Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/199/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213767
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6414213767.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci

žalobcu: WERCOM GROUP, s.r.o., so sídlom Vlkanovská cesta 2, Vlkanová, IČO: 36 629 065,
zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181,
proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Úrad geodézie kartografie a katastra SR, so sídlom
Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanou02.12.20142sižalobca uplatnilvočižalovanémunároknazaplateniesumy2117,52

€ spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 117,52 € odo dňa 08.10.2014 do zaplatenia
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Žalobca sa tiež domáhal náhrady
trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.

2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný je v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra. Žalovaný je orgán konajúci

v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci v oblasti štátnej
správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto orgánu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Orgánom verejnej moci, ktorého postupom vznikla
navrhovateľoviškodajebývaláSprávakatastraBanskáŠtiavnica,Križovatka4,96901BanskáŠtiavnica
(ďalej len „správa katastra“), ktorá vykonala chybný zápis, resp. zápis duplicitného vlastníctva ohľadne
parcely W. Č.. XXX na liste vlastníctva XXX. Postupom podľa § základe § 15 zákona č. 514/2003
Z.z. žalobca nebol odškodnený. Žalobca svoje vlastnícke právo k vtedajšiemu pozemku evidovanému

ako M.-N. pare. č. XXXX o výmere 387m2 záhrady, nadobudol v súlade s právnymi predpismi, a
to kúpnou zmluvou od predchádzajúceho vlastníka (C. V. a C. R.), pričom predchádzajúci vlastník
vlastníctvo nadobudol v dôsledku dedičského rozhodnutia notárskeho úradu JUDr. Jany Nirházovej,
Skuteckého 30, 974 01, a to Osvedčenia o dedičstve č.k. 24D/476/2010 zo dňa 12.10.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť. Rovnako tak sa Žalobca vopred oboznámil okrem tohto dokumentu aj s
výpisom LV č. XXX, k.ú V. Š.Z.. Využil teda všetky dostupné údaje katastra, vrátane katastrálnej
mapy a tohto vlastného zisťovania. Žalobca bol po celý čas dobromyseľný riadny držiteľ, vedomý si

svojho vlastníctva riadne zapísaného na liste vlastníctva, postupoval nielen s bežnou obozretnosťou
kupujúceho pri nadobúdaní svojho vlastníckeho práva, ale dokonca s nadštandardnou, pretože mal k
dispozícii vedomosti aj o predchádzajúcich vlastníkoch, úradných rozhodnutiach (dedičské konanie),
výpisy listov vlastníctva, z ktorých nijakým spôsobom nevyplývala žiadna pochybnosť o existencii aoprávnenosti svojho vlastníckeho práva alebo predchádzajúcich vlastníkov. Žalobca za prevod riadne
zaplatil kúpnu cenu, a preto ho prekvapilo, keď napriek vyššie uvedeným skutočnostiam začalo súdne
konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom, kde jeho vlastnícke právo spochybňovali tretie osoby.

Žalobca v zmysle formálnej publicity údajov katastra nehnuteľností zistil, že predmetná parcela je
zapísanáv registriM.-N.,zčohovzmysleustanovenia§70ods.2zákonač.162/1995Z.z.katastrálneho
zákona vyplynulo, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Žalobca
vzhľadom k tvrdenej situácii žalobcami v súdnom konaní 6C/151/2011 požiadal o stanovisko Správu
katastra Banská Štiavnica, ktorá uviedla, že sa jedná o duplicitné vlastníctvo a že jediným možným

riešením je súdne rozhodnutie. So zreteľom na tieto skutočnosti žalobca vo svojej réžii vykonal ďalšie
zisťovanie prostredníctvom archívnych dokumentov a informácií od pôvodných vlastníkov, nakoľko je
zrejmé, že sa jedná o závažný zásah do najvyššieho majetkového práva, ktorým je vlastnícke právo.
V prejednávanej veci rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom tak, že určil vlastnícke právo
v prospech žalobcov, čím došlo k strate nadobudnutého vlastníckeho práva žalobcu v tomto konaní.
Ten sa voči rozsudku odvolal, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok prvého stupňa potvrdil,

