Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Csp/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316217811
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4316217811.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.

r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený spoločnosťou: Jakubčák,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, v mene
ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Branislav Jakubčák, proti žalovanej: W. O., A.. XX. XX. XXXX, S. W.
N.. A.M. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 151,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 77,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 19,99 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 20,57 Eur od 26.12.2013 do
zaplatenia, zo sumy 19,30 Eur od 26.01.2014 do zaplatenia a zo sumy 17,40 Eur od 26.02.2014 do

zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej vo výške 100

%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“ alebo „okresný
súd“) dňa 26. 10. 2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáha uloženia žalovanej
povinnosť zaplatenia sumy 151,63 Eur spolu s príslušenstvom, ako bol vyčíslený v doplnení originálu
elektronického podania a to titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby a účtované poplatky zo
strany právneho predchodcu žalobcu.

2. O žalobe rozhodol okresný súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 14Csp/124/2016-33 zo dňa 29. 03.
2017, ktorý nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Okresný súd preto platobný rozkaz zrušil
uznesením č. k. 14 Csp/124/2016 - 41 zo dňa 02. 05. 2017, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 02. 06. 2017. Vykonaným šetrením pobytu žalovanej nebola zistená aktuálna adresa pobytu, na
ktorej sa žalovaná zdržiava a z ktorej si môže preberať zásielky súdu. Po zmene právnej úpravy okresný
súd doručoval žalobu žalovanej v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015
Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Takýmto spôsobom

bola žalovanej žaloba doručená dňa 28. 07. 2017. Žalovaná bola vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe -
uznesením č. k. 14 Csp/124/2016 -51 zo dňa 09. 08. 2017 spolu s ktorým bola žalovanej doručovaná aj
žaloba spolu s prílohami, potvrdenie o prijatí ako aj poučenie pre spotrebiteľa. Uvedené listinné doklady
súd doručoval žalovanej na adresu jej trvalého pobytu. Zásielka sa však vrátila súdu dňa 14. 08. 2017nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa - „adresát neznámy“. V súlade s ustanovením § 111
ods. 3 CSP sa týmto dňom považuje zásielka za doručenú. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Následne okresný súd o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 14Csp/124/2016 -58 zo dňa
04.10.2017, ktorým žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. V danom
prípade súd pri aplikácii vtedy platného a účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, na ktorý súd prihliadol ex offo, považoval nárok za premlčaný, čo viedlo

súd k zamietnutiu žaloby. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol
Krajský súd Nitra (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 8Co/96/2018 -90 zo dňa 13.06.2019 tak,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2019.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol v konaní

na premlčanie v zmysle ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, o ktorom
Ústavný súd SR rozhodol, že je protiústavné, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie z tohto
dôvodu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutie s tým, že na
premlčanie bude súd prihliadať len na námietku žalovanej. Zároveň je povinnosťou súdu vysporiadať sa

aj s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.

5. S prihliadnutím na námietky žalobcu vo vzťahu k účinnosti odstúpenia od zmluvy, súd vyzval
žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho či listinný doklad predložený do konania samotným
žalobcom označený ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa dostal, resp. nedostal

do sféry dispozície žalovanej. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že súdu prvej inštancie bolo okrem
iného spolu s návrhom na začatie konania, doručená aj listina označená ako odstúpenie od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb. Jedná sa o listinný doklad, ktorý bol súčasťou zmluvnej dokumentácie,
ktorá bola žalobcovi odovzdaná právnym predchodcom žalobcu v súvislosti s postúpením pohľadávky
vočižalovanému.Žalobcapoukázalnato,žeanivnávrhunazačatiekonanianetvrdil,žedošlokúčinnosti

odstúpenia od zmluvy, ani že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu, ani že by sa tak
stalo v nejaký konkrétny deň. Žalobca zároveň poukázal na aj na text Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok v spojení s jej prílohami, ktorá taktiež neobsahuje tvrdenie ohľadom odstúpenia od zmluvy.
Ďalej uviedol, že ani žalovaná netvrdí, že by došlo k účinnosti odstúpenia do zmluvy, resp. že by sa
tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu. Vzhľadom k uvedenému žalobca súdu oznámil, že

nie je možné predložiť doklad preukazujúci doručenie listiny - odstúpenie od zmluvy žalovanej. Žalobca
ďalej poukázal aj na pasivitu žalovanej a s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
23Cdo/1207/2007 poukázal aj na to, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze. Pre úplnosť
žalobca ešte dodal, že zo strany žalovanej neeviduje žiadnu platbu, ktorá by súvisela s nárokom žalobcu
tak, ako bol uplatnený.

6. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom
sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd
postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písm. b) CSP vyhlásil dňa 27. 11. 2019
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu dňa 08. 11. 2019.

7. Okresný súd rozhodol o podanej žalobe žalobcu na základe predložených listinných dokladov
a to: zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01. 2013 (ďalej len „Zmluva“), dodatok
k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01. 2013 (ďalej len „Dodatok“), žiadosť o

zmenu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01. 2013, súhlas so spracúvaním údajov
Účastníka na marketingové účely Žiadosť o začlenenie /vyčlenenie do/z databázy zo dňa 14. 01. 2013,
identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou Slovak Telecom, a.
s., odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29. 09. 2014, faktúra č. 7312952099 s
dátumom splatnosti 25. 12. 2013 na sumu 25,56 € (ďalej faktúra č. 1), faktúra č. 7311700690 s dátumom

splatnosti 25. 11. 2013 na sumu 44,78 € (ďalej faktúra č. 2), faktúra č. 7400210735 s dátumom splatnosti
25. 01. 2014 na sumu 44,09 € (ďalej faktúra č. 3), faktúra č. 7401402036 s dátumom splatnosti 25. 02.
2014 na sumu 37,20 € ( ďalej faktúra č. 4), oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2015
a vyjadrenie žalobcu zo dňa 25. 11.2019.8.Zuvedenýchlistinnýchdokladov,obsahužaloby,akoajzobsahuceléhospisovéhomateriálu, okresný
súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Spoločnosť Slovak Telecom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469 (ďalej len
„právny predchodca žalobcu“), dňa 14. 01. 2013 uzatvorila so žalovanou Zmluvu spolu s Dodatkom.
Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam
a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia,

možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca žalobcu poskytuje služby i podľa
zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, o elektronických komunikáciách. Na základe
zmluvy a dodatku právny predchodca žalobcu poskytoval v zmluve a dodatku vymedzené služby
(program NAJ 200) a žalovaná mala uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné
služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo 911 831
557. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej faktúrami č. 1- 4 spolu

sumu 151,63 €, ktorú však žalovaná neuhradila aj napriek výzvam zo strany právneho predchodcu
žalobcu. Žalobca predložil do konania aj listinný doklad - odstúpenie od zmluvy, z ktorého vyplýva, že
ešte právny predchodca žalobcu v účtovných dokladoch zistil, že žalovaná neuhradila splatné faktúry
za užívanie verejných elektronických komunikačných služieb, poskytovaných prostredníctvom mobilnej
siete,zktoréhodôvoduprávnypredchodcažalobcumalodstúpiťodZmluvysúčinnosťouod06.10.2014

a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Odstúpenie od
zmluvy obsahuje aj zoznam 5 - tich neuhradených faktúr po splatnosti, ktorých suma spolu predstavuje
199,43 € ( štyri faktúry z nich tvoria predmet tohto konania). Žalobca však v odvolaní, ako aj v poslednom
vyjadrení uvádza, že takýto doklad bol síce do konania doložený, ale v žalobe nebolo tvrdené, že
došlo k účinnosti odstúpenie od zmluvy, ani že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu,

ani že by sa tak stalo v nejaký konkrétny deň. Ďalej poukázal na podmienku účinnosti doručenia
odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane, čo sa však podľa žalobcu nestalo. Žalovaná sa k žalobe
nevyjadrila, v konaní nevzniesla námietku premlčania. Žalobca oznámil súdu, že v priebehu konania
žalovaná nevykonala žiadne úhrady dlžnej sumy.

