Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Róbert Foltán
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/219/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909207942
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:7909207942.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu ZAGRO Michalovce spol. s
r.o., Farská 32, Michalovce, zastúpeného advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, Nám. Slobody 3,
Michalovce, proti žalovanému RE.MO.N, s.r.o., Kollárova 319, Kopčany, zastúpenému advokátom JUDr.
Václavom Sosnom, Nám. Slobody 2, Skalica, o zaplatenie 10.029,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/3/2010-437 zo dňa 26.06.2013 jednohlasne
takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí nároku žalobcu na náhradu škody vo
výške 4.481,19 eur s 9 % úrokom z omeškania od 16.06.2009 do zaplatenia p o t v r d z u j e.
Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca s a v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.029,12 eur s príslušenstvom
zahŕňajúcej čiastku 4.552,11 eur, predstavujúcu zľavu z kúpnej ceny (3%), ktorú si žalovaný uplatnil pri
úhradách faktúr č. F 70061, F 700180, F 700443, F 700444, F 800065, F 800122, F 800150, F 800192,
F 800243 a F 800278 napriek tomu, že podmienky stanovené cenníkom pre poskytnutie zľavy neboli
splnené, a čiastku 5.477,01 eur predstavujúcu náhradu škody spôsobnej žalobcovi tým, že žalovaný po
ukončení právneho vzťahu založeného zmluvou o obchodnej spolupráci nevrátil jedenásť prevzatých
mraziacich boxov. V súvislosti s uplatnenou náhradou škody poukazoval na to, že žalovaný výšku škody
497,91 eur (15.000,- Sk) za jeden mraziaci box uznal písomne v obsahu preberacích protokolov.
V priebehu konania vzal žalobca návrh v časti o zaplatenie 995,82 eur s príslušenstvom (časť
uplatneného nároku na náhradu škody) späť a súd prvého stupňa v tomto rozsahu konanie zastavil
uznesením zo dňa 12.09.2012.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že voči žalobcovi nemá žiadne nesplatené
záväzky, žiaden dlh voči nemu neuznal, doposiaľ mu nebol doručený žiaden relevantný daňový doklad,
ktorým by si žalobca peňažný nárok uplatnil, nemá v držbe žiadne chladiace boxy, ktoré by bol povinný
žalobcovi vydať a nie je mu zrejmé, v čom spočíva škoda, ktorú mal žalobcovi spôsobiť.
Okresný súd Skalica rozsudkom zo dňa 26.06.2013 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
3.412,51 eur do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne žalovanému ako v konaní v prevážnej
miere úspešnému účastníkovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 2.461,85
eur.Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vykonal dokazovanie zmluvou o obchodnej
spolupráci zo 7.5.2007 / v texte rozsudku súd používa vo význame Zmluva/, Plnomocenstvom zo
16.5.2007 cenníkmi - Sezóna 2007 a 2008, výpoveďou zmluvy z 28.5.2009, doručenkou z 12.7.2009 ,
výzvou žalobcu z 24.6.2009, preberacími protokolmi mraziacich boxov č. 31/2007 a č. 44/2007,
faktúrami, potvrdeniami o odobratí mraziaceho boxu , Preberacím protokolom mraziacich boxov č. 1 a
2 , založenými na č.l. 124-125 spisu, výsluchom svedkov J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D.J. E. XXX/
XX, X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., S. XXXX/XX a A. J., bytom K. E. XXX, D. výpoveďou konateľky
žalobcu Ing. Lucie Harmóciovej a výpoveďou konateľa žalovaného Štefana Nebylu.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná iba sčasti dôvodne
a zmluva o obchodnej spolupráci medzi účastníkmi písomne uzatvorená nebola.
Pri závere o neexistencii písomnej zmluvy vychádzal súd zo zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorou mal
preukázané, že sa malo jednať o zmluvný záväzkový vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami,
podľa § 56 Obchodného zákonníka spoločnosťami s ručením obmedzeným, založenými za účelom
podnikania. Spoločnosti žalobcu aj žalovaného sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného
zákonníka, obe sú podnikateľmi podnikajúcimi v zmysle § 9 Obchodného zákonníka pod obchodnými
názvami, pod ktorými sú zapísané v obchodnom registri, obe s právnou formou spoločnosť s ručením
obmedzeným. Za obe spoločnosti, obe právnou formou spoločnosti s ručením obmedzeným, sú
oprávneníkonaťzozákonapodľa§ 133ods.1Obchodnéhozákonníkakonatelia,konateľje štatutárnym
orgánom spoločnosti, ktorým môže byť iba fyzická osoba ( § 133 ods. 2 Obchodné zákonníka). Údaje
o konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným sa zapisujú do obchodného registra u obchodného
mena resp. názvu spoločnosti. V konaní bolo výpisom z obchodného registra na obchodnú spoločnosť
žalovaného zistené, že od jej vzniku a konkrétne od 2.1.2002 je jediným konateľom žalovaného osoba
Štefana Nebylu, ktorý podľa jeho výpovede nevedel, že jeho syn X. E. za neho podpísal Zmluvu, o
podpise zmluvy sa dozvedel až na pojednávaní dňa 1.12.2010, po nahliadnutí na Zmluvu a na podpis
za kupujúceho.. Výpoveď konateľa žalovaného nebola spochybnená žiadnym dôkazom. V konaní bolo
výpoveďou konateľky žalobcu preukázané, že to bol žalobca, za ktorého podpísal Zmluvu konateľ a
bol to žalobca, ktorý predložil žalovanému na akceptovanie, prijatie Zmluvu o obchodnej spolupráci,
ktorej ustanovenia sčasti boli dané do Zmluvy zo 7.5.2007 prenesením obsahu z inej zmluvy, ktorú mala
spoločnosť žalobcu uzavretú s poľskou firmou P.P.L. KORAL, teda žalobca ako jedna strana zmluvy
prejavila svoju vôľu, aby sa Zmluva o obchodnej spolupráci uzavrela medzi účastníkmi písomne. Na
uzavretie zmluvy v písomnej forme sa vyžadovalo potvrdiť prejav vôle o obsahu zmluvy zo strany
žalovaného ako právnickej osoby, podnikajúcej v právnej forme spoločnosť s ručením obmedzeným
štatutárom žalovaného, podpisom jeho konateľa Štefanom Nebylom alebo za neho na to oprávneným
zástupcom, k čomu nedošlo, ako vyplynulo z výpovede X. E., zmluvu podpísal on . Zastupovanie
právnických osôb môže byť zákonné alebo zmluvné, vyplýva to z ustanovenia § 13 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Svedeckou výpoveďou X. E. a s jeho výpoveďou zhodnou výpoveďou konateľky žalobcu
bolo preukázané, že X. E. bol osobou, ktorá dala na Zmluvu o obchodnej spolupráci zo 7.5.2007 svoj
