Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203941
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419203941.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: H. F., A..
XX.XX.XXXX, A. W. T. XXXX/X, W., zomrela dňa XX.XX.XXXX, v zast. U. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Č.
XXX, Č., zast. JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, proti odporkyni:
P.. U. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. N. XX/B, W., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie U.

Q. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. novembra 2019 č.k. 7C 46/2019-37 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnej zo sporových strán nepriznal

nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 12.11.2019 mu bol právnym zástupcom zomrelej
navrhovateľky H. F., A.. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, v zastúpení U. Q., doručený návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia. Z výsledkov lustrácie navrhovateľky v Registri obyvateľov zistil,
že navrhovateľka zomrela dňa XX.XX.XXXX, a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný na súde dňa 12.11.2019. Lustráciou v dedičskom
oddelení zistil, že dedičské konanie po zomrelej navrhovateľke je vedené na notárskom úrade U.. P.
W., so sídlom Cukrová 2272/14, Bratislava, pod sp. zn. 69D 437/2019, Dnot 53/2019. Na základe
telefonickej žiadosti mu notársky úrad notárky U.. P. W. dňa 12.11.2019 e-mailom oznámil okruh dedičov
prichádzajúcich do úvahy po zomrelej navrhovateľke podľa ust. § 475 Občianskeho zákonníka (Y. O.,
U. L., P. U., C. O., B. F., P. O., Q. P., U. L., P.H. L., Y. M., B. G., H. P., Q. N., T. F., U. Q., B. F., B. E.,

Q. O., G. F., U. L.). Zo spisu vedeného pod sp. zn. 6Tp 25/2019 pripojeného k nahliadnutiu mal ďalej
preukázané, že dňa 09.04.2019 bolo v tejto trestnej veci podané trestné oznámenie a uznesením č.k.
ČVS: KRP129/3-VYS-BA-2019 zo dňa 26.06.2019 sa začalo trestné stíhanie podľa ust. § 199 ods. 1
Trestného poriadku: v bode 1/ vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, 3,
4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v bode 2/
vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, 3, 4 písm. a) Trestného zákona

s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa ust. § 13 ods. 1
Trestného zákona, pričom obvinená bola P.. U. W..

3. S poukazom na ust. § 48 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého prechádzajú v prípade uplatnenia
nároku na náhradu škody práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho
nástupcu, vyhodnotil, že opatrovníčka - U. Q. bola ustanovená zomrelej poškodenej H. F., ktorá stratila

procesnúspôsobilosťbyťúčastníkomkonania,uznesenímč.k.6Tp25/2019zodňa18.07.2019vrozpore
s ust. § 48 ods. 4 Trestného poriadku, pretože práva zomrelej poškodenej prešli na jej dedičov (Y. O.,U. L., P. U., C. O., B. F., P. O., Q. P., U. L., P. L., Y. M., B. G., H. P., Q. N., T. F., U. Q., B. F., B. E.,
Q. O., G. F., U. L.) a U. Q. do okruhu týchto dedičov nepatrí. Vychádzajúc z ust. § 61 C.s.p., podľa
ktorého má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu

ju zákon priznáva, konštatoval, že predpokladom procesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita,
teda spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. S poukazom na ust. § 7 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka potom ustálil, že spôsobilosť navrhovateľky ako fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vznikla narodením a zanikla jej smrťou. Skutočnosť, že navrhovateľka zomrela pred začatím
konania a v čase začatia konania nemala procesnú subjektivitu (spôsobilosť mať práva a povinnosti

zanikla jej smrťou pred začatím konania) vyhodnotil ako nedostatok procesnej subjektivity, ktorý je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a konanie preto v zmysle ust. § 62 a § 161 ods. 2
C.s.p. zastavil.

