Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 15, 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7T/11/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618010215

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8618010215.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd B., samosudca JUDr. Q. X., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. novembra 2019, v
trestnej veci proti obžalovanému Ing. Y. D., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona takto

r o z h o d o l

Obžalovaný:

J.. Y., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom
B., B. S. XXX/X

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistený deň v mesiaci jún 2017 pred bytovou jednotkou na ulici B. hrdinov XXX/X v meste
B. predal osobné motorové vozidlo tov. značky E. U., EČ: B pôvodne zakúpené za sumu 200,- eur od
K. T., Q. F. za sumu 550,- eur, hoci vedel, že na vozidlo evidované na K. T. bola súdnym exekútorom
uložená exekútorská blokácia a teda Q. F. nebude môcť riadne nakladať s vozidlom, pričom zamlčaním

uvedenej skutočnosti a ubezpečovaním, že vozidlo patrí jeho dcére mu spôsobil škodu vo výške 550,-
eur, ktorá v súčasnosti netrvá,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že niekoho uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

r o z h o d o l :

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. k/ Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obvinený na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry B. podal na tunajší súd dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX
obžalobu na obvineného Ing. Y. D. a to pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na tom

skutkovom základe, že

- v presne nezistený deň v mesiaci jún 2017 pred bytovou jednotkou na ulici B. hrdinov XXX/X v meste
B. predal osobné motorové vozidlo tov. značky E. U., EČ: B pôvodne zakúpené za sumu 200,- eur od
K. T., Q. F. za sumu 550,- eur, hoci vedel, že na vozidlo evidované na K. T. bola súdnym exekútorom
uložená exekútorská blokácia a teda Q. F. nebude môcť riadne nakladať s vozidlom, pričom zamlčaním

uvedenej skutočnosti a ubezpečovaním, že vozidlo patrí jeho dcére mu spôsobil škodu vo výške 550,-
eur, ktorá v súčasnosti trvá vo výške 350,- eur,

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Ing. Y. D. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por.,
že je nevinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.

Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedka poškodeného Q. F., výsluchom svedkýň K. T. a N. F., čítaním listinných dôkazov a to: zápisnice
o trestnom oznámení, evidenčnej karty vozidla, kúpnej zmluvy, dokladov exekútorského úradu, odpisov
registra trestov, výpisov z ÚEP MV SR, výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov,
správy ÚPSVaR A., pracovisko B., správy o povesti, správy Sociálnej poisťovne, potvrdenia o invalidnom

dôchodku, rozsudku Okresného súdu B., Dohody o vrátení peňazí zo dňa 4.10.2018, Zoznamu
poškodených a bezprostredne vymenených náhradných dielov zo dňa 26.8.2019 a umožnil stranám
nahliadnuť na fotografie založené v obálke, ktoré predložil obžalovaný. V rámci dokazovania súd tiež
oboznámil obsah pripojených spisov Okresného súdu B. sp.zn. XT/XX/XXXX a XT/X/XXXX.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že auto kúpil od K. T. na základe
písomnej kúpnej zmluvy niekedy v jarných mesiacoch roku 2016 v Y.. Už pri prevoze auta a potom aj
neskôr sa na ňom začali prejavovať závady, ktoré on postupne odstraňoval na vlastné náklady v celkovej
sume 410,- eur. Trikrát bol v W. aj s poškodeným za účelom získania náhradných dielov. Uviedol, že

on auto nechcel predávať, ale poškodený ho oslovil, či mu auto nepredá, pretože ho potreboval kvôli
chorej nohe. Tvrdil, že poškodenému pri predaji auta uviedol, že auto nie je prepísané na neho a bolo to
tiež zrejmé z toho, že auto malo stropkovskú poznávaciu značku. Poškodený mu v niekoľkých splátkach
uhradil kúpnu cenu 550,- eur a následne mu obžalovaný odovzdal vozidlo aj s dokladmi. Zdôraznil, že o
exekútorskej blokácii sa dozvedel až vtedy, keď s poškodeným prišiel do poisťovne Allianz vo B., kvôli

zákonnej poistke na vozidlo a pracovníčka im povedala, že na vozidle je exekútorská blokácia a poistku
môže uzavrieť len majiteľka vozidla K. T.. Do poisťovne išli z toho dôvodu, lebo sa dohodli, že prepis
auta nebudú robiť najprv z pani T. na obžalovaného a následne na pána F., ale urobia ho priamo na pána
F.. Nasledujúci deň prišla do poisťovne aj pani T., ktorá na auto uzatvorila zákonnú poistku a potom na
aute poškodený jazdil. Obžalovaný nevedel povedať, či poistku vyplatil poškodený alebo pani T.. Pani T.

