Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720200336
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720200336.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., 31 318 916, so sídlom Štúrova
5, Bratislava, proti žalovanému T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, U., o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.01.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 22.01.2020, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať
s hnuteľným a nehnuteľným majetkom v jeho vlastníctve, ako aj s finančnými prostriedkami na účtoch
vedených vo všetkých bankách a pobočkách zahraničných bánk na území Slovenskej republiky, ktorých

majiteľom, resp. disponentom je žalovaný, a to až do výšky 597.601,58 Eur.

2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný bol od 01.01.2006
zamestnancom žalobcu až do 10.12.2019. Pracoval v regionálnom centre Stred OTP Banky Slovensko,
a.s., pracovisko v Banskej Bystrici, na pozícii retailový poradca a od roku 2006 ako univerzálny bankár so
zaradením v skupine zamestnancov ,,Rýchla rota“. Zamestnanci Rýchlej roty pracovali v rámci regiónu

na tom obchodnom mieste žalobcu, kde boli aktuálne potrební na zastupovanie a kam ich zamestnávateľ
- žalobca vyslal.
2.2. Pracovný pomer žalovaného so žalobcom skončil vzájomnou dohodou dňa 10.12.2019. Dôvodom
skončenia pracovného pomeru žalobcu so žalovaným je skutočnosť, že odborný útvar žalobcu zistil
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaný dlhodobo a systematicky zneužíval svoju pracovnú pozíciu
zamestnancabankyaprístupydobankovéhoinformačnéhosystémunato,abysaobohacovalnavlastný

účet, a to tak, že:
a) Pri výkone zmenárenskej činnosti (nákupe cudzej meny bankou) žalovaný svojvoľne upravoval výšku
výmenného kurzu v prospech „klientov“, ktorí cudziu menu banke „predávali“,
b) pri „príjme“ vkladov v cudzej mene na účty vedené v eurách žalovaný opäť svojvoľne upravoval výšku
výmenného kurzu v prospech „klientov“, ktorí cudziu menu na účty „vkladali“,
c) príjemcom týchto fiktívnych zmenárenských obchodov bol žalovaný.

2.3. Žalobcovi sa preukázalo ako dôvodné podozrenie, že na strane „klientov predávajúcich valuty“,
resp. „vkladateľov valút na eurové účty“ sú v bankovom systéme uvedené osoby, ktoré sa v
čase vykonávania obchodu v banke fyzicky nenachádzali. Žalobcovi sa preukázalo podozrenie, že
preverované „zmenárenské obchody“, ako i „vklady v cudzích menách“, si vyplácal samotný žalovaný.
2.4. Nekorektná činnosť žalovaného bola odborným útvarom banky preverovaná za obdobie od
13.02.2007 do 29.11.2019. V tomto čase bolo zistených celkovo 363 zmenárenských obchodov,

ktoré žalovaný vykonal so svojvoľne pozmenenými výmennými kurzami, v neprospech žalobcu. Prevýplatu klientovi (fiktívnemu klientovi) bankovým systémom dotiahnutú výslednú sumu na vyplatenie v
sledovaných obchodoch žalovaný posunul o jedno desatinné miesto doľava.
2.5. Rozdiel medzi skutočnou hodnotou vykonávaných transakcií a hodnotou, ktorú žalovaný realizoval

nadhodnoteným kurzom, je spolu 617.601,58 Eur. Táto suma je zistenou výškou škody, ktorú žalovaný
svojou činnosťou spôsobil žalobcovi.
2.6. Žalovaný dňa 10.12.2019 uznal žalobcovi spôsobenú škodu vo výške presahujúcej sumu
614.504,51Eur,zistenúavyčíslenúžalobcomkudňu10.12.2019azaviazalsaškodužalobcovinahradiť.
Žalovaný zároveň v uznaní dlhu potvrdil konanie, ktorým škodu žalobcovi spôsoboval.

2.7. Žalovaný uhradil podľa dohody o uznaní dlhu žalobcovi 20.000,- Eur na zníženie spôsobenej škody.
Z uvedeného dôvodu v tomto návrhu žalobcom vyčíslená škoda bola znížená o sumu 20.000,- Eur na
výsledných 597.601,58 Eur.
2.8. Spôsob konania žalovaného vo veci zmenárenskej činnosti s neprítomnými klientmi bol odborným
útvarom opísaný tak, že žalovaný vykonával v pokladni žalobcu na rôznych obchodných miestach v
rámci regiónu pod osobným číslom XXX zmenárenské transakcie s pozmenenými kurzami nasledovne:

pri nákupe valút úmyselne upravoval v neprospech banky systémom predvyplnený (dotiahnutý) kurz
spôsobom, že sumu na vyplatenie žalovaný posunul o jednu desatinnú čiarku doľava, v dôsledku čoho
bolo klientovi (fiktívnemu klientovi) vyplatené viac peňazí ako malo byť a banka týmto konaním utrpela
straty z kurzových rozdielov. Všetky doteraz zistené neoprávnené zmenárenské transakcie zachytil
žalobca v prílohe k návrhu. Žalovaný takto pozmeňoval kurzy pri nákupe rôznych mien, napr. CZK,

