Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211212819
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4211212819.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň

JUDr. Renáty Pátrovičovej, a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 821 01 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného JUDr.
Jánom Mišurom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX F., a 2/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX O. XXX, o
zaplatenie sumy 2.824,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Komárno č. k. 15C/13/2012-280 zo dňa 15.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.824,99 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.977,53
eura od 19.02.2011 do zaplatenia, ako aj s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 847,46
eura od 21.09.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a žalobcovi priznal
voči žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje

rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 2 písm. a), j), § 3, § 24 ods. 2 písm. b), ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“ alebo „zákon“), § 420 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016
(ďalej len „CSP“). Výrok o trovách konania oprel o ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V
odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa po pripustení zmeny žaloby domáhal zaplatenia sumy

2.824,99 eura s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 20.07.2010 žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla
John Deere, ktorého držiteľkou bola žalovaná 1/, zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla
škoda na motorovom vozidle Škoda Fabia, EČV: KN 534 CR, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody
bol Miroslav Černek, na vozidle Škoda Superb, EVČ: F. a iná vecná škoda na telekomunikačnom vedení
vo vlastníctve spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Žalovaná 1/ ako držiteľka motorového vozidla John
Deere nemala ku dňu nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Z toho dôvodu žalobca podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom

zmluvnompoisteníposkytolpoškodenýmzpoistnéhogarančnéhofondupoistnéplnenievcelkovejvýške
2.824,99 eura s príslušenstvom.2. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ ako vodič viedol dňa
20.07.2010 motorové vozidlo (kombajn) po obci Zlatná na Ostrove smerom na obec Čalovec. Kombajn
spĺňal definíciu motorového vozidla podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, pretože išlo o

samostatné nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ku ktorému sa vydáva technické osvedčenie. I k
takémuto motorovému vozidlu musí byť uzavretá zmluva o povinnom zmluvnom poistení v zmysle §
3 zákona zo strany držiteľa vozidla. Na uvedené motorové vozidlo žiadne povinné zmluvné poistenie
uzavreténebolo,apretosivprípadevznikuškodovejudalostimohlipoškodeníuplatniťnároknanáhradu
škody u Slovenskej kancelárie poisťovateľov (žalobcu).

3. Nárok žalobcu nie je nárokom na náhradu škody, ale je regresným nárokom. Súd pri posúdení
nároku žalobcu vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, v zmysle
ktorého má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g),
na náhradu toho, čo za neho plnil. V danom prípade má zodpovednosť podľa § 24 odsek 2 písm.
b) prevádzkovateľ vozidla ako aj vodič. Z výpisov účtov žalobcu mal súd preukázané, že žalobca

poskytol poškodeným plnenie v celkovej výške 2.824,99 eura, a preto považoval nárok žalobcu za
dôvodný. Keďže sa žalovaní dostali s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi aj príslušné úroky
z omeškania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že nevykonal dôkaz súkromným znaleckým posudkom,
ktorý mali zabezpečiť žalovaní. Tento dôkaz však viac ako rok nezabezpečili, preto pokračoval v konaní v
súladesozásadouhospodárnostikonaniaavovecirozhodol.Predloženieďalšiehoznaleckéhoposudku

nepovažoval súd za podstatné z toho dôvodu, že žalobca má regresný nárok, ktorý nie je nárokom
na náhradu škody. Samotný odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/25/2011 je
dostatočným dôkazom o tom, že k protiprávnemu konaniu žalovaného 2/ došlo. Znaleckým posudkom
bolo tiež preukázané, že škoda na motorovom vozidle Škoda Fabia bola spôsobená v dôsledku kontaktu
s kombajnom, ktorý riadil žalovaný 2/ a spôsobil ním škodu.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorý navrhli napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že súd vo veci rozhodol napriek
tomu, že nebol vypracovaný znalecký posudok a aj napriek tomu, že mal vedomosť, že k poškodeniu
vedenia nedošlo tak, ako je uvedené v spise. Ing. Gabriel Belobrad pracuje na znaleckom posudku,