vtedy mala prehlásiť, že sa bude snažiť svoj dlh vyrovnať a po zrušení blokácie na aute toto prepíše na
poškodeného. V súčasnosti je stav taký, že zákonnú poistku za posledné obdobie zaplatil obžalovaný,
aby mohol s vozidlom jazdiť, ale poistka je stále písaná na meno pani T.. Obžalovaný poprel, žeby ho
pani T. kontaktovala niekedy po podpise kúpnej zmluvy a dodal, že sa stretli až pri uzatváraní zákonnej
poistky. Rovnako poprel, žeby ho kontaktovala pani F. a uviedol, že túto pani nepozná. Keď v Y. kupoval

auto on, komunikoval s pani T., jej vyplatil peniaze, ale v tom čase tam bolo asi 25 Rómov. Obžalovaný
tiež uviedol, že má dcéru F. a táto žije 25 rokov v USA, nepamätá si však, žeby poškodenému uvádzal,
že K. T. je jeho dcéra a je odcestovaná v USA.

Poškodený Q. F. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa od kamaráta dozvedel, že

obžalovaný predáva auto a preto ho oslovil. Obžalovaný s predajom súhlasil a určil kúpnu cenu 550,-
eur. Dohodli sa, že mu za auto zaplatí v splátkach a po vyplatení celej kúpnej ceny mu obžalovaný
odovzdal auto, malý technický preukaz, potvrdenie o technickej a emisnej kontrole. Pretože auto nemalo
zákonné poistenie a poškodený potreboval vycestovať do Košíc, išiel do poisťovne Kooperativa, kde mu
pracovníčka povedala, že majiteľkou auta je pani T.. Preto poistku vyplatil, avšak táto bola vystavená

na meno majiteľky vozidla. Pri kúpe vozidla mu obžalovaný uviedol, že auto je jeho a poškodený topodrobnejšie neriešil, pretože sa s obžalovaným dohodli, že prepis urobia neskôr. Asi po polroku ho
kontaktovala pani T. s tým, že je potrebné zaplatiť zákonnú poistku za auto, na čo jej on uviedol, že už
jednu poistku zaplatil a rozhodol sa, že pôjde urobiť prepis vozidla na seba. Až vtedy pri prepise vozidla

zistil, že auto je blokované exekútorom a išiel dať trestné oznámenie na políciu. Aj keď si poškodený
pri výpovedi na hlavnom pojednávaní nepamätal, žeby mu obžalovaný uvádzal, že pani T. je jeho dcéra
a nemôže sa dostaviť k prepisu auta, lebo je v zahraničí, po prečítaní príslušnej časti výpovede z
prípravného konania potvrdil, že je pravda to, čo uviedol pri svojom skoršom výsluchu, teraz si na to
presne nespomína, pretože mal úraz. Poškodený poprel, žeby bol s obžalovaným v poisťovni Allianz,

tvrdil, že on zaplatil poistku v Kooperative, hneď potom, čo auto kúpil. O blokácii sa dozvedel, až keď
chcel auto prepísať. Poškodený tiež uviedol, že po podaní trestného oznámenia žiadal od obžalovaného,
aby mu vrátil peniaze s tým, že on mu vráti auto. Následne mu obžalovaný zaplatil 400,- eur a neskôr aj
zvyšných 150,- eur. Na záver poškodený uviedol, že už raz v minulosti takýmto spôsobom auto kupoval
od majiteľa z Krajnej A.. Vtedy bolo všetko v poriadku, predávajúci mu odovzdal doklady od vozidla, on
mu vyplatil kúpnu cenu a asi dva dni nato urobili na polícii prepis vozidla. Rovnako postupoval aj v tomto