nakoľko mal za to, že pochybil orgán štátnej správy. Je teda zrejmé, že žalobca, ktorý nijako nepochybil,
postupoval v súlade so zákonom a dôvody uvádzané odporcom v jeho vyjadrení z 24.09.2014 sú
účelové,scieľomvyhnúťsaplneniu.Žalovanýnielenženárokaničiastočneneuspokojil,jehokonštrukcie
zakladajú absolútnu nevymožiteľnosť práva pre poškodeného a absentujú od princípu právnej istoty.
Vyššie uvedené jednoznačne potvrdilo pochybenie Správy katastra pri evidencii nehnuteľností, v

dôsledku čoho vznikla žalobcovi ujma v majetkovej sfére. Celková výška škody činí 2 117,52 €
( 31.08.2010 - 6,50 € koly; 31.10.2010 - 94,61 € notár; 30.11.2010 - 52,50 € kolky; 05.04.2011 - 72,50
€ výpis z OR, návrh na vklad; 15.10.2012- 99,50 € súdny poplatok; 885,84 € - vlastné trovy konania;
148,72 € - náhrada trov rozsudok KS BB, 757,35 - náhrada trov rozsudok OS ZH), ktorú žalobca vynaložil
v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva a vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti parcely M.-N. č. XXXX

záhrada o výmere 387 m2, v k.ú. V. Š.. Nebyť nesprávneho úradného postupu, tak by nevynaložil ani
jedno euro z vyššie uvedeného, nakoľko v konečnom dôsledku celá záležitosť pre neho znamenala len
stratu času, ujmu v majetkovej sfére a tiež nevyčíslenú ujmu na ušlom zisku, kedy sa vedenie spoločnosti
muselo zaoberať touto záležitosťou namiesto obchodných aktivít a ďalšieho rozvoja firmy. Taktiež sa
žalobca musí domáhať vrátenia kúpnej ceny, ktorú zaplatil predávajúcemu ako vtedy evidovanému

predošlému vlastníkovi, čo je predmetom samostatného konania voči predávajúcemu, pričom sa tak
opätovne jedná o zbytočné súdne konanie. Keďže k nesprávnemu úradnému postupu objektívne došlo,
tento stav nebol odstránený ďalšou činnosťou orgánu, treba mať na zreteli, že nezákonný stav trval až
do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/406/2012-99. Potom plynutie
premlčacej lehoty jednoznačne nemôže začať skôr, ako od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože

až tento bol spôsobilý zmeniť údaje zapísané v katastri nehnuteľností. O škode sa teda navrhovateľ
dozvedel až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, preto podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. nárok nemôže byť ani premlčaný. Správa katastra Banská Štiavnica zapisujúca vlastnícke právo
právneho predchodcu navrhovateľa v roku 2010 v dôsledku dedičského konania mala na duplicitu prísť
z úradnej moci a mala odmietnuť vykonať záznam a postupovať s ohľadom na § 59 ods. 1 písm. a)

zákona č. 162/1995 Z.z..

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.02.2015 uviedol, že je toho názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Z listín vzťahujúcich sa k žalobe vyplýva, že k nesprávnemu úradnému postupu orgánu štátu malo
dôjsť pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. a teda uplatňovaný nárok je potrebné

posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb. K nesprávnemu úradnému postupu došlo v roku 1987. Ak k
pochybeniu orgánu verejnej moci došlo v roku 1987, je zjavné, že právo na náhradu škody spôsobenej
namietaným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci je premlčané. Vzhľadom k tejto
skutočnosti vzniesol námietku premlčania. Žalovaný zároveň považoval za potrebné poznamenať, že
námietku premlčania vznáša len z opatrnosti, pretože podľa neho nie sú splnené podmienky pre vznik

práva na náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.
Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že len rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14Co/406/2012 bol spôsobilý zmeniť údaje zapísané v katastri. V tomto smere poukázal na skutočnosť,
že evidenciu duplicity vlastníctva v katastri nehnuteľností je možné odstrániť aj dohodou o urovnaní. V
prípade uzatvorenia dohody o urovnaní by navrhovateľovi nevznikla škoda v podobe trov konania, či

