Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200703
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200703.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JUDr. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č.
XXXX/XX, F., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava,
Župné námestie č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.11.2019 žiadal žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže (ďalej GR ZVJS) číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019.
Žalobu odôvodnil tým, že v poradí desiatou písomnou žiadosťou zo dňa 08.08.2019 požiadal Generálne

riaditeľstvo ZVJS o obnovenie vyplácania starobného dôchodku od 22.09.2003, na ktorý mu vznikol
nárok dňom 14.10.1999 podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Generálne riaditeľstvo
napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.09.2019 zastavilo konanie o jeho žiadosti zo dňa 08.08.2019.
Generálne riaditeľstvo zastavenie konania zdôvodnilo § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku tým, že
vo veci začal konať iný príslušný správny orgán. V zmysle žiadneho všeobecne záväzného právneho
predpisu nemožno zastaviť konanie o už vzniknutom nároku na starobný dôchodok. V napadnutom

rozhodnutí nie je uvedené, ktorý iný príslušný správny orgán začal konať o jeho žiadosti, keď na
konanie v zmysle § 114 a § 142 zákona č. 100/1988 Zb. je oprávnené len Generálne riaditeľstvo ZVJS.
Napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Je výmyslom chorej, debilnej osoby, ktorej
právne vedomie je nulové. Nárok na výsluhový príspevok mu vznikol v roku 1987 a nárok na starobný
dôchodok v roku 1999, nedošlo teda k súbehu nárokov na tieto dôchodky. Pokiaľ sa v napadnutom
rozhodnutí uvádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.05.2013, toto rozhodnutie

je od začiatku nadobudnutia právoplatnosti nezákonné. Týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté o jeho
žiadosti o priznanie starobného dôchodku, o ktorý požiadal Sociálnu poisťovňu podľa § 174 zákona č.
100/1988 Zb. a nie podľa § 132 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Ďalej uvádzal, že voči rozhodnutiu
Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019 žalobca podal dňa 12.09.2019 odvolanie. Minister
spravodlivosti SR ako odvolací orgán svojim rozhodnutím zo dňa 28.10.2019 č. 44884/2019/42 (správne
malo byť uvedené č. 44984/2019/42 zo dňa 28.10.2019, poznámka správneho súdu) jeho odvolanie

zamietol a rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019 potvrdil. Ako prílohu k žalobe
predložil prvostupňové rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo
dňa 04.09.2019 a odvolanie voči nemu zo dňa 12.09.2019.

2. Vzhľadom na to, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach, pričom žalobcom je fyzická osoba a ako predmet prieskumu označil prvostupňové rozhodnutie,

hoci bolo vydané aj druhostupňové rozhodnutie v inštančnom postupe, správny súd na odstránenie tejto
vady žaloby (ktorá existovala aj v ďalších žalobách tohto istého žalobcu) zvolil bezprostredný prístupk žalobcovi a predvolal ho na informatívny výsluch v zmysle § 60 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej SSP). Na výsluchu bol výslovne poučený, že správny súd môže preskúmavať
rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok.

3. Žalobca na informatívnom výsluchu dňa 19.12.2019 opravil označenie žalovaného na Ministerstvo
spravodlivosti SR a zotrval na preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo
dňa 04.09.2019 tak, ako to už uviedol v žalobe. Žalobca na výsluchu do spisu krátkou cestou doručil
jeho písomné vyjadrenie bez dátumu v počte 3 strany. Z tohto písomného podania vyplýva, že v

zmysle právneho názoru NS SR uvedeného v uznesení sp.zn. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019
za žalovaného vo veci preskúmania zákonnosti GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo
dňa 04.09.2019 označuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Opakovane uviedol, že podanou správnou
žalobou zo dňa 05.11.2019 sa domáha súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS
číslo: ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019. Zároveň žiadal v zmysle § 27 SSP preskúmať aj
zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-12379/33-13 zo dňa 05.04.2013. Zároveň súdu doručil aj

druhostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 44984/2019/42 zo dňa 28.10.2019.