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a po vyhodnotení, že zavinenie zastavenia
konania nemožno pripísať žiadnej sporovej strane, vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na

náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podala U. Q. ako zástupkyňa zomrelej navrhovateľky H.Á. F. prostredníctvom
jej právneho zástupcu riadne a včas odvolanie, a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zrušil. Odvolanie podala s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f),

h) C.s.p. z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
a v poslednom rade z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V prvom rade namietla, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie sp. zn. 6Tp 25/2019, z ktorého

sa vychádzalo pri vypracovaní predmetného návrhu (na nariadenie neodkladného opatrenia), došlo
pri označení jej priezviska (Q.) k zjavnej chybe v písaní, pretože správne malo byť uvedené Q.. V
tejto X.Q. pristúpila zároveň k oprave záhlavia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti
označenia svojej osoby ako opatrovníčky nasledovne: U. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Č. XXX, Č. (ďalej
ako „opatrovníčka“ v príslušných gramatických tvaroch). S poukazom na ust. § 460 a násl. Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, zdôraznila, že práva a povinnosti
prechádzajú na dedičov dňom smrti poručiteľa, čiže nie právoplatným ukončením dedičského konania.
Keďže patrí do okruhu dedičov zomrelej navrhovateľky, ktorý oznámila súdu prvej inštancie príslušná
notárka,malazato,žeaktívnalegitimáciavdanomsporejezachovanáprávevďakajejosobe,pretožeje
dedičkou navrhovateľky. Poznamenala, že skutočnosť, že je (U. Q., A.. XX.XX.XXXX) jednou z dedičov

navrhovateľky, uviedla už v návrhu a viackrát ju uviedol v napadnutom rozhodnutí i súd prvej inštancie,
ktorý však aj napriek tomu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že je súdom ustanovený
opatrovník navrhovateľky, čiže je povinná hájiť záujmy zomrelej navrhovateľky, do ktorých patrí i ochrana
majetku po jej smrti. Nesúhlasila tiež s postupom súdu prvej inštancie, keď bez akejkoľvek právomoci a

zákonných podkladov vyhodnocoval zákonnosť právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného
v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6Tp 25/2019. Nesúhlasila ani s konštatovaním súdu prvej inštancie,
že uznesenie, ktorým bola v tomto trestnom konaní ustanovená za opatrovníčku zomrelej navrhovateľke
ako poškodenej, bolo vydané v rozpore s ust. § 48 ods. 4 Trestného poriadku. Namietala, že súd prvej
inštancie sa vôbec nezaoberal so skutočnosťami vyplývajúcimi z tohto rozhodnutia. Považovala za

nemožné a nezákonné, aby súd prvej inštancie v civilnom konaní vyhodnocoval platnosť a zákonnosť
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vydaného v inom trestnoprávnom konaní.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie U. Q.

je nedôvodné, a že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.9. Podľa ust. § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky").

10. Podľa ust. § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

11. Podľa ust. § 60 C.s.p., stranami sú žalobca a žalovaný.

12. Podľa ust. § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa ust. § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že procesná
subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti. Inak ju má len ten, komu ju zákon
výslovne priznáva. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením
a zaniká smrťou (§ 7 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 62 C.s.p. ukladá súdu povinnosť

skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania. V prípade ak v žalobe/návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaoznačenýsubjektkonania(žalobca/navrhovateľalebožalovaný/odporca)nemá
právnu subjektivitu, a v dôsledku toho teda ani procesnú subjektivitu, napríklad fyzická osoba zomrela
pred začatím konania alebo obchodná spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra pred
začatím konania, súd nemôže pripustiť, aby na jej miesto vstúpil do už začatého konania subjekt

s právnou subjektivitou, pretože nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, pre ktorý treba konanie vždy zastaviť. Poučovacia povinnosť súdu je zameraná
na pomoc subjektom sporových strán predovšetkým ohľadom procesných aspektov ich úkonov, súd
však nemá povinnosť, no ani oprávnenie poučovať ich o ich hmotnoprávnych oprávneniach a účinkoch
nimi uskutočnených úkonov, ktoré na súde uplatňujú, teda ani o tom, či a ktorý subjekt má byť

aktívne alebo pasívne legitimovaný, pretože by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu
(rozsudok Najvyššieho súdu SR o dňa 28.11.2001, sp. zn. 5 Cdo 130/2001). Aj v prípade neexistencie
žalobcu/navrhovateľa v čase začatia konania (z dôvodu jeho úmrtia ešte pred podaním žaloby/návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia na súd) možno analogicky vychádzať z právneho názoru
vysloveného v rozhodnutí publikovanom pod č. R 65/96, podľa ktorého: „Ak žalobcom v žalobe označený

