Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/417/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222814
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2115222814.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: SPP Distribúcia

a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V. XXX, t.č. V. P. XX, T., zastúpená: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13, Trnava, o zaplatenie
4.432,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.432,05 eura od
06.03.2014 do 07.09.2015 z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.432,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.08.2017 do zaplatenia, a to do 75 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.09.2015, doručenou súdu dňa 08.09.2015, domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.432,05 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.03.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/417/2015-17 zo dňa
26.11.2015, ktorý bol doručený žalovanej dňa 04.08.2017. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala
žalovaná v lehote odpor s vecným odôvodnením, preto súd uznesením č.k. 11C/417/2015-60 zo dňa

22.12.2017 platobný rozkaz zrušil.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste V. XXX žalovanej v období od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu
cez meradlo č. XXXXXXXXBXXX, typ XBX, pričom takýto odber je v zmysle ustanovenia § 82 zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného
odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi

distribučnejsieteškoduspôsobenúneoprávnenýmodberomplynu.Konanímžalovanejvzniklažalobcovi
škoda vo výške 4.432,05 eura, ktorá bola vyfakturovaná žalovanej faktúrou č. 9000173512 zo dňa
13.02.2014, splatnou dňa 05.03.2014. Žalobca listom vyzval žalovanú na úhradu vyfakturovanej sumy
za neoprávnený odber zemného plynu. Žalovaná na výzvu nereagovala a faktúru neuhradila.4. Žalovaná sa v podanom odpore zo dňa 15.08.2017 k žalobe vyjadrila, že od roku XXXX býva u dcéry,
potrebuje celodennú opateru, nakoľko je U., imobilná, vážne chorá na srdce. Nevie o neoprávnenom

odbere, nič nepodpísala, ani odpojenie a zapojenie plynu. Ona osobne nežiadala plynárne SPP o
akékoľvek práce na plynomeri V. č. XXX.

5. K odporu sa vyjadril žalobca v replike zo dňa 17.01.2018, kde uviedol, že z ním predložených
dokumentov vyplýva, že v čase zániku zmluvy o dodávke plynu t.j. ku dňu 06.10.2010 bol stav

zaznamenaný meradlom plynu vo výške 1m3 plynu. Následne dňa 29.01.2014 bolo pracovníkom
žalobcu dané odberné miesto zo strany žalovanej sprístupnené, pričom bolo zistené, že meradlo
vykazuje spotrebu vo výške 10 471 m3 plynu. Žalovaná pracovníkom meradlo síce sprístupnila, avšak
neumožnila vykonať jeho demontáž. V danom čase bolo neoprávneným odberom plynu spotrebovaných
10 470 m3 plynu, ktorá spotreba zodpovedá výške škody 4.432,05 eura. Pokiaľ bol plyn v danom období
reálne spotrebovávaný, nebol zo strany žiadneho dodávateľa fakturovaný, alebo inak spoplatňovaný

(vzhľadom na absenciu zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu). Skutočnosť, že si žalovaná nie
je vedomá neoprávneného odberu plynu nie je pre toto konanie podstatná. Pokiaľ chce žalovaná
preukázať, že k neoprávnenému odberu na odbernom mieste nedochádzalo, túto skutočnosť môže
preukázať jedine predložením zmluvy o dodávke plynu, na základe ktorej jej bol plyn dodávaný na dané
odberné miesto v čase od 06.10.2010 do 29.01.2014. Pokiaľ žalovaná dané odberné miesto od roku

2014 nevyužíva (nakoľko býva u dcéry), nevylučuje táto informácia skutočnosť, že v čase od 06.10.2010
do 29.01.2014 odberné miesto využívala. Práve naopak, žalobca má za to, že žalovaná v čase
neoprávneného odberu dané odberné miesto využívala. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na
skutočnosť, že v roku 2014 bola žalovaná vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, a preto ako vlastníčka
bola oprávnená vybrať si podľa vlastného uváženia dodávateľa plynu a taktiež s týmto dodávateľom

plynu aj uzavrieť zmluvu o dodávke. Nakoľko tak žalovaná neurobila, ako vlastník nehnuteľnosti
umožnila, aby na jej odberom mieste vznikol neoprávnený odber zemného plynu. V súčasnosti je dané
odberné miesto vo vlastníctve iných osôb, ktoré ho nadobudli na základe Darovacej zmluvy (vklad
povolený dňa 28.04.2014), uvedená skutočnosť však nie je v konaní relevantná. Neoprávnený odber
plynu totiž prebiehal v čase, kedy nehnuteľnosť vlastnila a užívala žalovaná.