vlastnoručný podpis a výpoveďou konateľa Štefana Nebylu, ktorý výslovne uviedol, že vôbec, ani ústne,
nesplnomocnil svojho syna X. E. na podpis Zmluvy o obchodnej spolupráci bolo vyvrátené, žeby za
konateľa,zozákona oprávnenejosobykonaťzaspoločnosťžalovanéhouzavrelapísomne sožalobcom
zmluvu osoba na to splnomocnená konateľom. V konaní nebol ani zo strany žalobcu ani zo strany
žalovaného predložený žiadny relevantný dôkaz k tomu, že X. E., ktorý je iba v príbuzenskom pomere
ku konateľovi žalovaného, bol splnomocnený za žalovaného Zmluvu podpísať namiesto konateľa
žalovaného a konateľ žalovaného ani dodatočne neschválil, aby za neho zmluvu podpísal X. E.. Z
týchto dôvodov súd dospel k záveru, že zmluva o spolupráci v písomnej forme uzavretá nebola a pre
nedostatok písomnej formy súd vyvodil, že neexistujú ani písomne dohodnuté práva a povinnosti ako
tvrdil žalobca. Bez písomne potvrdenej zmluvy podpisom na to oprávnenou osobou žalovaným, podľa
ktorej si mali strany dohodnúť, že všetky písomné dodatky k zmluve sa majú uzatvárať písomne, sú
právne irelevantné aj dodatky k Zmluve o obchodnej spolupráci v podobe cenníkov, od ktorých žalobca
odvodzoval nárok na vrátenie 3% zľavy z faktúrovanej ceny bez DPH a údajné uznanie záväzku na
náhradu škody voči žalovanému ešte pred tým, ako záväzok vôbec vznikol, ako aj plnomocenstvo dané
konateľom žalobcu Imrichom Hrubým, ktoré je výslovne naviazané na písomnú Zmluvu o obchodnej
spolupráci zo 7.5.2007.Obchodný zákonník nemá ustanovenia o zastúpení právnickej osoby alebo o zastúpení štatutárneho
orgánu právnickej osoby. Súd preto použil s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 2 Občianskeho
zákonníka predpis občianskoprávny, konkrétne Občiansky zákonník. Plnomocenstvo je osvedčením
o existencii a rozsahu splnomocnenia, to znamená konať za iného s právnymi účinkami. Zmyslom
zastúpenia je umožniť, aby niekto iný konal iný ako štatutárny orgán v mene podnikateľa a svojimi
úkonmi ho zaväzoval. Vo vzťahu k žalovanému žalobcom vystavené plnomocenstvo pre právnickú
osobu žalovaného na zastúpenie žalobcu v jeho mene preberať a podpisovať dokumenty o dodávkach
mraziacich boxov a na uzatváranie zmlúv o umiestnení mraziacich boxov , resp. iných písomností
súvisiacich s odoberaním a umiestňovaním boxov súd posúdil ako právny úkon žalobcu vo vzťahu k
právnickej osobe žalovaného, ktorý by mohol vyvolať účinky zastúpenia žalobcu právnickou osobou
žalovaného podľa § 22 ods. 1 OZ v zmysle 31 ods. 1, 2 , 3 a 4 OZ iba v prípade, ak by konateľ
žalovaného Štefan Nebyla splnomocnil X. E. na zastupovanie žalovaného pri jeho právnych úkonoch
v mene žalobcu a v konaní nebolo zistené a preukázané, že podľa § 31 ods. 1 OZ existovalo zo
strany štatutára žalovaného pre X. E. akékoľvek plnomocenstvo, oprávňujúce ho za žalovaného v
mene žalobcu konať. Bez preukázania existencie takéhoto plnomocenstva nemôžu byť vyvolané právne
účinky zastúpenia žalobcu žalovaným ( súd pripomína, že ide o právnickú osobu) podľa § 22 ods. 1 OZ.
Z uvedeného súd vyvodil, že X. E. za právnickú osobu žalovaného - podnikateľa, konal, zastupoval
žalovaného bez zmluvného zastúpenia.
Zastupovanie právnických osôb môže byť zákonné alebo zmluvné, vyplýva to z ustanovenia § 13 ods. 1
Obchodného zákonníka. V Zmysle ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka je daná fikcia zákonného
zástupcu, za ktorého sa považuje každá osoba, ktorá koná v prevádzkarni podnikateľa, ak je druhý
konajúci v dobrej viere, že ide o podnikateľa a nevie, že v prevádzkarni konajúca osoba na to nie
je oprávnená. V znení § 16 Obchodného zákonníka sa predpokladá, že osoba nachádzajúca sa
v prevádzkarni priamo koná v prevádzkarni. Predpokladá sa priame konanie osôb v objekte, kde
podnikateľ priamo prevádzkuje svoju činnosť, napr. v obchode, kancelárii, sklade. Z prvej výpovede X.
E. a konateľky žalobcu je zrejmé, že X. E. sa pred konateľkou žalobcu dňa 7.5.2007, kedy dal na Zmluvu
svoj podpis a cestovným príkazom žalobcu pre konateľku bolo preukázané, že konateľka sa skutočne
dostavila do prevádzkarne žalobcu v Kopčanoch za účelom podpísania Zmluvy zo strany žalovaného
a X. E., nachádzajúci sa v prevádzkarni žalovaného v súvislosti s uzatvorením obchodu so žalobcom
sa prezentoval v prevádzkarni žalovaného ako osoba, ktorá je znalá pomerov z obchodnej činnosti
žalovaného (X. E. uvádzal počet obchodných partnerov žalovaného, niektorých konateľke pomenoval,
napr. aj pred súdom uvádzal E., hovoril jej o ekonomických výsledkoch žalovaného, o tom, že spoločnosť
žalovaného má voči obchodným partnerom svoje záväzky vyrovnané ), z týchto dôkazov súd vyvodil,
že žalovaného, aj keď jeho štatutár Štefan Nebyla nesplnomocnil X. E. na zastupovanie v obchodných
vzťahoch žalovaného a ani na podpísanie Zmluvy, žalovaného ako podnikateľa zaväzuje konanie X.
E. ako zákonného zástupcu konajúceho v prevádzkarni žalovaného, pričom z prejavov X. E. treba
vyvodiť, že žalobca, druhá strana ktorej boli prejavy určené konala v dobrej viere, že ide o podnikateľa a
nemohla vedieť, že tomu tak nie je. Žalovaného - podnikateľa zaväzuje konanie každej osoby, ktorá sa
nachádza v jeho prevádzkarni bez ohľadu na to, či má o jej prítomnosti v prevádzkarni vedomosť alebo
nemá o tom vedomosť. Pokiaľ v ďalšom zdôvodnení rozsudku súd uvádza u právnych skutočností,
týkajúcich sa žalovaného, vychádza zo záveru, že za neho konal X. E. ako zákonný zástupca v zmysle
§ 16 Obchodného zákonníka a tieto zaväzujú žalovaného.
Z výpisu z obchodného registra u žalobcu bolo zistené, že jeho obchodná spoločnosť má dvoch
konateľov, konkrétne osoby Imricha Hrubého a Ing. Luciu Harmóciovú, ktorí sú oprávnení konať
za spoločnosť každý v mene spoločnosti samostatne, písomné konanie sa uskutočňuje tak, že k
obchodnému menu spoločnosti uvedie konateľ svoju funkciu a pripojí svoj podpis., tento stav bol aj
v čase podpísania zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 7.5.2007. Súd mal výpoveďou konateľky
žalobcu, štatutára žalobcu preukázané, že ju telefonicky oslovil v roku 2006 X. E., malo ísť o uzavretie
obchodu a stalo sa tak ako je zrejmé z roku telefonického rozhovoru a roku podpísania Zmluvy ešte pre
podpísaním Zmluvy. Súd z týchto zistených skutočností vyvodil, že za žalobcu v obchodnom styku so
žalovaným konala oprávnená osoba.
