správy zo dňa 29.04.2017 súd prvej inštancie zistil, že z e-mailovej E. Y..R..sk
bol konateľovi žalovaného zaslaný e-mail s predmetom "supis zmien - byt H. Y., v ktorom bolo potvrdené,

že všetky zmeny na byte sú odkomunikované so stavbyvedúcim, niektoré z nich sú už aj uskutočnené
a ostatné budú uskutočnené, a to v rámci reciprocity a nadštandardného prístupu k žalobkyni ako
kompenzácia za omeškanie kolaudácie a samotného odovzdania bytu. Vyhovením návrhu zmien sa
považuje uvedené za vybavené, hoci v rámci všeobecných obchodných podmienok sú takéto zmeny
vnímané ako produkt "extra byt" a je spoplatnený sumou 500 eur bez DPH. V závere e-mailu je vyjadrená

viera,žetentopostupbudevnímanýakoprejavúctyavšetkypochybnostibudúodstránené.Konštatoval,
že tento e-mail je reakciou na e-mail zo dňa 28.04.2017 s predmetom "supis zmien - F. H. Y., ktorý bol
preposlaný z e-mailovej adresy Y..C..Z. na e-mailovú adresu konateľa žalovaného, obsahom ktorého
bol zoznam úprav bytu, a to predpríprava klimatizácie, spevnenie sadrokartónovej steny, zmena polohy
radiátora, zmena polohy el. zásuviek, presné umiestnenie vodovodnej prípojky, odpad práčky. Z faktúry

č. 04/2017 zo dňa 03.04.2017 vyplýva, že X. - R. W., K.I.: XX XXX XXX, fakturoval žalovanému za
vykonané elektroinštalačné práce na objekte nadstavby podkrovia bytového domu Y. X-X T. sumu 645
eur.

6. Vec posúdil právne podľa ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 a § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a §

3 nar. č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z predložených listinných dôkazov,
ako aj zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal za preukázané, že žalobkyňa zaplatila
žalovanému v zmysle bodu 4.1 v deň podpisu Rezervačnej zmluvy rezervačný poplatok vo výške 3.000
eur a v zmysle bodu 6.4 písm. b) Zmluvy o budúcej zmluve dňa 02.12.2016 sumu 15.293 eur ako druhú
splátku kúpnej ceny bytu, ktorý mala záujem od žalovaného kúpiť. V zmysle bodu 6.4 písm. a) Zmluvy o

budúcej zmluve rezervačný poplatok vo výške 3.000 eur sa považoval za prvú splátku kúpnej ceny bytu.
Spolu teda žalobkyňa zaplatila žalovanému v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve sumu 18.293 eur. Dňa
15.11.2017 žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu nedokončenia bytu v dohodnutej
lehote. Vyhodnotil, že odstúpením od zmluvy o budúcej zmluve odpadol právny dôvod poskytnutého
plnenia zo strany žalobkyne žalovanému vo výške 18.293 eur a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť

uvedené plnenie žalobkyni ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 456 prvá veta Obč. zák. v spojení
s § 451 ods. 2 Obč. zák.. Keďže žalovaný vrátil žalobkyni iba sumu 4.500 eur (dňa 11.04.2018 sumu
1.500 eur, dňa 25.04.2018 sumu 1.000 eur, dňa 25.04.2018 sumu 1.000 eur a dňa 19.09.2018 sumu
1.000 eur) uložil mu povinnosť vrátiť žalobkyni aj zvyšok poskytnutého plnenia, čo predstavuje sumu13.793 eur. Žalovaný sa dostal s vrátením bezdôvodného obohatenia do omeškania, preto mu uložil aj
povinnosť zaplatiť žalobkyni okrem dlžnej istiny aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne (§ 517 ods.
1 prvá veta, ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. č. 87/1995 Z.z.), a to zo sumy 14.793 eur v súlade

so žalobným návrhom od 12.04.2018 (kedy už žalovaný vzhľadom na odstúpenie od Zmluvy o budúcej
zmluve zo dňa 15.11.2017, v ktorom žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia
najneskôr do 30.11.2017, bol v omeškaní) do 19.09.2018 (kedy žalovaný uhradil sumu 1 000 eur, v časti
ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť) a od nasledujúceho dňa zo sumy 13.793 eur do zaplatenia.

