Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 13, 2010

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/59/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707217102
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2010:7707217102.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v právnej veci žalobcov : 1./ A. L., nar. X.X.XXXX,. bytom v H. XX,. 2./ J. L., nar.

XX.X.XXXX,. bytom v H. XX,. 3./ I. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom v H. XXX,. 4./ Mgr. J. S., nar. XX.X.XXXX,.
bytom v H. XXX,. všetci zastúpení JUDr. M. V., advokátom v M., S. C. XX. proti žalovaným : 1./ M. Ľ.,
nar. X.X.XXXX,. bytom v H. X,. 2./ A. Ľ., nar. X.X.XXXX,. bytom v H. X,. 3./ Ing. A. Ľ., nar. XX.X.XXXX,.
bytom v T. XX,. 4./ A. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom v H. XX,. 5./ A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v H. XX,.
6./ S. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom v H. XX,. 7./ Mgr. A. B., nar. X.X.XXXX,. bytom v H. XX,. 8./ J. B., nar.
XX.X.XXXX,. bytom v H. XXX,. 9./ A. B., nar. X.X.XXXX,. bytom v H. XXX,všetci. zastúpení JUDr. M. P.,
advokátom v M., Š. 6 o zákaz vstupu a prechodu cez nehnuteľnosť takto

r o z h o d o l :

Žalovaným v 1. až 9. rade sa zakazuje vstupovať a prechádzať cez nehnuteľnosť a to pozemok parc.
č. 568/1-záhrady o výmere 3.144 m2, pozemok parc. č.565- orná pôda o výmere 3.591 m2, ktoré sú
zapísané na liste vlastníctva č. 165 k.ú. H..

Konanie o protinávrhu žalovaných v 1.až 9. rade o zriadenie vecného bremena sa zastavuje.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podali na tunajší súd návrh, v ktorom sa domáhali ochrany svojich práv vo vzťahu k

nehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.165k.ú.H.,poktorýchprechádzajúžalovaníbezprávnehodôvodu.

Žalovaní označili návrh za nedôvodný. Ozrejmili, že už v dávnej minulosti občania H. využívali na
prechod z hlavnej cesty do centra dediny pozemky žalobcov, pričom neboli nikým rušení. Až v nedávnej
minulosti vznikli ohľadom tejto záležitosti medzi nimi a žalobcami spory.
Žalovaní v priebehu sporu uplatnili voči žalobcom protinávrh, v ktorom žiadali o zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez sporné nehnuteľnosti. Neskôr tento návrh

vzali späť a súd konanie v tejto časti zastavil postupom podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa tohto ustanovenia navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ohľadom uplatneného nároku žalobcov súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
oboznámením listinných dôkazov, vykonaním ohliadky na mieste samom, znaleckým dokazovaním
znalcom z odboru geodézie a zistil tento skutkový stav veci:

Nehnuteľnosti, o ktoré sa v konaní jedná sú v súčasnosti zapísané na LV č. 165 k.ú. H. ako
spoluvlastníctvo žalobcov A. a J. L. a manželov M. a E. V.. V. sú rodičia žalobkýň A. L. a I. S. a títo na
základe dohody prenechali užívanie pozemkov dcére I. s manželom Mgr. J. S..V zmysle žaloby žalovaní v 1. až 9 rade nerešpektovali vlastnícke a užívacie právo žalobcov a v rozpore
so susedskými vzťahmi narúšali pokojné užívanie daných pozemkov. Žalovaní prechádzali cez parcelu
č. 568/1 a 565, ďalej popri kanále označenom ako č. 106 a po bočnej strane parc. č. 564/2 a 564/1

do obce.

Podľa žaloby manželia Ľ. vlastnia susediace pozemky parc. č. 629. Títo neustále prechádzajú cez
sporné nehnuteľnosti takým spôsobom, že si vytvorili vlastný chodník smerom, ktorý im vyhovuje, ktorí
aj kosia. Týmto svojim konaním poškodzujú hospodárske plodiny, ktoré sú tam posiate.