9. Keďže zmluvu uzatvoril so žalovanou právny predchodca žalobcu, okresný súd skúmal aktívnu
legitimáciu žalobcu, ktorá vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2015, v ktorom
právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanej postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z 5 -tich faktúr, z
ktorých štyri tvoria predmet tohto konania a to práve na žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi bola
postúpená pohľadávka voči žalovanej vyplývajúca z neuhradených faktúr, od ktorých žalobca odvodzuje

svoj nárok v tomto konaní.

10. V konaní je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy a Dodatku so zmluvnými
podmienkami tak, ako sú uvedené v zmluve spolu s dodatkom (v spise na č. l. 5-7). Túto skutočnosť
nespochybňovala ani sama žalovaná, ktorá nespochybňovala ani fakturované sumy vo faktúre č. 1

až 4. Žalobca v odvolaní namietal platnosť odstúpenia od zmluvy s tým, že poukázal aj na to, že
odstúpenie od zmluvy nepotvrdila ani žalovaná. Okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí konštatoval
platné odstúpenie od zmluvy a následne pri aplikácii teraz už zrušeného ustanovenia § 5b citovaného
zákona dospel k názoru, že uplatnený nárok je premlčaný. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva,
že je potrebné posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy z pohľadu ustanovení § 48 ods. 1,2 OZ a § 44

ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. a na premlčanie prihliadnuť len na námietku žalovanej. V konaní bolo
sporné, či právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil platne, t. j. či bol dodržaný postup v zmysle
citovaných zákonných ustanovení, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukazoval aj odvolací súd.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní

verejných služieb v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických
komunikáciách“) sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu
za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po
dni splatnosti.

14. Podľa § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní

verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť
od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

15. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

16. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

27. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich

prvky rôznych zmlúv.

28. Z obsahu zmluvy, označenia zmluvných strán je jednoznačné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsahzmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Žalovaná má preto v spore postavenie spotrebiteľa. Túto skutočnosť nespochybňoval ani sám žalobca
a uvedené vyplýva aj zo samotného označenia žalovanej v zmluve - fyzická osoba identifikovaná len

rodným číslom. Na jednotlivé ustanovenia zmluvy sú preto aplikované príslušné ustanovenia OZ, ktorými
sa zabezpečuje právna ochrana spotrebiteľa ako jedna z priorít oblasti záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj Slovenského právneho poriadku.

29. Zákonná úprava OZ umožňuje účastníkovi zmluvy odstúpiť od zmluvy len za predpokladu, že je to

ustanovené v zákone, alebo dohodnuté účastníkmi. Z citovaných ustanovení zákona o elektronických
komunikáciách vyplýva, že tento zákon umožňuje „podniku“ - v danom prípade pôvodný veriteľ, odstúpiť
od zmluvy za zákonom stanovených podmienok. Z predloženého listinného dokladu vyplýva, že
pôvodný veriteľ aj využil toto právo a od zmluvy mienil odstúpiť - viď doklad označený ako odstúpenie
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.09.2014 (č. l. 18). V konaní (v podanom
odvolaní ) ale žalobca spochybňoval platnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že v návrhu nikdy netvrdil,

že k odstúpeniu od zmluvy došlo, ako aj nebolo preukázané účinné doručenie daného odstúpenia
žalovanej. Právny predchodca žalobcu pristúpil k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu nezaplatenia ceny
za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti, čo jednoznačne vyplýva z uvedeného listinného
dokladu. Sám právny predchodca žalobcu v odstúpení poukazoval na citované ustanovenia zákona
o elektronických komunikáciách ako aj časť III. článku 6, bodu 8 písm. b/ všeobecných podmienok

pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s..
Z uvedeného dokladu vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy malo dôjsť s účinnosťou od 06.10.2014.
Posledná faktúra, ktorou právny predchodca fakturoval žalovanej protihodnotu za poskytnuté služby,
bola s dátumom splatnosti 25.02.2014 (ostatné boli splatné ešte pred týmto obdobím). Na faktúru
znejúcu na sumu 47,80 Eur s dátumom splatnosti 25.08.2014 (ktorá nie je ani predmetom tohto konania)