6. K replike sa vyjadrila žalovaná v duplike zo dňa 22.03.2018, kde uviedla, že zápis zamestnancov
žalobcu zo dna 29.01.2014 nezodpovedá skutočnosti. Žalovaná tvrdí, že dňa 29.01.2014 nebola
prítomná pri odpočte stavu plynomera, zamestnancov žalobcu za uvedeným účelom preto nemohla
pustiť k meradlu a ani sa vyjadriť k otázke jeho prípadnej demontáže. Žalovaná sa vzhľadom na svoj

ťažký zdravotný stav od roku 2010 (od roku 2013 sa môže pohybovať výlučne na vozíku) vo svojom
dome v V. vôbec nezdržuje a býva dlhodobo u svojich dcér, ktoré jej striedavo poskytujú starostlivosť a
opateru. Začiatkom januára 2014 bola dokonca po úraze hlavy a krčnej chrbtice. Uvedené skutočnosti
vyplývajú z opisov zdravotnej dokumentácie. Zamestnanci žalobcu (pokiaľ skutočne dňa 29.01.2014
realizovali odpočet plynomera na odbernom mieste) neoprávnene - teda bez súhlasu žalovanej ako

vlastníčky vošli na jej pozemok (a to buď cez nízke oplotenie predzáhradky alebo cez bránku, ktorá
nebývala uzamknutá) a následne zisťovali stav odberu plynu na počítadle plynomera a vyhotovili
uvedenú fotodokumentáciu a to všetko bez toho, aby sa žalovaná mala k týmto úkonom možnosť
vyjadriť a požadovať napríklad demontáž meradla a jeho odoslanie na expertízu. Množstvo odobratého
zemného plynu podľa zápisu zo dňa XX.XX.XXXX so stavom počítadla 10 471 m3 je absolútne nereálne

a nie je vôbec možné, aby za obdobie od 06.10.2010 do 29.01.2014 bolo odobraté také množstvo
zemného plynu, keď žalovaná sa naviac v predmetnom dome vôbec nezdržovala a tento bol neobývaný.
Nereálnosť žalobcom vykazovanej spotreby zemného plynu dokumentuje i skutočnosť, že tento vykázal
za obdobie od 30.01.2014 do 22.03.2017 v zmysle vyúčtovania, ktoré zaslal synovi žalovanej, spotrebu
iba 792 m3. Žalobcom vykazovanú spotrebu zemného plynu za obdobie od 06.10.2010 do 29.01.2014 si

možno podľa žalovanej logicky vysvetliť len tým, že počítadlo na plynomeri muselo byť vadné, prípadne,
žedochádzalokúnikuzemnéhoplynu,ktoréskutočnostizamestnancižalobcumuselidňaXX.XX.XXXX.
nevyhnutne zistiť. Samotná skutočnosť, že do zápisu títo uviedli nepravdivé údaje týkajúce sa údajnej
účasti žalovanej pri kontrole plynomeru a odpise stavu meradla, závažným spôsobom spochybňuje celý
obsah tohto záznamu. Naviac z § 54 ods. 1 zák.č. 656/2004 Z.z. vyplýva zákonná povinnosť žalobcu

udržiavať a pravidelne overovať funkčnosť a nezávadnosť meradla. Túto zákonnú povinnosť si pritom
žalobca neplnil, keď v období od 06.10.2010 až do 29.01.2014 takéto pravidelné kontroly meradla na
predmetnom odbernom mieste nevykonával. Žalovaná má za to, že žalobca hodnoverným spôsobom
nepreukázal, že by žalovaná odobrala zemný plyn v rozsahu, aký vyplýva z pochybného zápisuvyhotoveného zamestnancami žalobcu dňa 29.01.2014 a že by tak žalobcovi údajným neoprávneným
odberom zemného plynu žalovanou vznikla vôbec nejaká škoda. Záverom žiadala žalobu zamietnuť.

7. Na dupliku reagoval žalobca v podaní zo dňa 03.04.2018, kde uviedol, že žalovaná si zjavne protirečí,
keďže v odpore uviedla, že nehnuteľnosť nevyužíva od roku 2014 a vo vyjadrení zo dňa 22.03.2018
uviedla, že nehnuteľnosť neužíva od roku 2010. Takúto obranu žalobca považuje len za účelovú. Ďalej
dátumylekárskychzákrokovnekorešpondujúsdátumomZápisuzodňa29.01.2014aaninedeklarujú,že
žalovaná nehnuteľnosť nevyužíva od roku 2010. Žalobca poukazoval na fotodokumentáciu vyhotovenú

dňa 29.01.2014, ktorá sa vyhotovovala zároveň so spísaním Zápisu zo dňa 29.01.2014. Na prvej
fotografii je vidieť otvorené okno na nehnuteľnosti žalovanej, pričom na druhej fotografii je vidieť osobu,
ktorá toto okno zatvára. Nie je dôvod sa preto nedomnievať, že táto osoba (či už išlo priamo o osobu
žalovanej) umožnila prístup k meradlu pričom však ďalšiu spoluprácu a súčinnosť (udeliť súhlas k
demontáži, prípadne podpísať Zápis) táto osoba odmietla. Žalobca taktiež predkladá fotografiu, ktorá
deklaruje fakt, že hodnota nameraná meradlom bola skutočne taká, ako je uvedené aj v Zápise zo

dňa 29.01.2014. Z týchto dôkazov je podľa žalobcu zrejmé, že dňa 29.01.2014 nebola nehnuteľnosť
žalovanej neobývaná, a preto nie je dôvod spochybňovať pravdivosť zápisu, či nameranej hodnoty na
meradle. Žalobca ďalej uviedol, že ako aj uviedla samotná žalovaná v odpore, nehnuteľnosť bola z jej
strany užívaná až do roku 2014 a následne sa žalovaná zdržiavala u svojej dcéry. Na túto skutočnosť
reflektujú aj spotreby na danom odbernom mieste. Zatiaľ čo nehnuteľnosť žalovaná využívala (t.j. do

