Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Daniela Mitterpáková
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/107/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010388
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7716010388.3
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Martina Michalanského a
JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému C.. U. F. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 21T/24/2016 zo dňa
15. 5. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 17. februára 2020 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Michalovce napadnutým rozsudkom sp. zn. 21T/24/2016 zo dňa 15. 5. 2019 podľa § 285
písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 26.1.2015 v čase okolo 17.00 hod. z areálu farmy Sliepkovce, okr. Michalovce prostredníctvom
mechanizmov a pracovníkov spoločnosti KOV-NZPU Figeľ Novosad dal odviesť 2 ks vlečiek, a to iba
ložné priestory bez nápravy a bočníc, 1 ks vlečku na vozidlo Liaz s jednou nápravou bez kolies a bez
bočníc, 1 ks torza závitnice a rozmetadla RM8 na rozhadzovanie maštaľného hnoja a to iba zadnú časť
kde sú závitnice, torzo rozmetadla RCW-3t na priemyselné hnojivá, z toho iba nosný rám bez podvozku,
ramená kontajnerového nosiča, teda iba časť nadstavby na vozidlo Liaz, čim pre poškodeného Agromaš,
a.s., Hviezdoslavova 17, Michalovce, IČO: 36 191 558 spôsobil škodu vo výške 2.373,20 €,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného Agromaš a.s., Hviezdoslavova 17, Michalovce, IČO: 36
191 558 s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj následne písomne odôvodnil. Vyjadril názor, že zadokumentovaný skutkový stav
v priebehu prípravného konania a celého hlavného pojednávania na okresnom súde jednoznačne
preukazuje spáchanie skutku a to naplnením obligatórnych znakov žalovanej skutkovej podstaty. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že vlastníctvo poškodenej strany k strojom nespochybnil ani C. F.
vo svojom výsluchu, ani spoločnosť AGT, a.s. Bardejov, ktorá bola v čase spáchania skutku vlastníkom
nehnuteľností v kat. území Sliepkovce, zapísaných na LV č. 622 a vlastnícke právo má za preukázané
aj Okresný súd Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/193/2006, kde v rozsudku z 11.11.2009
špecifikoval 44 kusov strojných zariadení poškodenej strany, ktoré bola povinná vypratať z nehnuteľnosti.
Z výsluchov svedka C.. V. z prípravného konania je jednoznačne zrejmé, že upozornil obžalovaného,
že na sporné hnuteľné veci si uplatňuje vlastnícke právo C.. L.. Naviac z výsluchov svedkov I., G.,
Z. je zrejmé, že obžalovaný dňa 26.1.2015 vystupoval ako vlastník železného šrotu, označoval časti
zariadení, ktoré mali spracovať, a to napriek tomu, že bol okrem iného aj C.. L. informovaný už predtým,
a to 12.12.2014 a 19.1.2015, že on je ich vlastníkom. Vlastníctvo k strojom potvrdili tiež vo svojich
výpovediach bývalí zamestnanci, ktorí pracovali na rôznych pozíciách.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na nové rozhodnutie.
Poškodený vo vyjadrení k veci uviedol, že v rozsudku sú uvedené nepravdivé výpovede a namietal, že
sa nemal možnosť vyjadriť k ich formulácii. Výpoveď svedkov, ako napríklad L.. X. odznela na súde bez
prítomnosti jeho zástupcu. Podotkol, že obžalovaný potvrdil, že pracoval na akomsi "tomto družstve" od
roku 1983. Na prvý pohľad to vzbudzuje dojem, že by mal situáciu naozaj poznať, avšak v rozsudku sa
už ďalej neuvádza, že v družstve pracoval len 11 mesiacov a zároveň, že situácia, ktorá existovala v
roku 1983 je úplne iná ako v roku 2015, kedy sa trestný skutok stal. Aj výpovede svedkov T. a V. sú úplne
nezmyselné, títo nikdy nepracovali v spoločnosti Agromaš, a.s. a na stredisku Sliepkovce. Okresný súd si
vôbec nevyžiadal potvrdenie, že by tam svedkovia pracovali. Pokiaľ ide o dokazovanie vlastníctva k veci
uviedol, že nemusí byť ani skúmanie skladových kariet, ktoré sú vnútornými dokladmi obžalovaného.
