Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909207942
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:7909207942.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: ZAGRO Michalovce spol. s r.o.,
so sídlom Farska 32, Michalovce, IČO: 31 676 359, zastúpený advokátom: JUDr. Radoslav Soták,
Nám. Slobody 3, Michalovce, proti žalovanému: RE.MO.N, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10/A,
Bratislava, IČO: 36 246 972, zastúpený advokátom: JUDr. Václav Sosna, Námestie slobody 2, Skalica,
o zaplatenie 4.552,11 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k.
3Cb/3/2010 - 699 zo dňa 26.09.2018 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.552,11 eur s 9 % úrokom
z omeškania ročne od 05.07.2009 do zaplatenia, žalobu o zaplatenie úroku z omeškania od 04.07.2009
zamietol a o nároku na trovy konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. keď vzal do úvahy, že žalovaný
bol v celkovom konaní úspešnejší, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca po rozšírení žaloby
žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 10.029,12 eur titulom plnenia na základe
Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 07.05.2007 uzatvorenej so žalovaným, na základe ktorej dodával
žalovanému opakovane tovar - zmrzliny a mrazené krémy KORAL. Žalovaný mu ale nezaplatil kúpnu
cenu za dodaný tovar podľa čl. 8.2 Zmluvy, dostal sa do omeškania a podľa čl. 13.1 Zmluvy žalobcovi
vznikol i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z nezaplatenej kúpnej ceny. Kúpnu
cenu určil podľa cenníkov pre roku 2007 a 2008. Podľa informácie uvedenej v cenníku mal žalovaný ako

kupujúci nárok na zľavu 3% z kúpnej ceny bez DPH, ak platil v hotovosti a to vo výške 3 % . Žalovaný
napriek tomu, že nárok na zľavu mu nevznikol ani pri jednej faktúre, kúpnu cenu uhrádzal len vo výške
uvedenej pri odrátaní 3 % zľavy.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Argumentoval tým, že v Zmluve žiadna kúpna cena
uvedená nie je, nebol mu ani doručený žiaden návrh zo strany žalobcu na úhradu žalovanej istiny, ani
žiaden príslušný daňový doklad a spochybňoval platné uzatvorenie Zmluvy.

4. Súd prvej inštancie ustálil výšku žalovanej istiny, ktorá bola tvorená nárokom na náhradu škody z
uznania záväzku za nevrátené mraziace boxy vo výške 5.477,01 eur a zo sumy 4.552,11 eur, ktorá
predstavovala nedôvodne odpočítanú zľavu z kúpnej ceny vo výške 3 %, na ktorú žalovanému z dôvodunesplnenia podmienky pre jej priznanie nárok nevznikol. V priebehu konania vzal žalobca návrh v časti
o zaplatenie 995,82 eur s prísl. požadovaný titulom náhrady škody späť a súd v tomto rozsahu konanie
zastavil uznesením zo dňa 12.09.2012. Nárok na náhradu škody za nevrátené boxy tak zostal vo výške

4.481,19 eur.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 3Cb/3/2010-437, ktorým v časti o
zaplatenie 4.481,19 eur s 9 % úrokom z omeškania žiadanej titulom nároku na náhradu škody za boxy
žalobu zamietol a v zostávajúcej časti nároku na zaplatenie 3 % zľavy z kúpnej ceny vo výške 4.552,11

eur žalobe čiastočne vyhovel v rozsahu 3.412,51 eur, vo zvyšku žalobu tiež zamietol.

6. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd rozsudkom č.k. 21Co/219/2013-525 zo dňa 02.12.2014
rozsudok prvoinštančného súdu v časti o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie 4.481,19 eur s prísl.
potvrdil, vo zvyšnej časti rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací
súd v rozsudku poukázal na absenciu hmotnoprávnych ustanovení, na základe ktorých súd nárok

žalobcovi priznal. Prvoinštančný súd síce uviedol, že žalované plnenie nemožno považovať za nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenie, ale opomenul ho právne posúdiť. Z dôvodu viacerých nedostatkov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré odvolací súd v odôvodnení rozsudku vytkol, súčasne vyslovil názor,
že ak ide o úhradu ceny nižšej ako je stanovená resp. dohodnutá a nenastali podmienky zakladajúce
nárok na zľavu z ceny, ide o nárok na doplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny.