roku 2014) bolo za obdobie od 06.10.2010 do 29.01.2014 spotrebovaných viac ako 10 000 m3 plynu.
Následne, keď nehnuteľnosť nevyužívala (t.j. od roku 2014) bola spotreba na danom odbernom mieste
rádovo nižšia, a to 792 m3 plynu. Taktiež žalobca poukazuje aj na fakt, že hodnotu 10 471 m3 ako
aj hodnotu 792 m3 zaznamenalo to isté meradlo. S poukazom na tento fakt je taktiež zaujímavé, že
žalovaná tvrdí, že spotreba 10 471 m3 plynu od 06.10.2010 do 29.01.2014 je nameraná nesprávne

(vada meradla, či únik plynu) a spotreba vo výške 792 m3 plynu od roku 2014 je už správna. Aj s
poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že množstvo plynu odčítané zamestnancami žalobcu
dňa 29.01.2014 bolo správne. Pokiaľ by žalovaná mala riadne uzavretú zmluvu s dodávateľom plynu
o dodávke plynu, mala by o spotrebovaných hodnotách pravidelný prehľad, nakoľko by jej bol plyn
pravidelne spoplatňovaný a účtovaný. Prípadný nárast spotreby, alebo len nefunkčnosť meradla by

mohla namietať pri niektorom z riadnych vyúčtovaní. Nakoľko žalovaná však zmluvu uzavretú nemala
a plyn odoberala načierno a bez jeho účtovania, mohla sama žalovaná vykonávať túto kontrolu aj
samoodpočtom a sledovať si spotrebu plynu v pravidelných intervaloch. Je predsa zrejmé, že meradlo
sa nachádza na jej pozemku a má k nemu prístup v zásade len jej osoba. Pokiaľ by žalovaná mala
v priebehu neoprávneného odberu plynu pocit, že jej meradlo trpí nejakou vadou, mohla požiadať

o demontáž tohto meradla, alebo aspoň umožniť jeho demontáž zamestnancom žalobcu. Pokiaľ by
žalovaná mala pocit, že dochádza k úniku plynu, bola povinná kontaktovať havarijnú službu, prípadne
taktiež minimálne umožniť demontáž meradla. Pokiaľ má žalovaná za to, že distribútor zanedbával
obhliadky daného odberného miesta, alebo že meradlo bolo vadné a žalobca ho nekontroloval, prečo
sa v tejto súvislosti nikdy žalobcovi nesťažovala. Žalovaná počas doby neoprávneného odberu ani

raz nenamietla, že by sa jej spotreba zaznamenávaná meradlom zdala privysoká, alebo že by sa
jej zdalo, že dochádza k úniku plynu. Je zaujímavé, že s týmto argumentom prišla až po podaní
žaloby. Hodnoty vykázané meradlom zodpovedajú skutočnej spotrebe žalovanej. Spotreba realizovaná
v čase neoprávneného odberu nie je určená právnou fikciou, ako je tomu pri niektorých iných druhoch
neoprávneného odberu (82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike). V tomto prípade sa jedná o plyn, ktorý

pretiekol meradlom, teda bol odberaný, avšak vzhľadom na absenciu zmluvy s dodávateľom, žalovanej
nebol účtovaný.

8. Na uvedené reagovala žalovaná v podaní zo dňa 18.04.2018, kde uviedla, že pre vysvetlenie textu
v odpore uvádza, že tento jej sformulovala jej dcéra H. C., u ktorej od roku XXXX býva a žalovaná

predmetný odpor vlastnoručne podpísala. Skutočnosť, že od roku 2014 býva u tejto dcéry, neznamená,
žepredmetnúnehnuteľnosťvyužívaladorokuXXXX,nakoľkopredtým,atoodrokuXXXXažkýmzačala
bývať u H. C., bývala u svojej druhej dcéry K. J., u ktorej bola nahlásená i k prechodnému pobytu, a ktorá
sa v uvedenom období o ňu starala. Uvedená skutočnosť nepriamo vyplýva i z priložených kópií faktúr
za roky 2010-2013, z ktorých sa dá zistiť, že žalovaná uhrádzala za túto svoju dcéru faktúry za elektrickú

energiu (aby kompenzovala skutočnosť, že u dcéry býva, táto sa o ňu stará a ona jej za bývanie neplatí).
Dcéry žalovanej občas chodili do domovej nehnuteľnosti, aby túto vyvetrali a z uvedeného dôvodu preto
mohli nechať na nej pootvorené okno. Ak žalobca uvádza, že na druhej fotografii je údajne vidieť osobu,
ktorá toto okno zatvára, tak táto skutočnosť ani z jednej z priložených fotografií nevyplýva.9. Ako dôkazy žalobca predložil faktúru č. 9000173512 zo dňa 13.02.2014, Výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 10.02.2014, list žalobcu zo dňa 12.02.2014