už vlastných alebo nahradených trov konania úspešných navrhovateľov. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry slovenských súdov ani dobrá viera osoby, v prospech ktorej
bol vykonaný zápis práva do katastra, nemôže konvalidovať absenciu vlastníckeho práva osoby, ktorá
nehnuteľnosť „prevádzala“ a teda vykonanie zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vtakomto prípade nemá konštitutívne následky. Pokiaľ ide o uplatňovanie práva na náhradu škody, ktorú
majú predstavovať suma zaplateného správneho poplatku a suma zaplateného súdneho poplatku, je
potrebné zdôrazniť, že splnenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu z oblasti verejného práva

nie je škodou výmysle zákona č. 58/1969 Zb. - k takémuto záveru dospel Najvyšší súdu Slovenskej
republiky napríklad v rozsudku zo dňa 29.03.2007, sp. zn. 3Cdo 32/2007, ktorý bol publikovaný v Zbierke
stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č. 28/2008. Keďže platenie správnych poplatkov a platenie
súdnych poplatkov upravujú predpisy verejného práva, suma zaplateného správneho poplatku ani suma
zaplateného súdneho poplatku nie je škodou podľa zákona č. 58/1969 Zb. Čo sa týka výšky úrokov

z omeškania, žalovaný poznamenal, že v prípade uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej
orgánom štátu pri výkone verejnej moci sa výška úrokov z omeškania určuje podľa Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa

§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.02.2017 uviedol, že ak by aj pripustili že protiprávny stav nastal
v roku 1987, tento stav trval až do právoplatného skončenia konania sp. zn. 6C/151/2011. Teda je

zrejmé, že protiprávny stav bol trvajúci, nedošlo k jeho náprave, ale bolo potrebné zhodnutie súdu.
Dodal, že nesprávny úradný postup, hoci jeho počiatky môžu siahať do roku 1987, pretrval a bol
„potvrdený“ aj ďalšími úkonmi Správy katastra Banská Štiavnica, nakoľko tak, ako bolo uvedené v
žalobe, došlo k zapísaniu Osvedčenia o dedičstve 24D/476/2010 z 12.10.2010, ktoré uvedený stav
údajov katastra potvrdilo. Preto u žalobcu nemožno vôbec argumentovať, že vznesená námietka

premlčania je nedôvodná. Žalobca nebol účastníkom iného katastrálneho konania, než konania o
povolení vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech. Potom nesprávny úradný postup možno vidieť len
vtedy, keď mu bolo doručené právoplatného rozhodnutie civilného súdu v konaní o určení vlastníckeho
práva - teda v uvedenom konaní 6C tunajšieho súdu v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici. Nárok na náhradu škody sa nemôže premlčať pred samotným vznikom škody.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.03.2017 naďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že len rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/406/2012 bol spôsobilý zmeniť údaje zapísané v
katastri. V tomto smere odporca poukazuje na skutočnosť, že evidenciu duplicity vlastníctva v katastri
nehnuteľností je možné odstrániť aj dohodou o urovnaní. Možnosť uzatvorenia dohody za účelom

odstránenia spornosti vlastníctva nehnuteľnosti (t. j. dohody o urovnaní) vyplýva napríklad aj z § 36a
katastrálneho zákona. V prípade uzatvorenia dohody o urovnaní by navrhovateľovi nevznikla škoda
v podobe trov konania, či už vlastných alebo nahradených trov konania úspešných navrhovateľov.
Neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne právne následky a to ani v prípade, že na jeho základe
bolo vydané rozhodnutie o povolení vkladu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1 Cdo 96/95). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky výslovne konštatoval, že „na základe
absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť

viac práv, ako má sám.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010-11).
Žalobcovi teda muselo byť s prihliadnutím na vyššie uvedenú súdnu prax zrejmé, že v spore o určenie
vlastníckeho práva, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 6C/151/2011,
nemôže byť úspešný. Ak napriek tejto skutočnosti navrhovateľ neuznal vlastnícke právo skutočných
vlastníkov, ale pokračoval v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom a podal

aj odvolanie, musí znášať následky s tým spojené a to vrátane povinnosti znášať trovy konania (či už
vlastné alebo trovy konania iného účastníka súdneho konania), pretože bolo zjavné, že v konaní bude
neúspešný. K takémuto záveru je potrebné dospieť aj vo vzťahu k zaplatenému súdnemu poplatku za
odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom, keďže odvolanie zjavne nemohlo byť v
predmetnej právnej veci úspešné.

7. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 17.05.2018 sporové strany zotrvali na svojich písomných
vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom na údaje v katastri nehnuteľností žalobca
pristúpil k uzavretiu kúpnych zmlúv a vynaložil náklady, ktoré považuje za škodu. Za škodu ich považujez toho dôvodu, že nebyť nesprávneho úradného postupu, v dôsledku ktorého dochádzalo k evidencii
predmetnej nehnuteľnosti, či už na poručiteľa alebo jeho dedičov resp. aj na neho samotného, nebol
by mu vznikol žiadny z výdavkov v celkovej súhrnnej sume 2 117,52 €. Bol toho názoru, že pri sume

2 117,52 € existuje jednoznačná bezprostredná príčinná súvislosť medzi vznikom týchto nákladov a
nesprávnou evidenciou vlastníckeho práva bývalou Správou katastra v k.ú. V. Š., kedy bolo zapísané
vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu v r. 2010, ako výsledok nesprávneho úradného postupu.
Žalobca vylúčil akýkoľvek svoj iný postup a ani opätovne by nepostupoval inak Ak by bola na LV
poznámka o duplicite postupoval by pri kúpe inak. Žalovaný naďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu a

mal za to, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť. Rozsudok o určení práva
k nehnuteľnosti nebol práve tou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala vznik škody, pretože duplicitné
vlastníctvojemožnériešiťajdohodouanielenrozsudkomsúdu,t.z. ksúdnemukonaniuvôbecnemuselo
dôjsť. Naďalej zotrvávala na názore, že tu neexistuje priama bezprostredná a príčinná súvislosť, ktorá
by odôvodňovala uplatnený nárok na náhradu škody.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 02.12.2014, výpisom
žalobcu z Obchodného registra, Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 10.04.2014,
vyjadrením k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.09.2014, faktúrou
č. 1010190, dokladmi o zaplatení poplatkov, faktúrou č. 1010236, príjmový doklad o zaplatení sumy
94,55 €, faktúrou č. 1010245, dokladmi o zaplatení kolkových známok, faktúrou č. 1011064, dokladom

o zaplatení kolkových známok, potvrdením o platení, Uznesením tunajšieho súdu 6C/151/2011-91
faktúrou č. 1012280, Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/406/2012-99, kópiou
rukou písaného textu, Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom 6C/151/2011-70, výpisom z LV č.
XXX k.ú. V. Š., čiastočným výpisom z LV č. XXX k.ú. V. Š., výpisom z LV č. XXX k.ú. V. Š., rozhodnutím
Správy katastra Banská Štiavnica z 10.03.2011, plnomocenstvo právneho zástupcu žalobcu zo dňa

10.04.2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 02.02.2015, vyjadrením žalobcu k podaniu žalovaného zo
dňa 20.02.2017, vyjadrením žalovaného zo dňa 06.03.2017, pripojeným súdnym spisom 6C/151/2011
tunajšieho súdu, poverením zo dňa 09.05.2018, zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z odpovede Správy katastra Banská Štiavnica č. RSK/00276/2011-000804 zo dňa 17.05.2011 (č.1.25

spistunajšiehosúdu6C/151/2011)súdzistil,ževroku1986vlastníkL.F.kúpnouzmluvou,registrovanou
bývalým štátnym notárstvom pod č. E. X.XX/XX, odpredal rodinný dom s priľahlými pozemkami, okrem
iného i parc. W. č. XXX, záhrada o výmere 981 m2 v celosti, k.ú. V. Š.. Zápis bol vykonaný pol. VZ XX/XX
na LV č. XXXX s chybou - parcela W. č. XXX zostala evidovaná na pôvodnom LV č. XXX, napriek tomu,
že mala byť zapísaná na nových vlastníkov na LV č. XXXX. Po ZMVM v r. 1988 bola časť pôvodnej W.