Z dôkazov, vykonaných výpoveďou svedkami G., ktorý odoberal od žalovaného tovar - výrobky P.P.L.
KORAL zo skladu žalovaného, tiež výpoveďou svedka X. E., z ktorého výpovede vyplynulo, že žalovaný
obchodoval so žalobcom bolo preukázané, že žalovaný skutočne ako právnická osoba v rámci svojej
podnikateľskej činnosti odoberal od žalobcu tovar špecifikovaný ako mrazené výrobky značky KORAL,ktorý dodával žalobca žalovanému a žalovaný ho predával svedkovi G.. Svedčia o tom aj faktúry
predloženéžalobcomnadôkaztoho,žežalovanýmalmaťpodľatvrdeniažalobcupovinnosťvrátiťtitulom
bezdôvodného obohatenia celkom sumu z ceny bez DPH vo výške 4.552,11-eur a výpoveď konateľky
žalobcu k tomu, že žalovaný poslednú faktúru za tovar uhradil v roku 2009 a tiež výpisy z účtu žalobcu,
na ktoré boli poukazované sumy, zhodné s fakturovanými čiastkami žalobcom žalovanému.
Z kúpnej zmluvy, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku v jeho ustanovení §
409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka vyplývajú podstatné náležitosti, ktorými sú vymedzenie
zmluvných strán, a to určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu,
záväzok previesť vlastnícke právo k tovaru na kupujúceho, záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu
a určenie kúpnej ceny alebo spôsob jej dodatočného určenia, prípadne ustálenia na základe zákonom
predpokladaných obvyklostí. Pokiaľ ide o predmet kúpy, je zákonom vymedzený tak, že ide o hnuteľnú
vec,ktorájevzákoneoznačenáakotovar.Preplatnéuzavretiekúpnejzmluvyzákon(§263Obchodného
zákonníka) nevyžaduje písomnú formu. Aj keď písomná zmluva ohľadom kúpnej zmluvy medzi
účastníkmi uzavretá nebola súd vyvodil z dôkazov vykonaných výpoveďami svedkov G. a E., že
medzi účastníkmi vznikla ústne kúpna zmluva podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože v
záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovaného boli naplnené jej podstatné časti, vyžadujúce sa k nej. V
záväzkovom vzťahu z kúpnej zmluvy bol predávajúcim a kupujúcim v procesnom postavení žalobca
a žalovaný, strany dohodou určili predmetu kúpy, ktorým bol hnuteľný tovar - zmrzlinové výrobky
KORAL, záväzkom predávajúceho bolo dodať predmet kúpy kupujúcemu, zmluvy, bol splnený záväzok
predávajúceho previesť vlastnícke právo k tovaru na kupujúceho, a to odovzdaním tovaru do skladov
- prevádzkarne žalovaného, svedčí o tom nielen svedecká výpoveď J. G., ktorý ďalej tovar distribuoval
ale aj skutočnosť, že žalovaný za tovar zaplatil žalobcovi a splnil záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu
cenu, o ktorej bolo preukázané dvoma cenníkmi z roku 2007 a 2008, že ich podpísal X. E.. Cenníky súd
považoval za dohody o cene a za obvyklú prax pri dohodnutí podmienok kúpnej zmluvy, ktorú si strany
medzi sebou pri svojej obchodnej činnosti zaviedli vzhľadom na časové obdobie realizovania obchodov
z kúpnych zmlúv z obdobia rokov 2007-2008. Preto súd považoval za obchodnú prax a zvyklosť, že
medzi stranami pre zavedenú obchodnú prax strany akceptovali, že nárok na zľavu z ceny bez DPH
patrí žalovanému vo výške 3% z fakturovanej ceny bez DPH ak je zo strany žalovaného (kupujúceho)
splnené, že uhradí fakturované do 3 dní v hotovosti.
Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcu, na ktorú odkazoval pri nároku na zaplatenie sumy
4552,11-eur, nároku majúceho vzniknúť titulom bezdôvodného obohatenia. Pri rozhodnutí ohľadom
bezdôvodného obohatenia by súd musel vychádzať z ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, obchodný zákonník bezdôvodné obohatenie nerieši. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa ods. 2, podľa ktorého bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. V druhom odseku sú upravené niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku
bezdôvodného obohatenia, ktoré na vec účastníkov nedopadajú. Podľa názoru súdu u žalovaného
nejde o majetkový prospech získaný titulom bezdôvodného obohatenia, ale o nárok žalobcu na vrátenie
peňažného plnenia v dôsledku nedodržania zmluvných podmienok žalovaným z kúpnej zmluvy, čo
súd vyvodil z výpovede konateľky žalobcu, konkrétne z toho, že žalovaný vždy žalobcovi telefonoval
ohľadom 3% zľavy z faktúrovanej ceny bez DPH a na základe informácií od žalovaného žalobca
vystavoval žalovanému faktúry. Žalobca sa domáhal vrátenia čiastky vyjadrenej ako 3 -percentná
zľava z ceny bez DPH, premietnutej do číselného vyjadrenia sumou 4552,11-eur. Podmienkou, aby
vznikol žalovanému nárok na uplatnenie si a ponechanie si 3% zľavy bolo uhradiť faktúrované žalobcom
žalobcovi do 3 dní od dodania tovaru v hotovosti alebo do 3 dní mala byť pripísaná platba žalobcovi
na jeho účet, teda dodržať dohodnuté časové obdobie na splnenie peňažného záväzku. Takto to bolo
podľa účastníkov zaužívané. Súd nemal o podmienkach nároku na zľavy pochybnosti, žalobcom tvrdené
skutočnosti o podmienkach nároku na zľavu so žalovaným mal súd preukázanú faktúrami, na ktorých
je vyznačená zľava v tej ktorej výške a z výpisov z účtu žalobcu, podľa ktorých žalovaný uhrádzal
žalobcom faktúrované sumy, v ktorých zľava nebola zahrnutá. Nižšie uvedené faktúry, z ktorých uplatnil
žalobca nárok na vrátenie 4552,11-eur od žalovaného sú vystavené vždy dodávateľom - žalobcom pre
odberateľa žalovaného, sú v nich zúčtovacie dáta žalobcu vo K. a.s., dátum dodania tovaru, dátum
vyhotovenia faktúry, dátum splatnosti, spôsob úhrady je určený prevodným príkazom, chýbajú údaje o
objednávke, zákazke a u žalovaného okrem jeho IČO, DIČ a IČ DPH nie je okrem jeho obchodného
