Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419201659
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419201659.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci

žalobkyne: E. Ď., V.. XX.XX.XXXX, P. J.. X. XXX/XX, Q., zastúpenému: Advokátska kancelária Líška
& Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice Slovenskej 4, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: J. I.,
V.. XX.XX.XXXX, P. J.. X. XXX/XX, Q., zastúpenému: JUDr. Jozef Bóna, advokát, so sídlom A. Hlinku
740/11, Žiar nad Hronom o zaplatenie 700,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 700,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 700,00 € od 19.07.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, ktorý je ich
povinný nahradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.05.2019 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok
na zapletenie sumy 700,00 € s príslušenstvom titulom vrátenia peňažnej pôžičky. Žalobkyňa sa tiež
domáhala náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho
zastúpenia.

2. Žalobkyňa v žalobe uplatnený nárok odôvodnila tým, že žalovaný je jej bývalý priateľ, ktorému dňa

02.01.2018 bankovým prevodom, na základe ústnej dohody, požičala sumu 700,00 €. Dátum splatnosti
si dohodli do 01.02.2018. Po splatnosti uvedenej pôžičky žalovaného mnohokrát vyzvala na vrátenie
dlžnej sumy, pričom žalovaný jej viac krát prisľúbil vrátenie peňazí.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.07.2019 poprel tvrdenia žalobkyne o existencii ústnej dohody o
pôžičke. Skutočnou pravdou je, že žalovaný daroval byt žalobkyni, v ktorom zmluvne mal dohodnutú
ťarchu doživotného užívania. Žalobkyňa túto ťarchu nielenže nezavkladovala na príslušnom Okresnom

úrade katastrálnom odbore, avšak po vzájomných nezhodách ho vyhodila z bytu. Uvedenú žalovanú
čiastku žalovaná dobrovoľne uhradila, táto bola započítaná na plnenie ktoré prisľúbila ústne žalobcovi
za nezavkladovanie zmluvnej ťarchy. V tomto smere je i komunikácia predložená súdu (ironická)
SMS: „to ti vrátim, kedy ty mne vrátiš, čo mi patrí“. Predložená SMS komunikácia, podľa vyjadrenia
žalovaného preukazuje skutočnosť, že žalovaný sa domáhal vyplatenia plnenia ťarchy z daného bytu a
jej nedobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou (slovami kedy ty mne vrátiš). Podľa
vyjadrenia žalovaného sa práve sporové strany vzájomne dohodli, že žalobkyňa vyplatí žalovanému

protihodnotu dohodnutej ťarchy a z prevodu vlastníctva k bytu, v ktorom mu neumožnila bývať v čiastke
25 000,00 €. Z tejto čiastky mala byť odpočítaná suma 700,00 €, uhradila, nakoľko celou čiastkou,
ktorú žalobkyňa bankovým prevodom uhradila, nakoľko čiastkou 25 000,00 € nedisponovala. Žalovaný
vzniesol hmotnoprávnu námietku dobrých mravov v smere domáhania sa plnenia uvedenej žalovanejčiastky, ktorá preukázateľne napĺňa procesnú skutkovú podstatu článku 5 CSP, smeruje výlučne k
účelovému podaniu a finančnému obohateniu žalobkyni, contra bonum moares, napriek nevyplateniu
zvyšnej čiastky 24 300,00 € žalovanému, ako i obohatenia sa z 2 bytov, keď žalobkyňa nedodržala ďalšie

záväzky vo vzťahu k matke žalovaného. Z uvedených dôvodov súdu navrhoval, aby žalobu zamietol a
priznal mu náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa v podaní zo dňa 21.10.2019 poprela akékoľvek dohody o zaplatení nejakej čiastky z jej
stranyavôbecuž nie25000,00€,akouvádzalžalovaný.Vprílohepredložilapredvolanienaprejednanie