parcely č. XXX prevzatá pol. VZ XXX/XX ako identická parcela č. XXXX - záhrada o výmere 387 m2
na LV č. XXX a zostatok výmery ostal neidentický. Neidentický zostatok pôvodnej W. parc. č. 301 bol
prevzatý pri vyhotovovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v r. 2003 pod pol. VZ XXXX/
XX na LV č. XXXX v prospech vlastníkov v zmysle zmluvy R I. 56/86 ako E-KN parc. č. XXX/X záhrada o
výmere 605 m2 a W.-M. parc. č. 301/2 - záhrada o výmere 19 m2. Tento zápis bol ešte dotknutý pol VZ

XXX/XXXX, kde išlo len o zápis geometrického plánu v prospech evidovaných vlastníkov. N.- M. parc.
č. XXXX, zapísanú na LV č. XXX v dedičskom konaní nadobudla C. V., čo bolo pol. VZ XXXX/XXXX
vyznačené na LV a následne túto parcelu predala WERCOM GROUP s.r.o. a pol. VZ XXX/XXXX bola
zapísaná na ich LV č. XXXX. Evidentne došlo k duplicite vlastníctva. W. parc. č. XXX zostala zapísaná
na LV č. XXX, hoci v skutočnosti bola predmetom prevodu a zmluva bola riadne registrovaná bývalým

štátnym notárstvom v roku 1986. Parcela napriek tomu zostala zapísaná na pôvodného vlastníka, tento
ju však v čase svojej smrti nevlastnil, teda nemala byť následne predmetom dedenia a ďalšieho predaja.
Duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej časti je nesporne takou skutočnosťou, ktorá
bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou. Keďže Správa katastra Banská Štiavnica nie je kompetentná riešiť
tento stav, odporúčame Vám uzavretie dohody alebo podanie návrhu na určenie práva k nehnuteľnosti

na súd.
8. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 6C/151/2011-70 zo dňa 26.06.2012 určil, že N. parcela
č. XXXX záhrada o výmere 387 m2 vedená na LV č. XXXX pre k. ú. V. Š. patrí v podiele 1/2 do vlastníctva
navrhovateľa v 2. rade W. C., O.. XX.X.XXXX, bytom V. Š., M. XXX/X a v podiele 1/4 do dedičského
konania po neb. L. C., O.. XX.X.XXXX a zomretom dňa X.X.XXXX, po ktorom bolo vykonané dedičské

konanie pod sp. zn. 10D/597/2005 a v podiele 1/4 do dedičstva po neb. X. C., rod. K., nar. XX.X.XXXX
a zomretej XX.X.XXXX, po ktorej prebieha dedičské konanie pod sp. zn. 12D/279/2011. Odporcovi
bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 757,35 €. Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ženavrhovateľ v 2. rade a jeho právni predchodcovia neb. L. C. a neb. X. C., rod. K. nadobudli sporné
nehnuteľnosti v roku 1985 od vlastníka L. F. na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým štátnym
notárstvom pod číslom R C. XX/XX. Rovnako je nesporné, že zápis bol vykonaný pol. VZ XX/XX na LV

