Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106228500
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7106228500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky

Kohútovej a JUDr. Gabriela Varhalíková v spore žalobkyne: JUDr. Z. L., X.. XX.X.XXXX, F. XX, F. proti
žalovanému: GASOTHERM PLUS s.r.o., Rampová 5, Košice, IČO 36 217 433 zastúpenému advokátom
JUDr. Martinom Polákom, Poštová 14, Košice o zaplatenie 9.515,20 eura s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2018 č. k. 29Cb /9/2007-326 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v I. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 9.515,20
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 10.6.2006 do zaplatenia, to všetko v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok v II. a III. výroku o náhrade trov konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom
I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 9.515,20 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 14% ročne od 10.6.2006 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti

rozsudku;
II. stranám sporu nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie nepriznal
III. stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobkyne JUDr. Ján Borovský (zomrel v priebehu
konania dňa 8.6.2011) uzavrel so žalovaným dňa 26.4.2005 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo

vykonanie montáže ústredného kúrenia žalovaným v rámci rekonštrukcie budovy objednávateľa na
Kmeťovej 27 v Košiciach. Na základe žalovaným vystavenej faktúry č. 200514 zo dňa 28.4.2005 právny
predchodca žalobkyne zaplatil žalovanému zálohovú platbu vo výške 31.171,31 eura (939.067,- Sk).
Pre nespokojnosť s vykonávanými prácami objednávateľ od zmluvy o dielo odstúpil, odstúpenie od
zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 2.6.2006, a objednávateľ vyzval žalovaného na vystavenie
faktúry za dovtedy vykonané práce a spotrebovaný materiál a na vrátanie nespotrebovaných finančných
prostriedkov. Žalovaný tak neurobil, preto žalobca podal proti nemu dňa 24.11.2006 žalobu o zaplatenie

23.409,08 eura (705.222,- Sk) s prísl.
Žalovaný v konaní (2.11.2007) uviedol, že sa proti nemu vedie trestné konanie (na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 2T 103/2007), v rámci ktorého bol vypracovaný znalecký posudok, zo
záverov ktorého vyplýva, že žalovaný vykonal pre právneho predchodcu žalobkyne práce spolu sospotrebovaným materiálom vo výške 21.823,83 eura (657.464,70 Sk) s DPH a rozdiel oproti poskytnutej
zálohe činí 9.347,78 eura (281.602,30 Sk) s DPH. Na túto skutočnosť žalovaný poukázal aj na
pojednávaní dňa 19.5.2011 a uviedol, že so závermi tohto znaleckého posudku sa stotožňuje a je

ochotný sumu určenú znaleckým posudkom zaplatiť.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 10.10.2017 a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 9.515,20 eura s úrokom z omeškania 14% ročne od 10.6.2006 do zaplatenia

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 23.8.2018
č. k. 4Cob 28/208 výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.515,20 eura s prísl. a
výrok o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a odmietol
odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Dôvodom zrušenia časti
rozsudku bolo procesné pochybenie súdu prvej inštancie, v dôsledku ktorého neboli pri verejnom

vyhlásení rozsudku zachované procesné práva strán sporu. V novom prejednaní veci súd prvej
inštancie vychádzal z obsahu spisu a už skôr vykonaného dokazovania, pretože strany sporu nemali
návrhy na doplnenie dokazovania, najmä poukázal na závery znaleckého posudku č. 35/2007 zo dňa
20.9.2007 vypracovaného znalcom Ing. Jánom Hrabinským v trestnom konaní vedenom proti konateľovi
žalovaného, ktorý určil cenu vykonaných prác a zapracovaného materiálu a stanovil, že rozdiel medzi

poskytnutouzálohouacenouprácvykonanýchžalovaníčiní281.602,30,Sk,t.j.9.347,78eurasDPH,ku
ktorému pripočítal zmluvnými stranami dohodnutú kompenzáciu (použitie radiátorov) vo výške 5.052,70
Sk, t. j. 167,72 eura.

