Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203978
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3617203978.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 1.045,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Partizánske č. k. 3Csp/146/2017-61 zo dňa 21. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a III.
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 3Csp/146/2017-61 zo dňa 21. júna 2018 výrokom I. zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 848,68 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1006,78 Eur

od 30.11.2014 do 27.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 989,88 Eur od 28.09.2017
do20.10.2017,úrokzomeškaniavovýške5,05%p.a.zosumy972,98Eurod21.10.2017do22.11.2017,
úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 956,08 Eur od 23.11.2017 do 21.12.2017, úrok z
omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 939,18 Eur od 22.12.2017 do 25.01.2018, úrok z omeškania vo
výške 5,05% p.a. zo sumy 902,08 Eur od 26.01.2018 do 26.02.2018, úrok z omeškania vo výške 5,05%
p.a. zo sumy 885,18 Eur od 27.02.2018 do 21.03.2018, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy

868,28 Eur od 22.03.2018 do 20.04.2018, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 865,58 Eur od
21.04.2018 do 28.05.2018, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 848,68 Eur od 29.05.2018
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. konanie v časti o zaplatenie 196,54
eur s príslušenstvom zastavil a výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s
poukazom na § 2 písm. a), b), d),
§ 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 565, § 39, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 232 ods. 2, 3 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol
súd prvej inštancie, že predchodca žalobcu sa žalobou zo dňa 12.09.2017 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.045,22 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že predchodca žalobcu so
žalovaným uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 7123742 dňa 30.08.2013. Predchodca žalobcu na základe
zmluvy, poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať v mesačných

splátkach vo výške 101,03 eur. Žalovaný si neplnil svoju povinnosť splácať riadne a včas. Žalovaný ku
dňu podania žaloby uhradil sumu 1.347,20 eur. Predchodca žalobcu listom zo dňa 27.09.2014 vyzval
žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru.
K úhrade dlžných splátok nedošlo a tak predchodca žalobcu k 19.11.2014 úver zosplatnil,
o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.11.2014. Celkový dlh tak ku dňu podania žaloby
predstavoval sumu 1.045,22 eur. Žalovaný uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí.

Uznesením č. k. 3Csp/146/2017-45 zo dňa 13.02.2018 súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane
žalobcu a do konania na strane žalobcu vstúpila Intrum Slovakia s.r.o. Súd prvej inštancie po vykonanomdokazovaní zistil, že na základe tejto zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.000 eur.
Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 24 mesačných splátkach v sume 101,03 eur. Zmluva obsahuje
údaj o RPMN vo výške 21,01%. Termín konečnej splatnosti je uvedený ako 7/2015. V zmluve je v

bode 12.4 dohodnutá možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru v prípade, že dlžník (žalovaný)
bude v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a veriteľ ho na uplatnenie
zosplatnenia upozornil 15 dní vopred. Súd prvej inštancie sa oboznámil s prehľadom splátok
a zistil, že žalovaný celkovo splatil ku dňu 31.07.2017 sumu 1.347,20 eur. Súd prvej inštancie sa
oboznámil s predžalobnou upomienkou zo dňa 27.09.2014 a zistil, že touto výzvou upozornil predchodca

žalobcu žalovaného na možnosť zosplatnenia celého dlhu a vyzval ho na zaplatenie neuhradených
splátok. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 09.10.2014. Súd prvej inštancie sa oboznámil s
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 29.11.2014 a zistil, že predchodca žalobcu týmto
listom oznámil žalovanému, že pristúpil
k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého dlhu. Súd prvej inštancie sa oboznámil s výpisom
z účtu žalovaného a zistil, že žalovaný po podaní žaloby vykonal dve splátky vo výške 16,90 eur, dokopy