prejednávanom prípade, obžalovanému veril, že auto je jeho a že je v poriadku.
Obžalovanýkvýpovedipoškodenéhouviedol,žejepravdou,ževtomčasechcelpredaťauto,aleznačky
Suzuki P. a asi táto informácia sa dostala k poškodenému. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že K.a T. je
jeho dcéra a že je v P., pripustil, že sa mohli baviť o tom, že má dcéru F. a tá žije v Amerike. Zdôraznil, že
on sám kvôli prepisu vozidla nikde nebol a prepis riešili spoločne s poškodeným a s majiteľkou vozidla,

všetci traja boli spolu aj v poisťovni.

Svedkyňa K. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je stále vedená ako majiteľka auta, ktorého sa
týka táto vec. Auto pôvodne predala svojej švagrinej N. F. s tým, že do 30 dní je potrebné urobiť prepis
auta. V tom čase mala N. F. zvýšené výdavky na chorú svokru a bola tiež na materskej dovolenke, preto

jej povedala, že prepis auta urobia až neskôr. Po nejakom čase jej N. F. zavolala, že auto predáva,
na čo jej svedkyňa povedala, že ako môže auto predať, keď je stále napísané na nej a v tom čase
bolo nepojazdné. Na to jej N. uviedla, že má kupca pána D. a urobia prepis z K. T. na pána D.. Vtedy
pri prepise auta zistili, že na aute je exekútorská blokácia a auto sa nedá prepísať. Svedkyňa ďalej
uviedla, že s obžalovaným spísali kúpnu zmluvu, no kedy to bolo si už nepomína, dátum je však na

zmluve uvedený. Pri podpise zmluvy bola tiež jej švagriná N. F. a jej manžel V. F.. Obžalovaný zaplatil
za auto pri podpise zmluvy a peniaze odovzdal N. F.. V tom čase o exekútorskej blokácii ani ona ani
obžalovaný nevedeli. Dozvedeli sa o tom až keď išli auto prepísať asi mesiac po podpise zmluvy, myslí
si, že bol pri tom prítomný aj obžalovaný. Po tom čo sa dozvedeli, že auto je blokované, jej obžalovaný
povedal, že auto jazdí, že je opravené a že si ho on ponechá, že z toho nebudú žiadne problémy. Po

nejakom čase za ňou prišli policajti s tým, že má zaplatiť pokutu, pretože na jej aute jazdil bez vodičského
preukazu mladý F.. Svedkyňa prišla do B. vyriešiť, kto zaplatí pokutu, no doma bola len manželka pána
F., ktorá jej odovzdala papiere od vozidla a tabuľky s EČV. Dodala, že keď pani F. zistila, že prišla za ňou
ohľadom auta, myslela si, že je dcéra pána D., pretože obžalovaný im mal povedať, že auto je písané
na jeho dcéru, ktorá je teraz v zahraničí. Svedkyňa poprela, žeby niekedy bola spolu s obžalovaným

a poškodeným v poisťovni Allianz. Raz bola v poisťovni s obžalovaným a takisto riešila raz poistku s
poškodeným, pretože on jej tvrdil, že má poistku na svoje meno, ktorú chcel zrušiť, lebo auto vracia
obžalovanému.
K výpovedi svedkyne sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že ona potvrdila to, čo
vypovedal sám vo svojej výpovedi, teda že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy o blokácii nevedel. Opäť

zdôraznil, že so svedkyňou žiadny prepis auta neriešil a že na poisťovni bol spolu s ňou a poškodeným
a vtedy zistili, že auto je blokované, preto sa našlo také riešenie, že poistku zaplatil poškodený ale bola
uzavretá na meno svedkyne. Až potom neskôr bol v poisťovni Allianz len on so svedkyňou, aby zaplatil
zákonnú poistku, čo bola podmienky pre vrátenie EČV a pre prihlásenie auta.