4. O nároku žalobcu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 536, § 546 ods. 1 vety prvej, § 344, § 349, § 351
ods. 1, § 351 ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože zmluvné
strany boli v čase uzavretia podnikateľmi. Uviedol, že právny predchodca žalobkyne od zmluvy o dielo
odstúpil, žaloba zhotoviteľa o neplatnosť odstúpenia od zmluvy vedená na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 27Cb/116/2007 bola zamietnutá. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný prevzal

zálohu na dielo, ktoré vykonal v rozsahu 21.823,83 eura a zostatok mal vrátiť objednávateľovi spolu s
dohodnutou kompenzáciou za prevzaté a nevrátené radiátory v sume 9.515,20 eura. V konaní nebolo
sporné, že právny predchodca žalobkyne vyzval žalovaného na vrátenie nespotrebovanej poskytnutej
peňažnejzálohy,vstanovenejlehotežalovanýsvojpeňažnýzáväzokprotipôvodnémužalobcovinesplnil
a dostal sa do omeškania. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe v sume 9.515,20 eura vyhovel a

priznal žalobkyni aj uplatnený 14% ročný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
na vrátenie zostatku poskytnutej zálohy až do zaplatenia.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 252, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 C. s. p.

a náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, pretože žalobca mal v konaní úspech čiastočný.

6. Súčasne podľa citovaných ustanovení rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný bol v odvolacom konaní

úspešný len čiastočne.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods.

1 písm. h/ C. s. p., pretože súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil vo vzťahu k platnosti
odstúpenia od zmluvy o dielo.
Pokiaľ súd prvej inštancie odkazoval na rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 27Cb/116/2006 z
13.6.2007 o návrhu žalovaného na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o dielo, žalovaný poukázal
na to, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho

záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, lebo žaloba bola podaná v čase (14.7.2016), kedy
sporné dielo bolo už vykonané. To znamená, že v uvedenom konaní sa súd otázkou platnosti odstúpenia
od zmluvy meritórne nezaoberal a ani v tomto konaní otázku platnosti odstúpenia od zmluvy neriešil.Žalovaný tvrdil, že žalobca dôvod odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 1.6.2006 nešpecifikoval, a preto
takéto odstúpenie od zmluvy nemôže vyvolať zamýšľané účinky. V súvislosti s namietanými vadami
diela, ak by dielo skutočne vady vykazovalo, čo v konaní nebolo preukázané, mohol by objednávateľ

podľa žalobcu postupovať len v intenciách § 550 Obchodného zákonníka, teda dožadovať sa, aby
zhotoviteľ - žalovaný odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním diela, pričom žalobca nepreukázal,
že takto postupoval. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného nie je zrejmý dôvod, pre ktorý došlo k
odstúpeniu od zmluvy. Uviedol, že odkaz na čl. V zmluvy o dielo nerieši dôvody odstúpenie od zmluvy,
ale len jeho následky - finančné vysporiadanie. Citujúc ustanovenie § 344 Obchodného zákonníka

žalovaný tvrdil, že zmluva o dielo neobsahuje osobitné ustanovenia pre odstúpenie od zmluvy, a preto
je možný len mechanizmus podľa § 550 Obchodného zákonníka a úlohou súdu prvej inštancie bolo
preskúmať platnosť odstúpenia od zmluvy zo dňa 1.6.2006 a v nadväznosti na to rozhodnúť, či nastali
účinky odstúpenia od zmluvy podľa § 351 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu žalovaný zastával
názor, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa nevyporiadal
s námietkami žalovaného o dôvodnosti a platnosti odstúpenia od zmluvy.

Odvolanie žalovaného smerovalo aj proti výroku o trovách konania. Zdôraznil, že prvoradým kritériom
pri rozhodovaní o náhrade trov konania je tzv. zásada úspechu, resp. čiastočného úspechu vyplývajúca
z ustanovenia § 255 C. s. p. Tvrdil, že žalovaný bol vo veci úspešný vo väčšej miere ako žalobca, a preto
záver súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov žalovanému nie je správny. Žalovaný namietal aj
správnosť záveru súdu prvej inštancie o náhrade trov odvolacieho konania, lebo k zrušeniu rozsudku

súdu prvej inštancie zo dňa 10.10.2017 došlo v dôsledku odvolania podaného žalovaným.

8. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalovanej dňa 14.2.2019, v súdom prvej inštancie stanovenej
lehote ani do rozhodnutia odvolacieho súdu sa k nemu nevyjadrila.

9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a 380 C.
s. p. bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

10. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, keď rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový
postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený

skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený. Súd prvej
inštancie na dostatočne zistený skutkový stav, čo odvolateľ nenamietal, aplikoval ustanovenia správnych
predpisov a tieto aj správne vyložil.

13. Predmetom konania v posudzovanej veci je nárok žalobkyne na vrátanie žalovanému poskytnutej
zálohy na stavebné práce podľa písomne uzavretej zmluvy o dielo, pretože žalovaný z dôvodu
odstúpenia od zmluvy právnym predchodcom žalobkyne dohodnuté práce neukončil, pričom v
konaní nebolo sporným, že práce ukončil tretí subjekt. Žalovaný v konaní uviedol, že rozsah ním
vykonaných prác na základe ním predloženého vyúčtovania prác a materiálu zodpovedá vyčísleniu v

súdnoznaleckom posudku nachádzajúcom sa v trestnom spise (čl. 181/2) a prejavil ochotu vrátiť sumu
určenú týmto znaleckým posudkom, t. j. sumu 286.665,- Sk (č. l. 177/2).14. Ani v odvolaní žalovaný nespochybnil zistenia súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobkyne
poskytol žalovanému ako zhotoviteľovi na dohodnuté práce zálohu a že žalovaným vykonané práce
a zakúpený materiál (podľa znaleckého posudku Ing. Jána Hrabinského) nedosiahli sumu poskytnutej

zálohy, a teda že je tu povinnosť žalovaného vrátiť nespotrebovanú časť zálohy poskytnutej na
zhotovenie diela. Odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie alebo vyvracali tvrdenia žalobcu o tom, že práce ukončil iný
zhotoviteľ.

15. Žalovaný v odvolaní namieta len skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal platnosťou
odstúpenia od zmluvy právnym predchodcom žalobkyne, pričom ale neuvádza, aký podstatný vplyv má
táto jeho námietka na správnosť záveru súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi
nespotrebovanú zálohu na zhotovenie diela.

16. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je - ako správne uviedol súd prvej inštancie - povinnosť zmluvných
strán vrátiť si poskytnuté plnenie, ak sa plnilo pred odstúpením od zmluvy (§ 351 Obchodného
zákonníka). V prípade, ak plnenie nemožno vrátiť, poskytne sa peňažná náhrada. Keďže v tomto
prípade išlo o plnenie zo zmluvy o dielo - vykonanie stavebných prác na objekte patriacom právnemu

predchodcovi žalobkyne, teda o plnenie, ktoré nemožno vrátiť, znaleckým posudkom bola určená
hodnota týchto stavebných prác a žalovaným zakúpeného materiálu vrátane stranami sporu dohodnutej
kompenzácie za radiátory a táto hodnota bola odpočítaná od právnym predchodcom žalobkyne
poskytnutej zálohy, o vrátení ktorej rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

17. Ani prípadné zistenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy právnym predchodcom žalobkyne nemá
vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V konaní totiž nebolo sporné, že dielo bolo
dokončené tretím subjektom, a teda povinnosť žalovaného plniť zo zmluvy o dielo zanikla, pretože
plnenie, ktoré ním malo byť poskytnuté podľa zmluvy o dielo, sa stalo objektívne nemožným, keďže

nemožno dokončiť niečo, čo už bolo dokončené. V tomto prípade ide o dodatočnú nemožnosť plnenia,
lebo nastala až po uzavretí zmluvy, ktorej právnym dôsledkom je zánik záväzku žalovaného zo zmluvy
o dielo ex lege (§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

18. Podľa § 354 Obchodného zákonníka pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti
nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.