7. Predmetom sporu po vrátení veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie zostal nárok na zaplatenie
4.552,12 eur s prísl., vypočítaný ako nedôvodne žalovaným neuhradenú kúpna cena, ktorú si žalovaný
znížil o 3 %, hoci podmienky pre priznanie zľavy nesplnil.

8. Žalovaný zotrval na tvrdení, že mu nárok na 3 %-nú zľavu vznikol, ak si chcel žalobca uplatniť
navýšenie ceny o 3 %, mal tak urobiť v roku 2007 a nie až v roku 2009, kedy podal návrh na vydanie
platobného rozkazu.

9. Prvoinštančný súd následne o nároku žalobcu na úhradu doplatku kúpnej ceny vo výške 4.552,11

eur s prísl. rozhodol v poradí druhým rozsudkom č. k. 3Cb/32010-606 zo dňa 13.11.2015 a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.689,- eur, vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto
rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaný. Odvolací súd uznesením č.k. 21Co/55/2016-675 zo dňa
30.11.2017 rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie z dôvodu nejasnosti rozhodnutia o úroku z omeškania a nezrozumiteľnému spôsobu

výpočtu nároku žalobcu na 3% -nú zľavu z kúpnej ceny. K právnemu posúdenie uviedol, že žalobca
ako predávajúci je oprávnený požadovať zaplatenie ceny obvyklej, za ktorú je možné považovať cenu
trhovú, za ktorú sa obvykle rovnaký alebo podobný tovar predáva. Žalobca vychádzal z ceny uvedenej
v cenníkoch pre rok 2007 a 2008, ktorý spôsob určenia vyhodnotil odvolací súd za akceptovateľný, čo
nevylučuje, že cenníky neboli žalovaným podpísané. Pri tomto posúdení vychádzal odvolací súd zo

zistenia, že žalobca i žalovaný takýto spôsob určenia ceny počas ich obchodných vzťahov akceptovali,
určenie ceny nevybočilo z obdobne dohodnutých zmluvných podmienok a žalovaný osobitne výšku
ceny ani nenamietal. K návrhu na vykonanie znaleckého posúdenia k zisteniu ceny obvyklej odvolací
súd vyjadril názor, že s prihliadnutím na dĺžka sporu a charakter tovaru by znalecké posúdenie nebolo
hospodárne a efektívne, celé konanie by nad potrebnú mieru zaťažilo.

10. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní odstraňoval nedostatky vytknuté mu odvolacím súdom, pri
rozhodnutí o veci vychádzal a odkázal na dokazovania vykonané počas celého konania. Žalobca
odkazoval na Zmluvu o obchodnej spolupráci uzatvorenú so žalovaným dňa 07.05.2007, v ktorej za
predávajúceho žalobcu konala konateľka Ing. P. G. a za žalovaného kupujúceho konal a ju podpísal X.

E.. Uvedená Zmluva v čl. 2 obsahovala dohodu o kúpnej cene tovaru s odkazom na cenník. Záväzkový
vzťah medzi stranami sporu bol ukončený písomnosťou označenou „Výpoveď zmluvy“ datovanej
dňom 28.05.2009 v Michalovciach, podpísanou konateľkou žalobcu, adresovanou žalovanému s tým,
že výpoveď je daná pre porušenie povinnosti žalovaným, ktorý ani na výzvy žalobcu mu nezaslal
podpísané Zmluvy o prenajatí boxov v lehote 7 dní odo dňa uzavretia zmluvy, nesplnil ani povinnosť

zasielať mesačný súhrn uskutočnených predajoch, hoci sa k tejto povinnosti v Zmluve zaviazal. K tomu
súd uviedol, že zmluvný vzťah sa jednoznačne týkal podnikateľskej činnosti strán sporu. Obchodná
spolupráca začala na základe aktivity zo strany žalovaného, ktorý v roku 2006 podľa vykonaného
dokazovania telefonicky kontaktoval konateľku žalobcu a požiadal o spoluprácu. Za žalovaného konalX. E., s ktorým konateľka žalobcu dohodla podmienky spolupráce, uzatvorila Zmluvu o spolupráci, ktorú
dňa 07.05.2007 podpísali, k čomu jej X. E. oznámil, že zastupuje žalovaného a žiadal, aby všetky faktúry
boli zasielané na jeho meno a na adresu sídla žalovaného.