avšak zo zdravotných dôvodov ho ku dňu pojednávania na súde prvej inštancie nestihol vypracovať.
Súdu sa ospravedlnil, načo však súd nebral ohľad. Už na prvé pojednávanie mali so sebou vypracovaný
posudok od Ing. Ladislava Bedecsa na posúdenie okolností, no tento súd „neprijal“. Vyšetrovateľ zistil,
že k dopravnej nehode došlo zachytením telekomunikačných káblov do ľavej hornej časti samohybného
pracovného stroja John Deere 2064 (kombajna), čo spôsobilo otvorenie jeho bočného krytu, a následne

vylomil stĺp telekomunikačného vedenia. K zrážke mohlo dôjsť len v prípade, že telekomunikačné
vedenie nebolo umiestnené podľa platnej normy. Ku škodovej udalosti preto z objektívnych dôvodov
nemohlo dôjsť. V napadnutom rozsudku sa súd nevysporiadal s tým, že umiestnenie telekomunikačného
vedenia nespĺňalo predpísanú normu. Pri obhliadke boli zaistené úlomky pôvodného laku a ich rozborom
by sa preukázalo, či k poškodeniu došlo kombajnom alebo iným pričinením. Podľa nich škoda nebola

spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Žalovaný 2/ nemohol zabrániť škode ani pri
vynaložení všetkého úsilia, čo možno od neho požadovať, preto navrhli vykonať dôkazy oboznámením
znaleckých posudkov Ing. Ladislava Bedecsa a Ing. Gabriela Belobrada.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že

žalovaní na pojednávaní dňa 31.03.2017 uviedli, že predložia už skôr vyhotovený znalecký posudok
a zároveň oznámia termín, dokedy bude možné vypracovať nový znalecký posudok. Súd ich návrhu
na predloženie znaleckého posudku vyhovel a uložil im ho predložiť do 15.04.2017. Prvé pojednávanie
vo veci sa uskutočnilo dňa 14.03.2012, avšak žalovaní na tomto pojednávaní žiadny znalecký posudok
nepredložili. Súd vyhovel ich návrhu aj na vypracovanie nového (súkromného) znaleckého posudku,

na ktorého predloženie mali viac ako rok. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie súkromným
znaleckým posudkom preto, lebo žalovaní viac ako rok tento dôkaz nezabezpečili, a teda žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázali, že by uplatnený nárok nebol dôvodný.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177
ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny. Preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Pritom postupoval vsúlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento

zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Zároveň odvolací súd postupoval podľa
§ 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie s ohľadom na výsledky dokazovania a aj
s jeho odôvodnením stotožnil a na dôvažok dodáva nasledovné:

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal na súd žalobu dňa 27.07.2011 s požiadavkou zaviazať
žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie vyplateného poistného plnenia z dôvodu, že žalovaný

2/ spôsobil vozidlom John Deer (kombajn) škodu, pričom uvedené vozidlo nebolo povinne zmluvne
poistené držiteľkou uvedeného vozidla, ktorou je žalovaná 1/. Za žalovaných vyplatil teda poškodeným
náklady, ktoré im vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou. Žalobu oprel o ustanovenie § 24 ods. 2,7
zákona o povinnom zmluvnom poistení a od žalovaných požadoval náhradu zaplateného poistného
plnenia.

8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých mala byť škoda
spôsobená prevádzkou kombajnu John Deer, ktorého držiteľkou je žalovaná 1/ a ktorý riadil žalovaný 2/.
Žalovaný 2/ bol za prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
trestne stíhaný a bol aj odsúdený. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako vodič dňa 20.07.2010

riadil kombajn, pričom jeho pravou časťou narazil do stĺpu nadzemného telekomunikačného vedenia
patriaceho spoločnosti Slovak Telekom, a.s., čím spôsobil pretrhnutie nadzemného telekomunikačného
vedenia. Touto jazdou došlo aj k poškodeniu dvoch motorových vozidiel Škody Fabia, EČ F. a Škody
Superb EČ F.. Keďže kombajn nebol poistený, poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidlaposkytolzpoistnéhogarančnéhofondužalobca.Žalobcovitakvzmysleustanovenia

§ 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení vzniklo právo na náhradu toho, čo plnil za osobu,
ktorá zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g) zákona. V danom prípade za škodu
zodpovedajú žalovaní 1/, 2/.