HUF, CHF a GBP. Podľa kamerových záznamov zo snímania obchodných priestorov pobočiek banky
je preukázané podozrenie, že všetky popísané transakcie boli fiktívne (bez prítomnosti konkrétneho
klienta) a vyplatené peniaze si ponechával samotný žalovaný. Žalobca dňa 11.12.2019 podal na
žalovaného trestné oznámenie.
2.9. Žalobca má dôvodnú obavu, že žalovaný bude nakladať so svojím hnuteľným ako aj nehnuteľným

majetkom tak, že ho bude prevádzať na iné osoby, príp. zaťažovať ho právami tretích osôb, resp.
bude prevádzať finančné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch, ktorých je majiteľom, na účty iných
osôb, resp. s nimi disponovať, čím bude výkon súdneho rozhodnutia v prípade, ak bude žalobca v
konaní o náhradu škody úspešný, ohrozený. Vzhľadom k tomu, že žalobca nedisponuje v súčasnosti
úplnými informáciami o stave hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovaného, vrátane účtov v bankách

a pobočkách zahraničných bánk, žiada súd, aby prostredníctvom dožiadania zistil hnuteľný a nehnuteľný
majetok žalovaného, resp. zistil účty v bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktorých je žalovaný
majiteľom, resp. disponentom. Žalobca má vedomosť o nehnuteľnosti, ktorá je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaného, a to pozemky KN-C parc. č. XXX a parc. č. XXX, ako aj stavba - rodinný
dom súp. č. XXX, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Zvolenská Slatina, okres Zvolen.

3.1. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil vo forme tabuľky prehľad celkovo
363 transakcií za obdobie od 13.02.2007 do 29.11.2019, pri ktorých je uvedené označenie pobočky
žalobcu, suma v cudzej mene, oficiálny kurz banky platný v daný deň, suma po prepočítaní oficiálnym
kurzom banky v eurách, pokladníkom „podvodne“ pozmenený kurz banky, nákupná cena s použitím

„podvodného“ kurzu, výsledný rozdiel medzi oficiálnou cenou a „podvodnou“ cenou, ktorý tvorí stratu
pre banku, ako aj označenie klienta, s ktorým mala byť transakcia uskutočnená.
3.2. Žalobca priložil aj listinu Uznanie dlhu a dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nahradzujúcich
mzdu zo dňa 10.12.2019, z ktorej súd zistil, že bola podpísaná žalovaným a zástupcami žalobcu, pričom
žalovaný v nej uviedol, že uznáva svoj záväzok (dlh) voči žalobcovi v sume 614.504,51 Eur, ktorú od

neho požaduje zamestnávateľ ako náhradu škody. Žalovaný vyhlasuje, že škodu spôsobil tak, že
a) Od roku 2006 do 30.11.2019 bez prítomnosti klienta vykonal niekoľko desiatok zmenárenských
transakcií, pričom tieto transakcie neboli vykonané pri kurze, ktorý banka stanovila pre tieto transakcie,
ale boli vykonané pri kurze, ktorý svojvoľne zmenil v neprospech banky. Zmenu kurzu zrealizoval v
bankovom systéme Profile.

b) K týmto transakciám následne vykonal „proti operácie“, ktoré spočívali v opačnom predaji mien,
ktoré boli použité pri transakciách podľa predchádzajúceho odseku, avšak už pri správnom kurze.
Týmto spôsobom pre seba dosiahol rozdiel („zisk“) spočívajúci v kurzovom rozdiele transakcií a „proti
transakcií“, ktoré sú popísané vyššie.
c) Z ním vykonaných transakcií banke vznikla škoda presahujúca výšku 614.504,51 Eur.