7. Uviedol, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že pre žalobkyňu vykonal na základe jej požiadavky
stavebné úpravy v byte, s čím mu vznikli náklady. Úhradou sumy 4.500 eur považoval vzájomné
pohľadávky za vyrovnané. Túto obranu žalovaného vyhodnotil ako kompenzačnú námietku založenú na
zániku pohľadávky žalobkyne voči nemu z dôvodu jednostranného započítania vzájomných pohľadávok
žalobkyne a žalovaného. V tejto súvislosti vysvetlil, že základným predpokladom zániku záväzku
započítaním pohľadávok je existencia pohľadávky veriteľa a dlžníka v čase započítacieho prejavu, avšak

žalovaný na rozdiel od žalobkyne existenciu svojej pohľadávky voči žalobkyni v konaní nepreukázal,
keď ani len dostatočne presne nešpecifikoval a už vôbec nepreukázal, aké stavebné úpravy a na
základe čoho v byte žalobkyne vykonal, a aké náklady mu v tej súvislosti vznikli. Na výzvu súdu k
bližšej špecifikácii pohľadávky právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 07.03.2019 uviedol, že
nemá bližšie inštrukcie od žalovaného, a preto len odkazuje na to, čo je obsahom spisu. Konštatoval,

že zo spisu, konkrétne z predložených e-mailov zo dňa 28. a 29.04.2017, však nevyplýva žiadna
pohľadávka žalovaného voči žalobkyni, spôsobilá na započítanie proti pohľadávke žalobkyni voči
žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Obsahom uvedených e-mailov bola požiadavka
na určité technické zmeny v byte žalobkyne, ktoré však žalovaný vykonal (jeho slovami) ako prejav
nadštandardného prístupu k žalobkyni a ako kompenzáciu za jeho omeškanie s kolaudáciou a

odovzdaním bytu. Vyhodnotil, že teda išlo o práce vykonané bezplatne. Okrem týchto záverov súd prvej
inštancie poukázal na bod 6.7. Zmluvy o budúcej zmluve, z ktorého vyplýva, že práce navyše urobené
v byte na žiadosť budúceho kupujúceho a/alebo cena prípadných zmien vnútorného priestorového
usporiadania bytu alebo nadštandardného (luxusného) vybavenia bytu, vrátane zmien projektovej
dokumentácievyplývajúcichzvyššieuvedeného,ktorésipísomneobjednábudúcikupujúciodbudúceho

predávajúceho, bude budúci predávajúci fakturovať budúcemu kupujúcemu osobitne. Tieto ceny budú
stanovené individuálne a budú dohodnuté s budúcim kupujúcim vopred a budúci kupujúci ich uhradí do
10 pracovných dní odo dňa vzájomného dohodnutia ceny zmluvnými stranami a vystavenia príslušnej
faktúry. Podmienky dodania štandardného alebo nadštandardného (luxusného) vybavenia bytu a/alebo
zmeny vnútorného priestorového usporiadania bytu sa môžu dohodnúť v dodatku k tejto zmluve alebo

inou písomnou formou. Ustálil, že žalovaný nepreukázal žiadnu písomnú dohodu so žalobkyňou o
predmetných prácach a ich cene a nepreukázal ani žiadnu faktúru vystavenú žalobkyni za predmetné
práce. Z uvedeného potom vyvodil, že žalovaný nepreukázal ani ďalší z predpokladov zániku záväzku
jednostranným započítaním pohľadávok, a to splatnosť svojej pohľadávky, keďže jednostranne možno
započítať iba splatné pohľadávky. Kompenzačnú námietku žalovaného potom vyhodnotil za nedôvodnú.