Svedkyňa N. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný prišiel k nim domov
a povedal, že má záujem kúpiť jej auto za 200,- eur. Cena bola takto určená preto, lebo sám obžalovaný
uviedol, že auto kupuje len na súčiastky. Svedkyňa mu potom niekoľkokrát volala, že je potrebné urobiť
prepis auta, ale obžalovaný mal vždy výhovorky, že je zaneprázdnený a keď už prepis chceli urobiť tak
sa to nedalo, lebo auto bolo blokované exekútorom. O exekútorskej blokácii sa dozvedela od švagrinej

T. a potom obidve volali obžalovanému a oznámili mu toto zistenie, na čo obžalovaný skonštatoval, že
sa s tým nedá nič robiť. M. sa o blokácii auta dozvedela vtedy, keď chcela urobiť prepis auta. Pri prepise
auta, podľa vyjadrenia svedkyne, bola jej švagriná K. T., asi aj jej manžel, nevedela však uviesť, či tam
bol aj obžalovaný. Obžalovaný potom auto užíval a vie, že švagrinej chodili domov pokuty.K výpovedi tejto svedkyne sa obžalovaný vyjadril v tom zmysle, že on jednal predovšetkým s K. T.,
možno tam bola prítomná aj N. F., ale túto skoro nepozná. Čo sa týka pokuty, ktorú svedkyňa spomínala,
tak to bola pokuta mladého pána F. a on s tým nemá nič spoločné.

Z kúpno-predajnej zmluvy na auto uzavretej dňa 29.2.2016 medzi K. T. ako predávajúcou a Y. D. ako
kupujúcim vyplýva, že obžalovaný kúpil motorové vozidlo E. U., Z.: B za kúpnu cenu 200,- eur. V bode
IV. 2. zmluvy predávajúci vyhlásil, že je oprávnený s predmetom kúpy nakladať a nič nebráni prevodu
vlastníckeho práva na kupujúceho. Tiež vyhlásil, že ku dňu podpisu zmluvy neviaznu na predmete kúpy

žiadne dlhy, vecné bremená ani iné ťarchy.

Z evidenčnej karty vozidla aktuálnej ku dňu 23.4.2018 je zrejmé, že vlastníkom a držiteľom vozidla s EČ
B značky E. U. N.-U./X/F je K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Y. XX.

Zo správy súdneho exekútora JUDr. M. M. zo dňa 23.4.2018 a z pripojenej kópie exekučného spisu Ex

XXXX/XX vyplýva, že dňa 19.3.2013 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej K. F.- T..
Dňa 25.10.2013 bolo exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie a dňa 10.3.2015 povinná
prevzala Upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy, z dôchodku a z iných príjmov, prikázaním
inej pohľadávky a prikázaním pohľadávky z účtu v banke a postihnutím iných majetkových práva. Dňa
26.2.2015 bola vykonaná blokácia vozidla EH.

Z dohody o vrátení peňazí zo dňa 4.10.2018 vyplýva, že poškodenému vyplatil obžalovaný sumu 400,-
eur a k uvedenému dátumu mu má vyplatiť ešte 150,- eur.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,

že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

V zmysle § 125 ods. 1 veta prvá Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
266 eur.

Vykonané dôkazy súd vyhodnotil tak, že obžalovaného zo spáchania skutku priamo usvedčuje svedok
poškodený, ktorý podrobne popísal ako došlo k predaju auta. Vo svojej výpovedi poškodený uviedol,
že obžalovaný mu povedal, že auto kúpil a toto je jeho. Keď chcel ísť poškodený s autom na technickú
kontrolu, z veľkého technického preukazu, ktorý mu obžalovaný odovzdal až dodatočne v B., zistil, že

auto je napísané na K. T.. Keď si u obžalovaného zisťoval, kto je K. T., tento mu uviedol, že je to jeho
dcéra a že je momentálne v zahraničí. Poškodený uviedol, že túto situáciu ďalej neriešil, pretože sa s
obžalovaným dohodli, že prepis auta urobia neskôr. Sám zaplatil poistku za auto a užíval ho. Poškodený
tiež vypovedal, že na skutočnosť, že auto je blokované exekútorom ho obžalovaný neupozornil a o
exekútorskej blokácii vozidla sa dozvedel až asi po polroku od kúpy auta, keď ho kontaktovala pani T..