(vyfakturovanie škody), Zápis zo dňa 29.01.2014, e-mail zo dňa 10.02.2014, Úrokové sadzby ECB,
Cenník externých služieb SPP-distribúcia, a.s. účinný od 5.6.2013, Výpis z LV č. XXX pre k.ú. V.
čiernobiele fotografie č.l. 113-114, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/122/2013,
farebné fotografie č.l. 157-158, Zápis zo dňa 22.03.2017, Montážny list meradla zo dňa 22.03.2017,
Montážnylistmeradlazodňa05.10.2010,Výpočetškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomzemného

plynu zo dňa 23.03.2017, Výpis z interného systému č.l. 200-207, fotografie č.l. 208-210, Výpis
z interného systému č.l. 239-240, Obchodné podmienky SPP, a.s., Odstúpenie od zmluvy zo dňa
07.07.2010. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie dopytom na Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
ako aj výsluchom svedkov I., S. a K. N..

10. Akodôkazyžalovanápredložilalekárskesprávyzodňa01.07.2013,02.08.2013,05.01.2014,faktúry

č.l. 144-147, Potvrdenie Mesta T. zo dňa 02.05.2018, Potvrdenie lekárky zo dňa 27.04.2018. Žalovaná
navrhla vykonať dokazovanie dopytom na Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ako aj výsluchom
svedkov H. C., K. S.., K. S.l. a K. A..

11. Podaním doručeným súdu dňa 18.06.2018 žalobca na rozdiel od žaloby žiadal úrok z omeškania až

odo dňa doručenia žaloby súdu. Čiastočné späťvzatie odôvodnil tým, že žalobca neeviduje v súvislosti s
doručením predmetnej faktúry žalovanej žiadnu doručenku, či vrátenú zásielku. Podľa obsahu podania
tak žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
4.432,05 eura od 06.03.2014 do 07.09.2015, keďže žaloba bola doručená súdu dňa 08.09.2015.

12. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2)

13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti, t.j. o zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.03.2014 do 07.09.2015, vo výroku I.
zastavil, keď žalovaná na pojednávaní dňa 20.09.2018 uviedla, že voči čiastočnému späťvzatiu žaloby
v časti úroku z omeškania nenamieta.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanou, listinnými

dôkazmi vyžiadanými na návrh strán od SPP, a.s. (odpoveď SPP, a.s. zo dňa 16.04.2018 č.l. 138 s
prílohami č.l. 139-141, odpoveď SPP, a.s. zo dňa 05.11.2018 č.l. 233 s prílohami č.l. 234-237), ako aj
výsluchom svedkov H., K. S.., K. S.., K. A., I. Z., S. Z. a K. N., pričom z vykonaného dokazovania zistil
súd nasledovný skutkový stav:

18. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu v období od 06.10.2010 do 29.01.2014 na odbernom mieste V. XXX, ku
ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu.
Žalobca vyúčtoval žalovanej náhradu škody spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu
na vyššie uvedenom odbernom mieste, a to faktúrou č. 9000173512 zo dňa 13.02.2014 so splatnosťou

05.03.2014 na sumu 4.432,05 eura (č.l. 3), ktorej prílohou bol spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom (č.l. 4). Žalovaná na uvedenú faktúru nič neplnila, pričom táto jej bola doručená
v rámci súdneho konania dňa 04.08.2017. Z odpovede Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. zo
dňa 16.04.2018 (č.l. 138) vyplýva, že SPP, a.s. zabezpečovala dodávku zemného plynu do odbernéhomiesta na základe zmluvy o združenej dodávke plynu uzatvorenej dňa 17.11.2009 so zákazníkom S. Z.,
pričom vzhľadom na nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok zákazníkom, odstúpila
ich spoločnosť dňa 26.07.2010 od predmetnej zmluvy. Po dátume 26.07.2010 neevidujú žiadnu zmluvu

o dodávke plynu na uvedenom odbernom mieste. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. V. zo dňa
10.02.2014 (č.l. 77) vyplýva, že žalovaná bola k uvedenému dňu evidovaná ako podielový spoluvlastník
rodinného domu súp.č. XXX v V., a to základe darovacej zmluvy právoplatnej dňa 10.03.2003. V konaní
nebolo sporným, že v rozhodnom období, t.j. od 06.10.2010 do 29.01.2014, nebola na odbernom mieste
V. XXX uzavretá žiadna zmluva o dodávke plynu.

19. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

22. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa Čl. 20 ods. 3 veta prvá ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR (ďalej len „ÚSR“),

vlastníctvo zaväzuje.

25. Podľa § 3 písm. c) bod 12. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoE“), na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve odberateľom plynu v
domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti 7).

26. Poznámka 7) odkazuje na § 2, § 13 a § 24 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a § 119, § 120 ods. 1, § 121 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 71 ods. 2 písm. a) až d) ZoE, odberateľ plynu v domácnosti je povinný

a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s
pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí
úrad,
b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete prístup k určenému meradlu,

c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu,
d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

28. Podľa § 73 ods. 2 ZoE, prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečiť zapojenie
a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie

neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom.

29. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) ZoE, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke
plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a

distribúcii plynu.

30. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je

povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.31. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený
nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutej v príčinnej

súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaná v konaní nemá postavenie spotrebiteľa.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je podaná v zásade dôvodne a je
potrebné jej v časti istiny vyhovieť.

36. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období bola žalovaná podielovou spoluvlastníčkou
rodinného domu na predmetnom odbernom mieste. Syn žalovanej bol do XX.XX.XXXX v zmluvnom
vzťahu s dodávateľom plynu SPP, a.s., pričom k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo odstúpením od
zmluvyzostranydodávateľa,anáslednepouvedenomdátumevrozhodnomobdobí,t.j.odXX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX, nebola na odbernom mieste uzavretá žiadna zmluva o dodávke plynu. Napriek

ukončeniu daného zmluvného vzťahu bol na odbernom mieste naďalej odoberaný zemný plyn. Takýto
odber plynu je v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 ZoE považovaný za neoprávnený a odberateľ plynu je
v zmysle uvedeného ustanovenia povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu,
ktorá mu neoprávneným odberom vznikla. Za obdobie, kedy bol na odbernom mieste odoberaný zemný
plyn bez zmluvy o jeho dodávke, bolo z distribučnej siete žalobcu na odbernom mieste odobratých

celkom 10470 m3 zemného plynu, pričom uvedený plyn bol spotrebovaný z distribučnej siete žalobcu,
ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete.

37. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn.
Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia

zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete.
Na zabezpečenie riadneho fungovania siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva
dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Plyn patriaci
žalobcovi sa zo siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá
plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období do nehnuteľnosti

žalovanej dodávaný, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatila žiadnemu dodávateľovi,
je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa
distribučnej siete) je potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde je žalobca uvedený ako jeden zo
subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.

38. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd
žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak
uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je
iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012).

39. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane žalovanej je daná pasívna vecná

legitimácia, pričom vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva (v danom prípade je
to zákon č. 251/2012 Z.z.). Zákonná úprava zakladá nárok distribútora plynu na náhradu škody za
neoprávnene odobraný plyn, a to voči tomu, kto ju v rozpore so zákonom na úkor distribútora odobral.
Zákon bližšie nedefinuje osobu neoprávneného odberateľa, pričom vzhľadom na špecifické pomery pridodávke plynu nemusí byť vždy jednoznačné, kto neoprávnene plyn odobral a spotreboval, preto môže
byť za povinnú považovaná aj osoba, ktorú s odberným miestom spája určitý relevantný vzťah (vecný,
obligačný, či faktický). V prvom rade tak pôjde o vlastníka nehnuteľnosti, prípadne nájomcu, či osobu,

ktorá je z iného dôvodu odberateľom.

40. Žalobca ako žalovanú označil osobu, ktorá v rozhodnom období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
preukázateľne bola vlastníkom rodinného domu, kde sa nachádza odberné miesto, v ktorom dochádzalo
k neoprávnenému odberu plynu. Či už žalovaná dom sama užívala alebo umožnila ho užívať inej osobe,

vzhľadom na vecný a faktický vzťah k nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený odber plynu, a je preto
zodpovedná za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu na danom odbernom mieste. Ak totiž
vlastník nehnuteľnosti nepreukáže, že v rozhodnom období niekto iný užíval nehnuteľnosť, je pasívne
vecne legitimovaný k náhrade škody vzniknutej neoprávneným odberom zemného plynu, pretože to bol
on, kto mal v zmysle ústavnej zásady „vlastníctvo zaväzuje“ zabezpečiť, aby k odberu plynu bez zmluvy
nedochádzalo. Iný výklad zodpovednosti za škodu z neoprávneného odberu plynu by totiž viedol k tomu,

že škoda za neoprávnený odber plynu by sa stala len ťažko vymáhateľnou a viedla by k nerovnému
postaveniu distribútora plynu a škodcu, ktorý ovláda nehnuteľnosť. Súd poukazuje napr. na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/122/2013 zo dňa 30.10.2013, v ktorého odôvodnení
odvolací súd uviedol, že „prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky
subjekty, ktoré v rozhodnom období danú nehnuteľnosť užívali a pripustenie výkladu, podľa ktorého

za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť
reálne užívali, a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k nereálnemu znemožneniu uplatnenia
si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní.“ Rozhodujúcim je, že to bola žalovaná, ktorá
ako vlastníčka nehnuteľnosti umožnila neoprávnený odber plynu, keďže mala odberné miesto vo sfére
svojho vplyvu. Žalovaná sa mohla zbaviť zodpovednosti, iba ak by preukázala, že plyn odobrala tretia

osoba, avšak žalovaná ani netvrdila, že by za neoprávnený odber plynu bola zodpovedná akákoľvek
tretia osoba.

41. Predpokladom vzniku zodpovednosti za neoprávnený odber plynu sú protiprávny úkon, škoda a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, pričom pre vznik zodpovednosti za škodu

je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Nie je však potrebné skúmať
zavinenie, keďže v prejednávanej veci sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovanej za neoprávnený
odber plynu bez riadneho uzavretia zmluvy, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie.