8. Konštatoval, že dokazovanie výsluchom žalovaným navrhnutého svedka R. W., ktorý mal vykonať
elektroinštaláciu v spornom byte, nevykonal, pretože z vyššie uvedených záverov je zrejmé, že takýto
dôkaz bol vo vzťahu k (ne)existencii pohľadávky žalovaného voči žalobkyni irelevantný. Vysvetlil, že
bez ohľadu na to, či uvedený svedok vykonal pre žalovaného elektroinštalačné práce v spornom

byte alebo nie, žalovaný za tieto práce nežiadal od žalobkyne žiadnu úhradu, keďže ich poskytol
žalobkyni bezplatne ako kompenzáciu za svoje omeškanie s dokončením bytu. Z rovnakého dôvodu
bola irelevantná aj faktúra č. 04/2017 zo dňa 03.04.2017, ktorou X. - R. W., K.: XX XXX XXX, fakturoval
žalovanému za vykonané elektroinštalačné práce sumu 645 eur.

9. Ďalej uviedol, že nevykonal dokazovanie ani výsluchom konateľa žalovaného, ktorý mal vypovedať
k prácam vykonaným v predmetnom byte, nakoľko tento sa jednak na pojednávanie dňa 07.03.2019
nedostavil (hoci svoj výsluch navrhol už vo vyjadrení zo dňa 21.12.2018), pričom svoju neúčasť
na pojednávaní vopred neospravedlnil (ospravedlnil ju až právny zástupca žalovaného priamo na
pojednávaní) a dôvod svojej neúčasti (pracovná cesta) žiadnym spôsobom nepreukázal. Jeho výsluch

však nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie, nakoľko žalovaný nepredložil žiadny listinný dôkaz
preukazujúci dohodu so žalobkyňou o predmetných prácach (písomnú dohodu o prácach a ich cene),
faktúru vystavenú žalobkyni za predmetné práce, keď právnym dôvodom vykonania takýchto prác mohla
byť v zmysle bodu 6.7. Zmluvy o budúcej zmluve iba písomná dohoda. Mal tiež za to, že ak by aj takátopísomná dohoda existovala, žalovaný sa zaviazal vykonať tieto práce bezplatne, ako ústretový krok voči
žalobkyni za svoje omeškanie s dokončením bytu. Skonštatoval tiež, že právny zástupca žalovaného v
závere pojednávania konaného dňa 07.03.2019 spochybnil e-mail zo dňa 29.04.2017 s tým, že to písal

zamestnanec žalovaného a to, čo tam uviedol, bolo svojvoľné. Túto námietku žalovaného vyhodnotil za
účelovú a neprihliadol na ňu s odôvodnením, že predmetný e-mail priložil k svojmu vyjadreniu samotný
žalovaný, keď ním argumentoval v prospech existencie svojej pohľadávky voči žalobkyni, a zároveň
žalovaný použil túto námietku v rozpore s koncentráciou konania v zmysle ust. § 153 C.s.p.. Vyhodnotil,
že žalovanému nič nebránilo použiť túto námietku už skôr (v odpore proti platobnému rozkazu alebo

vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odporu). Spôsob vedenia sporu, keď strany uvádzajú jednotlivé
prostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobranyvpriebehukonaniavzávislostiodtoho,akosakonanie
vyvíja, považoval súd prvej inštancie za neprípustný, keď poukázal na ust. § 153 C.s.p., ktoré upravuje
sudcovskú koncentráciu konania a ukladá stranám povinnosť uplatniť prostriedky procesného úroku a
procesnej obrany včas s tým, že umožňuje súdu neprihliadnuť na tieto prostriedky, ak neboli uplatnené
včas, a to najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Konštatoval, že uvedené má

odraz aj v ust. § 157 C.s.p., ktoré ukladá súdu postupovať v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Preto postupujúc
v zmysle uvedených ustanovení na predmetnú účelovú námietku žalovaného neprihliadol.

10. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Vyhodnotil, že

žalovaný úhradou sumy 1.000 eur až po začatí konania procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti,
čo možno pre účely rozhodovania o náhrade trov konania hodnotiť ako jeho neúspech a zároveň úspech
žalobkyne.Keďževozvyšnejčastižalobymalažalobkyňaplnýúspech,priznaljejvočižalovanémunárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

11. Proti tomuto rozsudku (okrem výroku o čiastočnom zastavení konania) podal žalovaný včas
odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací dôvod špecifikoval poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. a súdu prvej inštancie
vytkol, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že

ako prostriedok procesnej obrany použil započítanie svojej pohľadávky voči žalobkyni a na preukázanie
jej existencie navrhol v konaní vypočuť svedka R. W. a konateľa žalovaného. Súd prvej inštancie tieto
navrhnuté dôkazy vykonať odmietol, pričom poukázal hlavne na e-mail od Y. R., z ktorého mala vyplývať
bezodplatnosť úprav v byte, ktoré žalovaný vykonal pre žalobkyňu. Predmetný e-mail Y. R. považoval
za irelevantný, pretože menovaný bol pracovníkom spol. ASID, a.s., a s ním nemal žiadny vzťah a nebol

oprávnený za neho konať. Súd prvej inštancie preto podľa jeho názoru nemal na predmetný e-mail
vôbec prihliadať. Tvrdil, že odmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie nedošlo
k zisteniu rozhodujúcich skutočností, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Žalobkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania. S napadnutým rozsudkom vyjadrila súhlas,
keď mala za to, že súd prvej inštancie veľmi podrobne zhodnotil skutkový stav, správne zohľadnil
všetky dôkazy a okolnosti a vyniesol správne a spravodlivé rozhodnutie. Tvrdenia žalovaného v odvolaní
považovala za špekulatívne a účelové v úmysle oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia.
Mala za to, že žalovaný sa napriek nespornosti ňou uplatneného nároku, účelovo bráni a odďaľuje

zaplatenie dlžnej sumy, ktorú mu poskytla pred odstúpením od zmluvy.

13. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal

rozsudok v napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil
rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z
hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje
s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie po
čiastočnom zastavení konania (v časti o zaplatenie 1.000 eur) vyhovel žalobe žalobkyne a zaviazal

žalovaného povinnosťou zaplatiť jej do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 13.793 eur spolu s 5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.793 eur od 12.04.2018 do 19.09.2018 a zo sumy 13.793 eur
od 20.09.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska
žalobkyňou uplatneného nároku a obrany žalovaného a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191
C.s.p. zhodnotil, pričom na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a vyvodil tiež správny
právny záver o dôvodnosti žaloby. Svoje rozhodnutie aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, a to v

súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so
všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie
podstatné. Podrobne sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti
mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne a veľmi podrobne zdôvodnil. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani
právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie všetky náležitým spôsobom
jednotlivo i v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Rovnako vyčerpávajúco vysvetlil, prečo
nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného a žalovaným navrhnutého svedka R. W.,

keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajú všetky zákonné dôvody a skutkové a právne
úvahy, ktorými tento procesný postup odôvodnil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti
žalobkyňou uplatneného nároku. Rozhodnutie je tiež logické, keď premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako
ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i

laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a jednoznačne aj spravodlivé. S vyčerpávajúcim
odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a
konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už
vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného.

17. Z podaného odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevykonal
ním navrhnuté dôkazy výsluchom svedka R. W. a konateľa žalovaného, ktorými mienil preukazovať
existenciu svojej pohľadávky voči žalobkyni, ktorú chcel v rámci procesnej obrany započítať proti
žalovanej pohľadávke žalobkyne. Zastával tiež názor, že súd prvej inštancie nemal prihliadať na e-
mail Y. R. (z ktorého mala vyplývať bezodplatnosť úprav v byte, ktoré žalovaný vykonal pre žalobkyňu),

dôvodiac, že menovaný bol pracovníkom spol. ASID, a.s., a s ním nemal žiadny vzťah a nebol oprávnený
za neho konať. Tieto odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.