priestupku v konaní OU-ZH- OVVS - 2018/007972, z ktorého je zrejmé, akým spôsobom sa mne správal
žalovaný po tom, čo som od neho žiadala vrátenie pôžičky, ktorá je predmetom konania, pričom sa jej
vyhrážal z tel. č. XXXX XXX XXX, t.j. z toho istého, ktoré je uvedené v SMS komunikácií - príloha žaloby.
Nesúhlasila s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, ktorý si túto SMS komunikáciu vysvetľuje po
svojom samozrejme účelovo a ešte aj gramaticky nepresne. V SMS komunikácií predsa žalovaný na jej
výzvu „vráť mi 700,00 €, ktoré si si plačinkaním odo mňa požičal“ odpovedá presne takto „To ti vrátim -

neboj sa“ (teda nepopiera, že si od nej požičal 700,00 € - nemá sa báť, vráti jej ich), a až po tom uvádza“
a ty mi kedy vrátiš, čo mi patrí“- čo už ale nesúvisí s jej pôžičkou.

5. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 05.11.2019 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej
žalobe.

6. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 16.01.2020 právny zástupca žalovaného opätovne poplel
tvrdenia žalobkyne o uzatvorení zmluvy o pôžičke. Pokiaľ sa týka o spomínanú sumu 25 000,00 €
tak túto žalovaný dáva len za účelom započítania a nie ako protinávrh. Zastával názor, že vyhovenie
podanej žalobe by bolo v rozpore s dobrými mravmi a teda s § 3 Občianskeho zákonníka a Čl. 5 CSP,

nakoľko podľa názoru žalovaného sa v danom prípade jedná o zneužívanie práva, ktoré by nemalo
používať právnu ochranu. Na otázku súdu na žalovaného, či existuje nejaký písomný doklad alebo
nejaký svedok ohľadom ním tvrdenej dohody o tom, že by žalobkyňa mala mu vyplatiť sumu 25 000,00
€ za to, že to mala byť protihodnota dohodnutej ťarchy a z prevodu vlastníctva k bytu, žalovaný uviedol,
že na tomto sa dohodli so žalobkyňou v kuchyni. Nebol tam prítomný nikto. Bolo to ešte predtým ako

mu žalobkyňa zbalila veci a vyhodila ho z bytu. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravda, že mu prišlo
na účet 700,00 € avšak považoval to za prvú splátku z 25 000,00 €, o ktorých sa už spomínalo na
dnešnom pojednávaní s tým, že čo bolo pod tým to nečítal. Uvedenú sumu 25 000,00 € sama navrhla
žalobkyňa v prípade, že opustí byt. Svedkyňa E. Ď., V.D.. XX.XX.XXXX, P. Q., J. X. XXX/XX, dcéra
žalobkyne vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že o pôžičku 700,00 € požiadal žalovaný jej matku,

nakoľko tieto peniaze potreboval a poprosil jej matku, aby mu túto pôžičku poskytla. Videla SMS, ktoré
žalovaný písal jej matke a tak isto bola prítomná väčšine telefonátov, ktorých požadoval poskytnutie
peňazí. Peniaze z matkinho účtu posielala ona a ona dopisovala aj poznámku - požičané do 01.02.2018.
Túto poznámku zadala preto, lebo sa tak dohodli s tým, že pôvodne žalovaný chcel požičať peniaze do
konca januára, avšak matka trvala na tom, že sa mu to posunie až na prvý februárový deň. Žalovaný

potreboval zaplatiť pokutu. Okrem toho potreboval poslať platbu do poisťovne AXA alebo Allianz, nie
si je istá a ešte platil aj zálohu na nový byt, ktorý má v meste, v ktorom v súčasnosti žije. Aspoň také
mala informácie. Neskôr začal požadovať vyplatenie peňazí za byt s tým, že všetko je dokladované v
SMS. Najprv písal, že je nešťastný potom, že sa ide zabiť, nakoľko nemá jesť až to prešlo do vyhrážok
s tým, že nemá vedomosť o inej požiadavke na vyplatenie peňazí zo strany žalovaného. Na otázku