11. Vzhľadom na obranu žalovaného, ktorý namietal, že za neho mohol konať výlučne K. E. a konanie X.
E. nemožno považovať za také, ktoré by zakladalo povinnosti žalovaného, súd prvej inštancie zistil, že
X. E. je synom v obchodnom registri ako konateľ žalovaného zapísaného K. E.. K. E. uviedol, že nemal
vedomosti o tom, že by jeho syn podpisoval nejaké zmluvy, on je výlučným konateľom žalovaného,

spoločníčkoujejehodcéra,druhýsynA.jeskladníkom.Potvrdilvedomosťotom,žejehosynX.odovzdal
mraziace boxy J. G., syna ale k tomuto úkonu nesplnomocnil. Súčasne pripustil, že niekedy pre syna X.
E. vystavil plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného, ale nevedel si už spomenúť v akom rozsahu,
ale vylúčil, že by v súvislosti s týmto súdnym konaním k nejakým úkonom splnomocnil. X. E. má na
starosti úhrady faktúr, nevedel si spomenúť, či má v banke i podpisový vzor. Obchodné priestory má
žalovanýzriadenévosvojomrodinnomdome,vizbeX.E.,doktorejmátentoprístupapečiatkažalovanej

spoločnosti je v nej voľne prístupná. Konateľ žalovaného uviedol, že má zdravotné problémy a takmer
na nič z minulosti si nepamätá.

12. Súd prvej inštancie vypočul ako svedka i X. E., ktorý uviedol, že u žalovaného vykonáva funkciu
riaditeľa spoločnosti, ale nemá so žalovanou spoločnosťou uzatvorený žiadny pracovný pomer, je

evidovaný ako nezamestnaný a na vykonávanie funkcie riaditeľa bol splnomocnený svojim otcom, ktorý
ho splnomocnil i na podpísanie Zmluvy so žalobcom. Svedok X. E. uviedol, že s konateľkou žalobcu sa
osobne pri uzatvorení Zmluvy nestretol, komunikovali iba telefonicky, Zmluva bola doručená žalovanému
poštou a podpísal ju v mene žalovaného, pretože bol k tomuto otcom splnomocnený.

13. Prvoinštančný súd pre odstránenie rozporu vo výpovediach zopakoval výsluch X. E., ktorý ale už
vo svojej druhej svedeckej výpovedi poprel, že by sa bol predstavoval konateľke žalobcu ako riaditeľ
žalovaného, nepamätal si, ako vypovedal pred súdom pri svojom výsluchu dňa 18.10.2010. Berie
množstvo liekov a nepamätá si ani udalosti, ktoré sa stali nedávno. Pripustil, že podpisy na cenníkoch
za rok 2007 a 2008 sú jeho podpismi, ale uviedol, že k pečiatke žalovaného mal prístup i J. G.. Uvedenú

osobu prvoinštančný súd tiež vypočul ako svedka a zistil, že je živnostníkom, pozná X. E., úzko s
ním spolupracoval v rámci vzájomných obchodných aktivít, nevedel, kto je konateľom žalovaného,
ale potvrdil, že kupoval zmrzlina a sortiment mrazených výrobkov priamo od X. E. a faktúry uhrádzal
žalovanému.

14. Po právoplatnom skončení konania v časti o nároku na náhradu škody s prísl. zostal predmetom
plnenia nárok na zaplatenie sumy 4.552,11 eur s 9 % úrokom z omeškania požadovaným žalobcom od
04.07.2009 do zaplatenia ako doplatenie kúpnej ceny v rozsahu 3 % zo sumy fakturovanej ako zľava bez
DPH. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi zaplatil kúpnu cenu zníženú o 3%-nú zľavu,
na ktorú mu vzniká nárok v prípade, ak splní podmienky, ktoré boli dohodnuté v Zmluve o spolupráci.