9. Žalovaní v odvolaní namietali, že súd nevykonal dokazovanie súkromným znaleckým posudkom, ktorý

mal vypracovať Ing. Gabriel Belobrad a neumožnil im predložiť už vypracovaný znalecký posudok Ing.
Ladislava Bedecsa, ktorý mali k dispozícii na prvom pojednávaní. Zo zápisnice z tohto pojednávania,
ktoré sa konalo 14.03.2012, však nevyplýva, že by žalovaní navrhli vykonať dokazovanie týmto
znaleckým posudkom. Neuviedli pritom ani to, čo by mal tento znalecký posudok preukázať. Až v
priebehu konania dňa 13.04.2017 predložila žalovaná 1/ znalecký posudok č. 24/2011 Ing. Ladislava

Bedecsa,zktoréhovyplývazáverovychýlenístĺpatelekomunikačnéhovedeniaodzvislejrovinysmerom
k vozovke. Takýto záver o vychýlení stĺpa nárok žalobcu nespochybnil; žalovaný 2/ poznal cestu, jazdil
po nej často a vedel, ako sú stĺpy osadené. Takisto poznal rozmery kombajnu, mal skúsenosti s jeho
prevádzkou, musel vedieť ako ďaleko má jazdiť od objektov nachádzajúcich sa pri ceste. Predložený
znalecký posudok evidentne nemohol mať vplyv na posúdenie zavinenia žalovaného 2/ v súvislosti so

vznikom spôsobenej škody.

10. Záverom znaleckého posudku Ing. Bedecsa, ktorým nebolo vyvrátené zavinenie vodiča, si bola
vedomá aj samotná žalovaná 1/, ktorá navrhla vykonať ďalšie dokazovanie súkromným znaleckým
posudkom, ktorý mal vypracovať Ing. Gabriel Belobrad. Tento znalec súdu oznámil, že znalecký posudok

vypracuje do 30.12.2017. Žalovaný 2/ však súd dňa 08.03.2018 informoval o tom, že znalecký posudok
bude vypracovaný do 30.03.2018. Ing. Gabriel Belobrad dňa 12.06.2018 súdu oznámil, že sa pre
hospitalizáciu nemôže dostaviť na pojednávanie a odovzdať vypracovaný znalecký posudok, ktorým
by preukázal, že priebeh nehodového deja bol úplne iný, ako je deklarované v spise. Súd prvej
inštancie potom na nariadenom pojednávaní dňa 15.06.2018 zamietol návrh na vykonanie dokazovania

predložením súkromného znaleckého posudku a vyhlásil rozsudok. Žalovaný 2/ uviedol, že znalec
nestihol vypracovať znalecký posudok z dôvodu jeho práceneschopnosti, no je zrejmé, že tvrdenia
znalca a žalovaného 2/ o vypracovaní znaleckého posudku sa rozchádzajú; súkromný znalecký posudok
napriek poskytnutému dostatočnému časovému priestoru žalovaní počas konania nezabezpečili.Neobstojí preto ich námietka, že im súd neumožnil vykonať dôkaz týmto znaleckým posudkom. Postup
súdu bol v súlade s ustanovením § 153 ods. 2 CSP, podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to

vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

11. Súd v tomto prípade žalovaným umožnil, aby navrhovaný súkromný znalecký posudok predložili, a
poskytol im na to aj dostatočne dlhú dobu. Pojednávanie uskutočnené dňa 31.03.2017 odročil za účelom
predloženia znaleckého posudku do 15.04.2017 na neurčito. Zároveň listom zo dňa 17.10.2017 súd