žalovaný zanikol výmazom z obchodného registra pred začatím konania, žalovaný nemá spôsobilosť byť
účastníkom konania (procesnú subjektivitu) a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť. Nemožno ho odstrániť ani opravou alebo doplnením výzvou podľa § 43 ods. 1 O.s.p. (súčasné
ust. § 129 C.s.p.), pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti, ani
postupom podľa § 107 O.s.p. (súčasné ust. § 63 a § 64 C.s.p.), lebo procesnú subjektivitu stratil žalovaný

ešte pred začatím konania. Neprichádza do úvahy ani zámena účastníkov alebo pristúpenie do konania
podľa § 92 O.s.p. (súčasné ust. § 79 C.s.p.), pretože takýto postup je možný len za predpokladu, že
žalovaný, ku ktorému alebo na ktorého miesto má vstúpiť niekto iný, mal procesnú subjektivitu v čase
jeho začatia.“. Pre úplnosť odvolací súd pripomína, že ak by k strate procesnej subjektivity došlo počas
konania, t.j. po začatí konania (čo však nie je daný prípad), v prípade smrti strany ako fyzickej osoby by

súd postupoval v zmysle ust. § 63 C.s.p. (a v prípade zániku strany ako právnickej osoby podľa ust. §
64 C.s.p.). Aj v týchto prípadoch však môže dôjsť k zastaveniu konania (podľa ust. § 63 ods. 1 alebo §
64 druhá veta C.s.p.), a to najmä v prípade, ak strana nemá dedičov alebo právneho nástupcu.

15. Z predloženého spisu mal odvolací súd nesporne preukázané, že v čase, kedy doručila U. Q. ako

opatrovníčka navrhovateľky H. F. prostredníctvom jej právneho zástupcu súdu prvej inštancie návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia (t.j. dňa 12.11.2019), navrhovateľka H. F. už nežila (zomrela ešte
dňa XX.XX.XXXX). Vychádzajúc z ust. § 7 Občianskeho zákonníka v spojení s § 61 C.s.p. je preto
nepochybné, že spôsobilosť navrhovateľky H. F. na práva a povinnosti, a spolu s ňou i jej procesná
subjektivita, zanikli jej smrťou dňa XX.XX.XXXX, čiže ešte pred začatím predmetného konania (ktoré sa

začalo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd prvej inštancie dňa 12.11.2019).

16. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka H.D. F. nemala procesnú subjektivitu už v čase začatia
tohto konania, a keďže nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom podmienkykonania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania, odvolací súd konštatuje, že potom napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie, ktorým (v prvom výroku) predmetné konanie (z dôvodu absencie procesnej
subjektivity navrhovateľky v čase začatia konania) zastavil, je vecne správne, nakoľko vychádza zo

správnych skutkových zistení, a tiež zo správneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 7 Občianskeho
zákonníka a § 61, § 62 a § 161 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd sa preto vyjadrí už len o odvolacím
argumentom odvolateľky U. Q..

17. K odvolacej argumentácii odvolateľky týkajúcej sa nesprávneho uvedenia jej priezviska „Q.“

namiesto správneho „Q.“ v rozhodnutí vydanom v trestnom konaní sp. zn. 6Tp 25/2019, z ktorého
neskôr vychádzala spolu s právnym zástupcom pri spracúvaní predmetného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že je absolútne irelevantná, pretože okrem toho, že nie je
v právomoci civilného súdu kontrolovať alebo dávať trestným orgánom prípadné podnety na opravu chýb
v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností trestných rozhodnutí; pri vypracovávaní návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo vôbec potrebné z namietaného trestného rozhodnutia

pri označení jednotlivých subjektov konania (napr. opatrovateľky U. Q.) vychádzať. Zodpovednosť za
správneoznačeniejednotlivýchsubjektovkonaniavnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianesie
osoba, ktorá tento návrh podáva, čiže v danom prípade odvolateľka U. Q. spolu s právnym zástupcom
JUDr. Petrom Vačokom. Aj keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho označenia priezviska
odvolateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorú nesprávnosť už odvolateľka v ňou