15. Prvoinštančný súd na vec aplikoval právnu úpravu uvedú v § 409 ods. 1,2, § 411, § 443 ods. 1,2, §
447, § 448 ods. 1,2, § 387 ods. 1j, § 388 ods. 1, § 392 ods. 1 a § 397 Obchod. zák.

16. Základom žalovaného nároku mala byť podľa žaloby Zmluva o obchodnej spolupráci, ktorá bola

podpísaná konateľkou žalobcu a synom v obchodnom registri zapísaného konateľa žalovaného Štefana
Nebylu, a to X. E.. Štefan Nebyla ako konateľ žalovaného vypovedal, že nemal vedomosť o tom, že
by jeho syn podpísal Zmluvu o obchodnej spolupráci, k podpísaniu ho nesplnomocnil . Na základe
týchto skutočností prvoinštančný súd dospel k záveru, že ak bol návrh na uzavretie Zmluvy predložený
v písomnej forme a Zmluva nebola podpísaná konateľom žalovaného ale inou osobou, a to synom

konateľa X. E., žalobca si žiadnym spôsobom neoveril, či je X. E. oprávnený podpísať Zmluvu, žiadna
zo strán sporu nepredložila relevantný dôkaz, z ktorého by mohol súd dospieť k tomu, že X. E. bol
splnomocnený Zmluvu podpísať, Zmluva o spolupráci v písomnej forme uzatvorená nebola, preto i
všetky ostatné dodatky k nej vrátane cenníkov sú právne irelevantné. Bez preukázania plnomocenstva
podľa § 22 ods. 1 a § 31 ods. 1,2,3,4 Obč. zák. nemôžu nastať právne účinky zastúpenia právnickej

osoby. X. E. za žalovaného konal bez platného zastúpenia, preto Zmluvu v písomnej forme nie je
možné akceptovať, a tak ani dohodu o podmienkach pre poskytnutie 3 %-nej zľavy z kúpnej ceny. Na
základe tohto zistenia a názoru, ani právo na zaplatenie kúpnej ceny žalovaným zníženej o poskytnutú
zľavu podľa vystavených faktúr, ktoré právo sa odvíjalo od splnenia podmienok pre poskytnutie zľavyuvedených v Zmluve nemožno akceptovať a podľa § 448 ods. 2 Obchod. zák. vznikol žalobcovi nárok
na zaplatenie ceny obvyklej, ktorú určil žalobca z cenníkov, v ktorých kúpnu cenu bez nároku na zľavu
žalovaný nerozporoval, túto prijal a platil, i keď ju uhrádzal zníženú o 3%, na ktoré zniženie mu ale nárok

nevznikol.

16. Po tomto právnom posúdení súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu jednotlivých súm
predstavujúcich neuhradený zostatok kúpnej ceny. Porovnal cenu jednotlivých tovarov podľa cenníkov
s cenou predaných tovarov podľa faktúr, ktoré sú založené na č.l. 23-48 v súvislosti s určením o 3% -

né zníženie kúpnej ceny, vzal do úvahy faktúry založených na č.l. 417 a 427, v ktorých je uvedená
jednotková kúpna cena tovaru pred zľavou a kúpna cena po zľave vrátane DPH, z ktorých prepočítal
jednotkovú kúpnu cenu so zľavou a určil kúpnu cenu pred 3 % zľavou. Uvedené zistenia podrobne
uviedol v ods. 53 až 63 odôvodnenia a dospel k tomu, že výpočet sumy požadovaný žalobcom je správny
a predstavuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.552,11 eur. Súd prvej inštancie tak na základe
vykonaného dokazovania žalobe v tomto rozsahu vyhovel.

17. Okrem istiny súd priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania v sadzbe 9% od 05.07.2009.
Začiatok omeškania určil až odo dňa nasledujúceho po uplynutí dňa, kedy mohol žalovaný doplatok
kúpnej ceny zaplatiť tak, aby sa nedostal do omeškania, ktorým dňom bol deň 04.07.2009 a tak až
nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania a vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania.

Preto v tejto nedôvodne uplatnenje časti žalobu zamietol.