niejepotrebnévovzťahukodstúpeniuodzmluvy prihliadnuť,pretožeuvedenoufaktúrou bolažalovanej
fakturovaná zmluvná pokuta, teda nie cena za poskytnuté služby. Pokiaľ právny predchodca žalobcu
datovalodstúpenieodzmluvydňom29.09.2014,bolanaplnenázákonnápodmienkaoprávňujúcapodnik
(právneho predchodcu žalobcu) na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle citovaného §
44 ods. 8 písm. b/ zákona a síce - dôvod nezaplatenie ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po

dni ich splatnosti. Ďalšou zákonnou podmienkou je aj samotné doručenie odstúpenia od zmluvy druhej
zmluvnej strane, čo v konaní preukázané listinnými dokladmi zo strany žalobcu nebolo. Odstúpenie od
zmluvy ako jednostranný adresný právny úkonom však nadobúda právnu účinnosť až vtedy, ako sa
dostane do dispozičnej sféry adresáta, pričom žalobca tvrdil, že sa tak nestalo.

30. Tu súd poukazuje však na tú skutočnosť, že pokiaľ žalobca uvedený doklad - odstúpenie od zmluvy
predložil do konania spolu so žalobou, súd ho doručoval žalovanej spolu s ostatnými listinnými dokladmi,
ako aj spolu so žalobou. Pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení CSP bolo dané odstúpenie od
zmluvy doručené žalovanej dňa 14.08.2017 (č. l. 52), ktorým dňom je možné považovať odstúpenie
od zmluvy za účinne doručené. S prihliadnutím na dátum doručenia samotného odstúpenia od zmluvy

žalovanej je ale zrejmé, že sa tak stalo až po tom, ako pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku žalovanej
práve žalobcovi. Na uvedenú skutočnosť musel súd rovnako prihliadnuť vo vzťahu k vyriešeniu ďalšej
podmienky, či pôvodný veriteľ bol v čase doručenia samotného odstúpenia od zmluvy ešte oprávneným
subjektom k takémuto jednostrannému právnemu úkonu.

31. Ak k postúpeniu pohľadávky došlo ešte v roku 2015 (č. l. 11), pôvodný veriteľ v roku 2017 nemohol
účinne odstúpiť od zmluvy, pretože v tomto čase už nebol nositeľom takého práva, ktoré by ho k
tomu oprávňovalo a to práve z dôvodu postúpenia pohľadávky. Ak zákonná úprava výslovne uvádza,
že odstúpiť od zmluvy môže výlučne len oprávnená osoba, s prihliadnutím na postúpenie pohľadávky,
je jednoznačné, že v čase doručenia samotného odstúpenia od zmluvy žalovanej, spoločnosť Slovak

Telekom takouto oprávnenou osobou už nebola. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu, že v
danom prípade nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, avšak nie z dôvodu nedoručenia samotného
odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo preukázateľne doručené žalovanej v priebehu konania, ale z dôvodu,
že v čase samotného doručenia už pôvodný veriteľ nebol oprávnenou osobou na to, aby mohol od
zmluvy odstúpiť. Súd nepopiera tvrdenia žalobcu, že žalovaná je v konaní pasívna, k žalobe sa žiadnym

spôsobom nevyjadrila, avšak uvedené vyplýva zo samotnej procesnej situácie, kedy nebolo možné
žalovanej doručiť zásielky, pretože jej pobyt nie je známy a žaloba spolu s prílohami jej boli doručené
len s fikciou doručenia, aj keď sa žalovaná o tom nedozvedela. Z uvedeného dôvodu bol predpoklad,
že žalovaná sa v konaní nebude vyjadrovať, a teda ani nebude produkovať žiadne tvrdenia vo vzťahuk ne/doručeniu listiny označenej ako odstúpenie od zmluvy. Tu súd však poukazuje na tú skutočnosť,
že uvedený doklad bol do konania predložený ako jeden z listinných dokladov, a preto bolo potrebné
prihliadnuť aj na tento doklad.

