Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Csp/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202342
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6719202342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného
advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 01 Bratislava, IČO: 42
185 190, proti žalovanej F.X. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. V. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie sumy
101,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 101,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 101,- Eur od 23.05.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III/ Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.05.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo
výške101,-Eur,odplatyvovýške56,-Eur,zmluvnejpokutyvovýške33,-Eur,poplatkovzaupomienkyvo
výške 210,- Eur, zmluvného úroku vo výške 70 % ročne zo sumy 200,- Eur od 22.05.2015 do 24.06.2015,
zo sumy 167,- Eur od 25.06.2015 do 27.07.2015, zo sumy 134,- Eur od 28.07.2015 do 30.09.2015, zo
sumy 101,- Eur od 31.09.2015 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo

sumy 157,- Eur od 23.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodňoval nárokom zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 605500026 zo dňa 22.05.2015 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom
úvere“), na základe ktorej poskytol ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa
žalovaná zaviazala vrátiť spolu s odplatou a úrokom spojeným so spotrebiteľským úverom, čo v prípade
riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu vo výške 196,- Eur, t.j. zaviazala
sa zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 396,- Eur. Úver spolu s odplatou a úrokom sa zaviazala žalovaná
vrátiť do 22.05.2016.

2. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VP“) sa strany
zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodli, že v prípade, ak žalovaná ako spotrebiteľ neuhradí celkovú
čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa vyplatiť žalobcovi ako
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Strany zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa tiež dojednali
aj na úhrade sumy 30,- Eur za zaslanú upomienku. Žalovanej bolo doručených 7 upomienok, preto si
žalobca uplatnil titulom poplatkov za upomienky sumu 210,- Eur.

3. Nakoľko žalovaná si nesplnila povinnosti dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere a záväzok
voči žalobcovi neplnila riadne a včas, podal žalobca na súde žalobu, ktorou sa domáhal vyplateniaistiny, odplaty, zmluvnej pokuty, poplatkov za upomienky, ako aj zmluvného úroku a zákonného úroku
z omeškania.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žalobu spolu s uznesením v zmysle § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj s poučením o procesných právach a povinnostiach strany
sporužalovanáprevzaladňa18.07.2019.Nauzneseniesúduanadoručenúžalobusprílohamižalovaná
nereagovala žiadnym spôsobom, k žalobe sa nevyjadrila.

5. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

6.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala zákonom stanovenú

sumu 1.000,- Eur, súd o žalobe žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania. Oznámenie termínu
verejného vyhlásenia rozsudku bolo zákonným spôsobom uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu
ako aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Strany sporu sa aj napriek tomu na verejné vyhlásenie
rozsudku neustanovili. Súd vo veci o žalobe rozhodol na základe listín doložených žalobcom k žalobe.

8. Súčasťou žaloby resp. jej prílohou bola Príloha o spotrebiteľskom úvere uzatvorená podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzatvorená dňa 22.05.2015. Žalobca uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako
veriteľ, žalovaná uzatvorila túto zmluvu ako dlžníčka, spotrebiteľka. Záhlavie zmluvy obsahuje údaje

o veriteľovi a spotrebiteľovi s tým, že v bode 1. sa zaviazal veriteľ na žiadosť spotrebiteľa bez
zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť
spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 200,- Eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo

sumu 196,- Eur. Teda sa zaviazal spotrebiteľ zaplatiť celkovú čiastku 396,- Eur. Podľa bodu 2. odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola 56,- Eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov
vo výške 28 % (RPMN), ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca
uvedeného vo VP, a ktorú spotrebiteľ zobral na vedomie. Podľa bodu 3. úrok z úveru bol dojednaný
vo výške 70 % ročne a to z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho

splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 140,- Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť
celkovo čiastku 396,- Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 22.05.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo
VP, t.j. vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.
Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 22.05.2016. Následne v ďalších

odsekoch bola uzavretá dohoda ohľadom zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, ak spotrebiteľ neuhradí
celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zároveň sa strany zmluvy
dohodli aj na záväzku dlžníka uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, a to do 5-
tich dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Predposledný odsek zmluvy upravuje výšku priemernej
hodnoty RPMN, ktorá v čase podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola 25,88 %. Ďalej na zmluve

je uvedený dátum 22.05.2015, čas 15 hod. 50 min., meno mandatára, podpis mandatára, tiež podpis
spotrebiteľa. V záverečnej časti zmluvy je potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru, kde je vyznačené,
že spotrebiteľ žiada poskytnúť úver zmenkou, keď v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň
svojim podpisom potvrdil prevzatie zmenky. Nasleduje ďalej za týmto potvrdením o spôsobe poskytnutia
úveru dátum 22.05.2015 a podpis spotrebiteľa.