42. V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu.

Žalovaná porušila svoju zákonnú povinnosť, keď po skončení zmluvy o dodávke plynu umožnila
odber zemného plynu bez uzavretia zmluvy, avšak za tento odber nezaplatila, čím je daná existencia
protiprávneho úkonu. To, že žalovaná odoberala neoprávnene plyn, bolo jednoznačne preukázané tým,
že na meradle bol zaznamenaný odber plynu. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť je potrebné
predchádzať prípadnému neoprávnenému odberu ochranou plynomeru uzamykateľnou skrinkou,

pravidelnou kontrolou stavu plynomeru, pravidelným písomným zaznamenávaním stavu plynomeru,
alebo v prípade užívania nehnuteľnosti - odberného miesta usporiadaním vzájomných vzťahov s treťou
osobou. Ide o povinnosť uloženú v ustanovení § 415 OZ, v zmysle ktorého každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám o.i. na majetku. Ak si účastník občianskoprávneho vzťahu neplní
svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z tohto ustanovenia zákona, neplní si svoju

právnu povinnosť, koná protiprávne, zodpovedá preto za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s tým.
Pokiaľ sa týka škody, táto takisto vznikla, a to už len tým, že sa neoprávnene odoberal plyn, keď
v zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode. Protiprávne konanie žalovanej
bolo potom dôvodom vzniku škody žalobcu, keďže z dôvodu absencie zmluvného vzťahu na dodávku
plynu medzi dodávateľom a žalovanou potom dodávateľ neuhradil cenu plynu žalobcovi, čím je daná

príčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostižalovanejavzniknutouškodou.Akbyajplynsosúhlasom
žalovanej odoberala iná osoba, nemôže to byť na ťarchu žalobcu a jedná sa o samostatný právny vzťah
žalovanej a tretej osoby.

43. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že nebolo preukázané, že by došlo v rozhodnom

období k odberu plynu v množstve 10470 m3. Ak by plyn po ukončení zmluvného vzťahu syna
žalovanej s dodávateľom nebol odoberaný, nebol by zistený dňa XX.XX.XXXX vyšší stav na meradle
ako bol ku dňu 06.10.2010. Skutkové tvrdenie žalobcu v replike, a síce, že ku dňu 06.10.2010 bol
stav zaznamenaný meradlom plynu vo výške 1m3 plynu, žalovaná v duplike nepoprela, a preto nebolosporné. Stav meradla ku dňu XX.XX.XXXX bol zasa zistený svedkami I. Z. a K. N. a zaznamenaný na
fotografii (na č.l. 114), čím ho mal súd za preukázaný. Nebol pritom dôvod pochybovať o hodnovernosti
uvedených svedeckých výpovedí ani fotografie.

44.Súdnevykonaldokazovanienavrhnutéžalovanou,asíceznaleckédokazovanieksprávnostipostupu
žalobcu v období, keď nebola obnovená zmluva o odbere plynu, keď táto otázka je otázkou právnou,
ktorej riešenie znalcovi neprináleží. Svedok I. Z. pritom uviedol, že neskoršia kontrola sa vykonala z
dôvodu, že v tom čase vznikol špeciálny útvar, ktorý sa tomu začal venovať viac. Demontáž nebola podľa

svedeckých výpovedí I. Z. a K. N. potom vykonaná z dôvodu, že meradlo nebolo verejne prístupné.
Súd mal pritom za to, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete neporušil prevenčnú povinnosť
predchádzania škodám tým, že nedemontoval meradlo bezprostredne po ukončení zmluvného vzťahu
so synom žalovanej, keď hmotné právo takúto povinnosť prevádzkovateľovi distribučnej siete výslovne
neukladá (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/2/2017 zo dňa 21.02.2018).

45. Súd nevykonal žalovanou navrhnuté znalecké dokazovanie ani na otázky, či je reálne, aby bola
v dome (podľa tvrdenia žalovanej neobývanom a nevykurovanom) nameraná daná spotreba plynu,
a či mohlo dochádzať k úniku plynu, keď na vyriešenie uvedených otázok znalecké dokazovanie
nebolo potrebné a bolo by nadbytočné. V konaní totiž nebolo preukázané, že by dom bol neobývaný a
nevykurovaný, keď z fotografie na č.l. 158 (kde je osoba v okne), v spojení so zápisom svedka I. Z. zo

dňa XX.XX.XXXX (kde sa uvádza ako prítomná v dome žalovaná) a výpoveďou svedka K. N. (že osoba
v dome sa im predstavila ako žalovaná) vyplýva, že dom obývaný bol. Uvedenému obývaniu domu
okrem toho nasvedčuje celkový stav nehnuteľnosti (najmä stav okien) na fotografiách č.l. 157 a 158,
ktorý nezodpovedá stavu viac ako tri roky neobývaného domu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v
prípade, že by bol dom po tak dlhú dobu neobývaný, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by už

neboli do schránky vhadzované letáky, ako je tomu vidieť na fotografii na č.l. 158. Zároveň súd poukazuje
na lekársku správu predloženú žalovanou zo dňa 05.01.2014 (č.l. 100), kde sa výslovne ako bydlisko
žalovanej (nie ako adresa trvalého pobytu) uvádza adresa odberného miesta, ku ktorému žalovaná
uviedla aj telefónne číslo. Aj sama žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že u dcéry býva
od roku 2014, pričom jej neskoršie vysvetlenie nie je možné považovať za iné ako účelové. Hoci svedok