32. S prihliadnutím na dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku, súd prijal záver, že v danom prípade
nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy. Uvedenému záveru svedčia aj vyjadrenia žalobcu (ktorému
bola pohľadávka pôvodného veriteľa postúpená), a ktorý poukazoval na to, že mu bola postúpená
pohľadávka bez účinného odstúpenia od zmluvy, čo má vyplývať aj z textu rámcovej zmluvy o postúpení

pohľadávok v spojení s jej prílohami, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou,
ktorá taktiež neobsahuje tvrdenie ohľadom odstúpenia od zmluvy. Žalobca sám nepristúpil k odstúpeniu
odzmluvy,totovkonaníaninetvrdil,akoaniotomnepredložilžiadendoklad. Keďženedošlokúčinnému
odstúpeniuodzmluvy,nedošloanikjejzrušeniu.Súdpretoposúdilopodstatnenosťvžalobeuplatnených
nárokov zo zmluvných podmienok samotnej zmluvy v súlade s citovanou zákonnou úpravou.

33. Listinnými dokladmi predloženými žalobcom, žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal
čiastočne dôvodnosť svojho nároku, pričom samotná suma žalobcom uplatneného nároku nebola
spochybňovaná zo strany žalovanej. Tiež nebolo preukázané a ani žalovanou tvrdené, že by za
poskytnuté služby zaplatila dojednanú cenu. Súd preskúmal jednotlivé faktúry, z ktorých žalobca
odvodzuje nárok na plnenie a zistil, že pri všetkých faktúrach si žalobca uplatnil nárok na fakturované

sumy v celej fakturovanej (a aj postúpenej) sume. Faktúra č. 1 je vystavená na sumu 25,56 Eur. Z
rozpisu jednotlivých fakturovaných súm je zrejmé, že obsahuje položky fakturované v zmysle zmluvných
podmienok v sume 20,5657 Eur ako mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby a zároveň
je ňou fakturovaná aj suma 4,99 eur, ako upomienka oneskorenej platby. Faktúry č. 2 a 3 rovnako
obsahujú mesačné poplatky a poplatok za nehlasové služby. Zároveň je týmto faktúrami fakturovaná

aj suma 16,50 Eur ako iné poplatky a služby a opätovne pri oboch faktúrach aj suma 4,99 eur za
upomienku oneskorenej platby. Pri faktúre č. 4 bolo zistené, že táto obsahuje len fakturáciu mesačných
poplatkov spolu s poplatkom v sume 16,50 eur ako iné poplatky a služby. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že predmetom žaloby sú nároky vyplývajúce nielen z odplaty za poskytnuté služby, ale aj nároky na
poplatky, ktoré vyplývajú z cenníka, ktorý do konania predložený nebol. Jedná sa o iné poplatky -

fakturované vo faktúre č. 2- 4, t. j. 3x 16,50 Eur bez DPH, t. j. 3x 19,80 Eur s DPH = 59,40 Eur, ako aj
poplatok za upomienku oneskorenej platby fakturovaný faktúrou č. 1-3 v sume po 4,99 Eur (uvedená
suma nie je navyšovaná o DPH), t. j. v tomto prípade sa jedná o sumu 14,97 Eur. Spolu na poplatkoch je
uplatnenásuma74,37Eura. Ajkeďcenníkdokonaniapredloženýnebol,alevšak dostupnýnainternete.
Navyše z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že právny predchodca má v cenníku stanovený poplatok

za upomienku oneskorenej platby práve v sume 4,99 Eur, ktorý nie je navyšovaný o DPH a za iné
poplatky a služby v sume 16,50 Eur bez DPH, čo spolu s DPH predstavuje sumu 19,80 Eur.

34. Z takto uplatneného nároku súd považuje za dôvodný len nárok predstavujúci mesačné poplatky
dohodnuté v zmysle zmluvy a protihodnotu hlasových a nehlasových služieb, čo predstavuje sumu 77,26

Eur. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel.