9. Na výzvu zo strany súdu adresovanú žalobcovi na doplnenie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2
CSP, žalobca nedoplnil skutkové tvrdenia k žalobe.10. Prílohou žaloby boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (VP), z ktorých
vyplýva, že sa jedná o všeobecné podmienky, ktoré mali byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
tieto mali upravovať ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán, nie sú osobitne stranami zmluvy,

predovšetkým spotrebiteľom podpísané.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Súd nemal žiadne pochybnosti a žalobca to ani nespochybňoval, že spor vznikol zo zmluvy
uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti, teda žalobcom ako veriteľom a
žalovanou ako spotrebiteľkou jeho úverovej služby, ktorá zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba, ktorá pri

jej uzatvorení a plnení nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Žalovaná uzavretie zmluvy nespochybnila. Vo veci tak súd nemal žiadne pochybnosti, že
predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú
uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčenému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti

ich modifikácie spotrebiteľom. Žalovaná mala v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a
veriteľ mal postavenie dodávateľa. To znamená, že v danej veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, pričom
vzťah z nej vyplývajúci je spotrebiteľský, na ktorý je potrebné preto aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách(§52anasl.Občianskehozákonníka).Uzatvorenú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, nakoľko
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o zmluvu, žalovaná má tak s poukazom na § 2 písm. a/

uvedeného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonala v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca má s poukazom na § 2 písm. b/ uvedeného
zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Charakter zmluvy ako
spotrebiteľskej je daný i § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy, v zmysle ktorého ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z ods. 3 a od. 4 tohto zákonného ustanovenia
vyplýva, že dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

16. Predmetnú zmluvu súd podrobil súdnej kontrole vzhľadom na ochranu žalovanej, hoci táto v konaní
žiadnu obranu nevzniesla, pretože táto má v konaní postavenie spotrebiteľa, najmä či táto spotrebiteľská
zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z..17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do

30.06.2015 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní tejto doplnkovej služby,

aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa písm. i/ tohto
ustanovenia ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené
sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa
§ 19.

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Podľa ods. 2 na účely výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je

spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa
operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady, používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a

samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej
spotrebiteľom. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa
vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná v dohodnutý čas a že
veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Ak osoba v zmluve o spotrebiteľskom úvere označená ako veriteľ neoprávnene poskytne spotrebiteľský
úverbezpovoleniapodľatohtozákonaaleboosobitnéhopredpisu,uzatvorenázmluvaospotrebiteľskom
úvere je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba vneplatnej spotrebiteľskej zmluve označená ako veriteľ je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len
skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota,
v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ak sa nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté
finančné plnenie naraz.

21.Podľa§53ods.1aods.5OZ,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia

a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 53d OZ, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení,
ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná.

25.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27.Podľa§39aOZ,neplatnýjeprávnyúkonurobenýfyzickouosobounepodnikateľom,priktoromniekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú

závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

28. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,

ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

29. Podľa ustanovenia § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú
inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke
ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt,
ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa

predchádzajúcej vety.

30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.31. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu cez portál eŽaloby dňa 21.05.2019 zapísanou tunajším súdom
dňa 22.05.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej vyplatenia istiny, odplaty, zmluvnej pokuty, poplatkov
za upomienky, úrokov z úveru a zákonného úroku z omeškania na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 22.05.2015. Po oboznámení sa s listinami doloženými

žalobcom a tvrdeniami žalobcu súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné v celom rozsahu
vyhovieť. Je nepochybné, že žalovaná uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá podlieha
právnemurežimu,takakosúduždôvodívtomtorozsudku.Žalovanáuzavretiezmluvyospotrebiteľskom
úvere nerozporovala a ani nerozporovala tvrdenia žalobcu, že na základe tejto spotrebiteľskej zmluvy
žalovanej poskytol úver v čiastke 200,- Eur. Žalovaná nespochybnila výšku vyplateného úveru a ani
tvrdenú skutočnosť zo strany žalobcu, že úver v takejto výške jej bol poskytnutý. Preto súd mal zato,

