Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816209381
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816209381.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Prima banky Slovensko, a. s., so sídlom v
Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: X/ U. U.U., P.. XX.X.XXXX, Y. Č. XX, X/ Š. U.,
P.. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie 2.154,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.6.2017 č.k. 12Csp/108/2016-50 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r
a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 894,74 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, za čas
od 25.11.2016 do zaplatenia a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej

časti žalobu zamietol a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.154,62 eur
spolu s prísl., ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že so žalovanými uzavrel dňa XX.XX.XXXX
úverovú zmluvu na základe ktorej im poskytol úver vo výške 2.700,- eur. Žalovaní si neplnili svoje
zmluvné povinnosti splácať úver v dohodnutých splátkach a preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť

úveru dňa XX.XX.XXXX.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že
medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXXX I. XX.XX.XXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2.700,- eur žalovaným. Súd prvej inštancie v zmysle
Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či uzavretá zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované.

Konštatoval, že v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 21,78 %. Prepočtom súdu, ktorý pre tieto účely
použilkalkulačkusodkazomzostránkyNárodnejbankySlovenska(NBS)pre výpočet RPMNaročného
úroku, a to „Ekonomika€sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“, zistil, že RPMN je v
súlade s prepočtom len s minimálnym rozdielom (výpočet podľa kalkulačky predstavoval 21,59 %),
rovnako aj suma, ktorá mala byť splatená zodpovedala sume, ktorá bola uvedená v zmluve. Ročnú
úrokovú sadzbu vo výške 17,90 % súd prvej inštancie považoval za primeranú, keďže nepresahuje

dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených NBS pri
nových obchodoch v roku 2013, platných aj pre spotrebiteľské úvery.

4. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či dojednanie o splátkach úveru je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k/
Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď konštatoval, že podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010
Z. z. musí úverová zmluva obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahovala výšku, početsplátok, termín splatnosti, konečnú splatnosť. Absentoval však údaj o skladbe splátky. Súčasťou zmluvy
nebola žiadna informácia o skladbe jednotlivých splátok. Informácia vyplývajúca z bodu D 1. VOP,
ktoré neboli stranami sporu podpísané, nie je pre daný prípad použiteľná, pretože v spotrebiteľsko-

záväzkovom vzťahu nie je možné dojednať zmluvné podmienky odkazom na OP, alebo VOP. Takýmto
spôsobom je možné dojednať VOP len v zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka. Uviedol, že zo
žaloby vyplýva, že počet, termíny a výška splátok istiny a úrokov, boli určené termínom splatnosti
anuitnej splátky. Poradie, v ktorom sa mali splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom,
s rôznymi úrokovými sadzbami, neuvádzal, nakoľko podľa zmluvy nevznikajú zosplatnené zostatky s

rôznymi úrokovými sadzbami. V tej súvislosti žalobca odkázal na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že túto
argumentáciu nie je možné akceptovať, pretože uvedené ustanovenie v písm. l/ odseku 2 uvedeného
zákona vôbec neupravuje počet, termíny splátok istiny a úrokov, ani ich prípadné poradie, v ktorom
sa budú priraďovať k nesplateným zostatkom, pretože v čase uzavretia zmluvy (XX.XX.XXXX) písm. l/
uvedeného ustanovenia upravovalo právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej

tabuľky kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K žalobe bola pripojená
amortizačná tabuľka spolu s VOP, pričom však ani v jednom prípade žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, že skutočne boli tieto listiny žalovaným doručené pred uzavretím Zmluvy. Čo sa týka
amortizačnej tabuľky, zmienka o tom, že táto bola daná do dispozície žalovaným, sa nevyskytuje, a to
ani len v bode 3.5. Zmluvy a ani v bode 3.5.4. a 3.5.5. Zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že

zákonná povinnosť, ktorá vyplývala žalobcovi z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona, v účinnom
znení ku dňu uzavretia zmluvy, nebola splnená. Z týchto dôvodov súd považoval úver za bezúročný a
bezpoplatkový v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Vychádzajúc z uvedeného, súd
priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 2.700,- eur, zaplatenou sumou žalovanými
vo výške 1.805,26 eur, ktorý predstavoval sumu 894,74 eur. S poukazom na omeškanie žalovaných

priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania vyčíslený podľa § 3
nar. vlády č. 20/2013 Z.z.. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žalovaným
priznal náhradu trov konania v pomere ich úspechu v konaní a to vo výške 22%.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho

zamietavom výroku a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania. V
odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 19/2010 Z.z. tak ako
ho vykonal súd prvej inštancie a má za to, že tento vychádza z nesprávneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Má za to, že z cit. ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky banky a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle

právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a
ďalšie i sú vo VOP. Poukázal na to, že v zmluve bola určená výška anuitnej splátky na 53,32 eur, termín
splatnosti prvej splátky na XX.XX.XXXX, počet splátok 96 a periodicita a termín splatnosti mesačne v
20. deň kalendárneho mesiaca. Z uvedeného vyvodzuje, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov
sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Mal za to, že čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má
vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitostiuvedenévčl.10ods.2smernicemusiabyťvyhotovenépísomnealebonainomtrvalomnosiči.
Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a písm. i/ Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej

tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Z toho vyvodzuje,
že povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo
splátok na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky a zároveň štát ani nemôže zákonom upraviť
povinnosť pre veriteľov takýto presný rozpis v zmluve uvádzať.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku
o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie založil svoj zamietavý rozsudok na nesprávnom právnom názore a v dôsledku
toho v tejto časti aj nesprávne rozhodol. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody na základe ktorých súdprvej inštancie určil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov je založený na nesprávnom výklade
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z..

9. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne
aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).

10. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zák. č. 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej

únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom
plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,

vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a

zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

11. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom

129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda
bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.,
ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách

uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k

zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere
upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa
presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe,
teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju

vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

12. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a vychádzajúc z uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere má odvolací súd za to, že zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9

ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu nejde v danom
prípade o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z..

13. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho zamietavom výroku ako aj v naväzujúcom výroku o trovách konanie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

14. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť dôvodnosť nároku
žalobcu nad rozsah vyhovujúceho výroku, ktorý už nadobudol právoplatnosť a pri svojich záveroch budejeho povinnosťou spravovať sa právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v tomto zrušujúcom
uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.