18. Konateľ žalovaného navrhol vo vyjadrení zo dňa 21.12.2018 ako dôkaz svoj výsluch a výsluch
svedka R. W., ktorého prítomnosť však na pojednávanie dňa 07.03.2019 nezabezpečil v rozpore s ust.

§ 197 ods. 1 C.s.p., ktorý stanovuje, že ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť
na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa
21.12.2018 sám uviedol, že účasť svedka R. W. na pojednávaní zabezpečí, čo neurobil s odôvodnením,
že mu nepodarilo sa s ním skontaktovať, tento dôvod však ničím nepreukázal. Súd prvej inštancie ani
včas neupovedomil a nežiadal, aby ním navrhnutého svedka na pojednávanie predvolal (navrhol to až

na pojednávaní dňa 07.03.2019). Konateľ žalovaného sa napriek tomu, že sám navrhol svoj výsluch,
na pojednávanie taktiež nedostavil, svoju neúčasť vopred neospravedlnil a dôvod svojej neúčasti,
ktorým mala byť pracovná cesta, žiadnym spôsobom nepreukázal. Je potom namieste vyhodnotiť, že
za účelom ním navrhovaného dokazovania by musel súd prvej inštancie pojednávanie odročiť, čo však
môže urobiť len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1 C.s.p.), pričom doplnenie dokazovania navrhnuté

žalovaným za stavu, keď sám žalovaný nezabezpečil vykonanie ním navrhnutého dokazovania (hoci
mu v tom nič nebránilo), dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania nie je. Ak potom súd prvej
inštancie žalovaným navrhnuté dokazovanie nevykonal, pojednávanie za týmto účelom neodročil a vo
veci rozhodol, postupoval správne. Sám žalovaný si svojím konaním, keď nerešpektoval vyššie uvedenéustanovenia Civilného sporového poriadku, zmaril možnosť výsluchu svedka, keď jeho prítomnosť na
pojednávaní nezabezpečil (ani včas o jeho predvolanie nepožiadal súd) a sám konateľ žalovaného sa
bez včasného ospravedlnenia a bez preukázania dôvodu svojej neúčasti na pojednávanie nedostavil,

v dôsledku čoho nemohol byť vypočutý.

19. Na druhej strane považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že súd nie je viazaný návrhmi
strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie
dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal nejaké

procesné právo, pretože rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí podľa ust. § 185 ods.
1 C.s.p. výlučne súdu, a nie strane sporu. Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, musí
to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia (ust. § 220 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie takto
postupoval a v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne a veľmi podrobne vysvetlil, z
akých dôvodov nevykonal výsluch žalovaným navrhnutého svedka a konateľa žalovaného (odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku). Je potrebné si uvedomiť, že žalovaný v

rámci procesnej obrany tvrdil vykonanie stavebných úprav v byte pre žalobkyňu (na základe jej
požiadavky), v súvislosti s ktorými mu vznikli náklady, ktoré jednostranne započítal proti uplatnenej
pohľadávke žalobkyne a vzájomné pohľadávky považoval za vyrovnané. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky
voči žalobkyni, spôsobilú na započítanie proti pohľadávke žalobkyne, keď nešpecifikoval a nepreukázal,

aké stavebné úpravy a na základe čoho v byte žalobkyne vykonal, aké náklady mu v tej súvislosti
vznikli, nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci písomnú dohodu so žalobkyňou o prácach a
ich cene, keď právnym dôvodom vykonania takýchto prác mohla byť v zmysle bodu 6.7. Zmluvy o
budúcej zmluve iba písomná dohoda, nepredložil ani faktúru vystavenú žalobkyni za tvrdené práce, a
nepreukázal tak ani splatnosť ním tvrdenej pohľadávky voči žalobkyni, ktorú mal započítať. Práve z