že sumu 200,- Eur v podobe úverových prostriedkov žalobca žalovanej poskytol. Pokiaľ žalovaná
teda žalobcovi nevrátila tieto poskytnuté finančné prostriedky v dojednanej lehote do 22.05.2016, kedy
nastala splatnosť tohto úveru, keď v konaní táto nepredložila žiadne dôkazy o tom, že by žalobcovi
finančné prostriedky vrátila, súd žalovanú zaviazal na vrátenie finančných prostriedkov z titulu istiny
úveru, avšak len v čiastke 101,- Eur, tak ako žalobca žiadal žalobou, nakoľko žalobca žiadal z istiny

poskytnutých finančných prostriedkov žalovanej vrátiť len čiastku 101,- Eur.

33. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať aj ďalšie nároky, a to odplatu, zmluvnú pokutu, poplatky za
upomienky, zmluvný úrok, v tejto časti súd žalobe žalobcu nevyhovel a v tejto časti žalobu zamietol.

34. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že strany si dojednali z úveru
ročný úrok z úveru 70 %. Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) v máji 2015, kedy zmluva o spotrebiteľskom
úvere bola uzatvorená činili pre domácnosti pri spotrebiteľských a ostatných úveroch
poskytnutých na obdobie do jedného roka 6,99 % (stav) a 6,68 % (nové obchody)

ročne (zdroj: www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-
urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank ). Podľa súhrnných
informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2015
RPMN pri obdobných spotrebiteľských úveroch činila 24,67 %. Na základe uvedeného potom dojednaný

ročný úrok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere stranami zmluvy je viac ako 10 násobný ako priemerné
úrokové sadzby zverejnené Národnou bankou Slovenska. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov,
najmä Najvyššieho súdu SR, takto dojednaný ročný úrok z úveru súd vyhodnotil za neprimeraný a
odporujúci dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012). Z
uvedeného je zrejmé, že takto dojednaný zmluvný úrok niekoľko násobne prevyšuje priemerné úrokové

sadzby, za ktoré banky v rozhodnom období poskytovali obdobné spotrebiteľské úvery. Je pravdou, že
žalobca je nebankovým subjektom, avšak pokiaľ úrok za úver bol dojednaný v takejto neprimeranej
výške, bol tento povinný v konaní preukázať racionálnu odôvodnenosť dojednania takejto neprimeranej
výšky úrokov v porovnaní s bankovými subjektmi. V tomto ohľade žalobca nepredložil žiadne dôkazy.
Preto dojednanie takejto odplaty nepožíva právnu ochranu. Takéto dojednanie je absolútne neplatné

podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež podľa §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami

konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
3Cdo/137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka treba považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s

dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách
sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo
alebo povinnosť vykonáva. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška
úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi, keďže žiaden právny predpis, teda ani Občianskyzákonník, teda ani iný právny predpis nelimitujú výšku dojednania úrokov z pôžičky, z úveru. Pokiaľ ide o
primeranosť výšky úrokov a problematiku dobrých mravov, táto úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom,
resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej

„úžery“. Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim
spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Táto našla odraz i v ustanovení § 52 ods. 6
Občianskeho zákonníka, ako i v § 39a Občianskeho zákonníka o tzv. „úžere“.

35. V posudzovanom prípade dojednané úroky v zmluve odporujú dobrým mravom, takéto dojednanie je

absolútne neplatné. Právny úkon, teda spotrebiteľská zmluva je tak v časti dojednania úrokov absolútne
neplatným právnym úkonom, ktorý nepožíva právnu ochranu. Práve pod vplyvom neprimerane
žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov bola uskutočnená zákonná
úprava, kedy do civilného práva bol zavedený pojem „úžery“ a to zákonom č. 106/2014 účinným od
01.06.2014 § 39a, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. S poukazom na to, že dojednanie
úrokov je v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatným dojednaním, neprichádza do úvahy ani

moderácia neprimerane vysokých úrokov zo strany súdu, pretože na základe neplatného právneho
úkonu nemožno nárok priznať. Dohodu o úrokoch možno oddeliť podľa § 41 Občianskeho zákonníka od
ostatných dojednaní, preto súd neposúdil za absolútne neplatnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako
celok, ale vzhľadom na uvedené, v časti o dojednaní úrokov z úveru. Nakoľko spotrebiteľská zmluva
je neplatná v tejto časti, súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 70 % ročne zo

sumy 200,- Eur od 22.05.2015 do 24.06.2015, zo sumy 167,- Eur od 25.06.2015 do 27.07.2015, zo sumy
134,- Eur od 28.07.2015 do 30.09.2015, zo sumy 101,- Eur od 31.09.2015 do zaplatenia nepriznal.