18. Prvoinštančný súd sa zaoberal i námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný ešte v odvolaní
zo dňa 04.12.2015 v ktorej uviedol, že žalobca si uplatňoval nárok titulom bezdôvodného obohatenie.
Predmetom žaloby sú plnenia z dodávok v rokoch 2007 a 2008, ktorý si mal uplatniť v dvojročnej lehote,

inak je premlčaný. Prvoinštančný súd uviedol, že pri posudzovaní nároku vychádzal z rozhodnutia a z
právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktorý žalobcom uplatnený nárok označil za nárok na
doplatenie kúpnej ceny. Premlčacia doba na zaplatenie doplatku je podľa Obchod. zák.štvorročná, jedná
sa o tovar dodávaný v období od mája 2007 do júla 2008, žaloba bola podaná na Okresný súd Trebišov
dňa 24.07.2009, teda nárok na doplatenie kúpnej ceny nemôže byť premlčaný.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
C.s.p., vzal do úvahy, že predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 10.029,12 eur, z ktorej
bol žalobca úspešný v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 45,39 %, pri zohľadnení späťvzatia žaloby
úspech žalovaného predstavoval 54,61 %, čo znamená, že v tomto konaní bol úspešnejším žalovaný v

rozsahu 9,22 %, ktorý nárok na náhradu trov konania žalovanému oproti žalobcovi súd priznal. Uvedený
rozsudok obsahuje ods. 72, ktorý ale zrejme s danou vecou nesúvisí, pretože sa netýka ani istiny, ktorú
by bolo možné identifikovať s predmetom žaloby, ani s výpočtom uvedeným v ods. 71, preto naň odvolací
súd neprihliadal.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. Zdôraznil, že voči zamietajúcej časti rozsudku
odvolanie nepodáva. Odvolateľ namietal, že žalobcovi zaplatil všetky faktúry v rozsahu v nich uvedených
a účtovaných súm, čo bolo nesporným, faktúry zaplatil včas, čo bolo preukázané i výpismi z účtu
žalovaného, teda sa nedostal s ich úhradou do omeškania a v konaní žalobca nepredložil žiaden

dôkaz o presnom termíne doručenia faktúr, ani žiaden dôkaz nenavrhol k tomuto zisteniu vykonať.
Nepredložil ani dôkaz, podľa ktorého by žalovaný nemal mať nárok na kúpu tovaru za „zvýhodnené“
ceny a nepredložil žiadnu faktúru, ktorou by vyúčtoval sumu, ktorá je predmetom žaloby. Odvolacie
dôvody podradil pod právnu úpravu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. Odvolateľ uviedol,
že riadne a včas uplatnil všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, označil všetky

rozhodujúce skutočnosti, ktoré doložil i listinnými dôkazmi a navrhol na podporu uvedeného tvrdenia
vypočutie svedkov. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný nemá voči žalobcovi žiadne nesplatené
záväzky, preto legitímne očakával, že súd žalobu zamietne. V konaní bolo preukázané, že vždy zaplatil
celú fakturovanú sumu, preto rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorý mu uložil povinnosť zaplatiť
žalovanú istinu označuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Prvoinštančný súd sa žiadnym

spôsobom nevyjadril k právnej stránke vzťahu účastníkov, rekapituloval iba vystavené faktúry bez toho,
aby z nich vyvodil údajný nárok žalobcu, chybne vyhodnotil dôkazy, rozhodnutie je nepresvedčivé a bez
riadneho odôvodenia, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Súd dostatočne nevyporiadal so
základnými otázkami určujúcimi jeho ďalší postup, neuviedol, z akého titulu má mať žalovaný (zrejmemal odvolateľ namysli žalobcu) nárok na doplatok vo výške 3 % zo sumy, ktorú žalovanému účtoval,
opomenul, že ak by sa aj mala uplatňovať Zmluva o obchodnej spolupráci muselo by sa vychádzať z čl.
2,podľaktorého„kúpnoucenoutovarujecenapodľaplatnéhocenníkapredávajúceho,ktorýtvoríprílohu

tejto zmluvy“, pričom k Zmluve žiadna príloha priložená nebola a hoci žalobca v konaní predložil listinu
označenú ako cenník - sezóna 2007 a cenník - sezóna 2008, ani jednej z týchto listín nie je uvedený
dátum ich podpísania žiadnou z osôb oprávnených konať za žalovaného. Žalovaný zaplatil tie čiastky,
ktoré mu žalobca fakturoval, faktúrou vyúčtovaná suma zodpovedá akceptovanej kúpnej ceny dodaného
tovaru, preto nie je zrejmé, z čoho by sa mal domnievať, že kúpna cena nie je cenou konečnou a naviac,