č. XXXX s chybou a parcela W. č. XXX zostala evidovaná na pôvodnom LV č. XXX, napriek tomu, že
mala byť zapísaná na nových vlastníkov na LV č. XXXX. Evidentne došlo k duplicite vlastníctva W. P.. č.
XXX, ktorá zostala zapísaná na LV č. XXX, hoci v skutočnosti bola predmetom prevodu a zmluva bola
riadne registrovaná bývalým štátnym notárstvom v roku 1986. Parcela napriek tomu zostala zapísaná na
pôvodného vlastníka, tento ju však v čase svojej smrti nevlastnil, teda nemala byť následne predmetom

dedenia a ďalšieho predaja.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 14Co/406/2012-99 zo dňa 11.12.2012 právoplatným
dňa17.12.2012avykonateľnýmdňa21.12.2012rozsudokOkresnéhosúduŽiarnadHronomrozsudkom
č.k. 6C/151/2011-70 zo dňa 26.06.2012 potvrdil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom
trovy konania vo výške 148,72 €. Zhodne so súdom prvého stupňa mal aj krajský súd za preukázané,

že návrh navrhovateľov je v celom rozsahu dôvodný. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že
navrhovateľ v 2/ rade a právni predchodcovia nebohý L. C. a nebohá X. C. rod. K. nadobudli sporné
nehnuteľnosti v roku 1985 od vlastníka L. F. na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalým štátnym
notárstvom pod č. RI XX/XX. Zápis bol vykonaný pod položkou VZ XX/XX na LV XXXX s chybou a
parcela č. XXX zostala evidovaná na pôvodnom liste vlastníctva č. XXX napriek tomu, že mala byť

zapísaná na nových vlastníkov na LV č. XXXX. Došlo tým k duplicite vlastníctva W. parc. č. XXX, ktorá
zostala zapísaná na LV č. XXX, hoci v skutočnosti bola predmetom prevodu a zmluva bola riadnym
spôsobom aj registrovaná. Pokiaľ potom predmetnú parcelu získali právni nástupcovia po L. F. tak treba
poukázať na to, že získali niečo, čo ich právni predchodca v čase svojej smrti už nevlastnil, čím následne
predmetná nehnuteľnosť nemala byť predmetom dedenia a ďalšieho predaja. Ak právny nástupca po L.

F. k predmetnej parcele neplatne nadobudol vlastnícke právo nemohol ho ďalej platne prevádzať. Takýto
právny úkon treba považovať za absolútne neplatný

10. Žiadosťou zo dňa 10.04.2014 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom. Žalovaný vo vyjadrení k

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.09.2014 žalobcovi oznámil, že
jeho žiadosti o náhradu škody nevyhovuje.

11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto

ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov

odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred

štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným

postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§22ods. zákonač.58/1969Zb.,právonanáhraduškodypodľatohtozákonasapremlčízatriroky

odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody
zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa,
keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda;

to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

12. Súd v prvom rade skúmal základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú neprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými sú: a) alebonesprávny úradný postup orgánu štátu, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom.

13.Zobsahužalobysúddospelkzáveru,ženárokžalobcunanáhraduškodyjeuplatnenýprenesprávny
úradný postup Správy katastra Banská Štiavnica - duplicitnú evidenciu vlastníctva k parcele W.-
M. Č.. XXX zapísanej na LV č. XXX v k.ú V. Š.. Pri nesprávnom úradnom postupe môže ísť o
akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo
v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho

orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Je
nesporné, že prvotnou príčinou duplicitnej evidencie vlastníctva bolo nesprávne úradné rozhodnutie z
roku 1987 - chybný zápis vykonaný pod pol. VZ XX/XX na LV č. XXXX, v dôsledku ktorého parcela
EN č. XXX zostala evidovaná na pôvodnom LV č. XXX, napriek tomu, že mala byť zapísaná na nových
vlastníkov na LV č. XXXX. Správa katastra Banská Štiavnica zapisujúca vlastnícke právo právneho
predchodcu žalobcu v roku 2010 v dôsledku dedičského konania (dedičského rozhodnutie notárskeho