S.Z.uviedol,žeodrokuXXXXvnehnuteľnostiniktonebýva,uvedenúvýpoveďspochybňujeskutočnosť,
že s poukazom na zápis zo dňa 22.03.2017 dochádzalo k odberu plynu aj po dni XX.XX.XXXX, keď
pritom únik plynu preukázateľne zistený ani hlásený nebol. Vzhľadom na všetko uvedené bolo možné
mať za preukázané, že rodinný dom obývaný bol, či už žalovanou alebo treťou osobou. Neobstojí potom
námietka žalovanej o nehodnovernosti zápisu zamestnancov žalobcu zo dňa 29.01.2014, ale súd mal

za preukázané, že osoba označujúca sa za žalovanú umožnila zamestnancom žalobcu skontrolovať
stav plynomera a zhotoviť fotografie.

46. Pokiaľ ide o nameranú spotrebu plynu, táto je pritom reálne dosiahnuteľná za rozhodné obdobie,
keďže pri cene 4.375,12 eura za obdobie cca 39 mesiacov ide o cenu plynu vo výške 112,18 eura za

jeden mesiac, čo ako skutočnosť všeobecne známa nie je nereálna spotreba plynu pri staršom rodinnom
dome. Únik plynu nebol pritom pri kontrole dňa 29.01.2014 zistený a žalovaná nepreukázala, že by únik
plynu alebo vadu meradla žalobcovi niekedy za rozhodné obdobie oznamovala. Únik plynu nebol zistený
ani pri demontáži meradla dňa 22.03.2017, pričom sa na únik plynu zamestnanci žalobcu zamerali (viď
zápis a montážny list č.l. 196 a 197). Únik plynu ani vada meradla v konaní potom preukázané neboli, z

ktoréhodôvodubyboložalovanounavrhovanéznaleckédokazovanielennehospodárnympredlžovaním
konania.

47. Nebolo možné uznať za dôvodné námietky žalovanej, že pochybnosti o hodnovernosti zápisu zo dňa
29.01.2014 sú dané z tých dôvodov, že podpis S. na zápise o ukončení odberu nie je jeho podpisom, že

ako predchádzajúci odberateľ nemal žiaden nedoplatok, ale preplatok a že medzi dobou tzv. ukončenia
neoprávneného odberu a dobou, kedy malo dôjsť k demontáži meradla, uplynula doba 4 rokov. Uvedené
skutočnosti, ak by i boli pravdivé, nie sú spôsobilé žiadnym spôsobom ovplyvniť hodnovernosť zápisu
zo dňa 29.01.2014, keď táto hodnovernosť bola preukázaná výpoveďami dvoch svedkov, I. a K. N., ktorí
svedkovianemajúžiadenzáujemnavýsledkukonania,ichvýpovedenebolispochybnenéanižalovanou,

a preto z nich súd vychádzal.

48. Súd mal za to, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaná nehnuteľnosť v rozhodnom
období neobývala, keď proti svedeckým výpovediam príbuzných a známej žalovanej o neobývanínehnuteľnosti stoja svedecké výpovede osôb, ktoré súd posúdil ako dôveryhodnejšie, nakoľko nemajú
záujemnavýsledkukonania.Hodnovernosťvýpovedesvedkov-detížalovanejspochybňujeskutočnosť,
že po nahliadnutí na fotografiu na č.l. 158: H. C. uviedla, že na fotografii nie je ona ani žalovaná (hoci

osobe do tváre nie je vidno), K.. (obdobne S. Z.) uviedli, že možno tam je niečo opreté / určite to nie
je osoba (hoci z fotografie je zrejmé, že ide o osobu). Uvedené výpovede súd považoval za účelové v
prospech žalovanej a znižujúce vierohodnosť uvedených svedkov.

49. Súd však dodáva, že ak by i žalovaná predmetnú nehnuteľnosť skutočne neobývala, uvedené

nemá žiaden vplyv na jej objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu z dôvodu neoprávneného
odberu plynu, pretože ako vlastník vzhľadom na vecný a faktický vzťah k nehnuteľnosti zodpovedá za
neoprávnený odber plynu, pretože mala v zmysle ústavnej zásady „vlastníctvo zaväzuje“ zabezpečiť,
abykneoprávnenémuodberunedošlo,atonajmäuzavretímzmluvyododávkeplynu.Žalovanávkonaní
pritom netvrdila a nepreukázala, že za neoprávnený odber plynu zodpovedá tretia osoba, čím by sa
zodpovednosti zbavila. Keďže žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu

v nehnuteľnosti v jej vlastníctve, je povinná škodu nahradiť. V podrobnostiach súd odkazuje na odseky
39. a 40. tohto rozsudku.