názvu a sídla uvedený žiadny údaj. Faktúry sú členené do stĺpcov, z ktorých je prvým stanovenéporadové číslo, druhým je položka určená číslom a vedľa nej stĺpec z názvom tovaru, ktorý je označený
niektorý (väčšina) aj v cenníkoch, v ďalšom stĺpci sa uvádza počet mj, ďalej cena za mj, cena bez DPH
spolu, DPH a a orientačná cena s DP spolu a zr. v %, kde u každej položky je v stĺpci u každej faktúry
3,0. Súd pri zistení, v akej výške je povinný žalovaný vrátiť žalobcovi titulom nesplnenia dohodnutej
podmienky do 3 dní zľavu, ktorú si ponechal, vychádzal zo žalobcom požadovaných 3% zľavy z
faktúrovanej ceny DPH, viazaný v tomto v sporovom konaní účastníkov návrhom žalobcu, ktorý nemôže
súd prekročiť a žalobcom formulovaný nárok na 3% zľavu z faktúrovanej ceny bez DPH nezodpovedná
sume, ktorú premietol žalobca do sumy 4552,11-eur . Súd dospel na základe faktúr, v ktorých je
vyznačená žalobcom zľava a dodacích listov, potvrdených žalovaných, že nebola v nich dodržaná
žalovaným lehota na úhradu do 3 dní od dodania tovaru alebo lehota 3 dní na úhradu prevodným
príkazom. Zo stĺpca faktúr z ceny bez DPH a pripísania sumy na účet žalobcu podľa výpisov z jeho
účtu súd zistil:
FV 70061, vystavená na sumu 569.657,30-Sk v tom DPH, splatnú 18.5.2007, u ktorej je 3% zľava z
ceny bez DPH 476, 70-eur, nie ako požadoval žalobca sumu 589,33-eur, fa uhradená 23.5.2007, tovar
dodaný podľa dodacieho listu 15.5.2007,
FV 700180 vystavená na sumu 504.669,50-Sk v tom DPH, splatná 11.6.2007, je skutočná zľava z
ceny bez DPH zo sumy 424.092,-eur vo výške 422,26-eur, nie 3% ako požadoval žalobca 521,59-eur,
uhradená 26.6.2007, tovar dodaný 8.6.2007
FV700299vystavenánasumu630.964,70-SkvtomDPH,splatná29.6.2007,je zľava3%zfakturovanej
ceny bez DPH zo sumy 530.22,40 Sk suma 628,-eur, nie 651,89-eur, požadovaných žalobcom,
uhradená 13.7.2007, tovar dodaný 26.6.2007
FV 700443 vystavená na sumu 720.670,10-Sk v tom DPH, splatná 26.7.2006, je z ceny bez DPH zo
sumy 605.605,08-Sk suma 3% 603,07-eur, nie požadovaných na zľave 745,89-eur, uhradená 3.8.2007,
tovar dodaný 23.7.2007,
FV 700444 vystavená na sumu 16.855,30-Sk v tom DPH, splatnú 26.7.2007, patrí z ceny uvedenej vo
faktúre vo výške 14.164,08-Sk zľava 3% vo výške 14,10-eur, nie 17,32-eur, uhradená 3.8.2007, tovar
dodaný 27.7.2007
FV 800065, vystavená na sumu 203.175,80-Sk v tom DPH, splatnú 3.4.2008, je zľava 3% z ceny bez
DPH zo sumy 170736,04-eur suma 170,02-eur, nie požadovaných 207,52-eur, uhradená 10.4.2008,
tovar dodaný 1.4.2008,
FV 800122 vystavená na sumu 227.187-Sk v tom DPH, splatnú 3.5.2008, je zľava 3% zo sumy ceny
bez DPH 190914,-Sk suma 170,02-eur, nie požadovaných 235,13-eur, uhradená 5.5.2008, tovar dodaný
29.4.2008,
FV 800150 vystavená na sumu 378.514,60-Sk v tom DPH, splatnú 18.5.2008, je zľava 3% z ceny bez
DPH vo výške 318.079,-Sk suma 190,11-eur, nie požadovaných 389,69-eur, tovar dodaný 15.5.2008,
FV 800243 vystavená na sumu 453.129,70-Sk v tom DPH, splatná 27.6.2008 je zľava 3% z faktúrovanej
ceny 379,19-eur, nie žiadaných 467,73-eur, tovar dodaný 24.6.2008,
FV 800192 vystavená na sumu 273.124,70v tom DPH, splatná 2.6.2008, je skutočná výška zľavy 3% z
ceny bez DPH zo sumy 229.516,56-Sk suma 228,56-eur, nie požadovaných 281,93-eur, tovar dodaný
30.5.2008, tovar dodaný 14.7.2008
FV 800278 vystavená na sumu 430.994,-Sk v tom DPH, splatnú 17.7.2008, je zľava 3% z ceny bez
DPH zo sumy 362.179,83-Sk suma 360,66-eur, nie požadovaná žalobcom 444,09-eur, tovar dodaný
14.7.2008
spolu za roky 2007 a 2008 požadoval žalobca vrátiť titulom tvrdenia o nároku za 3% zľavu 4552,11-
eur, spolu za rok 2007 požadoval žalobca vrátiť sumu 2526,02-eur. Žalobcovi podľa faktúr, o ktorých
tvrdil, že ich všetky žalovaný zaplatil a boli v nich žalobcom zohľadnené zľavy patrí vrátiť žalovaným
žalobcovi nesplnenia podmienky nároku na zľavu iba 3689,-eur, nie 4552,11-eur a preto súd žalobu v
zistenom rozdiele zamietol.
Dlžník sa dostáva do omeškania s platením peňažného záväzku ak neplní veriteľovi riadne a včas. Súd
nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania, z dôvodu, že sa nedá ustáliť, keďže priznaná čiastka
nie je splatná, žalobca ju u žalovaného neuplatnil, ktorým dňom sa dostal žalovaný do omeškania.
K žalobcom požadovanej náhrade škody:
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa domáha po žalovanom
zaplatenia škody, jej náhrady v peňažnom plnení z dôvodu, že žalovaný stratil, zničil vec, nevrátil ju
žalobcovi a žalovanému vyplýva povinnosť nahradiť škodu za každý mraziaci box vo výške 15.000,-Sk
z jeho uznania záväzku zaplatiť škodu, daného žalovaným na preberacie protokoly.Ako už súd uviedol a zdôvodnil, žalovaného - podnikateľa zaväzuje konanie každej osoby, ktorá sa
nachádza v jeho prevádzkarni bez ohľadu na to, či má o jej prítomnosti v prevádzkarni vedomosť alebo
nemá o tom vedomosť. U nároku na náhrady škody súd vychádzal tiež z fikcie zákonného zastúpenia
žalovaného pri konaní X. E. za žalovaného, ktorého by zaväzovalo konanie X. E. v prevádzkarni
žalovaného aj v prípade, ak by vznikla škoda.
Súd konštatoval, že zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Súd na danú vec účastníkov aplikoval ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka o zodpovednosti za
škodu, vzťahujúcu sa na prípady záväzkovej zodpovednosti a zaoberal sa aj právnou skutočnosťou, či
mohlo prísť k omeškaniu žalovaného (dlžníka), ktoré by mohlo zakladať podľa § 367 právo žalobcu na
náhradu škody alebo či nastali právne skutočnosti podľa § 368 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka.