Dôkazom toho, že vlastníkom hnuteľných vecí bol Agromaš, a.s. je aj tá skutočnosť, že vlastník pozemku
Agro Palín, s.r.o. vyzýval Agromaš, a.s., aby si svoje hnuteľné veci odniesol z ich pozemku. Obžalovaný
nie je súdený za sumu vyjadrujúcu spôsobenú škodu, ktorá bola určená znalcom, ale za nižšiu sumu
spôsobenej škody, ktorá je umelo znížená. Táto cena nezodpovedá znaleckej cene, ani cene, ktorú sám
obžalovaný priznáva a dokladuje nákupným lístkom z kovošrotu.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu,
aby sa mohol vyjadriť podrobne ku každej výpovedi svedkov a aby mu bola daná možnosť vyjadriť sa
aj pred prednesením záverečných rečí.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní
a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd po zrušení veci krajským súdom
vypočul svedka V..
Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinným a s rozhodnutím je spokojný.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.
Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že krajský súd už v predmetnej veci konal, keď uznesením
sp. zn. 8To/43/2018 zo dňa 6.6.2018 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu,
pretože nepostupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, neuvážil všetky okolnosti prípadu,
nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a pri hodnotení dôkazov a
rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré nevykonal zákonným spôsobom. Krajský súd vytýkal, že
okresný súd pri prvom pojednávaní nezadokumentoval postup podľa § 255 a nasl. Trestného poriadku,
a tiež to, že okresný súd nevykonal listinné dôkazy, ktoré prokurátor navrhoval vykonať v podanej
obžalobe. Okrem toho, okresný súd pri hodnotení dokazovania vychádzal aj z rozsudku Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 8C 193/2006, ktorý riadnym spôsobom nevykonal. Z obsahu spisu tiež nebolo
zrejmé, že by okresný súd dodržal po výsluchoch svedkov ustanovenie § 271 ods. 1 Tr. por., a že by
dodržal aj ustanovenie § 274 ods. 1 Tr. por.
Okresný súd po vrátení veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom umožnil poškodenému vyjadriť
sa k obžalobe, vypočul obžalovaného, umožnil poškodenému vyjadriť sa k tejto výpovedi, prečítal
výpovede svedkov Z., T., G., V., I., X., umožnil obžalovanému a poškodenému vyjadriť sa k týmto
výpovediam, prečítal listinné dôkazy podľa § 269 Tr. por. ako boli navrhnuté v obžalobe, opätovne
umožnil obžalovanému a poškodenému vyjadriť sa k nim, na otázku sudcu, obžalovaný, ani poškodený
nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Následne okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené,
umožnil obžalovanému a prokurátorovi podať záverečný návrh a vyniesol napadnutý rozsudok.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede
obžalovaného, z výpovedí svedkov - zástupcu poškodeného C.. L. L., svedkov T. Z., X. T., L. V., U.
G., L.. L. X., Juraja F., a U.. G. B., na podklade ktorých dospel k záveru, že skutok sa síce stal, ale
nie je trestným činom, nakoľko nebol preukázaný objekt krádeže. Okresný súd má za preukázané, že
obžalovaný odpredal šrot z hospodárskeho dvora Sliepkovce. K tomuto konaniu sa aj priznal, uviedol
však, že šrot bol uskladnený voľne pred halou, ktorú bral do prenájmu od spoločnosti AG Bardejov a.s.
Jednalo sa však len o torzá strojov, ktoré boli v dezolátnom stave, čo potvrdili aj svedkovia Z. a G.,
ktorí boli vyslaní na hospodársky dvor Sliepkovce na vykonanie likvidácie starého železa rozpaľovaním.
Obžalovaný uznal, že dal pokyn na vývoz kovového odpadu bez toho, aby žiadal súhlas vlastníka,
pretože v tom čase nevedel, kto ním je. V predmetnej veci nebolo možné ustáliť otázku faktického
stavu vlastníctva, resp. faktickej držby k veciam, ktoré mali tvoriť predmet krádeže. Skutočnosť, že
poškodená spoločnosť v priebehu konania deklarovala vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam,
nebola relevantným spôsobom objektivizovaná predložením hodnoverných dôkazných prostriedkov.