Vtedy sa rozhodol, že pôjde urobiť prepis vozidla, kde zistil, že auto je blokované. Aj napriek tom, že vo
výpovedi poškodeného sa vyskytli určité nezrovnalosti oproti tomu, čo vypovedal v prípravnom konaní,
v podstatných bodoch však vypovedal rovnako, keď tvrdil, že o exekútorskej blokácii ho obžalovaný
neinformovaladozvedelsaonejažkeďchcelautoprepísať.Poškodenýtiežzhodnepopisovalakodošlo
k predaju auta a na hlavnom pojednávaní potvrdil správnosť svojej výpovede z prípravného konania,

kde uvádzal ako ho obžalovaný ubezpečoval, že auto je napísané na jeho dcére, ktorá je v zahraničí
a že prepis auta urobia neskôr.

Svedkyňa K. T. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že obžalovaný v čase keď auto predával
poškodenému o blokácii vozidla vedel. Mal sa o tom dozvedieť asi mesiac po kúpe vozidla od menovanej

svedkyne, keď táto sa o tom dozvedela vtedy, keď chcela urobiť prepis vozidla. Aj keď svedkyňa uviedla,
že si myslí, že pri prepise bol aj obžalovaný, samotný obžalovaný túto skutočnosť poprel a ani svedkyňa
F. nevedela uviesť, či obžalovaný bol osobne prítomný pri prepise vozidla. Aj keď nebolo preukázané, že
obžalovaný bol pri prepise vozidla osobne prítomný, z výpovede svedkyne jednoznačne vyplynulo, že
o zistenej exekútorskej blokácii obžalovaného informovala, na čo on reagoval tak, že auto je opravené,

jazdí,žesihonechá,žeztohonebudúžiadneproblémy.Skutočnosť,žeobžalovanývedeloexekútorskej
blokácii vozidla skôr, ako ho predal poškodenému vyplýva aj z výpovede ďalšej svedkyne N. F., ktorá
potvrdila, že potom ako sa jej švagriná T. dozvedela pri prepise vozidla o blokácii, informovali o tom
obidve obžalovaného. Svedkyňa K. T. potvrdila aj tú skutočnosť, že obžalovaný mal poškodenéhoubezpečovať, že auto patrí jeho dcére, ktorá je v zahraničí a nemôže sa dostaviť k prepisu vozidla. B.
vypovedala, že keď prišla za pánom F. do B., bola doma len jeho manželka a keď jej vysvetlila dôvod
návštevy, teda že prišla kvôli autu, pani F. sa jej spýtala, či ona je dcéra obžalovaného, lebo obžalovaný

im tvrdil, že auto je písané na jeho dcéru. Sám obžalovaný potvrdil, že má dcéru F., ktorá 25 rokov žije
v Amerike, z čoho možno vyvodiť, že túto skutočnosť využil, aby poškodeného upokojil, keď sa začal
pýtať, kto je K. T., vedená v dokladoch od vozidla ako jeho majiteľka.

Obžalovaný postavil svoju obranu na tom, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy s pani T. o blokácii vozidla

nevedel a nebolo to uvedené ani v zmluve. Táto skutočnosť však nebola sporná a rovnako ju potvrdili aj
pani T. a F.. Obžalovaný ďalej tvrdil, že o blokácii sa dozvedel až vtedy, keď sa v poisťovni Allianz stretli
s poškodeným a pani T. a chceli urobiť prepis auta priamo na poškodeného. Túto verziu však nepotvrdil
ani poškodený, ani svedkyňa T., keď zhodne tvrdili, že sa spolu všetci traja v poisťovni nestretli. Obe
svedkyne zhodne vypovedali, že obžalovaný sa o exekútorskej blokácii dozvedel už v čase, keď sa mal
realizovať prepis auta z pani T. na obžalovaného, pričom sám obžalovaný im uviedol, že si aj napriek

tomu auto ponechá. Práve táto skutočnosť vysvetľuje dôvod, prečo obžalovaný nemal auto prepísané
na seba aj napriek tomu, že ako tvrdí, toto nechcel predávať. Ak je pravda, čo tvrdí obžalovaný, že auto
si chcel ponechať a nechcel ho predať a pritom ako jeho majiteľka bola stále vedená pani T., tak jediný
dôvod prečo prepis neurobil bol ten, že tomu bránila exekútorská blokácia, o ktorej obžalovaný musel
vedieť. Pravdivosť výpovede obžalovaného je spochybňovaná aj tým, že spočiatku tvrdil, že svedkyňu

