Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/280/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202618
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:0018202618.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: S. C.,
R.. XX.X.XXXX, D. D., A. X, zast. Studio Legale, s.r.o., IČO: 36 811974, so sídlom Mostová 2,
Bratislava, proti žalovanej: N.. J. F., R.. XX.XX.XXXX, D. D., Š. XX, zast.: Kanisová & Kanis, Advokátska
kancelária, s.r.o. IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.
novembra 2019 č.k. 42C 18/2018-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania z m e ň u j e tak,
že žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po späťvzatí žaloby žalobkyňou, žalovanej priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100% o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. Zrušil uznesenie Okresného súdu
BratislavaVzodňa17.1.2018č.k.49C70/2017-127.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§

262 ods. 1,2 a § 256 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez relevantného
právneho dôvodu, čím procesne zavinil zastavenie konania. Nariadené neodkladné opatrenie podľa §
336 ods. 4 a § 335 ods. 1 CSP zrušil.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá
ho žiadala v tejto napadnutej časti zmeniť a žiadnej zo sporových strán nepriznať nárok na náhradu

trov konania. Dôvodila tým, že pred začatím pojednávania nariadeného na deň 18.6.2019 žalovaná
uviedla, že v prípade, ak vezme žalobu späť, ataky z jej strany na ňu prestanú, z ktorého dôvodu aj
podaním zo dňa 20.6.2019 vzala žalobu späť a požiadala o zastavenie konania a žiadnej zo sporových
strán nepriznať nárok na náhradu trov konania. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že
vzala žalobu späť bez relevantného právneho dôvodu a že zavinila zastavenie konania. Poukázala na
uznesenie NS SR z 25.10.2010 sp. zn. 3Sžo 225/2010 s tým, že otázku, či išlo o dôvodne podanú

žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania
žalovaného k požiadavkám žalobcu, t.j. či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie. Uviedla,
že podanou žalobou na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy sa domáhala upustenia
od neoprávnených zásahov žalovanej do jej osobnostných práv, a teda otázka dôvodnosti podania
predmetnej žaloby je podľa nej nesporná. Výsledok správania sa žalovanej-prísľub zastavenia atakov,
predstavuje jej primárnu požiadavku. Z dôvodu takéhoto správania sa žalovanej vzala tak dôvodne

podanú žalobu späť, nakoľko mala za to, že dosiahla účel ňou sledovaný.3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) preskúmal vec v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania bez pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie

znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená
rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto

rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Platí, že ak sa pre správanie
žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania,
pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil
žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez

ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť,
že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

8. Pri zastavení sporového konania je preto pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie,
čiapokiaľáno,ktorázostránprocesnezavinila,žekonaniemuselobyťzastavené.Kritériumprocesného

zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani

procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej
judikatúre (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo 4/2010 zo 14.9.2011).

9. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného
práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska,
a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa
žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom
konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2014, sp.

zn. 7 M Cdo 1/2014). O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku
správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v
prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo
zastavenie konania, na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval
v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená

neskoršímsprávaním(konaním)žalovanéhobeztoho,abyoveci(meritórne)rozhodolsúd.Pritommedzi
správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca
právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ
bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť pre správanie druhého účastníka, nesmú ísť trovy konania
na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom

vyplýva,žeprizodpovedaníotázky,ktorýzúčastníkovzprocesnéhohľadiskazavinilzastaveniekonania,
je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a
dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovanéhov súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania
zavinil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2008, sp. zn. 3 M Cdo 3/2007).

10. Žalobkyňa sa svojou žalobou o ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy domáhala uloženia
povinnosti žalovanej písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne ju nekontaktovať, nakoľko pod tlakom udalostí a neustáleho kontaktovania zo strany
žalovanej sa jej zhoršil zdravotný stav a žalovaná svojim konaním negatívne ovplyvňuje kvalitu jej
života, a to jej ľudskú dôstojnosť, telesnú integritu a duševnú stabilitu, zasahuje do všetkých sfér jej

života. Žalovaná mala priamo kontaktovať jej rodinných príslušníkov a priateľov a osočovať ju pred nimi
a spôsobiť jej problémy aj u jej zamestnávateľa. Žalobou sa tak žalobkyňa domáhala, aby žalovaná
upustila od neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú
jej kvalitu života.

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe nepovažovala komunikáciu za tak závažnú, ako to popisuje

žalobkyňa a že žalobkyňa opomína viacero skutočností a súvislostí relevantných pre rozhodnutie
súdu a to najmä skutočnosti týkajúce sa jej vzťahu s manželom a vzťahu jej manžela a žalobkyne.
Cieľom kontaktovania žalobkyne z jej strany nebolo osočovanie, urážanie a vyhrážanie sa, ale snaha o
zachovanie rodiny a riešenie situácie, do ktorej sa aktuálne jej rodina dostala aj pričinením žalobkyne.

12. Na pojednávaní dňa 18.6.2019 žalovaná uviedla, že pokiaľ žalobkyňa vezme žalobu späť, ataky na
ňu z jej strany prestanú.

13. Žalobkyňa podaním zo dňa 20.6.2019 vzala svoju žalobu späť s poukazom na Zápisnicu o
pojednávaní zo dňa 18.6.2019 a na vyjadrenie žalovanej, že pokiaľ vezme žalobu späť, ataky z jej strany

na ňu prestanú. Žiadala konanie zastaviť a žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania
nepriznať.

14.Odvolacísúdsatakvzhľadomnavyššieuvedenénestotožnilsodôvodnenímsúduprvejinštancie,že
žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez relevantného právneho dôvodu, čím procesne zavinil zastavenie

konania, pretože k späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo na základe konania žalovanej, ktorého výsledok
zodpovedal tomu, čoho sa žalobkyňa svojim žalobným návrhom domáhala. Dôvodom späťvzatia žaloby
podanej žalobkyňou bolo správanie sa žalovanej v súlade so žalobnou požiadavkou žalobkyne, preto
bolo treba dospieť k záveru, že žalovaná zastavenie konania zavinila.

15. Keďže z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalovaná, nárok na náhradu trov konania
by vznikol žalobkyni, ktorá však náhradu trov konania nepožadovala a navrhla nepriznať nárok na
náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán, odvolací súd podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti trov konania zmenil tak, že žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko sa ich náhrady žalobkyňa vzdala, keď navrhla žiadnej zo sporových strán nárok na
náhradu trov konania nepriznať.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.