podanom odvolaní odstránila) dospel vzhľadom na oznámený okruh dedičov zomrelej navrhovateľky
k nesprávnemu záveru o tom, že odvolateľka nie je dedičkou navrhovateľky, táto skutočnosť nemá na
vecnú správnosť napadnutého uznesenia žiaden vplyv, pretože ako je už vyššie vysvetlené nedostatok
procesnej subjektivity navrhovateľky (H. F.) v čase začatia konania je neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, ktorý má vždy za následok zastavenie konania. Keďže ide o neodstrániteľný

nedostatok podmienky konania je zrejmé, že ho nemožno odstrániť žiadnym spôsobom, a teda ani
pripustením do už začatého konania vstupu subjektu s právnou subjektivitou (napr. odvolateľky). Aj keď
odvolateľkajededičkouzomrelejnavrhovateľky,vzhľadomktomu,ževpredmetnomkonanínevystupuje
ako navrhovateľka a navrhovateľka je od počiatku konania bez právnej a teda aj procesnej subjektivity,
v tomto konaní nebolo možné pokračovať a bolo ho potrebné v zmysle ust. § 62 C.s.p. zastaviť, čo súd

prvej inštancie aj spravil.

18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odvolateľky, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že bola v trestnom konaní ustanovená zomrelej navrhovateľke za opatrovníčku, a preto
bola povinná hájiť jej záujmy, do ktorých patrí i ochrana majetku po jej smrti, odvolací súd uvádza,

že je nedôvodná, pretože v civilnom sporovom konaní, o ktoré v danom prípade ide, postupuje súd
v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, ktoré nepripúšťajú v konaní v prípade absencie
procesnej subjektivity strany sporu v čase začatia konania pokračovať (napr. s prípadným opatrovníkom
zomrelého subjektu konania), ale výslovne v ust. § 62 C.s.p. predpokladajú zastavenie konania. Pre súd
prvej inštancie a odvolací súd ako súdy civilné boli preto ustanovenia Trestného poriadku upravujúce

procesný postup v trestnom konaní irelevantné. Vychádzajúc z ust. § 193 C.s.p. upravujúceho viazanosť
civilného súdu inými rozhodnutiami odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie a ani odvolací
súd (ako súdy civilné) nie sú viazané procesnými rozhodnutiami vydanými v trestnom konaní, a teda ani
spomínaným rozhodnutím o ustanovení odvolateľky za opatrovníčku zomrelej navrhovateľke v trestnom
konaní. Okrem toho odvolací súd zdôrazňuje, že toto procesné trestné rozhodnutie sa vzťahovalo len

na trestné (nie civilné) konanie a bolo vydané len za účelom výkonu práv zomrelej navrhovateľky ako
poškodenej v trestnom (nie civilnom) konaní.

19. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd len tú odvolaciu námietku odvolateľky, v ktorej namietala, že
súd prvej inštancie nebol oprávnený hodnotiť zákonnosť právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,

ktorým bola v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 6Tp 25/2019 ustanovená za opatrovníčku zomrelej
navrhovateľke ako poškodenej, pretože civilný súd skutočne nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť
a vecnú správnosť rozhodnutí trestných súdov, nakoľko takáto činnosť patrí do právomoci trestných (nie
civilných) súdov vyššej inštancie. Aj keď táto odvolacia námietka bola dôvodná, s prihliadnutím na bod
12 odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že nemala žiaden vplyv na správnosť súdom prvej inštancie

prijatého záveru o potrebe zastavenia konania v zmysle ust. § 62 C.s.p..

20. Odvolací súd preskúmal i závislý (druhý) výrok napadnutého uznesenia o trovách konania, ktorým
súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 256 ods. 1 C.s.p. žiadnej zo strán sporu nárok na náhradutrov konania nepriznal dôvodiac, že zavinenie na zastavení konania nemožno pripísať žiadnej sporovej
strane, a dospel k záveru, že aj tento je vecne správny, pričom odvolateľka jeho správnosť v odvolaní
ani nenamietala. Odvolací súd sa tak stotožnil aj s týmto (druhým) výrokom napadnutého uznesenia

súdu prvej inštancie a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti konštatuje správnosť celého
napadnutého uznesenia.

21. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže navrhovateľka je od počiatku sporu bez procesnej subjektivity a odporkyni v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).