Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115229877
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115229877.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: BMT Medical Technology s.r.o., Cejl
157/50, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 46 346 996, zastúpený: Mgr. Drahoslav
Potoček, advokát, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: CITY HOLDING, a.s., Bellova 3, 040 01
Košice, IČO: 35 702 737, zastúpený: Mgr. Peter Masarovič, advokát, Park Angelínum 2, 040 01 Košice,

o zaplatenie 3.693.931,70 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č.k. 27Cb/251/2015 - 204 zo dňa 13.5.2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcov3.693.931,70 Kč,
0,025 % úrok z omeškania denne zo sumy 3.693.931,70 Kč od 16.1.2012 do zaplatenia a sumu 40,00
eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.

II. Rozsudok vo výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania a
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zrušuje.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.693.931,70 Kč, 0,025 % úrok z omeškania denne zo
sumy 3.693 931,70 Kč od 16.01.2012 do zaplatenia a sumu 40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania a náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky zastavuje.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 9.11.2015
pôvodne domáhal zaplatenia pohľadávky 3.693.931,70 Kč s 0,025 % úrokom z omeškania denne zo
sumy 7.372.014,81 Kč od 16.01.2012 do zaplatenia, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky
3.600,- Kč a trov konania, titulom úhrady ceny za dodávku zdravotníckych prístrojov a zariadení pre
žalovaného. Podaním zo dňa 27.06.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu

3.693.931,70 Kč s 0,025 % úroku z omeškania denne zo sumy 3.693.931,70 Kč od 16.1.2012 do
zaplatenia a sumu 40,- eur, titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vprevyšujúcejčastizobralžalobuspäť.Súdprvejinštanciekonanievčastiúrokovzomeškaniaanákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky nad 40,- eur zastavil.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu riadneho nedodania diela a jeho nesprevádzkovania zo
strany žalobcu. Preto uhradil žalobcom vystavenú faktúru len čiastočne.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.1.2018, ktorým žalobe vyhovel. Proti
rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením

č.k. 4Cob/64/2018 - 173 zo dňa 20.7.2018 tak, že vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Predmetom konania je nárok žalobcu na
úhradu pohľadávky 3.693.831,70 Kč s príslušenstvom.

5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah
uzavretím Zmluvy o dielo dňa 7.12.2011 na dodávku zdravotníckych prístrojov a zariadení. Žalobca

vyfakturoval dňa 16.12.2011 faktúrou č. 2116344 žalovanému cenu diela vo výške 7.372.014,80 Kč,
na ktorú žalovaný uhradil dňa 16.1.2012 sumu 2.818.200,- Kč. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky
zo dňa 3.10.2012 došlo k predaju časti pohľadávky žalobcu spoločnosti BLOCK a.s., čím sa znížil dlh
žalovaného o 859.883,15 Kč. Neuhradená pohľadávka žalobcu predstavuje 3.693.831,70 Kč.

6.Súdprvejinštanciekonštatoval,žemedzistranaminebolospornéuzavretieZmluvyodielo,jejpredmet
a cena, ďalej to, že zariadenia sa nachádzajú u žalovaného, fakturácia ceny diela žalovanému vo výške
7.372.014,80 Kč ako aj zvyšok nezaplatenej ceny diela 3.693.831,70 Kč. Sporné medzi stranami bolo
dodanie diela, jeho sprevádzkovanie žalobcom, resp. nevytvorenia podmienok stavebnej pripravenosti
žalovaným, vykonanie úhrady zvyšku ceny diela 3.693.831,70 Kč.

7. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní neodôvodnil, prečo nepovažoval
dodávku diela žalobcom na dohodnutom mieste podľa Zmluvy o dielo spoločnosti BLOCK a.s. dňa
13.11.2011 a dňa 15.11.2011 za nedodanie diela žalovanému; prečo nereklamoval a ani nenamietal
žalobcovi pred súdnym konaním nedodanie diela o ktorom vedel, že bolo dodané spoločnosti BLOCK

a.s.; neodôvodnil neposkytnutie súčinnosti žalobcovi za účelom splnenia záväzku žalobcu odovzdať a
uviesť dielo do prevádzky a to ani napriek výzve žalobcu zo dňa 12.4.2013. Žalovaný ničím nepreukázal
svoje tvrdenie, že čiastočnú úhradu faktúry realizoval omylom, čo je zjavne v rozpore s dôvodmi, ktoré
uvádzal pôvodne v konaní a nepreukázal, že faktúru uhradil iba čiastočne pre závady, pre ktoré nebolo
dielo sprevádzkované.