33,80 eur dňa 26.09.2017 a 19.10.2017. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania,
dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z prehľadu splátok súd prvej inštancie zistil, že
žalovaný sa do omeškania dostal splátkou splatnou dňa 20.07.2014. V zmysle § 53 ods. 9 OZ môže
toto právo využiť až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, v tomto prípade teda
20.10.2014. Žalobca pristúpil

k zosplatneniu až k 29.11.2014 a zároveň upozornil o uplatnení tohto práva žalovaného
v lehote 15 dní, listom zo dňa 27.09.2014, doručeným žalovanému 09.10.2014. Súd prvej inštancie
konštatoval, že po preskúmaní dospel k záveru, že žalobca riadne pristúpil
k zosplatneniu pohľadávky. Žalobca sa podanou žalobou po čiastočnom späťvzatí domáhal zaplatenia
848,68 eur s príslušenstvom. Žalobca pred prvým pojednávaním vzal žalobu v časti o zaplatenie 196,54

eur s príslušenstvom späť. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby žalobcom nevyjadril, avšak na jeho prípadný
nesúhlas s čiastočným späťvzatím súd prvej inštancie neprihliadol, keďže k čiastočnému späťvzatiu
žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 196,54
eur s príslušenstvom zastavil. Zmluva o poskytnutí úveru je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52
OZ. Súd prvej inštancie po preskúmaní tejto zmluvy zistil, že tá obsahuje všetky náležitosti, ktoré by

mala obsahovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento úver preto nebude bezúročný a bez
poplatkov. Súd prvej inštancie po preskúmaní prehľadu splátok dospel k záveru, že žalobca má nárok
na istinu v sume 848,68 eur. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovaného a uviedol: v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je dostatočne určený termín konečnej splatnosti zmluvy. V zmluve sa uvádza,
že konečná splatnosť zmluvy je k 7/2015, a v bode 6.2 zmluvy sa uvádza, že ak nie je dohodnuté

inak splátka je splatná k 20. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z uvedeného vyplýva, že konečná
splatnosť úveru bola k 20.07.2015. Toto bolo stranami dohodnuté v zmluve, aj keď nie v jednom bode,
žalovaný však priamo v zmluve konštatoval, že sa so zmluvou oboznámil a tak mal súd prvej inštancie za
to, že mohol dospieť k záveru, že termín konečnej splatnosti je k 20.07.2015, pretože aj všetky ostatné
splátky splácal k 20. dňu príslušného mesiaca a v údaji o termíne konečnej splatnosti tak stačilo, aby

tento údaj bol uvedený len označením mesiaca a roka v ktorom má byť poskytnutý úver splatený v
celom rozsahu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný mohol po oboznámení sa so zmluvou dospieť k
termínu konečnej splatnosti a termín končenej splatnosti tak ako je uvedený v zmluve, teda označením
mesiaca a roka v ktorom má byť úver splatený v celom rozsahu je dostatočne určitý a presný a spĺňa
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona

o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného, že
v zmluve je nesprávne určený údaj o výške RPMN. Súd prvej inštancie vykonal výpočet RPMN, kedy
počítal s výškou poskytnutého úveru vo výške 2.000,- eur a splátkou vo výške 101,03 eur, pričom úver
mal byť splatený v 24 mesačných splátkach. V zmluve je uvedená výška RPMN 21,01%. Súd prvej
inštancie po vykonaní výpočtu dospel k záveru, že výška RPMN pre daný úver je 21,01%, teda v zmluve

je uvedený údaj o výške RPMN správne. Vzhľadom na námietku absencie údaju v zmysle § 9 ods. 2
písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom rozhodnutí - uznesenie NR SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 konštatuje, že "eurokonformným
výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je

v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy "výška", alebo"počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu
dospieťkzáveru,žetotoustanovenielenspresňuje,čosplátkaúveruzahrňuje".Pretosúdprvejinštancie
na túto námietku žalovaného neprihliadal. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že

vzhľadom na absenciu viacerých náležitostí a rozpor s dobrými mravmi by mala byť zmluva neplatná v
zmysle § 39 OZ. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva bola uzatvorená platne
vsúlades§9ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Akoužjespomenutévyššieabsencianáležitostí
v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok len to, že sa predmetný úver
bude v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov,

ale vzhľadom na vyššie uvedené je preukázané, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré
by mala obsahovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi popri
istine aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, a to vo výške podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení a následne od jednotlivých úhrad vykonaných žalovaným
počas konania. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný
úspech.

2. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Uviedol, že s argumentmi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje
apovažujerozsudokvnapadnutejčastizanesprávnyaodôvodňujeodvolanietým,žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) CSP). Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe preskúmania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci rozhodnutím, že sa súd
nestotožnil s názorom žalovaného, že vzhľadom na absenciu viacerých náležitostí a rozpor s dobrými
mravmi by mala byť zmluva neplatná v zmysle § 39 OZ. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu, že v

zmluve o spotrebiteľskom úvere je dostatočne určený termín konečnej splatnosti zmluvy. Podľa názoru
žalovaného dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby
a rozsahu úveru. Súd by si mal ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase

uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný
a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z.,
jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ

je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany
slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať
stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva
má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a)

zákona č. 129/2010 Z.z. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Podľa názoru žalovaného zmluva neobsahuje
v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru.
Žalovaný má za to, že je nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený

7/2015. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej
splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na
uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti
spotrebiteľov. Podľa názoru žalovaného je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné,
aby bol v zmluve

o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná
splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti
dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy. Povinnosť uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi
už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 1060/457/2015 zo dňa 23.3.2016). Jedná sa o rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ku ktorým sa
tunajší súd prikláňa, pričom všeobecné súdy na takomto výklade citovaného ustanovenia zotrvali ako
vyplýva z novšej judikatúry, napr. z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17(Jo/122/2017 zo dňa12. 12. 2017, rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. loco 225/2017 zo dňa 26. 10. 2017, rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 66/2017 zo dňa 16.8.2017. V zmluve absentujú aj údaje o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.03.2018 sp. zn.
15Csp/121/2017 (ktorý musí byť žalobcovi známy, keďže v uvedenej veci bol žalobca zastúpený F..
F. W.) tento konštatoval, cit. Súd bol toho názoru, že v zmluve nepochybne chýba aj údaj o konečnej
splatnosti úveru, nakoľko ten je v zmluve stanovený len údajom 03/2017, čo je nepostačujúce. Počet

splátok totiž nemožno stotožniť
s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len
stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. 1), kde sa
uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín
konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014). Žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu, že zmluva o

úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Žalovaný je toho názoru, že súd dospel k nesprávnemu
posúdeniu námietky, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedený údaj o výške RPMN, ktorá by sa mala
podľa Zmluvy rovnať výške úrokovej sadzby. Žalovaný je toho názoru, že súd síce správne konštatoval,
že pri poskytnutom úvere vo výške 2.000,- EUR a splátkou vo výške 101,03 EUR, splatnosťou v 24
mesačných splátkach je pre daný úver RPMN vo výške 21,01 %, teda údaj o výške RPMN je správny.

Avšak v takomto prípade je nesprávne uvedený údaj
v zmluve o výške úrokovej sadzby 21,01 % p.a., pretože výpočtom s použitím internetovej kalkulačky
by súd dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby pre predmetný úver je 10,11 % p.a. Z uvedeného
podľa názoru žalovaného vyplýva, že pokiaľ je RPMN v zmluve o úvere uvedená správne, nesprávny
je údaj o výške úrokovej sadzby. Poukázal na § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalovaný je

toho názoru, že v predmetnej zmluve o úvere absentuje okrem iného aj údaj o výške úrokovej sadzby.
Žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v ktorom ho zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 848,68 EUR s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ
by súd prvej inštancie rozhodol že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ani uskutočnené
platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť

v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú mi žalobca reálne
poskytol. Z uvedeného dôvodu je žalovaný toho názoru, že vykonanými úhradami splátok nemohlo dôjsť
komeškaniusplácania,atedanedošlokzosplatneniuúverupodľa§53ods.9Občianskehozákonníka.Z
celkovejdlžnejsumykdnešnémudňužalovanýuhradilsumu1.518,90EUR.Od29.05.2018kdnešnému
dňu na účet žalobcu uhradil splátky celkom vo výške 33,80 EUR. Žalovaný nesúhlasí s priznaním

nároku žalobcu na úhradu trov konania. Žalovaný požiadal aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti ukladajúcej termín uhradenia dlžnej sumy a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu
v splátkach. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by
k zaplateniu dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
(napríkladrozsudokKrajskéhosúduTrnavasp.z.10Co/293/2016zodňa14.06.2017).Požiadalodvolací