právneho zástupcu žalovaného, aby svedkyňa uviedla, prečo vo svojej výpovedi neuvádzala aj pôžičku,
ktorej poskytnutiu došlo niekoľko mesiacov pred uskutočnením výsluchu a akú by to malo logiku, že
by požadoval žalovaný zaplatenie financií z bytu a neriešil by pôžičku, uviedla, že jej matka už chcela
mať pravdepodobne pokoj. Išlo hlavne o tie vyhrážky, preto sa obrátili aj na políciu. Právny zástupca
žalobkyne k nároku žalovaného na kompenzáciu z dôvodu nevykonávania zmluvne dohodnutého práva

doživotného užívania bytu uviedol, že pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, ktorá bola uzavretá 11.02.2008 tak
jednoznačne z toho, čo aj súd oboznamoval je zrejmé, že nešlo k vzniku vecného bremena ako vecného
práva na základe tejto zmluvy, pretože aj z textu tejto dohody je zrejmé, že išlo len o záväzok medzi
účastníkmi tejto zmluvy, že jeho klientka umožní doživotné bývanie pre žalovaného. Koniec koncov táto
zmluva sa aj rešpektovala a dodržiavala od r. 2008 do r. 2017. Podľa neho sporové strany zrejme nemali

záujem, aby toto vecné bremeno vzniklo tak, že bude zapísané na katastri nehnuteľností. Každopádne
od roku 2008 konkrétne od 11.02. žalovaný vedel, že vecné bremeno nie je predmetom zápisu do
katastra nehnuteľností. Mohol sa domáhať nápravy, tri roky koniec koncov mohol podať návrh na zápis,
tá zmluva platila, neurobil to. Následne sa začal domáhať nejakej náhrady resp. nejakej sumy 25 000,00€ až konkrétnym vyjadrením zo strany právneho zástupcu žalovaného JUDr. Klima. Ale každopádne táto
zmluvanebolazavkladovaná,vecnébremenonevzniklo,boloibarešpektované,išloodarovaciuzmluvu,
čiže jednoznačne bezodplatnú zmluvu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu nejakého

záväzku zo strany žalobkyne v akejkoľvek sume voči jeho osobe. Z bytu sa odsťahoval sám, podľa neho
toajvekovosúvisístým,žeočakávalnarodeniedieťaťasosvojouterajšoupriateľkou.Jednoduchovbyte
bývať mohol. Svedkyňa dnes jednoznačne uviedla, prečo si chcel požičať finančné prostriedky. Obranu
žalovaného zástupca žalobkyne považoval len za vyslovene účelovú v snahe vyhnúť sa zaplatenie sumy
700,00 € a z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný opustil spoločnú

domácnosť deň pred jej narodeninami a to 27.06.2017. Žalovaný na otázku súdu, aby sa vyjadril k
uvedenému dátumu, uviedol, že máme nechať dátum 27.06.2017 ako uviedla žalobkyňa.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a to žaloba č.l. 1,
plnomocenstvo právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 02.05.2019 č.l. 3, výpis z účtu žalobkyne zo dňa
02.01.2018 č.l. 3 druhá str., sms komunikácia č.l. 4, odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov strán

sporu č.l. 7-8, odpoveď na lustráciu žalovaného v ZVJS, SP č.l. 15-16, správa ORPZ zo dňa 17.07.2019
č.l. 19, darovacia zmluva zo dňa 11.02.2008 č.l. 22, vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.07.2019 č.l.
24, plnomocenstvo právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.07.2019 č.l. 26, výpis LV č. 1623 k.ú.
Kremnica č.l. 27, žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 17.10.2019 č.l. 38, vyjadrenie žalobkyne zo
dňa 21.10.2019 č.l. 44, odstúpenie plnej moci zo dňa 20.11.2019 č.l. 63, oznámenie o prevzatí právneho

zastúpenia zo dňa 03.01.2020 č.l. 75, plnomocenstvo PZ žalovaného zo dňa 03.01.2020 č.l. 75 druhá
str., pripojeným spisom Okresného úradu Žiar nad Hronom OU-ZH-OVVS-2018/007972 a pripojeným
spisom 24C/6/2019, najmä oboznámením obsahu č.l. 114, zistil nasledovný skutkový stav:

8. V zmysle výpisu z účtu žalobkyne žalobkyňa dňa 02.01.2018 platobným príkazom odoslala na účet

žalovaného T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 700,00 € s poznámkou: „Požičané do 1.2.2018“.