8. Súd prvej inštancie poukázal, že čiastočnou úhradou faktúry došlo k uznaniu záväzku žalovaným,
čo možno zároveň považovať za uznanie žalovaného, že dielo bolo dodané, aj keď inej spoločnosti
než žalovanému. Žalovaný pritom nenamietal takéto dodanie diela do momentu začatia sporu, teda
považoval dielo za dodané. Žalovaný taktiež ani nepoprel, že by sa dielo nenachádzalo u neho. Súd

prvej inštancie tiež vychádzal z toho, že čiastočnú úhradu cenu diela žalovaný nenamietal a nebolo ani
preukázané, že by požadoval jej vrátenie.

9. Žalovaný neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré by súd prvej inštancie mohol považovať za dôvody
preukazujúce jeho obranu a nepreukazujúce nárok žalobcu. Z dokazovania súdu

prvej inštancie vyplynulo, že žalobca dodal prístroje žalovanému, čo žalovaný nepoprel v odpore proti
platobnému rozkazu, na pojednávaní dňa 28.6.2017 a ani v liste zo dňa 6.11.2017, kde výslovne uviedol,
že nedisponuje listinnými dôkazmi týkajúcimi sa neprevzatia diela, čiže potvrdil dodanie diela žalobcom.
Dodanie diela žalovanému mal súd prvej inštancie preukázaný aj tým, že žalovaný čiastočne uhradil
cenu diela.

10. Žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie dôkazy o tom, že žalobcovi poskytol, resp. zabezpečil
stavebnú pripravenosť v zmysle Zmluvy o dielo, teda že dielo nebolo sfunkčnené vinou žalobcu. Súd
prvej inštancie poukázal na výzvu žalobcu zo dňa 12.4.2013, z ktorej je jednoznačne zrejmé, že žalobca
vyzval žalovaného k súčinnosti, aby mohol dodané dielo sprevádzkovať a zabezpečiť bezproblémovú

funkčnosť, tak ako to vyplýva z poznámky v článku II. Zmluvy o dielo, podľa ktorej stavebnú pripravenosť
zabezpečí na svoje náklady žalovaný. Žalovaný nepripravil plyn, elektrinu, vodu a tlak vzduchu, demi
vodu, bez čoho dielo - parné a teplovzdušné sterilizátory nie je možné uviesť do prevádzky.11. Súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu, že vyzýval žalovaného na prevzatie diela za
preukázané a to jednotlivými výzvami, ktoré boli predložené v konaní, čo žalovaný napokon ani
nepoprel. Dodacími listami bolo preukázané, že dielo bolo dodané v mieste a do termínu dodania

podľa článku IV. Zmluvy o dielo. Z priebehu dokazovania zároveň vyplynulo, že žalovaný sa nedostavil
na miesto odovzdania a prevzatia predmetu diela, preto dielo prevzala spoločnosť BLOCK a.s., resp.
jeho organizačná zložka. Spoločnosť BLOCK a.s. ako víťaz verejnej zákazky na dielo, prostredníctvom
žalovaného ako subobjednávateľa, použila žalovaného na realizáciu objednávky, čo žalovaný nepoprel.

12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 536, 537 ods. 1 a 2, 546 Obchodného
zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo, povinnosti zhotoviteľa a povinnosť objednávateľa zaplatiť
zhotoviteľovi diela dohodnutú cenu diela, ďalej podľa §§ 554 ods. 1, 555 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktoré upravujú povinnosť zhotoviteľa riadne vykonať dielo a odovzdať ho v dohodnutom mieste, § 455
ods. 1 Obchodného zákonníka o prechode nebezpečenstva škody na veci. Ďalej podľa §§ 365 ods.
1, 369 ods. 1, 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia vlády č. 25/2013 Z.z., upravujúce

omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce a článku VI. bodu 2 Zmluvy o dielo, kde bol stranami
dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,025 % za každý deň omeškania.

13. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na úhradu uplatnenej ceny diela za dostatočne
preukázaný. Preto zaviazal žalovaného na úhradu 3.693.931,70 Kč s dohodnutým úrokom z omeškania,

keďže žalovaný bol v omeškaní s jej úhradou ako aj na úhradu paušálnej náhrady nákladov.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal plnú náhradu trov tohto konania.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom
rozsahu. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej

inštancie za nesprávny, vydaný na základe jednostranného a neúplného hodnotenia dôkazov, nakoľko
súd prvej inštancie bral do úvahy len niektoré dôkazy, niektoré dôkazy nesprávne vyhodnotil a tým
nezistil objektívne skutkový stav. Žalovaný zároveň namietal, že rozsudok nie je riadne odôvodnený,
preto je nepreskúmateľný. Vykonané dôkazy boli hodnotené svojvoľne a jednostranne v rozpore s § 191
C.s.p. a niektoré zistenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie hodnotil

predložené dôkazy a vyjadrenia strán nelogicky, keď považoval výzvu žalobcu zo dňa 12.4.2013 za
dôkaz toho, že zo strany žalovaného nebola poskytnutá súčinnosť potrebná k sprevádzkovaniu diela. V
danom čase nemal žalovaný možnosť poskytnúť žalobcovi akúkoľvek súčinnosť, nakoľko ako vyplýva
z dodacieho listu č. 2116218 a č. 2116267, žalobca svojvoľne bez akéhokoľvek zmluvného dojednania
odovzdal dielo inému subjektu a to spoločnosti BLOCK a.s.. Uvedené sa stalo viac ako jeden rok pred

zaslaním výzvy žalobcu na poskytnutie súčinnosti zo dňa 12.4.2013. Potvrdil to aj sám žalobca, keď
uviedol, že na miesto odovzdania a prevzatia diela sa žalovaný nedostavil, preto predmetné stroje
prevzal generálny dodávateľ. Žalovaný však už v priebehu konania tvrdil, že spoločnosť BLOCK a.s.
nesplnomocnil na prevzatie diela, teda žalobca svojvoľne odovzdal dielo inému subjektu. Zo strany
žalovaného nemohlo dôjsť k neposkytnutiu súčinnosti žalobcovi, keďže z dodacieho listu č. 2116218

vyplýva, že žalobca odovzdal časť diela spoločnosti BLOCK a.s. už dňa 13.12.2011, teda dva dni
pred zmluvne dohodnutým termínom odovzdania diela. Zvyšok diela odovzdal žalobca v dohodnutom
termíne, ale taktiež spoločnosti BLOCK a.s. a to bez predchádzajúcej výzvy na poskytnutie súčinnosti,
resp. bez akéhokoľvek upozornenia žalovaného, že žalobca odovzdá dielo inému subjektu. Žalobca
zároveň nepreukázal, že mu žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť, resp. že bol žalovaný vyzvaný

žalobcom na poskytnutie súčinnosti. Takýmto dôkazom nie je ani výzva žalobcu zo dňa 12.4.2013, ktorá
bola uskutočnená viac ako rok po odovzdaní diela inému subjektu - spoločnosti BLOCK a.s.. Žalovaný
nikdy dielom nedisponoval a ani nemal možnosť dielo reklamovať, keďže toto sa nikdy nestalo jeho
vlastníctvom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že čo sa týka trov konania, žalobca nemal vo veci 100
% úspech, keďže z jeho strany došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti úrokov z omeškania a

náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný si absolútne protirečí
v tom, čo tvrdil v podanom odpore a následne v priebehu konania a v odvolaní.V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že dielo nebolo dané do prevádzky a preto
ho neprevzal, no v odvolaní udáva, že dielo bolo dodané inému subjektu. Žalobca poukázal, že v
zmysle Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal k stavebnej pripravenosti zastavania do pharma priečok

a zároveň k transportu zariadení od miesta zloženia dopravcom na miesto inštalácie. Žalobca dodal
dielo do dohodnutého termínu a na dohodnuté miesto. Žalobca poukázal na ďalšie rozpory v tvrdeniach
žalovaného v priebehu konania a to ohľadne čiastočnej úhrady faktúry vystavenej žalobcom. Pôvodne
žalovaný uviedol, že k čiastkovej úhrade ceny diela došlo z dôvodu závady, že zariadenia dodané
žalobcom neboli sprevádzkované. Neskôr, že čiastočná úhrada faktúry bola uskutočnená omylom.