súd, aby povolil uspokojiť nárok žalobcu s priznaním nároku na úrok z omeškania v primeraných
splátkach, pričom je toho názoru, že takýmto rozhodnutím žalobca nebude nijako ukrátený. Žalovaný
požiadal odvolací súd, aby rozsudok zmenil vo výroku I. a III. a vo veci rozhodol takto I. Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 481,10 EUR, úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo
sumy 669,70 EUR od 20.07.2015 do 27.07.2015, úrok z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 652,80 EUR

od 28.07.2018 do 26.09.2017, úrok z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 365,90 EUR od 27.09.2018 do
19.10.2017, úrok z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 619,00 EUR od 20.10.2017 do 21.11.2017, úrok z
omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 602,10 EUR od 22.11.2017 do 21.12.2017, úrok z omeškania 5,05 %
p.a. zo sumy 585,20 EUR od 22.12.2017 do 25.01.2018, úrok z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 568,30
Eur od 26.01.2018 do 26.02.2018, úrok z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 551,40 EUR od 27.02.2018

do 21.03.2018, úrok
z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 534,50 EUR od 22.03.2018 do 20.04.2018, úrok
z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 531,80 EUR od 21.04.2018 do 28.05.2018, úrok
z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 514,90 EUR od 29.05.2018 do 20.06.2018, úrok
z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 498,00 EUR od 21.06.2018 do 20.07.2018, úrok

z omeškania 5,05 % p.a. zo sumy 481,10 EUR od 21.07.2018 do zaplatenia a to všetko žalovanému
povoľuje uhradiť v 16,90 eurových mesačných splátkach splatných vždy každého 30-teho dňa v mesiaci,
začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, III. Súd nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.3. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného nebolo podané.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a

dospel k záveru, že nie sú dôvody pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

5.Preskúmanímnapadnutéhorozhodnutiaodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancievnapadnutom
rozhodnutí vyslovil právny názor ohľadne uzavretej zmluvy medzi zmluvnými stranami tak, že by malo
ísť platnú zmluvu uzavretú v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6. nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny
predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

7. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že termín konečnej splatnosti zmluvy
stanovený ako 7/2015 je dostatočne určitým. Podľa uzavretej zmluvy boli v bode 6.2 zmluvy dohodnuté
splátky vždy k 20. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, to znamená, že konečná splatnosť úveru bola
stanovená a dohodnutá k 20.07.2015. Aj konštatovanie súdu prvej inštancie, že údaj o výške RPMN je
v uzavretej zmluve určený správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

8. Odvolacísúdkonštatuje,žezmluvouoúveresizaložilistranysporuspotrebiteľskýprávnyvzťahpodľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o úverovú zmluvu, v ktorej však absentuje
správny údaj o úroku (úrokovej sadzbe). Ide o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy, ktorej absencia
sa sankcionuje bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák.). V zmluve nie je uvedená správna výška
úrokovej sadzby. Výška úroku bola v zmluve uvedená 21,01% ročne, a údajj o RPMN bol tiež uvedený
ako 21,01 %.

9. Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva podľa odvolacieho súdu v tom, že súd prvej inštancie

posúdil uzavretú zmluvu medzi zmluvnými stranami - Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa
21.8.2013 za platnú aj pri absencii správneho určenia výšky úrokov. V uzavretej zmluve si zmluvné
strany dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 21,01%, ktorá nebola dohodnutá v správnej výške.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie odôvodnil

namietanú neplatnosť zmluvy z dôvodu neurčitej dohody o splatnosti úveru a nesprávne určenej výšky
RPMN. V časti odôvodnenia týkajúcej sa namietanej neplatnosti uzavretej zmluvy z dôvodu nesprávne
určenej výšky úroku je rozsudok nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie v tejto časti odôvodnenia
inštancienerešpektoval§220ods.2C.s.p.,niesúsplnenépredpokladyanipreopakovaniedokazovania
a ani pre jeho doplnenie odvolacím súdom, preto musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

v zmysle § 389 ods. 1 písm. b / C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

11. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejedná, ustáli platnosť uzavretej zmluvy z
dôvodu namietanej nesprávne určenej výšky úrokovej sadzby a posúdi aj uplatnenú výšku žalovanej
sumy z pohľadu tvrdenia žalovaného u úhrade sumy 33,80 eur (2 x 16,90 eur). Po vykonanom

dokazovaní opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 C.s.p..

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396
ods. 3 C.s.p. v novom rozhodnutí vo veci samej.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).