týchto dôvodov, keď žalovaný existenciu pohľadávky voči žalobkyni vhodnú na započítanie len tvrdil, ale
žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, vyhodnotil súd prvej inštancie jeho kompenzačnú námietku za
nedôvodnú. Výsluch ním navrhnutého svedka ako aj výsluch konateľa žalobcu nepovažoval potom pre
rozhodnutie vo veci za podstatný, čo aj podrobne v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil. Odvolací súd sa
so zdôvodnením nevykonania uvedených dôkazov stotožnil a ich vykonanie považuje za nadbytočné,

keďže zjednodušene povedané, výsluchom nie je možné preukázať písomnú dohodu v zmysle bodu 6.7.
Zmluvy o budúcej zmluve, uzavretej medzi stranami sporu. Ak žalovaný ďalej v odvolaní tvrdil, že súd
prvejinštancienemalprihliadaťnae-mailY.R.,zktoréhomalavyplývaťbezodplatnosťúpravvbyte,ktoré
žalovaný vykonal pre žalobkyňu, argumentujúc tým, že menovaný bol pracovníkom spol. ASID, a.s., a
nebol oprávnený za neho konať, odvolací súd uvádza, že predmetný e-mail bol jediným dôkazom, ktorý

žalovaný v konaní predložil za účelom preukázania svojich tvrdení o pohľadávke voči žalobkyni vhodnej
na započítanie, a preto ho aj súd prvej inštancie vyhodnotil. Ako už bolo uvedené vyššie, dôvodom
nevyhovenia procesnej obrane žalovaného bola tá skutočnosť, že žalovaný svoje tvrdenia o existencii
jehosplatnejpohľadávkyvočižalobkyni,vhodnejnazapočítanieprotiňouuplatnenémunároku,žiadnymi
dôkazmi nepreukázal (bod 11 napadnutého rozsudku), a to ani predmetným e-mailom, ktorý v konaní

ako dôkaz sám predložil a neskôr spochybnil. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov
vyhodnotil zmenu argumentácie žalovaného za účelovú a v rozpore s koncentráciou konania v zmysle
ust. § 153 C.s.p. a odvolací súd s jeho závermi súhlasí, keď naviac hodnotenie predmetného e-mailu by
bolo pre rozhodnutie vo veci významné a rozhodujúce jedine za predpokladu, že by žalovaný existenciu
svojej splatnej pohľadávky voči žalobkyni preukázal, čo však nie je prípad prejednávanej veci.

20. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného za
nedôvodné a nespôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti považuje za
potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovaného, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať

parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať
odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené
vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, keď sa vysporiadal aj s tvrdeniami žalovaného, ktoré
prezentoval v rámci obrany v spore, a zároveň podrobne vysvetlil svoje dôvody, pre ktoré nevykonal
žalovaným navrhnuté dôkazy. Odvolací súd nemá o správnosti jeho záverov pochybnosti, nakoľko sú

dostatočne odôvodnené, logické a založené na riadne vykonanom dokazovaní, správnom hodnotení
dôkazov a správnom právnom posúdení veci. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo sporovej strany na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi na
vykonanie dôkazov alebo hodnotením dôkazov, a obsahom základného práva na spravodlivý procesnie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech
v konaní.

21. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, dospel odvolací súd k záveru,
že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak totiž v konaní plne úspešnej žalobkyni (keď čiastočné
zastavenie konania zavinil žalovaný, čo je pri rozhodovaní o trovách konania potrebné vyhodnotiť taktiež
ako úspech žalobkyne) priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu,vecposúdilpoprávnejstránkesprávneajehorozhodnutiunieječovytknúť.Napokon,žalovaný
v odvolaní žiadne námietky proti rozhodnutiu o trovách konania neuviedol, preto sa odvolací súd s
odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku obmedzí len na konštatovanie správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie aj v tejto časti.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v

časti o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1 C.s.p.. Žalobkyni, plne úspešnej v odvolacom konaní, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).