F. vôbec nepozná, kým po jej výsluchu už pripustil, že mohla byť pri predaji auta aj ona, ale že ju skoro
nepozná. Napokon ja vyjadrenie obžalovaného v záverečnej reči, že sa cíti byť nevinný vyznieva do
značnej miery nepresvedčivo, keď v rámci posledného slova obžalovaný uviedol, že je ochotný prijať
akýkoľvek alternatívny trest, len aby nemusel ísť do výkonu trestu, čo odôvodnil tým, že prejednávaná
vec je veľmi zamotaná.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný kúpil 29.2.2016 auto od K. T. na základe
písomnej kúpnej zmluvy za cenu 200,- eur. Taktiež výpoveďami svedkýň bolo preukázané, že
obžalovaný sa o exekútorskej blokácii dozvedel asi mesiac po tom, čo auto kúpil, pretože ho o tom obe
informovalipozamýšľanomprepisevozidla.Ajnapriektomusiautoponechal.Zvýpovedeobžalovaného

a poškodeného bolo preukázané, že v júni 2017 uzavreli ústnu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol
osobný automobil E. U. a po vyplatení kúpnej ceny 550,- eur v niekoľkých splátkach obžalovaný
odovzdal auto poškodenému. Z dokladov od vozidla poškodený zistil, že auto je evidované na Kláru T.,
pričom obžalovaný mu v súvislosti s tým uviedol, že ide o jeho dcéru, ktorá je v zahraničí a nemôže
sa dostaviť k prepisu auta. Obžalovaný sa s poškodeným dohodli, že prepis urobia neskôr. Poškodený

preto sám zaplatil zákonnú poistku za auto a toto užíval. Asi po pol roku, keď ho kontaktovala majiteľka
auta a chcela, aby zaplatil poistku za auto, sa rozhodol, že pôjde urobiť prepis auta. Vtedy však zistil,
že auto je blokované a toto nemôže prepísať a riadne ho užívať.

Všetky tieto dôkazy, podľa názoru súdu, dostatočne preukazujú, že obžalovaný v júni 2017 predal

poškodenému motorové vozidlo E. U. za sumu 550,- eur, hoci vedel, že auto je naďalej evidované na
K. T. a vedel tiež, že na vozidle je súdnym exekútorom zriadená blokácia, pre ktorú poškodený nebude
môcť s vozidlom riadne nakladať a tým, že uvedené skutočnosti pred poškodeným zamlčal a tiež tým,
že ho ubezpečoval že vozidlo patrí jeho dcére, uviedol poškodeného do omylu, v dôsledku ktorého
poškodený urobil majetkovú dispozíciu, pre ktorú by sa nebol rozhodol, ak by vedel všetky relevantné

informácie o vozidle. Týmto konaním sa obžalovaný obohatil a súčasne spôsobil poškodenému škodu vo
výške dohodnutej a zaplatenej kúpnej ceny vozidla 550,- eur. Pri posudzovaní dodržania obvyklej miery
opatrnosti vo vzťahu k poškodenému prihliadal súd predovšetkým na jeho vek, zdravotný stav i na to, že
podobným spôsobom už raz auto kupoval a všetko bolo v poriadku. Poškodený obžalovaného zvidenia
poznal, pochádzajú a bývajú v jednom meste, dôveroval mu a za takýchto okolností podľa názoru súdu

nemožno od poškodeného očakávať, prípadne žiadať, vyššiu mieru opatrnosti. Popísaným konaním
obžalovanýnaplnilobjektívnustránkuskutkovejpodstatyprečinupodvodupodľa§221ods.1Tr.zákona.
Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (tak z hľadiska veku ako aj z hľadiska príčetnosti v čase
skutku) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol dotknutý záujem spoločnosti na ochrane
vlastníckeho práva - objekt trestné činu. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný v priamom

úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený. Úmysel
obžalovaného súd vyvodil z jeho správania počas skutku a po spáchaní skutku, keď poškodeného
ubezpečoval, že vozidlo patrí jeho dcére a neskôr už s poškodeným nekomunikoval, nezdvíhal mu
telefón a vyhýbal sa aj osobným stretnutiam s ním.Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom

spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento má doposiaľ 9 záznamov v registri trestov,
pričom v ôsmich prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný však bol rozsudkom Y.

súdu B. sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 4.2.2014, právoplatným dňa 20.2.2014, uznaný vinným zo zločinu
marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania podľa § 243 ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 3 písm.
a/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním počas tejto
skúšobnej doby (do 20.2.2019). Je potrebné tiež poukázať na to, že počas plynutia uvedenej skúšobnej
doby bol obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu B. sp.zn. XT/X/XXXX v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v W. sp.zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 10.12.2015, ktorým mu za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Tr. zákona bol uložený trest povinnej práce vo výmere 120 hodín, pričom
obžalovaný tento trest vykonal dňa 24.6.2016. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR súd
zistil, že obžalovaný sa v období posledných šiestich rokov dopustil celkovo jedenástich priestupkov,
pričom vo všetkých prípadoch išlo o priestupky na úseku cestnej premávky.

Mesto B. podalo na obžalovaného len všeobecnú správu, z ktorej vyplýva, že menovaný je rozvedený.
Zo správy Sociálnej poisťovne je zrejmé, že Ing. Y. D. poberá starobný dôchodok a z H. republiky poberá
invalidný dôchodok.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu
(§ 36 písm. k/ Tr. zákona), pretože poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu obžalovaný
ešte v roku XXXX vrátil celú sumu vo výške 550,- eur, ktorú si uplatňoval ako náhradu škody. Na
predchádzajúce odsúdenie obžalovaného súd neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť, pretože toto
odsúdenie zohľadnil ako okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zákona (súd tak postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení
Krajského súdu v W. sp.zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 21.6.2018). Iné priťažujúce okolnosti u obžalovaného
zistené neboli.

Za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody až

na 2 roky. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností (1:0) súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby v
súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zákona o 1/3, čo predstavuje hranicu 16 mesiacov (horná hranica
2 roky, čo je 24 mesiacov sa znížila o 8 mesiacov ako 1/3 z 24 mesiacov, t.j. rozdielu medzi hornou
hranicou trestnej sadzby 24 mesiacov a dolnou hranicou trestnej sadzby 0 mesiacov). V rámci takto
určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici

trestnej sadzby, teda vo výmere 6 mesiacov.

Tento trest považuje súd za primeraný vzhľadom na osobu páchateľa. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil
predovšetkým tú skutočnosť, že obžalovaný sa súdeného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej
doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, keď rozsudok Okresného súdu B. sp.zn. XT/XX/

XXXX bol vyhlásený dňa 4.2.2014, právoplatnosť nadobudol 20.2.2014 a päťročná skúšobná doba
podmienečného odsúdenia uplynula dňa 20.2.2019. Obžalovaný sa predmetného konania dopustil v
mesiaci jún 2017. Z výpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopúšťal
predovšetkým majetkovej trestnej činnosti a od spáchania ďalšieho trestného činu ho neodradila ani
hrozba trestu odňatia slobody. Súd zdôrazňuje, že počas plynutia päťročnej skúšobnej doby už bol

obžalovaný raz odsúdený za prečin krádeže a bol mu uložený alternatívny trest v podobe trestu povinnej
práce. Za takejto situácie, keď ani hrozba trestom odňatia slobody a ani pôsobenie alternatívnym trestom
v podobe trestu povinnej práce, neviedli k náprave obžalovaného, bolo v tomto prípade nevyhnutné
uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, aj napriek tomu, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní v rámci „posledného slova“ uviedol, že príjme akýkoľvek alternatívny trest.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu za úmyselný trestný čin, rozhodol súd o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.Keďže bolo preukázané, že obžalovaný nahradil poškodenému celú škodu vo výške 550,- eur a
poškodený sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že si v dôsledku toho nárok na náhradu škody

neuplatňuje, nebolo potrebné o ňom rozhodovať.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie

ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je
nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.