19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že aj v prípade dodatočnej nemožnosti plnenia

nastávajú dôsledky ako pri odstúpení od zmluvy, teda vzniká nárok na vrátenie poskytnutého plnenia, ak
sa na základe zmluvy už plnilo, v prípade peňažného plnenia (akým je aj poskytnutie peňažnej zálohy
na cenu diela) je potrebné plnenie vrátiť vrátane úrokov.

20. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu a správne a zákonné sú aj dôvody
napadnutého rozsudku, na ktorého vecnú správnosť nemali vplyv ani odvolacie námietky žalovaného,
pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolací súd napadnutý rozsudok
vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 9.515,20 eura s prísl. podľa § 387 ods. 1
C. s. p. potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.

21. Odvolacie námietky žalovaného smerovali aj proti II. a III. výroku napadnutého rozsudku o trovách
prvostupňového a odvolacieho konania, pretože súd prvej inštancie mal podľa žalovaného rozhodnúť
v súlade s § 255 C. s. p. podľa pomeru úspechu strán v týchto konaniach a priznať náhradu trov

žalovanému, ktorý bol v konaní úspešnejší.22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, to znamená,
že strana, ktorá mala v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov
konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V prípade, že každá zo sporových strán bola v konaní

čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (ak úspech jednej
strany prevažuje úspech druhej sporovej strany) alebo rozhodne, že žiadna zo strán sporu nemá na
náhradu trov konania právo (ak úspech a neúspech strán sporu sa navzájom vyvážia).

24. Zásadu úspechu vo veci je potrebné uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisela od

úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu,
ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože ho nemožno zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku konania na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. To
znamená, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, ale len z prisúdenej (nie žalovanej) sumy.
Takýto záver vyplýva z výkladu pojmu „úspech vo veci“ (§ 255 C. s. p.), ktorý sa skúma čo do právneho

základu, nie čo do výšky priznaného nároku (Veľké komentáre - Civilný sporový poriadok - Števček a
kol., Nakladatelství C. H. Beck, 2016, str. 926 a 927).

25. V posudzovanej veci výška plnenia priznaného žalobkyni závisela od znaleckého posudku, teda

nárok na náhradu trov konania (zo sumy priznanej) by mala žalobkyňa, ktorá však odvolanie vo veci
nepodala. Keďže žalovaný bol v konaní neúspešný v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu žalobkyni priznanej
sumy, ktorej výška závisela od znaleckého posudku), nemá nárok na náhradu trov prvostupňového
konania, odvolací súd preto rozhodol správne.

26. Napadnutý II. a III. výrok rozsudku však bolo potrebné zmeniť, pretože súd prvej inštancie nesprávne
formuloval výrok o náhrade trov konania.
Odvolací súd zdôrazňuje, že výrok o trovách odvolacieho konania je súčasťou len rozhodnutia
odvolacieho súdu v odvolacom konaní.

Ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolacom konaní zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, v súvislosti s náhradou trov odvolacieho konania s odkazom
na ustanovenie § 398 ods. 3 C. s. p., t. j. že v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov súd
prvej inštancie, to znamená, že súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého
(do nového rozhodnutia vo veci prebiehajúceho) konania. Trovy odvolacieho konania, v ktorom bolo

rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec vrátená na nové konanie súdu prvej inštancie, sa totiž
stávajú súčasťou opätovného prvoinštančného konania, o náhrade trov ktorého rozhodne súd jedným
výrokom ako o trovách prvoinštančného konania.
Pre rozhodnutie o trovách konania v novom rozhodnutí nie je podstatné, ktorá strana bola úspešná či
neúspešná v (zrušujúcom) odvolacom konaní, ale pre rozhodnutie o trovách celého prvoinštančného

konania sa uplatňujú zásady podľa § 255 a nasl. C. s. p.

27. Z tohto dôvodu odvolací súd, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenia ani na zrušenie
napadnutých výrokov o náhrade trov konania, podľa § 388 C. s. p. zmenil II. a III. výrok napadnutého

rozsudku tak, že stranám sporu náhradu trov konania (prvoinštančného vrátane skoršieho odvolacieho
konania) nepriznal.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p.

a náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal, pretože žalovaný nebol v tomto konaní
úspešný a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, trovy odvolacieho konania nevznikli.29. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).