žalobca žalovanému ani nikdy nevystavil žiaden daňový doklad, ktorým by akýsi „doplatok“ kúpnej ceny
doúčtoval. Odvolateľ má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenie, preto nemal
byť v konaní úspešný. Okrem toho súd vec nesprávne právne posúdil, pretože pre rozhodnutie zvolil
nesprávne zákonné ustanovenia a na tie, ktoré sú relevantné neprihliadol. Ide o vzťah právnických
osôb, ktoré účtujú v podvojnom účtovníctve a sú platiteľmi DPH, kedy nemožno požadovať, aby strana
zaplatila bez toho, aby mala k tejto úhrade listinný podklad, ktorý potom zahrnie do svojho účtovníctva.

Súd mal preto prihliadnuť aj na zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a na zák. č. 222/2001 Z.z. o DPH.
Podľa zákona o účtovníctve je účtovná jednotka povinná vyhotoviť faktúru bez zbytočného odkladu po
zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje a táto povinnosť je upravená aj v § 73 zákona o DPH.
Tým, že súd na túto skutočnosť neprihliadol a zo strany žalobcu nebola žalovanému suma fakturovaná,
ktorej sa v konaní domáha, nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania a údajný záväzok nemôže

byť splatný skôr, ako mu nebude doručená faktúra či iný doklad. Ak žalobca vyžaduje zaplatenie bez
riadne vystaveného účtovného dokladu - faktúry, koná v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku ako aj v rozpore so zákonom, pretože platby bez účtovného dokladu znemožňujú zaúčtovanie
transakcie podľa zákona o účtovníctve. Súd sa dostatočne nevyporiadal ani s posúdením dohody o
cene plnenia a podmienok súvisiacich so znižovaním alebo zvyšovaním. Súd tiež nesprávne posúdil

žalovanýmuplatnenúnámietkupremlčania,kuktorejsavyjadrillenvsúvislostisvydanímbezdôvodného
obohatenia, hoci predmetom nároku sú dodávky tovaru uskutočnené v roku 2007 a 2008, a doplatok
kúpnej ceny je uplatnený až po uplynutí zákonnej štvorročnej premlčacej doby, ktorá uplynula v roku
2011 resp. v roku 2012. Takto uplatnený nárok je preto už premlčaný. Súd sa nevyporiadal ani s
námietkou žalovaného, podľa ktorej žalobca konal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

pretože žalovaný sa domnieval, že nakupuje tovar za zníženú cenu, na ktorú mu aj žalobca vystavil
faktúru a domnieval, že ceny uvedené na faktúre sú platnými cenami a žiadna dofakturácia zo strany
žalobcu uskutočnená nebola. Žalobca tak voči svojim odberateľom nekonal v súlade s dobrými mravmi
ani so zásadami poctivého obchodného styku a jeho konanie je možné označiť za zneužitie práva,
ktoré nepožíva právnu ochranu, priznanie nároku je preto i v rozpore so základným princípom Civilného

sporového poriadku ako je uvedené v čl. 5 C.s.p.

21. Odvolanie žalovaného bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi, ktorý ho prevzal, vyjadrenie k nemu
nepodal.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§379 a § 380
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§385 ods.1 C.s.p.) keď dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Verejného vyhlásenia
rozsudku pred odvolacím súdom sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne.

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.),
odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§
380 ods.2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní a

ktoré odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods.1 písm.b/,d/,f/,h/ C.s.p.

25. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. znamená, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a
jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v
takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo

k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré
odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle.

26. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť

súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu
realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R
129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú

slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude
znamenať nespravodlivý súdny proces. Odvolací súd ale k uvedenému odvolaciemu dôvodu poukazuje
na obsahu spisu a z neho vyplývajúci procesný postup , ktorý je v súlade s procesným predpisom,
súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval a plnil z procesného predpisu mu plynúce povinnosti , a
odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie svojim pochybením naplnil tento odvolací dôvod.