9. V zmysle nedatovanej SMS komunikácia žalovaný na SMS správu žalobkyne: „Vrat mi 700€ ktore si
si placinkanim odomna pozical“ odpovedal: „To ti vratim neboj sa a tí mi kedy vrátiš čo mi patrí“.

10. V zmysle čl. V. ods. 4 Darovacej zmluvy zo dňa 11.02.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou, ako
obdarovanou a žalovaným, ako darcom, darca má právo na doživotné bezplatné bývanie v darovanom
byte č. 8 a obdarovaná sa zaväzuje toto právo darcu rešpektovať. Bezplatnost' bývania znamená, že
darca nebude platit nájomné, avšak bude sa podieľať na všetkých nákladoch na užívanie bytu č. 8 v
podieli l/2.

11. V zmysle čl. V. ods. 4 Darovacej zmluvy zo dňa 11.02.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou, ako
obdarovanou a žalovaným, účastníci zmluvy berú na vedomie, že obdarovaná nadobudne vlastnícke
právo k predmetu darovania vkladom do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad podajú vo vzájomnej
súčinnosti do troch dni od podpisu tejto zmluvy.

12. V zmysle výpisu z LV č. XXXX, k.ú. Q., žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou so spoluvlastníckym
podielom1/1bytu č.XnachádzajúcehosavovchodeXX,4.p.,bytovéhodomusúp.č.XXXpostaveného
na parcele XXXX/X, titul nadobudnutia: Darovacia zmluva zo dňa 11.2.2008 - XXX/XXXX.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 451 ods. 1, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa zaslala na účet žalobcu

sumu 700,00 € s poznámkou, požičané do 01.02.2018. Svoje tvrdenia o uzatvorení zmluvy o pôžičke
žalobkyňa odvodzovala od poznámky uvedenej pri platbe elektronického bankovníctva a z nedatovanej
SMS komunikáciesožalovaným,ktorýnajejvýzvu„Vratmi700€ktoresisiplacinkanimodomnapozical“
odpovedal: „To ti vratim neboj sa a tí mi kedy vrátiš čo mi patrí“. Žalovaný uzatvorenie zmluvy o pôžičkev konaní popieral. Súd ani na základe svedeckej výpovede E. Ď., V.. XX.XX.XXXX, dcéry žalobkyne,
ktorá sa o pôžičke pre žalovaného mala dozvedieť z SMS, ktoré mal žalovaný písať jej matke, ktoré
však v konaní ako dôkaz neboli predložené a z toho, že mala byť prítomná väčšine telefonátov, v ktorých

žalovaný požadoval poskytnutie peňazí, nemal preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke, t.j. dohodu
sporových strán o prenechaní pôžičky vo výške 700,00 € žalovanému a záväzku žalovaného vrátiť
dňa 01.02.2018 požičané pôžičku žalobkyni. Za takéhoto skutkového stavu súd dospel k záveru, že sa
žalobkyni nepodarilo preukázať právny dôvod platby zo dňa 02.01.2018 zaslanej na účet žalobcu.

15. Žalovaný svoju procesnú obranu postavil na započítacej námietke vo výške žalovanej istiny a
hmotnoprávnej námietke, v zmysle ktorých si žalobkyňa v rozpore s dobrými mravmi domáha zaplatenia
žalovanej sumy napriek nevyplateniu čiastky 24 300,00 € žalovanému, pričom žalovaný sumu 700,00 €
zaslanú mu na účet považoval za prvú splátku protihodnoty dohodnutej ťarchy a z prevodu vlastníctva
k bytu, v ktorom mu žalobkyňa podľa jeho tvrdenia neumožnila bývať, v čiastke 25 000,00 €. V
súvislosti s uvedenou procesnou obranou žalovaného súd musí poukázať na skutočnosť, že v zmysle