žalovaným oznámil, že znalecký posudok môžu predložiť až do 31.12.2017. Posudok nepredložili ani
k tomuto termínu, a preto súd dňa 26.02.2018 vytýčil pojednávanie na deň 16.05.2018. Žalovaný 2/
potom oznámil, že znalecký posudok predloží do 30.03.2018, ale následne tri dni pred pojednávaním
sám znalec Ing. Belobrad súdu oznámil, že sa z vážnych zdravotných dôvodov nemôže na pojednávanie
dostaviť a vypracovaný znalecký posudok odovzdať.

12. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že ak mal znalec skutočne vypracovaný znalecký posudok, bolo
možné postupovať tak, že by ho žalovaným odovzdal a oni by ho predložili súdu na dôkaz, pričom
účasť znalca na pojednávaní nebola potrebná. Vypracovanie znaleckého posudku však spochybnil sám
žalovaný 2/, ktorý na pojednávaní uviedol, že znalec je práceneschopný a nestihol znalecký posudok
do dňa pojednávania vypracovať. Od odročenia pojednávania dňa 31.03.2017 za účelom predloženia

súkromného znaleckého posudku do rozhodnutia vo veci rozsudkom dňa 15.06.2018 uplynul viac
ako jeden rok, a teda žalovaní mali dostatok času na preukázanie svojich tvrdení. Keďže dôkazné
bremeno v tomto smere neuniesli, pri rozhodovaní o nároku žalobcu súd mohol vychádzať len z dôkazov
nachádzajúcich sa v spise, z ktorých jednoznačne vyplýva zodpovednosť žalovaného 2/ ako vodiča
motorového vozidla za škodu spôsobenú jazdou nepoisteného vozidla a žalovanej 1/ ako držiteľky tohto

vozidla.

13. Vykonanie dôkazu znaleckým posudkom pred odvolacím súdom, ktoré navrhli žalovaní, nebolo
možné, pretože tento dôkaz bol zamietnutý súdom prvej inštancie už z vyššie uvedených dôvodov. V
odvolacom konaní tak šlo o novotu, ktorá nie je prípustná (§ 366 písm. d/ CSP), pretože súkromný

znalecký posudok mali odvolatelia predložiť súdu prvej inštancie, ktorý by bol vykonal dokazovanie
jeho oboznámením. Navyše odvolací súd musel konštatovať, že znalecký posudok žalovaní ani ku dňu
rozhodnutia odvolacieho súdu do spisu nedoložili. Odvolací súd však poznamenáva, že v zmysle §
193 tretej vety CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný
čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich

spáchal, čo znamená, že súd prvej inštancie bol v konaní zo zákona viazaný rozsudkom Okresného
súdu Komárno 1T/25/2011-226 zo dňa 26.04.2011, ktorým bol žalovaný 2/ uznaný za vinného, že dňa
20.7.2010včaseokolo21:00vobciZlatnánaOstroveriadilsamohybnýpracovnýstroj-kombajn,narazil
do stĺpu nadzemného vedenia, čím spáchal prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že žalobca na dôkaz svojho
práva predložil právne významné listinné dôkazy, ktorými bolo preukázané, že dňa 20.07.2010 skutočne
bola spôsobená škoda tak, ako tvrdil žalobca, a to vozidlom, ktoré nebolo povinne zmluvne poistené
podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, a preto žalobcovi vznikla povinnosť poškodeným plniť

z garančného fondu poistné plnenie z titulu spôsobenej škody. Následne si žalobca mohol uplatňovať
náhradu tohto plnenia voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t. j. voči vodičovi a súbežne aj voči
držiteľovi motorového vozidla. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaných ako neopodstatnené, a tak
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom
v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

15. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému patrí náhrada účelne vynaložených trov
odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP odvolací
súd žalobcovi priznal voči žalovaným 1/,2/, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne (§ 511 ods. 1
Občianskeho zákonníka), nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške

týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §

421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).