Tvrdenie odvolateľa založené na tom, že očakával po uplatnení svojich obranných prostriedkov opačné
rozhodnutie nezakladá existenciu tohto odvolacieho dôvodu, rozhodnutie nie je ani prekvapivé, čomu
nasvedčujú i právne názory, ktoré boli vyslovené v tejto veci odvolacím súdom, ktoré naznačovali, akým
smerom je potrebné vec posudzovať.

27. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa vzťahuje na tie odvolacie dôvody, ktoré
nemožno podradiť pod ostatné v ust. § 365 C.s.p. uvedené dôvody, ale ktoré musia mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu takejto vady konania odvolací súd nezistil, nebolo zistené
žiadne pochybenie vo vykonanom dokazovaní, odvolateľ žiadne konkrétne vady vyplývajúce z tohto

odvolacieho dôvodu v odvolaní neznačil, a tak tento odvolací dôvod nie je daný.
.

28. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil
po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny

a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom,
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové
zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich
hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

29. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré
je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo
skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu,

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k

záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.)31.Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní
neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované
podmienky (§366 C.s.p.) Z uvedené vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi

uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými
odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa
zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom
odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v
rozhodnutí prvoinštančný súd.

32. V zmysle ust. § 379, 380 ods.1 C.s.p. je odvolacím súdom posudzovaný len výrok o uložení
povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4 552,11 eur s 9% úrokom z omeškania od 05.07.2009 do
zaplatenia spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, ale len v rozsahu odvolacích
námietok, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní zo dňa 17.12.2018.

33. Podstatou odvolania žalovaného je jeho argumentácia, podľa ktorej žalobcovi uhradil všetko čo
mu fakturoval a teda nemohol vzniknúť žiaden nedoplatok kúpnej ceny a žalobca žalovanému nikdy
nevystavil žiadnu inú faktúru. Odvolací súd k tomuto uvádza, že
nebolo medzi stranami sporu sporné a v konaní bolo bez pochybností preukázané uzatvorenie kúpnej
zmluvy v ústnej forme , zákon pre jej platnosť písomnú formu nevyžaduje, na základe ktorej skutočnosti

žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý ho prevzal a vznikla mu tým povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ako
vyplýva z ust. § 409 ods. 1 Obchod. zák., ktorý povinnosť zaplatiť kúpnu neviaže na žiadnu povinnosť
spojenú s vystavením faktúry. Nie je vylúčené, aby sa na takomto spôsobe platenia strany dohodli,
ale takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná ani tvrdená. Z dokazovania vyplynulo, že medzi
stranami nedošlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o spolupráci, pretože nebola podpísaná za žalovaného

k tomu oprávnenou osobou, na čo žalovaný neustále poukazoval a k čomu na svoju obranu produkoval
i dôkazy. Uvedenú obranu v tomto smere prvoinštančný súd akceptoval a skonštatoval, že Zmluva
o spolupráci medzi stranami sporu platne uzatvorená nebola, a tak nedošlo ani k naplneniu v nej
uvedených práv a povinností a nenastali žiadne účinky, ktoré Zmluva predpokladala a upravovala. Z toho
dôvodu nemožno akceptovať ani existenciu dohody o platobných podmienkach a povinnosti vystaviť

faktúru, ako upravoval čl. 8.2 Zmluvy, podľa ktorého právo na zaplatenie kúpnej ceny bolo podmienené
práve faktúrou. Ak sa strany nedohodli na lehotách a podmienkach platby, nastupuje právna úprava
povinnosti platiť kúpnu cenu podľa § 409 ods.1 Obchod. zák. a to po prevzatí tovaru, ktorého dodanie
žalovaný v priebehu konania nespochybňoval, preto nie je dôvodná argumentácia odvolateľa spojená
so zisťovaním, ktorá osoba a v ktorý deň tovar prevzala, aby z týchto zistení posudzoval povinnosť

žalovaného zaplatiť faktúru. Vystavenie faktúry nebolo povinnosťou žalobcu ako dodávateľa tovaru,
nakoľko sa k tejto povinnosti vzhľadom na neplatnú Zmluvu o spolupráci žiadnym úkonom nezaviazal.
K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že rozsiahla argumentácia žalovaného založená na povinnosti
vystaviť faktúru s poukazom na zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a zák. č. 222/2001 Z.z. o DPH je pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní irelevantná a nedostatok vystavenia faktúry nezakladá neexistenciu

povinnosti zaplatiť kúpnu cenu.