čl. V. ods. 4 Darovacej zmluvy zo dňa 11.02.2008 nedošlo k platnému zriadeniu vecného bremena a
to jednak z dôvodu nedodržania kvalifikovanej písomnej formy zmluvy o zriadení vecného bremena,
ktorá v zmysle § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) vyžaduje úradné osvedčenie podpisu povinného v
prípadevznikuvecnéhobremena,akoajvdôsledkunenaplneniaďalšejzákonomstanovenejpodmienky

vyžadovanej v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik vecného bremena a to vkladu
vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalovanému v zmysle citovaného zmluvného ustanovenia
nevzniklo vecné právo v podobe vecného bremena zodpovedajúcemu právu doživotného užívania bytu,
nanajvýš možno hovoriť o zmluvnom (obligačnom) záväzku žalobkyne strpieť jeho doživotné bezplatné
bývanie v darovanom byte. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať ani existenciu ním tvrdenej

ústnej dohody o vyplatení protihodnoty dohodnutej ťarchy vo výške 25 000,00 €, ktorá v zmysle jeho
tvrdenia mala zahŕňať aj protihodnotu z prevodu vlastníctva k bytu, čo je v prípade darovacej zmluvy, ako
bezodplatnejzmluvy,pojmovovylúčené.Vkonaníniejesporné,žežalovanýbyt,ktorýdarovalžalobkyni,
neobýval od 27.06.2017, kedy došlo k porušeniu zmluvného záväzku žalobkyne umožniť žalovanému
bezodplatné bývanie. Započítaciu námietku žalovaný v konaní vzniesol v podaní doručenom súdu

23.07.2019.Hocisainterpretáciesporovýchstránohľadnetejtoprávnejskutočnostilíšia(poľažalobkyne
išlo o dobrovoľný odchod a podľa žalobcu bol vyhodený z bytu) žalovanou včas vznesená námietka
premlčania, v dôsledku uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, spôsobila zánik súdnej
vymáhateľnosti či už prípadného nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj jeho
prípadnéhonárokunanáhraduškody,súdnepovažovalzapotrebnéahospodárnevykonávanieďalšieho

dokazovania na preukázania dôvodu nevykonávania predmetného oprávnenia žalovaným. Z uvedených
dôvodov súd vyššie uvedenú započítaciu ako aj hmotnoprávnu námietku žalovaného považoval za
nedôvodné.

16. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza

bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov, pričom primárnou
funkciou inštitútu bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy
vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované
ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Vzhľadom k tomu, že žalovaný, plnením bez právneho dôvodu (platobným príkazom žalobkyne
zo dňa 02.01.2018), získal na úkor žalobkyne majetkový prospech vo výške 700,00 €, čím sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil, pričom v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaný svoju povinnosť vydať
žalobkyni na jej úkor získané bezdôvodné obohatenie splnil, resp. že by tento jeho záväzok zanikol

iným spôsobom než splnením, súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej v plnom rozsahu.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.18. Žalovaný sa ako dlžník žalobkyne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku
čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi

úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba
od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže Občiansky zákonník pri nároku na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia nestanovuje splatnosť nároku veriteľa, vzťahuje na splatnosť
tohto práva § 563 Občianskeho zákonníka a veriteľ je povinný v záujme determinovania splatnosti
vlastnej pohľadávky požiadať dlžníka o plnenie. V deň nasledujúci po takejto žiadosti je dlžník

povinný plniť a v prípade márneho uplynutia danej lehoty sa na ďalší deň dostáva do omeškania.
Žalobkyňa žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzvala len nedatovanou SMS, ktorú
priložila k žalobe, iný dôkaz o doručení výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu
nepredložila. Vzhľadom k tomu, nedatovaná SMS nepreukazuje doručenie tohto jednostranného
právneho úkonu žalobkyne žalovanému, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom
zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe je deň po doručení tejto žaloby žalovanému, t.j. 18.07.2019.

Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňa 19.07.2019 platila základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške vo výške 5,00 % ročne zo sumy zo sumy 700,00 € od 19.07.2019 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255

ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní neúspešné len v nepatrnej časti uplatneného príslušenstva a v
zostávajúcej časti dosiahla plný úspech, a preto jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.