Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417010475
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4417010475.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr.
Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného D. B. pre zločin vydierania podľa
§ 189 odsek 1, 2, písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného podaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 02.09.2019, spisová značka 3T/95/2017 - 560, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 03.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obžalovaného D. B., narodeného XX.XX.XXXX,
z a m i e t a,
pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný D. B. uznaný vinným Okresným súdom Nové Zámky pre zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §

139 písmeno h) Trestného zákona a ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona, ktorého sa dopustil
na skutkovom základe, že dňa 16.12.2012 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Kráľová v Banskej
Bystrici napísal list a následne dňa 17.12.2012 zabezpečil jeho odoslanie na poštovú prepravu, ktorý bol
adresovaný poškodenému sudcovi Okresného súdu B. I.. I. E. na adresu jeho pracoviska a na Okresný
súd Levice doručený dňa 19.12.2012, v ktorom od poškodeného žiadal úhradu sumy 500,- Eur za údajné
mu spôsobenie ujmy v súvislosti s výkonom právomoci poškodeného ako sudcu, a to na obžalovaným

uvedený účet v peňažnom ústave alebo poštovou poukážkou obžalovanému do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Kráľová v Banskej Bystrici najneskôr do konca roka 2012 pod hrozbou podania
trestného oznámenia na poškodeného sudcu I.. I. E. pre korupčné správanie, ktorého sa má dopúšťať
prostredníctvom svojho otca a s tým, že ak v určenej lehote poškodený uvedenú sumu finančných
prostriedkov obžalovanému neuhradí, poškodený si nájde náhradu za svojho otca a obžalovaný túto
vypátra a poškodený už ďalšiu šancu nedostane, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu,

že bol rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 4T/170/2009 z 12.08.2009, právoplatným dňa
12.08.2009 uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, zo
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody 9 rokov so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pre tento zločin mu podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 5
Trestného zákona, bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný D. B. odvolanie, v ktorom uviedol, že nevypočutím ním
navrhovaných svedkov sa nepodarilo preukázať, že nemal úmysel poškodeného I.. I. E. vydierať. List

do poštovej schránky nevložil. Ani v evidencii pošty vykázanej Ústavom na výkon trestu odňatiaslobody nie je takýto list evidovaný. Navrhol vrátiť vec I. stupňovému súdu na doplnenie dokazovania
a preukázania jeho neviny.
V ďalšom podaní namietal dôvody napadnutého rozsudku, z ktorých vyplynulo, že jeho súkromná

pošta nebola evidovaná, hoci podľa jeho názoru list adresovaný súdu, prokuratúre alebo iným štátnym
orgánom, je potrebné považovať za úradnú poštu. Pred vianocami sa stretol s B. T. v Štúrove a ten mu
povedal, že list zo skrinky obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody zobral B. D..
Prokurátor k podanému odvolaniu sa vyjadril až na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu tak, že závery
súdu I. stupňa uvedené v napadnutom rozsudku považoval z pohľadu skutkového i právneho za správny.

Obžalovanému bolo v dostatočnej miere preukázané, že bol odosielateľom listovej zásielky. Navrhol
napadnuté odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací,napodkladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobou
v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, pretože ako z obsahu odvolania vyplývalo napádal aj
konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku a výrok o vine. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu

chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie nebolo podané dôvodne.
Predovšetkým je nutné uviesť, že súd I. stupňa počas dokazovania vykonal všetky dostupné dôkazy
smerujúce tak k uznaniu viny, ako i v prospech obžalovaného a tieto dôkazy z pohľadu objemu i kvality
boli dostačujúce pre rozhodnutie k merite veci.