35. V časti nároku na poplatky však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal žiadnym
listinným dokladom, vo vzťahu k akej omeškanej platbe pôvodný veriteľ účtoval žalovanej nárok na
poplatok za upomienku, ako ani nepreukázal, že žalovanej bola skutočne upomienka aj odoslaná (3x).

Takýto listinný doklad do konania predložený nebol. Zároveň žalobca v žalobe vôbec netvrdí, o aký
poplatok sa jedná, ktorý je označený ako „iné poplatky a služby“. Z faktúry č. 2, 3 je však možné
zistiť, že sa jedná o poplatky za obmedzenie služby - neplatenie a pri faktúre č. 4 sa jedná o poplatok
za prerušenie služby - neplatenie. V časti takto uplatneného nároku však žalobca rovnako neuniesol
dôkazné bremeno, keď nebolo v konaní preukázané, že žalovanej bola skutočne obmedzená, prerušená

služba pre neplatenie. To, že by mala byť žalovanej obmedzená, prerušená služba nevyplýva, ani zo
samotných faktúr č. 2 - 4, ktoré sú fakturované následne za sebou za jednotlivé fakturačné obdobia
bez akéhokoľvek prerušenia, obmedzenia ( faktúra č. 2 - za obdobie 08.10.2013 -07.11.2013, faktúra
č. 3 - za obdobie 08.12.2013 do 07.01.2014 a faktúra č. 4 -za obdobie od 08.01.2014-07.02.2014). Za
obdobie 08.11.2013-07.12.2013 je vystavená faktúra č. 1, ktorá ale neobsahuje poplatok v sume 16,50

Eur bez DPH. Pokiaľ boli plynulo za sebou fakturované mesačné poplatky, a okrem nich aj hlasové,
resp. len nehlasové služby, je zrejmé, že za dané obdobia bolo telefónne číslo využívané a teda nebolo
preukázané, že by boli služby obmedzené, resp. prerušené. Opodstatnenosť nároku aj v tejto časti
bolo potrebné preukázať, čo však žalobca nielenže netvrdil, kedy malo dôjsť k obmedzeniu, prerušeniuslužby, ale ani nepreukázal listinnými dokladmi. V časti nároku na poplatky súd preto prijal záver, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a to tak bremeno tvrdenia, keď ani dôkazné bremeno preukázania
skutočností od ktorých žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok. Z uvedeného dôvodu súd preto

časť žaloby spočívajúcej v nároku na poplatky zamietol.

36.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Žalobca si uplatnil nárok aj na úroky z omeškania, ktorému nároku súd tiež vyhovel ale len v
časti priznaného nároku, pretože ak nebol priznaný nárok na istinu, nie je možné priznať ani nárok
na príslušenstvom. Keďže úroky boli uplatnené vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr a v správnej výške, súd žalovanú zaviazal aj povinnosťou príslušenstva.

39. Súd len okrajovo dodáva, že k rovnakému záveru by dospel aj v prípade, ak by došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy, keďže žalovaná v konaní námietku premlčania nevzniesla, kedy by súd rovnako
prihliadol len na preukázaný nárok, čo je len nárok vyplývajúci z účtovaných súm za poskytnuté služby
právneho predchodcu žalovanej (nie poplatky, ktorých nárok preukázaný nebol).

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

42. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu
trovkonania.Žalobcasapôvodnedomáhalplneniavsume151,63€sprísl,zktoréhonárokusúdvyhovel
v sume 77,26 €. Úspech žalobcu teda predstavuje 50,95 % a úspech žalovanej 49,05 %. ( 151,63
€ : 100 = 1,5163, 77,26 € : 1,5163 = 50,95 %, 100 % - 50,95 % = 49,05 %). Pomer úspechu potom

predstavuje 1,90 % v prospech žalobcu. ( 50,95 % - 49,05 %) . Vzhľadom k uvedenému je zrejmé,
že úspech žalobcu bol len čiastočný (nepatrný), súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Uvedené sa týka len trov prvostupňového konania.

43. V súlade s citovaným § 396 ods. 3 CSP, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho

konania. S prihliadnutím na úspech odvolateľa - žalobcu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100% ako úspešnej strane sporu avšak len v odvolacom konaní. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).