36. Žalobca žalobou uplatnil i nárok na odplatu za úver vo výške 56,- Eur. Preskúmaním zmluvy súd
dospel k záveru, že v spotrebiteľskej zmluve bola vypočítaná RPMN vo výške 28 % s použitím výlučne

odplaty vyčíslenej v čiastke 56,- Eur. Do RPMN nebol zahrnutý dojednaný úrok z úveru. Takýto postup
žalobcu pri uvedení RPMN je zjavne v rozpore so zákonom a možno ho hodnotiť ako nekalý postup
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem

notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

37. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový resp. aj inak
označený finančný produkt. RPMN má zohľadniť teda všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v
súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok
za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru
súdu patrí aj poplatok za poskytnuté služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať

všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých
produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových
či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru.
Uvedenie len RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, znamená, že spotrebiteľ nemá úplné a
dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúkať práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci

komplexné náklady. Z činnosti súdu je známe, že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby
v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych poplatkov, mnohokrát sofistikovane
skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako to bolo v tomto prípade v súvislosti so zmluvou o zabezpečení
splátok úveru. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú RPMN má
pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd v danom prípade konanie veriteľa

považoval za nekalo súťažné a v rozpore s dobrými mravmi, keď tento neuviedol vo výpočte RPMN
všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom včítane nákladov spojených so službou
ozabezpečenísplátokúveruatakúmyselnevyvolaldojemvýhodnostiúveru,čomohlomaťamalopodľa
názoru súdu bez pochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto
konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu. Pokiaľ žalobca použil nesprávne údaje pre výpočet RPMN

a uviedol v spotrebiteľskej zmluve zjavne nižšiu mieru nákladov spojenú s poskytnutím úveru, je tento
údaj zavádzajúci, nakoľko navádza dojem, že poskytnutý úver z hľadiska odplatnosti je pre spotrebiteľa
výhodný. Pokiaľ žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade so zákonom, keď uviedol nesprávny údaj
o RPMN, súd predmetnú zmluvu vyhodnotil za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.d/ zákona č. 129/2010 Z.z., keď potom žalobca nemá nárok voči žalovanej na zaplatenie odplaty 56,-
Eur za poskytnutie úveru z dôvodu nesprávneho uvedenia RPMN v spotrebiteľskej zmluve, ktorý údaj
nezohľadňuje skutočnosť, že úver bol poskytnutý za úroky vo výške 70 % ročne.

38. V ďalšom nároku žalobou si žalobca uplatňoval aj poplatky za upomienky v celkovej výške
210,- Eur, keď tvrdil, že žalovanej doručil 7 upomienok z dôvodu nesplácania úveru. Odvolával sa
pritom na všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tu súd preskúmaním zmluvy a týchto podmienok zistil, že uvedené

dojednanie nebolo súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, tak ako sa
na ne odvolával žalobca, ale bolo súčasťou samotnej úverovej zmluvy (bod 3, ods. 5). Uvedený poplatok
30,- Eur za jednu upomienku presahuje náklady, ktoré môže mať veriteľ so zasielaním upomienok a
preto tento poplatok vo vzťahu k upomienke súd považuje za neprimeraný. Navyše zaslanie upomienok
žalovanej žalobca v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Jeho tvrdenie nie je podložené
žiadnymi dôkazmi, pričom zo žiadneho dôkazu v konaní predloženého žalobcom nevyplýva, že skutočne

žalovanej doručil upomienky v počte 7 kusov. Navyše takto dojednaný poplatok z hľadiska jeho
výšky súd vyhodnotil ako poplatok, ktorý je spôsobilý privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránatovneprospechspotrebiteľa.Súdtakétodojednaniehodnotíakoneprijateľnúzmluvnú
podmienku a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z neplatnej zmluvnej podmienky
žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky v sume 210,- Eur. Je

treba uviesť, že uvedený poplatok za upomienku nie je účtovaný za službu vyžiadanú zákazníkom t.j.
spotrebiteľom, ale účtovaný výlučne v záujme žalobcu v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej
riadne uhrádzať dlh. Účelom tohto poplatku preto nemá byť získavanie majetkového prospechu vo
forme akejsi finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ale výška takýchto poplatkov by mala
odrážať reálne náklady dodávateľa spojené s realizáciou tohto úkonu. Tieto žalobca v konaní žiadnym