Súd I. stupňa jednotlivé dôkazy realizoval v zmysle základných zásad trestného konania, pričom
rešpektoval práva obžalovaného na jeho obhajobu. Jednotlivé úkony potom vykonával v zmysle
špecifických ustanovení Trestného poriadku.
V zmysle záverov súdu I. stupňa, ktoré uviedol v dôvodoch napadnutého rozsudku bolo objektívne
preukázané, že obžalovaný počas výkonu trestu odňatia slobody napísal list adresovaný I.. I. E. - sudcovi

Okresného súdu Levice - poškodenému, ktorého obsahom bola hrozba z podania trestného oznámenia
na poškodeného - ústavného činiteľa vykonávajúceho funkciu sudcu, ak tento neuhradí na príslušný
účet v banke sumu 500 eur.
Predmetom dokazovania sa stala obrana obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní 02.09.2019
uviedol, že list bol odoslaný z väznice bez jeho vedomia. K tejto skutočnosti je nutné uviesť, že

obžalovaný už potom, čo mu bolo dané na vedomie orgánom činným v trestnom konaní vznesené
obvinenie podaniami - sťažnosťami z 11.06.2013, 14.08.2013, resp. 20.05.2014 potvrdzoval obsah
predmetného listu bez akéhokoľvek náznaku obranného tvrdenia pred súdom I. stupňa. Z toho dôvodu
súd I. stupňa správne skutkovo uzavrel, že obrana obžalovaného z pohľadu nezaslania listu nebola
preukázaná. Navyše je pravdou i to, že obžalovaný sa nesnažil (ak zistil, že list bol podaný bez jeho

vedomia) opätovným písomným alebo slovným prejavom dosiahnuť zmiernenie obsahu zaslaného listu,
ospravedlnením sa poškodenému pri zásahu do jeho slobody správania sa a konania ústavného činiteľa.
Naopak všetky hore uvádzané podania nesú znaky veľmi neslušných a urážlivých vyjadrení na stranu
poškodeného resp. iných orgánov činných v trestnom konaní a súdu.
Každý návrh na výkon dôkazov je nutné vyhodnotiť z pohľadu dostatočnosti vykonaných dôkazov pre

bezpečné rozhodnutie vo veci. V tomto smere bol postup súdu I. stupňa zákonný, ak nepristúpil k
výsluchu svedka B. D., ktorý vykonával trest odňatia slobody v rovnakom zariadení, ako odsúdený v
čase, keď list písal a mal byť odoslaný. Opakovane je nutné uviesť, že obžalovaný sám sa priznal k
tomu, že list napísal a uvedomil si, že sa stratil z jeho dohľadu a eventuélne mohol byť odoslaný na
adresu sudcu - poškodeného. Rovnako je preto potrebné zdôrazniť fakt, že obžalovaný ak nesmeroval

svojim konaním k dosiahnutiu cieľa, ktorý vyslovil v predmetnom liste, mohol ihneď prostredníctvom
príslušníkom ZVJS dosiahnuť zabránenie odoslania listu alebo vykonať potrebné úkony k tomu, aby
zamedzil škodlivému následku, ktorý z obsahu listu vyplýva. K takémuto konaniu však zo strany
obžalovaného nedošlo. Preto záver súdu o spáchaní zločinu vydierania voči chránenej osobe bol
zákonný. Rovnako je potrebné prisvedčiť súdu I. stupňa aj v konštatovaní spáchania opakovaného

zločinu, pretože obžalovaný popri iných trestných činoch, za ktoré bol v minulosti - v roku 2009
právoplatne odsúdený, spáchal zločin ublíženia na zdraví tak, ako to konštatuje súd I. stupňa vo výroku
o vine i v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pričom po vykonaní deviatich rokov odňatia slobody bol
z výkonu trestu prepustený 02.08.2017.
Z tohto dôvodu súd I. stupňa bol povinný pristúpiť pri rozhodovaní o treste z modifikovanej trestnej

sankcievzmysle§189odsek2Trestnéhozákona(vpôvodnomrozsahu4-10rokov)poúpravevzmysle
§ 38 odsek 5 Trestného zákona v rozsahu 7 - 10 rokov a vezmúc do úvahy všetky relevantné skutočnosti
tvoriace zásady pre ukladanie trestov v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, uložil obžalovanému
trest odňatia slobody v dolnej polovici takto upravenej trestnej sadzby.Zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bolo učinené v
súlade so znením ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona.
Záverom odvolací súd dodáva, že v prípade obžalovaného sa javilo byť vhodné využiť fakultatívne

oprávnenie súdu pre uloženie ochranného dohľadu v zmysle § 76 odsek 2 Trestného zákona na
dovŕšenie resocializácie odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Na podklade týchto skutočností bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.