Zodpovednosť na náhradu škodu podľa § 373 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka,
týkajúcich sa náhrady škody spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Ide o zodpovednosť
bez zreteľa na okolnosť zavinenia . Obchodnoprávna zodpovednosť za škodu vznikne len keď sú
splnené zákonom ustanovené predpoklady - podmienky, ktorými sú vznik škody, protiprávny úkon, to
je buď porušenie obchodnoprávneho záväzku či inej povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom
(protiprávne konanie) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Pokiaľ sa týka
preukázania základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu, dôkazné bremeno znáša
poškodený, v danej veci žalobca, ktorý musí preukázať, že mu vznikla škoda, že škoda bola spôsobená
protiprávnym správaním zodpovedného subjektu a ďalej musí poškodený preukázať, že medzi vznikom
škody a protiprávnym konaním existuje príčinná súvislosť, príčina a následok musia byť vo vzájomnej
väzbe a ide o ich podmienenosť skutočnosťami. Vyžaduje sa za hľadiska objasnenia a ustálenia
príčinného vzťahu medzi protiprávnym úkonom a procesom vzniku škody preukázanie, že vznik
určitej škody je bezprostredným, priamym následkom reálneho porušenia záväzkovoprávnej povinnosti
určitou, konkrétnou osobou. Medzi porušením záväzkovej alebo právnej povinnosti vyplývajúcej zo
zákona a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku.
Ani jedna zo strán nerozporovala dohodu strán zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi nimi, ktorý
súd posúdil ako zmluvu o výpožičke uzavretú podľa § 659 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
vzniklo vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať, kde v zmluvnom vzťahu bol
žalobca požičiavateľ a žalovaný vypožičiavateľ. Podľa § 661 vzniklo právo žalovanému vec užívať vec
a užívať ju riadne, mal povinnosť vec užívať v súlade s účelom, ktorý sa v zmluve medzi stranami
dohodol, to je že box bude slúžiť ako reklamný prostriedok na uskladnenie žalobcom, žalovaným a
J. G. distribuovaných výrobkov. Žalovaný má zákonnú povinnosť podľa § 661 OZ vec chrániť pred
poškodením, stratou alebo zničením, v prípade straty, zničenia alebo znehodnotenia znáša žalovaný
ako podnikateľ škodu na veci za podmienok daných v § 368 Obchodného zákonníka. Medzi stranami
bolo dohodnuté, čo je zrejmé z výpovede svedka E. a konateľky žalobcu, že žalovaný mal súhlas
žalobcu prenechať boxy na užívanie inému, konkrétne J. G. na uskladnenie výrobkov P.P.L. KORAL,
distribuovaných žalobcom, žalovaným a svedkom G.. V konaní nebolo zistené, ani nikým tvrdené, žeby
existovala osobitná dohoda strán o čase vrátenia boxov žalobcovi, doba výpožičky ako vyplýva z účelu
zapožičania boxov bola určená na dobu trvania kúpnych zmlúv. Súd z písomnej výpovede žalobcu z
28.5.2009, adresovanej žalovanému vyvodil, že po žalovanom žiadal vypožičané neumiestnené boxy
a ich príslušenstvo vrátiť žalobcovi do 14 dní žalobcovi. Výzvu žalovaný podľa poštovej doručenky
prevzal 1.6.2009, u tohto dátumu je podpis splnomocnenca žalovaného, oprávneného preberať poštové
zásielky, splnomocnenec zodpovedá žalovanému za odovzdanie poštovej zásielky a z toho súd vyvodil,
že žalovaný sa dozvedel o žiadosti žalobcu o vrátenie boxov a žalovaný mal povinnosť, vyplývajúcu mu
z ustanovenia § 662 ods. 1 OZ boxy vrátiť v lehote požadovanej žalobcom. Ako je zrejmé z formulácie
žiadostižalobcuovrátenieboxov,požadovalvrátiťneumiestnenéboxy.Boxy,ktorýchvráteniasažiadosť
týka je v žiadosti žalobcu z 24.6.2009, adresovanej žalovanému, v ktorej dal žalobca žalovanému
3-dňovú lehotu na vrátenie boxov, konkrétne označených CX45 06481384, CX 45 06481432, CX61
0647034, CX45 06480113, CX22 05440001, CX45 06481414, CX22 0540048, CX61 06470341, CX35
06480502, CX45 06480118, CX45 06481434 a súd mal výpoveďou konateľky preukázané, že práve
za tieto boxy požaduje žalobca náhradu škody. Súd porovnaním preberacích protokolov č. 31/2007
a č. 44/2007, keď sú označené boxy svojimi typmi a výrobnými číslami , u ktorých bolo výpoveďou
svedka X. E. preukázané, že na nich podpisom potvrdil, že pri preberaní boxov konal za žalovanéhoa porovnaním označenia boxov typom a výrobnými číslami, ku ktorým sa domáhal žalobca náhrady
škody zistil, že žalobca sa domáha náhrady škody aj za tri boxy, ktoré v protokoloch uvedené nie sú a k
boxom CX45 06481384, CX22 05440001, CX22 0540048 neboli predložené dôkazy, že ich žalovaný
prevzal. Žalobca na svoje tvrdenie o zodpovednosti žalovaného k veciam označeným ako mraziace boxy
CX45 06481384, CX22 05440001, CX22 0540048 neuniesol dôkazné bremeno a súd sa ohľadom
náhrady škody za tieto veci nezaoberal, nemajúc za preukázané, že žalobca splnil povinnosť v zmysle
§ 660 OZ žalovanému vec odovzdať na užívanie, preto voči žalovanému ohľadom týchto vecí nemožno
vyvodzovať ani jeho zodpovednosť za stratu alebo zničenie vecí.
K boxom, označeným CX 45 06481432, CX61 0647334, CX45 06480113, CX45 06481414, CX61
06470341, CX35 06480502, CX45 06480118, CX45 06481434 z vykonaného dokazovania Preberacími
protokolmi č. 31/2007 a č. 44/2007 vyplynulo, že ich žalovaný prevzal a podľa preberacích protokolov č.
1 zo 14.5.2007 box CX 45 06481432, CX35 06480502, CX61 06470341 a preberacieho protokolu č. 2
bez dátumu box CX 45 06481432, CX45 06480113, CX45 06481414, CX45 06480118, CX45 06481434
bolo aj výpoveďou svedka G. preukázané, že potvrdil na preberacích protokoloch č. 1 a 2 prevzatie
týchto boxov a spolu s odobratými výrobkami P.P.L. KORAL od žalovaného ich rozmiestnil svedok G..
Mraziaci box CX61 0647334 prevzal J. G. podľa potvrdenia ( založené v prílohách na č.l. 203) zo skladov
v Kopčanoch vo februári 2008. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nemá v držbe žiadne
neumiestnené mraziace boxy, čo bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami svedkov X. E. a A. J., ktorí
vypovedali, že v skladoch žalovaného žiadne boxy KORAL nie sú a tiež svedeckou výpoveďou svedka
G. z tej časti jeho výpovede, z ktorej je zrejmé, že všetky boxy zo skladu žalovaného rozmiestnil, urobil
tak na základe ústneho súhlasu konateľky žalobcu a iba poškodené boxy sa vracali žalobcovi, ktorý ich
odvážal zo skladu žalovaného. Zo zhodných výpovedí svedka G. a konateľky žalobcu Ing. Harmóciovej
vyplynulo, že dala v máji 2007 J. G. v Kopčanoch ústny súhlas na rozmiestňovanie boxov a uzatváranie
zmlúv o umiestňovaní boxov a keďže svedok G. odvážal mraziace boxy iba zo skladu žalovaného a iba
tie,ktorébolidovezenéčiužpriamoalebosprostredkovanežalobcoma žalobcausvedkaG.aninetvrdil,
žebyišlooinéboxy,akotie,uktorýchsadomáhalnáhradyškodypožalovanom,javísa,žežalobcadal J.