spôsobom nepreukázal. Na sankcionovanie účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť slúžia iné právne
možnosti. V tomto konkrétnom prípade žalobca účtoval za 7 upomienok po 30,- Eur, celkovo 210,-
Eur, pričom samotná istina úveru, ktorý bol poskytnutý dlžníkovi bola 200,- Eur. Už aj z tohto dôvodu
ide o neprimerane dojednané poplatky na úkor spotrebiteľa. Ako súd už dôvodí, okrem toho žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal vykonanie upomienok a nepreukázal nielen vykonanie ale ani zaslanie

upomienok. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie 210,- Eur z titulu poplatkov za
upomienky zamietol.

39. Ďalším nárokom, ktorý žalobca v žalobe uplatnil, bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
33,- Eur, ktoré dojednanie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v bode 3, v ods. 5. Aj v tejto

časti súd považoval nárok uplatnený žalobou za nedôvodný. V zmluve sa zmluvné strany dohodli na
tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Zmluvná pokuta
ako zabezpečovací prostriedok zabezpečovala teda záväzok žalovanej zaplatiť veriteľovi úver riadne
a včas včítane všetkých nákladov úveru. Aj dojednanie o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve

súd vyhodnotil ako absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré nemôže zakladať nárok na prisúdenie. Žalobca v zmluve požadoval
neprimerane vysoké úroky za úver, nesprávne uviedol RPMN do spotrebiteľskej zmluvy, čím nekalým
spôsobom postupoval voči spotrebiteľovi. Aj napriek v minulosti vysloveným záverom súdmi Slovenskej
republiky, čo je známe zo súdnej praxe, žalobca ako veriteľ naďalej poskytuje spotrebiteľom úvery za

úroky, ktoré možno označiť za úžernícke a nekalým spôsobom, keď nesprávne tiež uvádza výšku RPMN
do spotrebiteľských zmlúv bez ohľadu zohľadnenia všetkých nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom a to v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko žalobca uviedol v rozpore so zákonom do zmluvy
o spotrebiteľskom úvere úrokovú sadzbu, nesprávny údaj o RPMN, a nakoľko zmluvná pokuta bola
dojednaná vzhľadom na návratnosť úveru včítane všetkých nákladov, i dojednanie o zmluvnej pokute je

absolútne neplatné a nemožno mu priznať právnu ochranu. Z týchto dôvodov súd žalobcovi nepriznal
zmluvnú pokutu v sume 33,- Eur, nakoľko spotrebiteľská zmluva je v tejto časti tiež neplatná.

40. Žalobca má nárok len na vrátenie istiny, keď súd potom žalovanú zaviazal k povinnosti vrátiť
žalobcovi len to, čo podľa zmluvy dostala, a čo žiadal žalobou vrátiť žalobca, teda čiastku 101,- Eur,

ktorú žalovaná nerozporovala.

41. Okrem dlžnej istiny súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania zo sumy 101,- Eur odo dňa
23.05.2016 do zaplatenia, keď žalovaná podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa zaviazala vrátiť úverdo 22.05.2016, pričom v tejto lehote neplnila, takže je v omeškaní s vrátením úverových prostriedkov
žalobcovi v čiastke 101,- Eur odo dňa nasledujúcom po splatnosti úveru, teda odo dňa 23.05.2016. Preto
žalobca má nárok na zaplatenie z prisúdenej istiny i úrokov z omeškania od 23.05.2016 do zaplatenia.

Zákonná výška úroku z omeškania predstavuje 5 % ročne z priznanej istiny v zmysle § 517 ods. 1
prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení. V prevyšujúcej
časti pokiaľ ide o zákonné úroky z omeškania, súd žalobu žalobcu zamietol, keď zamietol žalobu v časti
o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,- Eur od 23.05.2016 do zaplatenia.

Žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len z nevrátenej istiny 101,- Eur, nie aj z odplaty
56,- Eur, v ktorej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. V konaní bola úspešnejšia žalovaná, preto jej v zmysle § 255 ods. 2 CSP patrí nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi pomerom úspechu a neúspechu v konaní. Žalovanej však v konaní žiadne

trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol o jej nároku na náhradu trov konania tak, že sa jej nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).