50. Nad rámec súd uvádza, že hoci žalovaná bola v rozhodnom období len jedným (väčšinovým)
spoluvlastníkom z dvoch podielových spoluvlastníkov (viď výpis z LV č. XXX na č.l. 77), s poukazom

na ustanovenie § 139 ods. 1 OZ (podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne) sa žalobca plnenia náhrady škody
mohol domáhať od ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov. Tento má potom nárok na vyrovnanie sa v rámci
spoluvlastníckeho vzťahu.

51. Zo žalobcom predloženého výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo
dňa XX.XX.XXXX (ktorá škoda predstavuje reálnu spotrebu zistenú odpočtom z meradla) vyplýva, že
cenažalovanouneoprávneneodobratéhozemnéhoplynuzaobdobieodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX.,
t.j. za 1212 dní v objeme 10470 m3 predstavuje sumu 4.375,12 eura, a zároveň náklady spojené so
zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu boli vo výške 56,93 eura. Výpočet

výšky škody je zrejmý z prílohy k faktúre, ktorý výpočet žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila,
a preto bol nesporný. Žalobca vyfakturoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu
na odbernom mieste za rozhodné obdobie vo výške 4.432,05 eura (4.375,12 eura + 56,93 eura), a to
faktúrou č. 9000173512, splatnou dňa 05.03.2014, ktorú žalovaná neuhradila, a preto ju súd s poukazom
na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že boli splnené všetky podmienky zodpovednosti za škodu

predpokladané zákonom, zaviazal zaplatiť uvedenú istinu žalobcovi vo výroku II. rozsudku.

52. Nakoľko sa žalovaná dostala s peňažným plnením do omeškania, má žalobca nárok aj na zaplatenie
úroku z omeškania. Keďže pri nároku na náhradu škody nie je v právnom predpise ustanovený
čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi prvý

deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. S poukazom na uvedené bola žalovaná na plnenie
preukázateľne vyzvaná až doručením žaloby prostredníctvom súdu dňa 04.08.2017 (doručenka na č.l.
39), nie samotným doručením žaloby súdu (ako to uviedol žalobca). Žalovaná bola potom povinná plniť
v zmysle § 563 OZ nasledujúci deň po doručení žaloby, pričom do omeškania sa dostala nasledujúci deň
po tom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania dňa 06.08.2017 (keď 04.08.2017

doručená výzva na plnenie, 05.08.2017 deň splatnosti, 06.08.2017 prvý deň omeškania), a preto súd
žalobcovi priznal úrok z omeškania zo sumy 4.432,05 eura od 06.08.2017 do zaplatenia. Žalovaná sa
dostala do omeškania dňa 06.08.2017, keď výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobca tak
má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 4.432,05 eura do zaplatenia.

53.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovpovažovalsúdžalobuzadôvodnúvčastiuvedenejvovýroku
II. rozsudku, v ktorej časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.432,05 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.432,05 eura od 06.08.2017 do zaplatenia a
vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu vo výroku III. rozsudku zamietol.

54. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)55. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil
súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 75 dní od

právoplatnosti rozsudku.

56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

59. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v časti istiny plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech
v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV.
rozsudku. Pri zastavení konania a zamietnutí žaloby v časti príslušenstva súd na uvedené neprihliadal
ako na smerodajné pri určení výšky úspechu žalobcu, nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným

predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k.
10CoPr/2/2016-361zodňa27.06.2016,vktoromodvolacísúduviedol,že„súdprvejinštancie...pochybil
tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania
ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania
tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu

v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“

61. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre
ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nemal priznať. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania v sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, v zmysle ktorej súd

prizná úspešnej strane náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Iba v prípade existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa nemusí súd v zmysle § 257 CSP výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať.

62. Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, pričom podľa

dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa
má vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne,
keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd
má za to, že zo strany žalovanej neboli produkované žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa,
žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalovanej, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného

ustanovenia.Samotnáskutočnosť,žežalovanejbolpriznanýnároknabezplatnúprávnupomoc,takýmto
dôvodom nie je. S prihliadnutím na absenciu výnimočných okolností súd nevidel dôvod na aplikáciu §
257 CSP.

63. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 31.07.2008, sp.zn. IV. ÚS 147/08,

v ktorom tento uvádza, že „nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP (pozn. súdu: teraz §
257 CSP) nemožno, podľa názoru ústavného súdu, odôvodniť iba všeobecným záverom o charaktere
dlhotrvajúco prejednávanej právnej veci, záujmom na nezhoršovaní vzájomných susedských vzťahov
účastníkov a poukazom na sociálnu situáciu žalovaných, ktorým bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov.“ Obdobne uviedol Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 1 M Obdo

V/19/2008, a síce, že „samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený od súdneho
poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 150 OSP.“ Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa
18.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011, dôvodil, že „ustanovenie § 150 ods. 1 OSP neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé,aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy,
získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten,
kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým

vzhľadomnaexistenciuokolnostísúvisiacichsostavompredzačatímsporu,sosprávanímsaúčastníkov
v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod..“

64. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Nad rámec súd uvádza, že z dôvodu, že svedok K. si v lehote neuplatnil náhradu účelne
vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom, jeho nárok
na svedočné zanikol (§ 258 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).