G.,živnostníkoviplnomocenstvopodľa§23OZnazákladedohodykonaťzažalobcuakozástupca podľa
§ 22 OZ , to znamená, konať za žalobcu v jeho mene pri uzatváraní zmlúv a podpisovaní dokumentov
o dodávkach mraziacich boxov zn. KORAL a aj na uzatváranie zmlúv o umiestnení mraziacich boxov
a na ich odoberanie, na manipuláciu s nimi, pričom zo zastúpenia vznikali práva a povinnosti priamo
žalobcovi - zastúpenému. Záver o pravdepodobnosti zastúpenia žalobcu J. G. je zjavný aj z preukázanej
skutočnosti výpoveďou svedka G., že tlačivá Zmluvy o umiestnení boxov získal od Ing. Harmóciovej a
mal od nej pokyn zasielať jej Zmluvy o umiestnení boxov alebo Preberacie protokoly o odobratí boxu z
prevádzky, ďalej že všetky Zmluvy o umiestnení boxov, v podstate zmluvy o nájme boxov a Protokoly
o odovzdaní veci - odobratí protokolov z tej ktorej prevádzky nájomcu sú označené odtlačkom pečiatky
živnostníka J. G. - KELTA. V súdnom konaní účastníkov, vedených obchodnými spoločnosťami žalobcu
a žalovaného nebolo úlohou súdu skúmať, či prišlo k platnému alebo neplatnému právnemu úkonu
a k akému pri konaní J. G. za žalobcu a súd sa po právnej stránke nezaoberal tým, či sú zmluvy
platné alebo či sú dokumenty potvrdené podpisom J. G.. Výpoveďami svedka X. E. a svedka G. bolo
preukázané, že neexistovalo plnomocenstvo dané žalovaným J. G. - Kelta na umiestňovanie boxov.
Plnomocenstvo podpísané U. G. dňa 16.5.2007 nevyvoláva voči žalovanému žiadne právne účinky,
pretože nebolo dané v súlade s § 31 ods. 2 OZ a tvrdenie žalobcu, že mal uzavretú zmluvu iba so
žalovaným a iba žalovaný zodpovedá za stratu alebo zničenie boxov bolo vyvrátené tým, že z výpovedí
konateľky žalobcu a svedka G. je zrejmé, že medzi žalobcom a J. G. - KELTA vznikol s najväčšou
pravdepodobnosťouzodpovednostnýprávnyvzťahzaboxy,keďajvýpoveďkonateľkyžalobcu,vpriamej
reči konateľky„ potom sa to skĺzlo tak, že zmluvy začal podpisovať J. G.“ a tiež zo skutočnosti, keď
mal J. G. súhlas od žalobcu, konkrétne konateľky žalovaného, že môže boxy zo skladu žalovaného
rozmiestňovať. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov sa nedá vyvodiť, že žalobca udelil plnomocenstvo
na svoje zastupovanie žalovanému a J. G. spoločne, aby nastala spoločná zodpovednosť žalovaného
aj J. G.. Nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa spoločnou zodpovednosťou žalovaného a žalovaného,
pretože žalobca sa žalobou žiadnych nárokov voči J. G. nedomáhal.
Ako už súd uviedol, obchodnoprávna zodpovednosť za škodu vznikne len keď sú splnené zákonom
ustanovené predpoklady - podmienky, ktorými sú vznik škody, protiprávny úkon, to je buď porušenie
obchodnoprávneho záväzku či inej povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom (protiprávne
konanie)apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonanímavznikomškodyapokiaľsatýkapreukázania
základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu, dôkazné bremeno znáša poškodený, vdanej veci žalobca. Žalobca síce splnil povinnosť tvrdenia k tomu, kto zodpovedá za škodu, tvrdil, že ide
o osobu žalovaného, ale neuniesol dôkazné bremeno v tom zmysle, že mu vznikla škoda spôsobená
protiprávnym správaním zodpovedného subjektu, za ktorý označil žalovaného. Za zistenia súdom
výpoveďou konateľky žalobcu o tom, že dala súhlas J. G. k rozmiestňovaniu boxov vyskladnených
u žalovaného a o súhlase vedel aj X. E. za žalovaného, nemohlo prísť k žiadnemu protiprávnemu
konaniu zo strany žalovaného z jeho záväzkového vzťahu výpožičky boxov, slúžiacich k podnikateľskej
činnosti žalobcu a k porušeniu povinností žalovaného a ani k jeho zodpovednosti za stratu či zničenie
boxov . Žalovaný sa nemohol dostať ani do omeškania s vrátením neumiestnených boxov označených
žalobcom, pretože bolo preukázané svedeckou výpoveďou J. G., že so súhlasom konateľky žalobcu
boli všetky mimo dispozície žalovaného, okrem toho sám žalobca v tlačivách preberacích protokolov,
podpísaných X. E. vymedzil dobu zodpovednosti žalovaného za stratu alebo zničenie boxov, a to do
umiestnenia boxov tretím osobám a v konaní bolo preukázané, že toto bolo naplnené. Bez preukázania
existencie právnej skutočnosti, ktorá by zakladala zodpovednostný vzťah medzi žalovaným, prípadne
za neho konajúcim X. E. a J. G. nie je naplnená podmienka vzniku škody, za ktorú by zodpovedal
žalovaný a nemôže existovať medzi vznikom škody a protiprávnym konaním príčinná súvislosť. Preto
bolo potrebné vyvodiť záver, že žalovaný žalobcovi škodu nespôsobil, čo bolo dôvodom, že súd žalobný
návrh v časti týkajúcej sa škody zamietol. Ak škoda, ktorá sa uhrádza v peniazoch nevznikla, nemohol
sa žalovaný dostať ani do omeškania s jej platením a preto súd žalobu zamietol aj v časti žalobcom
požadovaného úroku z omeškania.
K dôvodu výpovede žalovanému zo strany žalobcu (predávajúceho a vypožičiavateľa) podľa § 662 ods.
2 OZ (citácia: „Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania,
ak vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži“) v konaní
nebolo zistené, že žalovaný využíval boxy na iný ako dohodnutý a určený účel, čo malo byť tiež podľa
konateľky žalobcu dôvodom výpovede, súd uvádza, že v konaní preukázaná táto právna skutočnosť
nebola. Svedkovia G. a J. popreli, žeby sa boxy KORAL u žalovaného, pokiaľ boli u neho uskladnené
aj krátko, využívali na uskladnenie iných potravín. Žalobca ani v konaní neoznačil skutočnosť, z ktorej
malo vyplynúť, že žalovaný užíva boxy v rozpore s ich účelom. Pre dôvod výpovede neboli v konaní ani
tvrdené ani navrhnuté dôkazy. Výpoveď ako vyplýva z výsluchu svedka X. E.alovaný akceptoval a so
žalovaným po jej doručení žalovanému neobchodoval, žalovaný iba vyrovnal 1229,-eur, ktoré považoval
za odôvodnený nárok žalobcu vzniknutý z jeho omeškania za oneskorenú úhradu faktúr a na zmluvnej
pokute.