34. Ak cena nebola stranami dohodnutá, podľa § 409 ods.2 v spojení s § 448 Obchod. zák. sa platí cena
obvyklá, ktorú súd prvej inštancie stanovil v prihliadnutím na cenníky platné pre obdobie dodávok tovaru
žalovanému. Podstatnou skutočnosťou pre priznanie nároku žalobcovi na zaplatenie kúpnej ceny bolo

zistenie, že žalovaný cenu uvedenú v cenníkoch nenamietal, ale platil ju len vo výške pre poskytnutie
zľavy 3% z ceny bez DPH, ktorá zľava ale bola podmienená splnením podmienky, a to platbou v
hotovosti. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný cenníky akceptoval, preto nie je nesprávne, ak súd z nich
pri stanovení ceny obvyklej vychádzal a na ne odkázal.

35. Nárok na zľavu pre nesplnenie podmienky platby v hotovosti tak nebol dôvodný a ak žalovaný
mal za to, že splnil podmienky pre jej poskytnutie, bolo jeho povinnosťou ich existenciu preukázať.
Uvedené skutočnosti nemôže mať povinnosť preukazovať žalobca, ktorý dôkazné bremeno svojho
tvrdenia uniesol. Bolo na žalovanom, aby svojimi argumentami uvedené vyvrátil a preukázal, že platil v
hotovosti a nárok na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mu vznikol. Žalovaný ale dôkazy k tomuto tvrdeniu

žiadne nepredložil .

36. Odvolateľ namietol i nesprávne právne posúdenie ním vznesenej námietky premlčania. K
uvedenému odvolací súd dopĺňa, že právo na splnenie povinnosti žalovaným spojené s nárokom nazaplatenie kúpnej ceny v plnej výške vzniklo žalobcovi z plnenia realizovaného v roku 2007 a v roku
2008. Žaloba bola podaná dňa 24.07.2009 a pri štvorročnej premlčacej dobe ( § 397 Obchod. zák.)
nemôže byť tento nárok premlčaný, ako skonštatoval i prvoinštančný súd. Ak odvolateľ pri premlčaní

vychádzal z právnej kvalifikácie nároku ako vydania bezdôvodného obohatenia, táto nebola dôvodná a
pre súd záväzná, súd je povinný sám vec právne kvalifikovať. Nárok žalobcu súd posúdil ako zaplatenie
zostatku kúpnej ceny za dodaný tovar, z ktorej kvalifikácie nároku sa odvíja i premlčacia lehota.

37. Konanie žalobcu nemožno považovať ani za konanie, ktoré by malo byť výkonom práva, ktorý

je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a konaním v rozpore s dobrými mravmi. Túto
odvolaciu námietku odvolateľ založil opäť na nedostatku vystavenia opravných faktúr a na okolnostiach
spojených s platením DPH. K týmto skutočnostiam a námietkam sa odvolací súd už vyjadril v odesku
33. tohto rozhodnutia, preto len zdôrazňuje, že právna ochrana žalovaného z tohto dôvodu nie je
opodstatnená.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ nebol v omeškaní so zaplatením faktúr, ako uvádza v
odvolaní, ale so zaplatením zostatku kúpnej ceny, ktorú neuhradil v plnej výške a ktorú zaplatil krátenú
o zľavu, ku ktorej mu nevznikol nárok.

39.Rozhodnutieprvoinštančnéhosúdutakniejeaniprekvapivé zdôvodu,žežalovanýočakávalopačné

rozhodnutie.

40. Okrem zaplatenia istiny súd zaviazal žalovaného i na zaplatenie úroku z omeškania. K tomuto
rozhodnutie odvolateľ neprodukoval žiadne odvolacie námietky, preto sa odvolací súd nim v odvolacom
konaní nezaoberal.

41. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

42. Odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

43.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods.1C.s.p. a odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).