Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615203177
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615203177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: W. G.T., L.. XX.X.XXXX,
J. T. XXX, o zaplatenie 841,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 20.11.2018, č.k. 5C/505/2015-38, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

841,19 eur , všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti (t.j. v časti o zaplatenie
úroku 28% ročne zo sumy 841,19 eur od 30.7.2012 do zaplatenia) žalobu zamietol a žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Zamietajúci a prisudzujúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1, §
54 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 708 ods. 1,2, §

709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „Obchodný
zákonník“), keď vzťah medzi stranami posúdil ako spotrebiteľský a žalovanej priznal postavenie
spotrebiteľa. Nakoľko žalobca úver zosplatnil k 30.7.2012, súčasne účet žalovanej uzatvoril a previedol
ho internou účtovnou operáciou na svoj vnútorný pohľadávkový účet a v konaní nebola pohľadávka
žalobcu existujúca ku dňu 30.7.2012 vo výške 841,19 eur sporná, súd prvej inštancie žalobe v tejto
časti vyhovel.

3. Ako nedôvodný posúdil nárok žalobcu na zaplatenie úroku 28 % ročne zo sumy debetného zostatku
841,19 eur od 30.7.2012 do zaplatenia. V časti odôvodnenia vzťahujúceho sa k nároku v uvedenej
časti uviedol, že podľa bodu 3.12 VOP s nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho
vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok. Podľa doloženého sadzobníka úrokových sadzieb
platných od 1.1.2015 si žalobca mohol účtovať pri nepovolenom prečerpaní úrok z omeškania vo výške
28 % p. a.. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca si úrok z
nepovoleného prečerpania na účte žalobcu vo výške 28 % uplatnil nedôvodne a bez toho, aby táto

uplatnená úroková sadzba mala oporu vo VOP žalobcu, resp. vychádzala z výpisov z účtu žalobcu,
kde žalobca sám uvádzal žalovanému podmienky úročenia nepovoleného prečerpania na účte. Súd
prvej inštancie zároveň poukázal na rozpornosť ustanovení VOP žalobcu z tohto obdobia, kedy savo viacerých ustanoveniach uvádzajú rôzne spôsoby úročenia nepovoleného prečerpania, čo je pre
spotrebiteľa neprijateľné. Z uvedených dôvodov v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), tak že pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu
strán v konaní vychádzal len z uplatnenej istiny a keďže táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná,
žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného úroku
vo výške 28% ročne zo sumy 841,19 eur od 30.7.2012 do zaplatenia zamietol, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/

C.s.p.). Konštatoval, že dojednania o úroku pre prípad nepovoleného debetu nie je možné považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluva bola uzavretá v súlade s ust. Obchodného zákonníka
upravujúcimi zmluvu o bežnom účte, úrok 28 % ročne nie je úrokom z úveru a nejde o úrokovú sadzbu
poskytnutého povoleného prečerpania. Daný nárok bol uplatnený z titulu prekročenia, ktoré upravuje
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Samotný

zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o
účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ
informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Odvolateľ mal za to, že zverejnením
vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle §

18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o
účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Ohľadne nároku na úrok 28 % ročne odvolateľ
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.3.2018 a
žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, vyhovel žalobe
v celom rozsahu a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených

súdnych poplatkov.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom (§ 379,

§ 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti podaného
odvolania.

8. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

9. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd upozorňuje, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

10. Z podaného odvolania vyplýva, že v ňom žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1
písm. f/ C.s.p. (t. j. žesúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam), ktorý je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil nachybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných
ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

11.Z odvolaniaďalejvyplýva,že žalobcaním napadol správnosťprávnehoposúdeniavecisúdomprvej
inštancie v rozsahu napadnutom odvolaním (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) . K uvedenému dôvodu treba

uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Po odvolacom prieskume výroku napadnutého odvolaním, v ktorom súd prvej inštancie zamietol
žalobu v časti uplatneného úroku vo výške 28% ročne zo sumy 841,19 eur od 30.7.2012 do zaplatenia
odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci nezistil existenciu odvolacích dôvodov, ktorými žalobca
odôvodnil svoje odvolanie.

13. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

14. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa čl. 3.7 Všeobecných obchodných podmienok doložených žalobcom, zostatok bežného účtu
úročí banka aktuálnymi úrokovými sadzbami. Úrokové sadzby a spôsob úročenia banka oznamuje

zverejnením. Banka si vyhradzuje právo zmeniť ú rokové sadzby ako aj spôsob úročenia z dôvodu
zmeny právnych predpisov, z dôvodu zmeny obchodnej politiky banky, skvalitnenia, zjednodušenia či
zmien v poskytovaní Bankových produktov a služieb, alebo v dôsledku takých zmien na bankovom trhu,
ktoré môžu ovplyvniť poskytovanie produktov a služieb.

18. V prejednávanej veci nebolo sporným, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou má charakter
spotrebiteľského vzťahu. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v
rozpore s požiadavkami dobrej viery alebo zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstrán,vneprospechspotrebiteľa,pričomspotrebiteľnemalmožnosťsasnimioboznámiťpred
podpisom zmluvy. Ak majú byť všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné vyjadriť

s nimi súhlas, pričom pre preukázané oboznámenie sa nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie
spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený. Informácia
spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať
rozsah svojho záväzku. Žalovaná ako spotrebiteľka však túto možnosť nemala, keďže výška úroku
a poplatkov nebola uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (napr. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Všeobecné
obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text,
vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje
nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných
povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil.

Odvolacísúdsanazákladeuvedenéhoplnestotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozsudku,žežalobca
v posudzovanej veci nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie, keď
v medzi stranami dojednanej Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo
dňa 21.8.2006 takéto ustanovenia absentujú a odkaz na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboližalovanou podpísané a na výšku úrokových sadzieb uverejňovaných v úrokovej výveske na web stránke
žalobcu uzavretie takejto zmluvy nenahrádza.

19. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 27.3.2018, č.k. 43Co/4/2018-54 odvolací súd zdôrazňuje, že právne závery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a

zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme zachovania princípov právnej istoty a
tiež predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je nevyhnutné, aby všeobecné súdy rešpektovali príslušnú
judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v zákonom stanovenej procedúre publikovaná v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Povinnosťou všeobecných súdov
však rozhodne nie je reagovať v odôvodnení na rozhodnutia vydávané iným senátmi, či inými súdmi

rovnakej alebo nižšej inštancie. Existencia odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je síce
nežiaduca, ale až do ustálenia rozhodovacej praxe v zákonom stanovenej procedúre nie vylúčená. To
znamená, že môže nastať situácia, kedy budú súbežne popri sebe stáť aj rozhodnutia, ktoré k riešeniu
určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky, resp. ktoré ju posúdia úplne odlišne.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (nenapadnutého odvolacími dôvodmi)
podľa § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262

ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej proti neúspešnému
žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).