úradu JUDr. Jany Nirházovej, Skuteckého 30, 974 01, a to Osvedčenia o dedičstve č.k. 24D/476/2010
zo dňa 12.10.2010) na duplicitu vlastníckeho práva neprišla, vykonať záznam jeho vlastníckeho práva
neodmietla a chybu v katastrálnom operáte postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995
Z.z.. neodstránila. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenšíchpodrobností,trebasprávnosťúradnéhopostupuposudzovaťizhľadiskaúčelu,kdosiahnutiu

ktoréhopostupštátnehoorgánusmeruje.Nato,abykatasternehnuteľnostíslúžiljehozákladnémuúčelu,
s dôrazom na posilňovanie materiálnej publicity katastra, musia byť skutočnosti o nehnuteľnostiach,
vlastníkoch, iných evidovaných osobách a právach k nehnuteľnostiam zodpovedne a pravdivo v katastri
zaznamenané a zistené chyby spoľahlivo v súlade so zákonom odstránené. Hodnovernosť a záväznosť
údajov katastra (tzv. materiálna publicita katastra) nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku,

pričom opak sa môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave
chyby v katastrálnom alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti. Správa
katastra Banská Štiavnica na existenciu duplicity vlastníckeho práva neprišla ani pri povolení vkladu
vlastníckeho práva žalobcu k pozemku N.-M. parc. č. XXXX k.ú. V. Š.. Duplicitu evidencie vlastníckeho
práva Správy katastra Banská Štiavnica potvrdila až v odpovedi č. RSK/00276/2011-000804 zo dňa

17.05.2011. Vzhľadom k tomu, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v duplicitnej
evidencii nehnuteľností v katastri nehnuteľností trvajúcej od roku 1987 do roku 2012 objektívne došlo,
tento stav nebol odstránený ďalšou činnosťou Správy katastra Banská Štiavnica a nezákonný stav trval
až do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/406/2012-99, súd mal za
to, že v konaní bola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu Správy katastra Banská

Štiavnica.

14. Ako druhou otázkou sa súd zaoberal otázkou vzniku škody na strane žalobcu. Škodou podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a ušlý zisk. Pri definícii pojmu škody
je potrebné na daný prípad aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy § 442 Občianskeho

zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
žalobcu, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam, v čom
konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi
konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne, sa zisťuje príčinná

súvislosť. V dôsledku pochybenia Správy katastra Banská Štiavnica spočívajúce v duplicitnej evidencii
nehnuteľností mala žalobcovi vzniknúť ujma v majetkovej sfére - škoda vo výške 2 117,52 €, ktorú
tvoria náklady (31.08.2010 - 6,50 € koly; 31.10.2010 - 94,61 € notár; 30.11.2010 - 52,50 € kolky;
05.04.2011 - 72,50 € výpis z OR, návrh na vklad; 15.10.2012- 99,50 € súdny poplatok; 885,84 € -
vlastné trovy konania; 148,72 € - náhrada trov rozsudok KS BB, 757,35 - náhrada trov rozsudok OS

ZH), ktoré mal žalobca vynaložiť v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva a vlastníctvom predmetnej
nehnuteľnosti parcely M.-N. č. XXXX záhrada o výmere 387 m2, v k.ú. V. Š.. Žalobca tvrdil, že nebyť
nesprávneho úradného postupu Správy katastra Banská Štiavnica, tak by žalobca vyššie uvedené
náklady nevynaložil. Nakoľko v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 32/2007 plnenie povinností, ktoré
vyplýva z predpisu spadajúceho do oblasti verejného (daňového) práva, nemôže byť škodou v zmysle

zákona č. 58/1969 Zb., nemôže byť škodou ani pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom posudzovanej v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Z uvedeného dôvodu súd dospel k
záveru, že súdne a správne poplatky zaplatené žalobcom v celkovej výške 321,00 € (31.08.2010 - 6,50 €
koly; 30.11.2010 - 52,50 € kolky; 05.04.2011 - 72,50 € výpis z OR, návrh na vklad; 15.10.2012- 99,50 €súdny poplatok), ktorých úhradou došlo k splnenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov verejného práva,
nemožno považovať za škodu spôsobenú vyššie konštatovaným neprávnym úradným postupom Správy
katastra Banská Štiavnica.

15. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s
nesprávnym úradným postupom. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav

(následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Žalobca svoje vlastnícke právo k vtedajšiemu
pozemku evidovanému ako N.-M. parc. č. XXXX o výmere 387 m2 záhrady, nadobudol v súlade s
právnymi predpismi, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 07.02.2011 od predchádzajúceho vlastníka (C. V.)
zapísaného na LV č. XXX, k.ú V. Š.. Žalobca sa pre uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy oboznámil s

výpisom z LV č. XXX, k.ú V. Š. na ktorom zápis vlastníckeho práva svedčal predávajúcim a využil všetky
dostupné údaje katastra, vrátane katastrálnej mapy a keďže v zmysle formálnej publicity údajov katastra
nehnuteľností, sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak, pristúpil k uzatvorenie
kúpnej zmluvy. Napriek tomu bolo v súdnom konaní, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
rozsudkom č.k. 6C/151/2011-70 zo dňa 26.06.2012 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 14Co/406/2012-99 zo dňa 11.12.2012 právoplatným dňa 17.12.2012 a vykonateľným dňa
21.12.2012 určené, že pozemok N.-M. parcela č. XXXX záhrada o výmere 387 m2 vedená na LV č.
XXXX pre k.ú. V. Š. patrí do vlastníctva iných osôb. V zmysle tvrdení žalobcu, tento vzhľadom na údaje
v katastri nehnuteľností pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy a vynaložil náklady, ktoré považuje za škodu.
O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah

príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 130/2010). Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009). Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností
danej veci je zrejmé, že nesprávny úradný postup Správy katastra Banská Štiavnica spočívajúci v
duplicitnej evidencii nehnuteľností, ktorá mala za následok, že osoba, od ktorej žalobca predmetný

pozemok kupoval, bola v katastri nehnuteľností neprávne vedená ako jeho vlastník, bol významným
článkom reťazca príčin a následkov, napriek tomu však zmenšenie majetku žalobcu nebolo spôsobené
priamo týmto neprávnym úradným postupom. Rozhodujúcou okolnosťou, ktorá mala za následok
zmenšenie majetku žalobcu bola skutočnosť, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť nenadobudol od
vlastníka, ale ju nadobudol na základe absolútne neplatného právneho úkonu od osoby, ktorá na neho

previedla práva, ktoré sama nemala. Táto skutočnosť mala za následok, že žalobca nenadobudol
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, prehral súdny spor týkajúci sa určenia vlastníckeho práva
k nej, pričom pôsobila bez ohľadu na duplicitný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.
Vzhľadom na toto nie priame ale sprostredkované pôsobenie nesprávneho úradného postupu dospel
súd k záveru, že v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi neprávnym úradným postupom

a žalobcom deklarovanou škodou. Navyše podstatnú časť žalobcom uplatňovanej škody tvoria trovy
súdneho konania, v ktorom žalobca pokračoval aj potom, ako mu bolo Správou katastra Banská
Štiavnica oznámené, že ide duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a predmetná parcela
zostala zapísaná na pôvodného vlastníka, tento ju však v čase svojej smrti nevlastnil, teda nemala byť
následne predmetom dedenia a ďalšieho predaja

16. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko k
súčasnému splneniu všetkých podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup vpredmetnej veci nedošlo. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná
táto zodpovednosť, súd žalobu zamietol.

17. Na záver súd poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku žalovaným dôvodne vznesenej námietky
premlčania žalobou uplatneného nároku na náhradu škody považoval nárok na zaplatenie škody vo
výške 226,11 € (31.08.2010 - 6,50 € koly; 31.10.2010 - 94,61 € notár; 30.11.2010 - 52,50 € kolky;
05.04.2011 - 72,50 € výpis z OR, návrh na vklad) za premlčaný. Žalovaný sa o škode spočívajúcej

v týchto vynaložených nákladoch dozvedel z odpovede Správy katastra Banská Štiavnica č.
RSK/00276/2011-000804 zo dňa 17.05.2011, z ktorej vyplýva, že evidentne došlo k duplicite vlastníctva
a duplicitný zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo jej časti je nesporne takou skutočnosťou,
ktorá bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1

CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, nárok na ich náhradu si v konaní neuplatňoval, a preto
súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.