Toto uznanie dlhu nevylučuje právo zamestnávateľa požadovať náhradu škody prevyšujúcu sumu
uvedenú v prvom odseku tohto uznania. Dlh sa žalovaný zaviazal uhradiť na účet žalobcu tak, že čiastku
20.000,- Eur uhradí najneskôr do 16.12.2019 a zvyšnú čiastku do 6 mesiacov od uzatvorenia tohto
uznania dlhu. Pre prípad, že poruší tento záväzok uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy a súhlasí stým, aby mu v zmysle § 131 ods. 3 Zákonníka práce boli vykonané zrážky z jeho mzdy alebo z iného
príjmu, s ktorým sa pri výkone rozhodnutia alebo pri exekúcii nakladá ako so mzdou, a to v maximálnom
rozsahu, ktorý umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy až do zaplatenia celého dlhu a úroky z

omeškania v prospech žalobcu.
3.3. Žalobca tiež priložil trestné oznámenie zo dňa 11.12.2019, adresované Krajskému riaditeľstvu PZ v
Banskej Bystrici a Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho
zločinupodvodu,prípadneneoprávnenéhoobohateniavsúbehusozločinomlegalizáciepríjmuztrestnej
činnosti.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, resp. aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

5. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň
ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a

nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava
pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd
neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne

upraviť dané pomery.

6. V prejednávanej veci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd
zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať so všetkým jeho majetkom, vrátane peňažných
prostriedkov na účtoch, a to do výšky 597.601,58 Eur, predstavujúcej výšku škody spôsobenú

žalovaným žalobcovi. Žalobca však okrem toho, že v odôvodnení návrhu označil nehnuteľnosti - rodinný
dom s pozemkami v k.ú. Zvolenská Slatina, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného,
nekonkretizoval, na ktorý majetok vo vlastníctve žalovaného by sa nariadené neodkladné opatrenie
malo vzťahovať. Nemožno teda vydedukovať akého majetku sa má nariadené neodkladné opatrenie
týkať, ale ani skutočnosť, či žalovaný vôbec vlastní majetok, vo vzťahu ku ktorému by bolo možné

neodkladné opatrenie nariadiť. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil takýmto spôsobom formulovaný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nevykonateľný a preto mu nemohol vyhovieť. V civilnom
sporovom konaní pritom súd nie je povinný a ani oprávnený sám komplexne skúmať majetkové pomery
dlžníka, ako to žalobca žiadal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je povinnosťou toho,kto navrhuje neodkladné opatrenie, ktorým by sa malo zakázať protistrane nakladať s vecami, právami
alebo majetkovými hodnotami, aby tieto v návrhu presne špecifikoval.

7. Za predpokladu, ak by aj žalobca označil v návrhu konkrétny majetok, na postihnutie ktorého by
v prípade budúceho priznania jeho tvrdenej peňažnej pohľadávky bolo možné viesť exekúciu, je
potrebnépoukázaťnaustanovenie§324ods.3CSP,vzmyslektoréhoneodkladnéopatreniesúdnariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Predmetné
ustanovenie je vyjadrením vzájomného vzťahu subsidiarity medzi zabezpečovacím a neodkladným

opatrením, pričom ak možno naplnenie sledovaného účelu dosiahnuť rovnako zabezpečovacím, ako aj
neodkladným opatrením, prednosť má vždy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacím
opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podmienkasubsidiarityneodkladnéhoopatreniavovzťahukzabezpečovaciemuopatreniubudesplnená
najmävtedy,akjenariadeniezabezpečovaciehoopatreniazpovahyvecivylúčené,t.j.napr.vprípade,ak

žalobca nebude uplatňovať voči žalovanému právo na peňažné plnenie (napr. pri určovacej žalobe alebo
pri žalobe na nepeňažné plnenie), prípadne sa nariadenia neodkladného opatrenia nebude domáhať
z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Len výnimočne je možné nariadenie neodkladného
opatrenia pripustiť aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči
dlžníkovi, a to vtedy, ak by navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázal, že dosiahnutiu sledovaného

účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody.

8. Žalobca v prejednávanej veci tvrdí, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu náhrady
škody a zároveň sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z možného ohrozenia
budúcej exekúcie. S ohľadom na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, ak by aj žalobca preukázal

existenciu majetku, na postihnutie ktorého by v prípade budúceho priznania predmetnej peňažnej
pohľadávky bolo možné viesť exekúciu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo možné
vyhovieť, nakoľko v takom prípade by účel sledovaný neodkladným opatrením - predísť ohrozeniu
prípadnej budúcej exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky žalobcu - bolo možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Žalobca nijakými tvrdeniami nepodložil ani nepreukázal, že prípadné

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by neposkytlo efektívnu ochranu jeho záujmov.

9. Na základe uvedených skutočností a právneho posúdenia súd dospel k záveru, že nie sú dané
zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci a návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca
bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný, žalovaný by preto mal právo
na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a abykaždý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.