Tak isto sa správajú aj ostatní žalovaní, ktorí majú svoje nehnuteľnosti pri hlavnej ceste a takýmto
spôsobom si skracujú cestu do stredu obce, kde sú úrady, škola, obchody.

Žalobcovia tvrdili, že žalovaných viackrát mimosúdne vyzývali, aby upustili od svojho neoprávneného
konania a prestali využívať ich pozemky na prechod. K dohode však nedošlo.

Žalovaní tvrdili, že prechod cez pozemky žalobcov využívali z dôvodu, že to bolo v obci zatradované od
dávnej minulosti. Počas konania však tento spôsob prechodu do obce prestali využívať a to po vydaní
predbežného opatrenia podľa uznesenia tunajšieho súdu č.k. 11 C 59/2008-102 zo dňa 3.6.2008. Tak
sa situácia medzi účastníkmi sporu ukľudnila.

Na posúdenie dôvodnosti využívania pozemkov žalobcov na prechod do dediny súd nariadil vo veci
znalecké dokazovanie. Znalcovi stanovil úlohu zistiť, či na starých mapách je vyznačený prechod cez
pozemok žalobcov tak ako to uvádzajú žalovaní. Znalec Ing. B. vo svojom znaleckom posudku č. 1/2009
uviedol, že v pôvodnej katastrálnej mape nebol vyznačení prechod na konci pozemku žalobcov pri
oplotení pozemkov žalovaných

Následne žalovaní v záujme dobrých vzťahov so susedmi oznámili súdu, že na zriadení vecného
bremena týkajúce sa prechodu cez pozemky žalobcov netrvajú . V budúcnosti budú využívať na prístup
do centra H. inú cestu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v
citovanom ustanovení vlastníkom, resp. oprávneným užívateľom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje
do ich práva.

Z ustanovenia § 126 OZ vyplývajú dva základné druhy vlastníckych žalôb :
-žaloba na vydanie veci
-žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva ( negatórna žaloba).
Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva, alebo práva na
oprávnené užívanie ( aktívna legitimácia).

Zapieracou žalobou sa aktívne legitimovaná osoba domáha ochrany proti tomu, kto ho neoprávnene ruší
a zasahuje do výkonu jeho práva iným spôsobom ako zadržiavaním veci. Podľa § 126 OZ sa možno v
zásade domáhať zákazu zásahov už vykonaných, alebo ktoré trvajú, prípadne ktorých opakovanie hrozí.

Vykonaným dokazovaním z predloženého listu vlastníctva č. 165 k.ú. H. ako aj z dohody o užívaní

nehnuteľnosti uzavretej medzi V. a manželmi S. bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcov v spore.
Títo si v postavení vlastníkov a oprávnených užívateľov pozemkov parc. č. 568/1 a 565 uplatnili voči
žalovaným na súde svoj nárok na pokojné užívanie im patriacich nehnuteľností bez toho, aby boli pri
výkone svojich práv rušení prechodom žalovaných po pozemku.
V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaní po pozemkoch

žalobcov prechádzajú po práve, že im svedčí niektorí zo zákonných titulov na takéto správanie.
Žalovaní prehodnotili danú situáciu a počas súdneho konania, a to zrejme aj z dôvodu vydaného
predbežného opatrenia, prestali prechod využívať.Napriektomumásúdzato,žebolopotrebnékladnerozhodnúťožalobe,abysatakodstránilidobudúcna
možné konflikty medzi účastníkmi, ktorých pozemky navzájom susedia.
Z týchto dôvodov, preto súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol

tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v osobitosti predmetu sporu. Žalovaní prechádzali v
minulosti po pozemku žalobcov z dôvodu, že tak pred nimi využívali tento prístup do obce aj ich
právni predchodcovia, hoci táto celá záležitosť nikdy nebola právne upravená. Tento prístup bol
najjednoduchším spôsobom ako sa dostať z ich nehnuteľnosti do dediny. Už počas sporu žalovaní cez

pozemky žalobcov prestali prechádzať. Súd ma za to, že je potrebné udržať medzi účastníkmi tento
nadobudnutý mier, ktorý by priznaním trov konania pre žalobcov mohol byť opäť narušený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd

v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /§ 251 ods. 1/.