Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoE/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417203932
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417203932.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: O. R., XXX XX Y. XXX,
nar. XX.XX.XXXX, o vymoženie 98,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/316/2017-33 zo dňa 08.08.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie
zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská zmluva spôsobuje nevyváženosť v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne nebola individuálne dojednaná.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok
Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami
vyžadovanými právom Európskej únie. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského

konania je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako samostatný právny
predpis. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s
rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uviedol, že v zmysle § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“), je rozhodcovská zmluva uzatvorená na
samostatnom dokumente, obsahovo aj formálne oddelenom od dohody o uznaní záväzku. Povinný

rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom zmluvy nebolo podmienené
poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem
rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čim by zároveň neodmietol
žiadne iné zmluvne ustanovenia, keďže v danej rozhodcovskej zmluve sa nenachádzali. Zastal názor,
že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijal
by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom k tomu, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské

spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie
je potom možne pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný
za exekučný titul na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Poukázal na ust. § 3 ods. 6 ZSRK v
zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na
súd, čo potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo/11/2010, čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na nezákonný postup exekučného súdu, ktorý svojím postupom
znemožnil oprávnenému prístup k spravodlivosti, čím tak došlo k neoprávnenému zásahu do právana súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, keďže sa tak oprávnenému znemožnilo
uspokojiť svoju pohľadávku voči povinnému v exekučnom konaní. Rozhodnutie exekučného súdu
oprávnený považuje za arbitrárne, bez riadnej právnej úvahy v argumentácii. Navrhol, aby odvolací súd

zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd konštatuje, že text rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.10.2015 bol nesporne predtlačený.
Bol veriteľom vopred pripravený, pričom takáto rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.
Do zmluvy boli dopísané len údaje o povinnom a dátum jej uzavretia. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc konkrétneho rozhodcovského
súdu rozhodovať spory účastníkov, je sporná. O obdobnej situácii vypovedá aj rozhodnutie Súdneho
dvora vo veci C-243/08 Pannon, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi

spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre
všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho alebo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná
ako nekalá. Veriteľ tu nanútil spotrebiteľovi rozhodovanie sporu pred rozhodcovským súdom v sídle
veriteľa, pričom spor nebude rozhodovať všeobecný súd, ktorého príslušnosť by bola stanovená podľa

bydliska dlžníka - povinného. Nemožno predpokladať, aby si spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou nesú dojednanie rozhodcovskej doložky, kde navyše, rozhodcovská zmluva
v predtlači, do ktorej boli dopísané len osobné údaje dlžníka, vytvára zdanlivý súhlas spotrebiteľa s
tým, aby jeho spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní, nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi
nie je dostatočne jasným spôsobom vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním

pred všeobecným súdom a najmä dopad na dlžníka v prípade rozhodovania rozhodcom. Ani text
rozhodcovskej zmluvy nedáva dlžníkom na výber, najmä, keď sa veriteľ rozhodne realizovať svoje
práva z rozhodcovskej zmluvy a podá návrh na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie správne,
po zistení neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodol neudeliť poverenie súdnemu exekútorovi.
Neprijateľnosť takéhoto dojednania znamená, že v konečnom dôsledku rozhodol rozhodca bez platnej

rozhodcovskej zmluvy. Ak oprávnený nemá titul vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou,
potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie.

5. Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: „Zmluvná

podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu.“

6. Predmetná rozhodcovská zmluva síce bola uzatvorená podľa ZSRK, stále však musí byť splnená
podmienka jej individuálneho dojednania. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky treba vykladať
v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

7. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto smeredôkaznébremenonesplnil.Kritériomprezáver,ženejdeoindividuálnedojednanúzmluvujenepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému v pozícii
spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho

rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Takúto rozhodcovskú doložku
nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

8. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v
zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania (Bratislava - Rakúsy)

je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len
samotná vzdialenosť cca XXX km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora
EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial).

9. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 až

C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku(MostazaClaroC-168/05)tak,akoexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,
že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba
spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),

tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma,
ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa
účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci
kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.

10. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 3 ods. 3 písm. b) ZSRK, podľa ktorého spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva musí obsahovať označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv,
na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.

11. V prejednávanom prípade spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej si oprávnený uplatnil nároky
v rozhodcovskom konaní, bola Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi povinným a
spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zo dňa 05.03.2013.

12. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretá medzi oprávneným a

povinným dňa 16.10.2015 nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale zabezpečovacím inštitútom v zmysle ust.
§ 558 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje označenie Dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, nie však označenie spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej
vznikla pohľadávka oprávneného.

13. Na dôvažok Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach odvolací súd už v
minulosti opakovane vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (uznesenie Krajského súdu v Prešove
č.k. 11Co/37/2012-88 zo dňa 07.06.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/71/2015 zo dňa
14.6.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 15Co/39/2013 zo dňa 23.10.2013). Spotrebiteľ pri
uzatváraní tejto Dohody nebol poučený o jej dôsledkoch.

14. Z hľadiska stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR
č. k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného,
resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky
zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného

titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Jednou z podmienok exekučného konania je tak
existencia exekučného titulu v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého, pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný
tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdnehoexekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný. Obdobne môže postupovať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

15. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od

neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu za neplatnú,
čo má ten dôsledok, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci, a teda rozhodnutie
ním vydané nemožno považovať za exekučný titul. Takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu
ochranu.

16. Pri preskúmavaní podmienok exekučného konania, ako i samotnej exekúcie, sa môžu primerane
uplatniť ustanovenia CSP, vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd v exekučnom konaní
vychádza aj z iných listín či iných dôkazov než tých, ktoré sú výslovne uvedené v príslušných
ustanoveniachExekučnéhoporiadkuanatomzákladeposúdiexekučnýtitulvneprospechoprávneného,
je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí,

zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa k
všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť konania ako
celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní (viď uznesenie
ÚS SR PL. ÚS 1/2014-27 zo 07.05.2014).

17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
387 ods. 1 a 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).