Čiastočnou úhradou faktúry však žalovaný uznal svoj záväzok ako aj dodanie zariadení. Zo strany
žalobcu nešlo pri dodaní diela o svojvoľné konanie ale o dodržanie zmluvných podmienok článku IV.
Zmluvy o dielo. Spoločnosť BLOCK a.s. použila žalovaného ako subobjednávateľa na realizáciu zákazky
pre Správu štátnych hmotných rezerv SR. Žalobca zároveň poukázal, že žalovaný na pojednávaní dňa
28.6.2017 nespochybnil tú skutočnosť, že prístroje by sa mali nachádzať na prevádzkach, ktoré boli
špecifikované v Zmluve o dielo, teda táto skutočnosť sa podľa § 151 C.s.p. považuje za nespornú.

Zároveň opätovne poukázal na znenie ustanovenia § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe
ktorého žalobca umožnil žalovanému nakladať s predmetom diela v dohodnutom mieste.

17. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch odvolania.

18. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolacou replikou mu bola
doručená dňa 6.10.2019.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. K odvolacím dôvodom a podstatným tvrdeniam strán sporu odvolací súd udáva:

22. Medzi stranami nebolo sporné a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný

ako objednávateľ uzatvorili dňa 7.12.2011 Zmluvu o dielo podľa objednávky ZO553/DO2BO/LAM002CH
(ďalej len „Zmluva o dielo“), ktorej predmetom bola dodávka tam špecifikovaných zdravotníckych
prístrojov a zariadení za cenu 7.372.014,81 Kč. V poznámke k článku II. Zmluvy o dielo sa žalovaný
zaviazal k vytvoreniu podmienok stavebnej pripravenosti diela, zastavania do pharma priečok a
prípadný neštandardný transport prístrojov od miesta zloženia dopravcom na miesto inštalácie.

V článku III. zmluvy bola dohodnutá splatnosť ceny diela v 3 splátkach, z toho sumy 5.897.611,85 Kč do
30 dní po dodaní prístrojov. V článku IV. zmluvy bolo ako miesto dodania (položky: 8, 19, 20, 21, 34, 35,
36, 44) dohodnutá prevádzka SŠHR SR „Kopaničiar“, Železničná 2, Čachtice, miesto sprevádzkovania
Malacky a (položky: 4) Areál SAV, Dúbravská cesta, Bratislava. Termín dodania 15.12.2011. V článku
VI. si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,025 % z celkovej čiastky za každý deň

omeškania s úhradou faktúry žalovaným. Žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 11216553 zo dňa
16.12.2011 celú cenu diela 7.372.014,81 Kč. Žalovaný uhradil dňa 16.1.2012 žalobcovi na faktúru č.
11216553 sumu 2.818.200,- Kč a žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2012 postúpil
na spoločnosťou BLOCK a.s. časť pohľadávky voči žalovanému vo výške 859.883,15 Kč. Z Dodacieho
listu č. 2116218 zo dňa 13.12.2011 a č. 2116267 zo dňa 15.12.2011 vyplýva, že prístroje a zariadenia,

ktoré tvorili predmet Zmluvy o dielo prevzala od žalobcu spoločnosť BLOCK a.s.. Žalovaný v konaní
nespochybnil, že predmet diela bol dodaný na zmluvne dohodnuté miesto.