Pokiaľ sa týka textu pod tabuľkovou časťou Preberacieho protokolu podpísaného X. E. a uznania
dlhu, súd považoval právny úkon uznania dlhu za neplatný. Uznanie dlhu je právnou skutočnosťou,
ktorá posiľňuje postavenie veriteľa voči dlžníkovi v súvislosti s dobou vymáhania dlhu od dlžníka.
Predpokladom uznania dlhu však je, aby dlh vôbec existoval a v čase, keď malo prísť žalovaným k
uznaniu dlhu podľa názoru súdu a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žiadny dlh žalovaný zo
spôsobenej škody nemal.
Vykonaným dokazovaním a to výpoveďou Štefana Nebylu, svedkov E. a G. a konateľky žalobcu súd
vylúčil, žeby medzi účastníkmi ohľadom mraziacich boxov vznikli, súd odkazuje na znenie § 269
ods. 1 Obchodného zákonníka, niektoré z jednotlivých typov zmlúv, pretože z výpovedí nevyplynulo,
žeby boli splnené zákonné podmienky, pre vznik zmluvy , majúci byť podľa zmluvy dohodnutý stranami
s podstatnými časťami zmluvy ustanovenými v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Súd
vylúčil, žeby bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní podľa § 642 Obchodného zákonníka) citácia:
Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu,
aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi odplatu (províziu), v konaní nebolo zistené, žeby existoval záväzok žalobcu zaplatiť
či žalovanému alebo píspadne X. E. odplatu - províziu. Zmluva o sprostredkovaní nemohla vzniknúť,
pretože chýba jej podstatná náležitosť, záväzok zaplatiť províziu.
Ohľadom boxov nemohla vzniknúť mandátna zmluva podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka
(citácia: Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu
určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej
činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu), lebo v konaní nebolo ani naznačené, že by
žalobca mal záväzok zaplatiť mandatárovi odplatu, chýbala podstatná náležitosť zmluvy.Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi nevznikla ani zmluva o obchodnom zastúpení, ktorá by
zaväzovala žalovaného. Zmluva o obchodnom zastúpení ako typ zmluvy, upravený v ustanovení § 652
je záväzkovým vzťahom, ktorým sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného
vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a
uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému
zástupcovi províziu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania , súd poukazuje na dôkaz svedeckou
výpoveďou X.E., nikdynebolvprávnomvzťahuvočižalobcoviaanivočiJ.G.,živnostníkovisdodatkom
k obchodnému menu KELTA, podnikateľom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka,
pretože X. E. nebol zapísaný v obchodnom registri, nemal vydané oprávnenie na živnostenské
podnikanie, nebol osobou, podnikajúcou na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov a nebol ani osobou, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu, zapísanou do
evidencie podľa osobitného predpisu. Ak by malo ísť o záväzok X. E. zo zmluvy o obchodnom zastúpení,
vyžadovalo by sa u X. E. postavenie podnikateľa a nevznikla ani zmluva o obchodnom zastúpení medzi
žalobcom a žalovaným, pretože na platnosť zmluvy o obchodnom zastúpení sa vyžaduje podľa § 652
ods. 4 Obchodného zákonníka písomná forma. Zmluva je minimálne dvojstranným právnym úkonom,
ktorým si účastníci upravujú práva a povinnosti, na ktorých úprave majú záujem a pri jej písomnej
forme je právny úkon, u ktorého je predpísaná písomná forma podľa § 272 Obchodného zákonníka o
dodržaní písomnej formy ich právnych úkonov ako podmienky platnosti právnych úkonov právny úkon
neplatný a keďže v konaní z výpovede svedka E. je preukázané, že Zmluvu o obchodnej spolupráci
podpísal on namiesto konateľa žalovaného, bez jeho písomného plnomocenstva, pričom iba konateľ
spoločnosti s ručením obmedzeným je zo zákona, konkrétne podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka
tou osobou, štatutárnym orgánom, ktorej zákon priznáva právo konať v mene spoločnosti a vyžaduje sa
v právnych vzťahoch, do ktorých spoločnosť vstupuje prejav za spoločnosť podpisom práve konateľa
u tých právnych úkonov , do ktorých spoločnosť žalovaného vstupuje navonok a je u nich zákonom
predpísaná pre platnosť právneho úkonu písomná forma a v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení
sa táto vyžaduje k platnosti právneho úkonu podľa § 31 ods. 4 OZ. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo pre X. E. oprávnenie podpísať za žalovaného žiadnu zmluvu, ani zmluvu o obchodnom
zastúpení, u ktorej by podľa textu Zmluvy o obchodnej spolupráci chýbala aj podstatná náležitosť,
záväzok zastúpeného zaplatiť žalovanému províziu. Bez tejto podstatnej náležitosti nemohla zmluva o
obchodnom zastúpení vzniknúť.
Bolotakvylúčené,abyvzniklažalobcoviškodazostranyžalovanéhozinéhozáväzkovoprávnehovzťahu
či iného právneho dôvodu, ustanoveného zákonom.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa v celom rozsahu.
Namietal nedostatočnosť, nejasnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku, pričom poukazoval
aj na jeho zmätočnosť vyplývajúcu mu zo skutočnosti, že hoci mu výrokom rozsudku bola priznaná
sumy 3.412,51 eur, podľa odôvodnenia rozsudku mal nárok na vrátenie zľavy vo výške 3.689,- eur.
Súd neuviedol spôsob výpočtu priznanej sumy, pričom opomenul aj jeho písomné podanie zo dňa
23.04.2013, v ktorom opísal spôsob výpočtu 3 % zľavy z každej faktúry, a tento listinný dôkaz
neoboznámil ani na pojednávaní vo veci. Súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol predložený rozsudok
Krajského súdu v Žiline v obdobnej právnej veci a pokiaľ uplatnený nárok kvalifikoval inak ako tento
súd a ako žalobca (nárok z bezdôvodného obohatenia), mal sa s týmto rozsudkom vysporiadať v
odôvodnení rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolateľ poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
30Cdo/4389/2009. Tvrdenie súdu, že X. E. nebol v čase uzavretia zmluvy štatutárom žalovaného ani
nebol k takýmto úkonom splnomocnený štatutárom Štefanom Nebylom vyvracajú vyjadrenia právneho
zástupcu žalovaného v konaní, ako aj výpoveď samotného X. E., ktorý uviedol, že je riaditeľom
spoločnosti splnomocneným svojim otcom a bol oprávnený na podpísanie zmluvy. Súd sa nevysporiadal
so skutočnosťou, že ku zmene argumentácie žalovaného a výpovede R. E. došlo až po tom, ako súd
na pojednávaní dňa 18.10.2010 vyslovil pochybnosti, či zmluva bola platne uzavretá, ak R. E. nebol
konateľom spoločnosti. V konaní bolo preukázané plnomocenstvo konateľa v prospech R. E. a súd mal
prihliadať aj na jeho tvrdenie, že je riaditeľom spoločnosti, pričom v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn.