Samotné tvrdenia zástupcu poškodeného a predloženie skladových kariet sú podľa názoru okresného
súdu nepostačujúce. Skladové karty majú iba evidenčný charakter a nie je z nich zrejmý spôsob
nadobudnutia veci. Navyše, pokiaľ tento dôkaz nebol podporený záznamami z účtovnej evidencie,
jeho hodnovernosť je minimálna. Vlastnícky pôvod hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom obžaloby,
neobjasnili ani svedecké výpovede, pretože boli v tomto smere buď nejednoznačné (výpoveď svedka F.),
resp. svedkovia odvádzali vlastníctvo len z tvrdení zástupcu poškodeného, že všetko na hospodárskom
dvore v Sliepkovciach, je jeho. Ani rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8C/193/2006 nebol
založený vlastnícky stav poškodeného k sporným veciam, pretože nešlo o určovaciu žalobu, ale o
žalobu na vypratanie, ktorá nemá deklaratórne účinky zakladajúce vlastnícke právo účastníka konania
k predmetu vlastníctva. V tomto konaní zákonná sudkyňa ani neskúmala otázku vlastníckeho práva
poškodeného k hnuteľným veciam. Poškodený ani nevykazoval žiadne aktivity vo vzťahu k dispozícii s
predmetnými hnuteľnými vecami, a to ani vtedy, keď okresný súd rozhodol o uložení povinnosti vypratať
tieto veci z hospodárskeho dvora v Sliepkovciach. Správca konkurznej podstaty L.. L. X. uviedol, že
spoločnosť Agromaš a.s. nemohla nič legálne vlastniť v areáli hospodárskeho dvora Sliepkovce, pretože
bola založená niekedy okolo r. 1999, pričom všetky spoločnosti, ktoré boli v portfóliu C.. L. išli do
konkurzného konania v polovici 90-tych rokov.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného a nepochybil, keď oslobodil
obžalovaného spod obžaloby prokurátora, pretože skutok nie je trestným činom.
Aj podľa názoru krajského súdu nebol žiadnym dôkazom jednoznačne preukázaný objekt krádeže.
Aj keď poškodená spoločnosť v priebehu konania deklarovala svoje vlastnícke právo k sporným
hnuteľným veciam, toto v priebehu konania nebolo relevantným spôsobom objektivizované predložením
hodnoverných dôkazných prostriedkov. Samotné tvrdenia zástupcu poškodeného a predloženie
skladových kariet nie sú postačujúce tak, ako to správne ustálil okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Skladové karty majú iba evidenčný charakter a nie je z nich zrejmý spôsob nadobudnutia veci.
Výpovede svedkov, na ktoré poukazuje prokurátor nepostačujú na jednoznačný záver, že veci označené
v obžalobe boli vo vlastníctve poškodeného Agromaš a.s. so zreteľom na správu (č.l. 23 spisu) a
následnú výpoveď svedka L.. L. X., že spoločnosť Agromaš, a.s. nemohla nič legálne vlastniť v areáli
hospodárskeho dvora Sliepkovce, pretože bola založená niekedy okolo roku 1999, pričom všetky
spoločnosti, ktoré boli v portfóliu C.. L. išli do konkurzného konania v polovici 90. rokov. V rámci výkonu
jeho činnosti sa stretol s viacerými prípadmi, keď boli zo strany spoločnosti Agromaš, a.s., respektívne
od C.. L. vyrábané rôzne dôkazy, aj antidatované, ktorými preukazoval ním tvrdené skutočnosti.
Správa, aj zápisnica o výsluchu tohto svedka sú v spise riadne zadokumentované, poškodený mal v
priebehu celého konania možnosť vyjadriť sa k nej písomne alebo ústne a využiť tak svoje procesné
právo. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rosudku je
zrejmé, že poškodený nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
Ani rozhodnutie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8C/193/2006 z 11.11.2009, v ktorom bolo
špecifikovaných 44 kusov strojných zariadení poškodenej strany, ktoré bola povinná vypratať z
nehnuteľnosti, nepreukazuje vlastnícke právo poškodenej spoločnosti k sporným veciam, pretože nešlo
o určovaciu žalobu, ale o žalobu na vypratanie, ktorá nemá deklaratórne účinky zakladajúce vlastnícke
právo účastníka konania k predmetu vlastníctva. V tomto konaní zákonná sudkyňa ani neskúmala
otázku vlastníckeho práva poškodeného k hnuteľným veciam.
Vlastnícke právo sa totiž v takýchto sporných prípadoch a najmä v trestnom konaní neurčuje výpoveďami
svedkov, obžalovaného, či predložením skladových kariet, alebo výziev ako sa domnievali poškodený
a prokurátor, ale jednoznačnými listinnými dôkazmi - napríklad kúpnymi zmluvami, či inými nespornými
nadobúdacími listinami, ktoré poškodený, ani prokurátor nepredložili.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd zákonne vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto správne vyhodnotil a
svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil, krajský súd zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné,
pričom vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam už len poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku
okresného súdu, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.