23. Odvolací súd udáva, že predmetom konania je zaplatenie časti ceny diela - zdravotníckych prístrojov
a zariadení, na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej stranami sporu. Nárok na jej úhradu uplatnil žalobca

ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa faktúrou č. 11216553. Žalovaný založil svoju obranu
v konaní na tvrdení, že dielo nebolo vykonané riadne, nakoľko zo strany žalobcu nebolo dané do
prevádzky a preto ho žalovaný od žalobcu neprevzal.24. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo. Túto
povinnosť splní podľa 554 ods. 1 Obchodného zákonníka jeho riadnym ukončením a odovzdaním
predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom zákonom. Záväzok

zhotoviteľa vykonať dielo teda pozostáva z dvoch rozdielnych záväzkov, záväzku dielo dokončiť a
záväzku odovzdať predmet diela objednávateľovi.

25. Ako vyplýva z § 370 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný prijať riadne ponúknuté plnenie
a poskytnúť spolupôsobenie potrebné k tomu, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Prevzatie riadne

ponúknutého plnenia možno v širšom význame rovnako považovať za súčinnosť veriteľa, ku ktorej je
povinný,abydlžníkmoholsplniťsvojzáväzok.Akveriteľtakútosúčinnosťneposkytneanajmäakodoprie
prijatieriadneponúkanéhoplnenia,dostanesaveriteľdoomeškania.Dlžníkpodobuomeškaniaveriteľa,
pre ktoré nemôže svoj záväzok splniť, sám v omeškaní nie je (§ 365 Obchodného zákonníka).

26. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet

diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s
predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak
záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok
splnený riadnym vykonaním tejto montáže. Ak by objednávateľ predmet diela odmietol prevziať, hoci by
dielo nemalo vady a zhotoviteľ by predmet diela riadne ponúkol k prevzatiu, nemohol by zhotoviteľ splniť

záväzok vykonať dielo, hoci by sa v dôsledku toho neocitol v omeškaní.

27. Odovzdanie diela objednávateľovi podľa § 554 Obchodného zákonníka spočíva práve v tom, že
zhotoviteľ umožní objednávateľovi aby v stanovenom mieste nakladal s predmetom diela. Odovzdanie
predmetu diela určite vedie k tomu, že objednávateľ má možnosť s predmetom diela nakladať. Takúto

možnosť však možno objednávateľovi poskytnúť i bez odovzdania predmetu diela. Zhotoviteľ je povinný
objednávateľovi predmet diela odovzdať, k splneniu záväzku vykonať dielo pri riadnom dokončení
diela však zhotoviteľovi postačí, keď umožní objednávateľovi s predmetom diela v stanovenom mieste
nakladať, pokiaľ je objednávateľ v omeškaní s jeho prevzatím.

28. Ak zhotoviteľ riadne ponúkne objednávateľovi predmet diela a objednávateľ ho odmietne prevziať
alebo neposkytne nevyhnutnú súčinnosť, môže zhotoviteľ splniť záväzok vykonať dielo tým, že umožní
objednávateľovi nakladať s predmetom diela v mieste splnenia.

29. S poukazom na citované ustanovenia zákona teda vyplýva, že žalobca

v posudzovanom spore splnil svoje povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo podľa § 536 ods. 1 Obchodného
zákonníka, keď v dohodnutom mieste umožnil žalovanému s predmetom diela nakladať, čo vyplýva z
jednotlivých dodacích listov, ktoré žalovaný nerozporoval.

30. Ak žalovaný namietal, že časť predmetu diela bola dodaná pred dohodnutým termínom, odvolací

súd udáva, že žalobca bol oprávnený plniť aj po častiach, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe
záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v
zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy (§ 329 Obchodného zákonníka),
nemožno vylúčiť čiastočné plnenie ani v prípade záväzku vykonať dielo.

31. K ďalším námietkam žalovaného, že žalobca dielo neuviedol do prevádzky, odvolací súd poukazuje,
že žalovaný nepreukázal, že žalobcovi poskytol spolupôsobenie potrebné k tomu, aby žalobca mohol
splniť svoj záväzok a to stavebnú pripravenosť dohodnutú podľa poznámky k článku II Zmluvy o dielo.

32. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu

ceny diela tým, že žalobca odovzdal dielo tretiemu subjektu, k čomu odvolací súd udáva, že k splneniu
záväzku zhotoviteľa odovzdať predmet diela objednávateľovi nemusí vždy dôjsť medzi prítomnými.

33. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný

sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.

34. Pre dodatočné schválenie právnych úkonov v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom
nie je stanovená osobitná forma. To znamená, že na schválenie právneho úkonu môže dôjsť písomnealebo ústne a že sa môže stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť. Uvedené platí aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktorá pre svoju platnosť
vyžadujú písomnú formu. Keď zastúpený dodatočne bez zbytočného odkladu schváli konanie osoby,

ktorá nebola vybavená plnou mocou (ratihabícia), je právnymi účinkami takéhoto konania viazaný.
Dodatočné schválenie teda znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky, ako keby právny úkon bol už
pôvodne urobený splnomocnencom oprávneným konať na základe plnej moci.

35. Vyššie uvedené pritom možno vzťahovať aj na konanie spoločnosti BLOCK a.s., ktorá prevzala

predmet diela od žalobcu v dohodnutom mieste dodania, pričom žalovaný toto prevzatie diela tretím
subjektom nenamietal, dokonca následne vykonal čiastočnú úhradu ceny diela, čo možno považovať zo
strany žalovaného za dodatočné schválenie takéhoto odovzdania diela podľa § 33 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

36. Odvolací súd zároveň poukazuje, že určenie doby vzniku nároku zhotoviteľa a povinnosti

objednávateľa k úhrade ceny diela zveruje ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka v prvom
rade dohode zmluvných strán. Až vtedy, ak nevyplýva zo zmluvy alebo Obchodného zákonníka niečo
iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Obchodný zákonník tak umožňuje stranám zmluvy o dielo
dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny nie iba vo väzbe na vykonanie diela, ale napr. vo
väzbe na odovzdanie predmetu diela.

37. O takýto prípad ide aj v posudzovanom spore, keď stranami boli dohodnuté „platobné podmienky“,
čo vyplýva zo znenia článku III. zmluvy, kde splatnosť ceny diela bola určená po častiach, teda od
objednávky, resp. od dodania diela.

38. Na rozdiel od vykonania diela, ktoré zahŕňa jeho riadne dokončenie a odovzdanie predmetu diela
objednávateľovi v mieste určenom § 554 Obchodného zákonníka, púhe odovzdanie predmetu diela v
sebenezahŕňajehoriadnedokončenie,tedakvznikunárokunazaplateniecenyvoväzbenaodovzdanie
predmetu diela nie je podstatné, či bolo dielo riadne (bez vád) dokončené.

39. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

40. Podľa § 192 C.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

41. Žalovaný čiastočne plnil na vystavenú faktúru žalobcu s uvedením jej variabilného symbolu. Aj v
prípade, keď dlžník svoj záväzok splnil čiastočne, nastupujú účinky uznania zvyšku dlhu, pokiaľ možno
usudzovať na to, že čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku (§ 407 ods. 3).

42. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania
trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase
uznania. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať,
že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval či už preto, že nikdy
nevznikol, alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol.

43. V prípade, že dlžník neunesie dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania
záväzku tento neexistoval, resp. už zanikol, súd bude mať na základe uvedenej právnej domnienky
za preukázanú existenciu záväzku. Je teda vecou dlžníka, aby dokazoval neexistenciu záväzku, ktorý
uznal a niesol i všetky dôsledky z toho, že túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázal. Odvolací

súd zdôrazňuje, že nestačí určitú skutočnosť len poprieť, ale strana musí uviesť aj vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, na čo nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na ich preukázanie.
Nakoľko žalovaný nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností svoje tvrdenia o neexistencii celého
záväzku, ktorý žalobca uplatnil voči žalovanému titulom úhrady ceny diela, neuniesol ohľadom svojich
tvrdení v tomto smere dôkazné bremeno v tomto súdnom konaní.

44. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že čiastočným plnením žalovaného na faktúru
žalobcu č. 2116344 došlo k uznaniu záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom
žalovaný nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že záväzok na úhradu ceny diela nevznikol, resp.celý zanikol. Taktiež žalovaný nepreukázal, že k úhrade faktúry č. 2116344 došlo iba omylom, keďže
zo samotného správania žalovaného vyplýva, že tento považoval konanie žalobcu za splnenie záväzku
zhotoviteľa zo Zmluvy o dielo, keďže porušenie žiadnych zmluvných, resp. zákonných povinností

žalobcovi až do začatia konania ani nenamietal.

45. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zvyšku ceny diela
je preto správny.

46. Ďalej žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, vydaný na základe
jednostranného a neúplného hodnotenia dôkazov, nakoľko súd prvej inštancie bral do úvahy len niektoré
dôkazy, niektoré dôkazy nesprávne vyhodnotil a tým nezistil objektívne skutkový stav. Žalovaný zároveň
namietal,žerozsudokniejeriadneodôvodnený,nazákladečohojenepreskúmateľný.Vykonanédôkazy
boli hodnotené svojvoľne a jednostranne v rozpore s § 191 C.s.p., pričom niektoré zistenia súdu nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie hodnotil predložené dôkazy a vyjadrenia strán

nelogicky.

47. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
neboliodôvodnenépodľajehopredstáv,niejedostatočnýmzákladompretvrdeniaonepreskúmateľnosti

napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..

48. Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného, že rozsudok súdu prvej
inštancie neobsahuje zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov, a že by tak bol naplnený predpoklad
pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu SR.

49. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej
inštancie uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie,
jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany

súduprvejinštancie.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa
14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.)“. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení

dôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismivtom,akoasakýmvýsledkommázhľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami
a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie,

ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie sa opieralo o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

50. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový
stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu
peňažnej pohľadávky 3.693. 931,70 Kč s dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne
zo sumy 3.693.931,70 Kč od 16.1.2012 do zaplatenia a sumy 40,- eur, ktorú dobu omeškania žalovaný
nenamietal, podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to titulom úhrady zvyšku ceny diela, ktoré

žalobca pre žalovaného realizoval na základe platne uzavretej Zmluvy o dielo.

51. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku
ako vecne správny. Taktiež potvrdil ako vecne správny výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania (tretí výrok), ktorým žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov

konania.52. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

54. Žalobca uplatnil žalobou proti žalovanému nárok na zaplatenie 3.693,931,70 Kč s úrokom z

omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 7.372.014,81 Kč od 16.1.2012 do zaplatenia a paušálnu
náhradu vo výške 3.600,- Kč. Po začatí konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v úroku z
omeškania zo sumy 3.678.083,11 Kč od 16.1.2012 do zaplatenia a tiež v sume nad 40,- eur paušálnej
náhrady. Súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil.

55. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania a náklady spojené s

uplatnením pohľadávky sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ
nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a
uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto
nároku. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania a nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania
žiaden vplyv.

56. Súd prvej inštancie však nesprávne v napádanom rozsudku opätovne rozhodol (druhým výrokom)
aj o zastavení konania „v prevyšujúcej časti ohľadne úroku z omeškania a náhrady nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky“. Konanie o tomto nároku však bolo súdom prvej inštancie zastavené už v
skoršom rozsudku č.k. 27Cb/251/2015 - 124 zo dňa 10.1.2018, voči tomuto výroku nebolo podané
odvolanie a tento nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2018. Ide o vadu konania, na ktorú musí odvolací
súd prihliadať bez ohľadu na to, či ju odvolateľ namietal. S poukazom na tento dôvod mal odvolací
súd za to, že súdom prvej inštancie vydaný rozsudok v časti druhého výroku „v prevyšujúcej časti

ohľadne úroku z omeškania a náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“, je potrebné považovať za nadbytočný. Pokiaľ došlo k
právoplatnému ukončeniu konania v tejto časti jeho zastavením, nemohol súd prvej inštancie o tomto
nároku rozhodnúť v rozsudku o jeho opätovnom zastavení. Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súd
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil, keďže

neboli splnené procesné podmienky na konanie o
tomto už zastavenom nároku.

57. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní vo

vzťahu k namietanej istine 3.693,931,70 Kč plný úspech, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

58.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Akbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).