Obo/158/1997 je uzavretie zmluvy o obchodnej spolupráci bežným úkonom riaditeľa spoločnosti podľa §
15Obch.zák.R.E.nemáoprávnenienapodnikateľskúčinnostiasvojpodpisvždypripojilkobchodnému
menu žalovaného, teda konal vždy v mene žalovaného.Pokiaľ súd uvádzal, že si žalobca uplatnil sumu vyššiu ako je 3 % zľava, k takémuto záveru dospel bez
námietok žalovaného. Výška zľavy bola uvedená na každej faktúre a bola prepočítaná licencovaným
software, pre jej výpočet bola rozhodujúca cena podľa cenníka, ktorý je pre zmluvné strany záväzný. Súd
mal výšku zľavy v konaní zo strany žalobcu opakovane upresnenú, avšak na tieto dôkazy neprihliadal
a neuviedol, ako sa s nimi v rámci hodnotenia dôkazov vysporiadal. Nakoľko žalobca žalovanú sumu
uplatnil voči žalovanému pokusom o zmier zo dňa 25.06.2009, súd mu nesprávne nepriznal nárok na
úrok z omeškania.
Žalovaný v konaní nepreukázal rozmiestnenie boxov ani ich existenciu, pričom podľa čl. 9 bodu 9.8.
zmluvy „kupujúci zodpovedá predávajúcemu za škodu pri poškodení, strate, krádeži alebo zničení mraz.
Boxu kupujúcim alebo u kupujúceho v plnom rozsahu“. Súd sa nezaoberal predloženými protokolmi,
z ktorých vyplýva, že sa boxy nachádzajú u žalovaného, ani nekonfrontoval odporujúce si tvrdenia
žalovaného a svedka G.. Žalovaný s boxami nakladal v rozpore so zmluvou, ku ich strate došlo proti
právnym konaním žalovaného, pričom výška škody bola dohodnutá v preberacích protokoloch. Konanie
žalovaného a škoda žalobcu sú podľa odvolateľa vo vzťahu príčiny a následku a žalovaný nepredložil
žiaden dôkaz na svoju obranu.
Odvolateľ namietal aj správnosť výpočtu náhrady trov konania priznanej súdom prvého stupňa
žalovanému.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o iba čiastočnej dôvodnosti odvolania žalobcu.
V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody predstavujúcim po čiastočnom späťvzatí žaloby
sumu 4.481,19 eur s príslušenstvom sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, podľa
ktorých sa žalovaný pri nakladaní s mraziacimi boxami nedopustil protiprávneho konania a žalobcovi
konaním žalovaného škoda nevznikla. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil obsah predložených
preberacích protokolov, keď konštatoval, že k uznaniu dlhu žalovaným nemohlo dôjsť, nakoľko v čase
spísania protokolov logicky žiaden dlh žalovaného vzniknutý poškodením boxov neexistoval. Žalobca
pritom v konaní nepreukázal výšku tvrdenej škody, ani v súvislosti s ňou žiadne dôkazy nenavrhol
vykonať, rovnako ako nepreukázal vznik škody samotný, spočívajúci v reálnej majetkovej ujme. Z
obsahu písomnej zmluvy o obchodnej spolupráci i z výpovede konateľky žalobcu je zrejmé, že mraziace
boxy neboli a nie sú vlastníctvom žalobcu, ale podnikateľského subjektu dodávajúceho mrazené
výrobky, pričom žalobca nepreukázal, ani netvrdil, že by v súvislosti so svojou tvrdenou hmotnou
zodpovednosťou za boxy voči vlastníkovi znášal akékoľvek náhrady.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí uplatneného nároku na náhradu
škody s príslušenstvom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p potvrdil.
V súvislosti so zvyšnou časťou rozhodnutia, vrátane odvolaním rovnako napadnutej časti priznávajúcej
žalobcovi právo na plnenie vo výške 3.412,51 eur, sa odvolací súd stotožnil s výhradami odvolateľa voči
obsahovým náležitostiam rozsudku, ako aj voči právnemu posúdeniu uplatneného nároku.
Súd prvého stupňa síce správne konštatoval, že nárok žalobcu nie je možné posudzovať ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia nakoľko ho nie je možné podriadiť pod žiadnu zo skutkových podstát
vzniku bezdôvodného obohatenia vyplývajúcich z ustanovenia § 451 ods. 2 Obč. zák. - plnenie bez
právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (v prvom rade vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
tu nie je prijímateľom plnenia, ktorého vydania sa žalobca domáha), v konečnom dôsledku však
opomenul uviesť, podľa ktorých konkrétnych ustanovení uplatnený nárok posudzoval. Pokiaľ súd v
odôvodnení rozhodnutia pracoval s pojmami vrátenie peňažného plnenia, vrátenie zľavy, ponechanie si
zľavy, neuviedol a logicky nevysvetlil, akým reálne vykonateľným spôsobom žalovaný peňažné plnenie,
resp. zľavu, vrátenie ktorej je požadované, do svojej dispozície obdržal resp. ako by ju mohol obdržať.
Súd prvého stupňa, ale ani účastníci konania, sa nezaoberali podstatou právneho vzťahu účastníkov,
otázkou kto, komu a na základe čoho plniť mal a čo v skutočnosti plnil.
Podstata zľavy nepochybne nespočíva v obdržaní niečoho, čo je možné na požiadanie vydať, ale
spočíva v práve zaplatiť kúpnu alebo inú cenu nižšiu ako je stanovená - dohodnutá pre prípadneexistencieurčitýchpodmienok(zakladajúcichnároknazľavu).Pretovšeobecne,pokiaľdôjdekúhrade
ceny nižšej ako je cena „bežná“ bez toho, aby boli splnené podmienky vzniku nároku na zľavu, kupujúci
(objednávateľ, ...) neuhradil celú cenu, ktorá skutočnosť nemôže zakladať nárok na „vrátenie“ zľavy, ale
iba nárok na doplatenie neuhradenej časti ceny.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahujúce právne posúdenie uplatneného a
čiastočne priznaného nároku nespĺňa náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a napriek svojmu
značnému rozsahu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nakoľko tento nedostatok nebolo
možné odstrániť v odvolacom konaní a svojou podstatou napĺňa znaky postupu súdu odnímajúceho
účastníkom možnosť konať pred súdom, odvolací súd rozsudok v časti presahujúcej rámec uplatnenej
náhrady škody 4.481,19 eur s príslušenstvom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie v naznačenom smere.
(V neposlednom rade súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o náhrade trov konania, keď pri určení
výšky náhrady prináležiacej žalovanému vychádzal iba z percentuálnej úspešnosti tohto účastníka,
miesto správneho postupu zohľadňujúceho rozdiel v percentuálnej úspešnosti účastníkov.)
V novom rozhodnutí, ktoré súd odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a
vysporiada sa v ňom s celým rozsahom argumentácie účastníkov, rozhodne súd prvého stupňa aj o
náhrade trov tohto odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.