4. Vzhľadom na to, že po uskutočnení informatívneho výsluchu nastal logický rozpor medzi označením
žalovaného, za ktorého na informatívnom výsluchu žalobca označil Ministerstvo spravodlivosti SR
a označením preskúmavaného rozhodnutia, ktoré vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS, žalobca bol

vyzvaný uznesením č.k. 28Sa/40/2019-38 zo dňa 10.03.2020, aby odstránil vady žaloby, ktoré
bránia jej vecnému vybaveniu spočívajúce v rozpore medzi označením žalovaného a označením
preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd ho poučil, že označenie žalovaného musí korešpondovať
s označením žalobou napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt,
ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať. Bol výslovne poučený (bod 7. uznesenia), že

je potrebné, aby žalobca odstránil predmetný rozpor, a to správnym označením rozhodnutia žalovaného,
ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný. V
prípade, ak žalobca tento rozpor neodstráni, súd podanie podľa § 59 ods. 1 SSP odmietne uznesením
(bod 8.). Zároveň bol žalobca poučený o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci (bod 9.).

5. Podaním, ktoré došlo správnemu súdu dňa 16.03.2020 (nesprávne datované dátumom 04.09.2020),
žalobca reagoval na uznesenie o odstránení vady žaloby tak, že ako žalovaného označil Ministerstvo
spravodlivosti SR. Poukázal na to, že vo všetkých uzneseniach, ktorými NS SR zrušil uznesenia
Krajského súdu v Žiline, týkajúce sa jeho sporu o starobný dôchodok, vždy za žalovaného označil

Ministerstvo spravodlivosti SR. K tvrdeniu súdu v uznesení, že označenie žalovaného musí
korešpondovať s označením žalobou napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený
taký subjekt, ktorý nevydal také rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať, sa vyjadril tak, že takéto
tvrdenie nemá oporu v žiadnom všeobecnom záväznom právnom predpise. Keďže takéto tvrdenie nie
je právne zdôvodnené, tak to treba považovať za osobný názor vyššej súdnej úradníčky. Zotrval na

preskúmaní rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.09.2019. K upozorneniu, že inak súd žalobu odmietne,
uviedol, že keďže sa jedná o spor o základné ľudské právo, toto nemôže byť odmietnuté podľa žiadneho
všeobecného záväzného právneho predpisu s poukazom na článok 46 ods. 2 druhá veta Ústavy
Slovenskej republiky.

6. Vzhľadom na to, že žalobca sa v podaní doručenom súdu 16.03.2020 v prevažnej miere zameral
na dôvody, pre ktoré ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak naďalej zotrval na
označení napadnutého rozhodnutia GR ZVJS, čím rozpor neodstránil, v záujme dokonalého splnenia
poučovacej povinnosti súd vydal v poradí druhú výzvu na odstránenie vád žaloby - uznesenie č.k.
28Sa/40/2019-48 zo dňa 25.03.2020. V ňom výslovne uviedol, že ako predmet prieskumu môže

byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným. Žalobca správne
ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože ide o správny orgán, ktorý rozhodol
o odvolaní žalobcu. Je potrebné, aby žalobca správne označil rozhodnutie žalovaného, ktorého
preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný.

7. Podaním zo dňa 02.04.2020 žalobca reagoval na výzvu súdu tak, že uviedol, že hoci už dva krát
zdôvodnil (na vykonanom informatívnom výsluchu a na základe výzvy zo dňa 10.03.2020), prečo žiada o
súdne preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.09.2019, tak to znova opakuje už po tretí krát. Trval
na tom, že žalovaným je Ministerstvo spravodlivosti SR a správnou žalobou sa domáha preskúmaniarozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.09.2019. Tiež uviedol, že výzva sa nedá považovať za nič iné ako
úmyselné a vedomé šikanovanie jeho osoby zo strany sudkyne JUDr. Jany Martinčekovej.

8. Predtým ako súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal, či správna žaloba netrpí
nedostatkami, pre ktoré by nemohol správny súd v konaní ďalej pokračovať v zmysle § 59 Správneho
súdneho poriadku.

9. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu

verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.

Podľa § 5 ods. 9, veta prvá SSP, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné
postavenie.

Podľa § 26 ods. 1 SSP správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a

povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník
konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa

ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

Podľa§59ods.3SSPaksavlehoteurčenejsprávnymsúdompodanienedoplníaleboneopraví,správny
súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa § 60 SSP správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno

dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a

poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 202 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť
a) označenie druhu žaloby,

b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,
e) opísanie rozhodujúcich skutočností,
f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,

g) žalobný návrh.

Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

10. V danom prípade sa žalobca od počiatku domáha preskúmania rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru
sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.09.2019. V žalobe ako
žalovaného označil Generálne riaditeľstvo ZVJS. Vzhľadom na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, žeproti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodoval minister spravodlivosti SR rozhodnutím
zo dňa 28.10.2019, bolo zrejmé, že v inštančnom postupe bolo vydané aj odvolacie rozhodnutie. Pritom
predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie alebo

opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa k nim pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však
z ust. § 7 písm. a) SSP (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck 2018, 108 s.). Uvedené tiež nepriamo vyplýva z dikcie § 180 ods. 1 SSP, podľa
ktorého žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. Správny

súd teda pristúpil k odstráneniu tejto vady správnej žaloby.

11. Pri odstraňovaní tejto vady správny súd prihliadol v zmysle § 199 ods. 2 SSP na to, že žalobcom je
fyzická osoba v konaní o sociálnych veciach, a preto jej poskytol viacnásobné a vyčerpávajúce poučenie
o jej procesných právach, vrátane toho, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu
a toho, ktorý subjekt má byť žalovaným. Učinil tak na informatívnom výsluchu na správnom súde

a následne vzhľadom na to, že na ňom nedošlo k odstráneniu tejto procesnej vady, ešte v dvoch
osobitných uzneseniach. Správny súd pritom reflektoval na právny názor NS SR uvedený v uznesení
č.k. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25. septembra 2019, ktorý sa týkal rovnakého žalobcu a konania, v ktorom
správny súd odmietol jeho žalobu. Najvyšší súd uviedol, že z obsahu podanej žaloby zrejmé, že
žalobcaprvostupňovésprávnerozhodnutienapadolodvolaním,oktoromrozhodolodvolacíorgántak,že

predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Za takto preukázaného stavu má krajský
súd zvoliť (aj vzhľadom na špecifickosť tohto konania zaradeného do kategórie sociálnej) jednoduchší a
priamejší prístup vo vzťahu k žalobcovi v procese odstraňovania vád podania - žaloby, prípadne žalobcu
predvolať na informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby mu nevznikla
ujma na jeho právach, prípadne právom chránených záujmoch. Z obsahu podaní zaslaných žalobcom,

vrátane kasačnej sťažnosti, je zrejmé, že žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy.

12. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobcu predvolal na informatívny výsluch, na ktorom ho
poučil o jeho procesných právach. Výsluch v jeden deň sa konal vo viacerých veciach žalobcu
vedených na Krajskom súde v Žiline, v ktorých sa vyskytla rovnaká vada, pričom žalobca bol výslovne

poučený, že správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca
vyčerpal riadny opravný prostriedok (poučenie mu bolo dané pri jeho výsluchu v prvej veci pod sp.zn.
29Sa/42/2019). Žalobca v zmysle právneho názoru NS SR uvedeného vo vyššie uvedenom uznesení
č.k. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25. septembra 2019, v ktorom najvyšší súd ako žalovaného v záhlaví
uviedol Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, taktiež ako žalovaného označil Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak výslovne a opakovane uviedol, že žiada preskúmať
rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 04.09.2019. Uvedenú skutočnosť zduplikoval aj v
písomnom vyjadrení, ktoré krátkou cestou doručil správnemu súdu na informatívnom výsluchu, kde
opakovane uviedol, že navrhuje súdu zrušiť rozhodnutie GR ZVJS číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo
dňa 04.09.2019. Žaloba bola tak na informatívnom výsluchu opravená tak, že označenie žalovaného

nekorešpondovalo s označením preskúmavaného rozhodnutia, keďže preskúmavané rozhodnutie vydal
iný orgán ako orgán, ktorý žalobca označil ako žalovaného.

13.Pretouznesenímzodňa10.03.2020správnysúdvyzvalžalobcu,abyodstrániltútovadužaloby,ktorá
bráni jej vecnému vybaveniu, pričom výslovne uviedol, že označenie žalovaného musí korešpondovať

s označením žalobou napádaného rozhodnutia. Je potrebné odstrániť predmetný rozpor, a to správnym
označením rozhodnutia žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia,
ktoré vydal označený žalovaný. Správny súd teda úplne explicitne skonštatoval, že žalobca má označiť
rozhodnutie, ktoré vydal označený žalovaný, to znamená Ministerstvo spravodlivosti SR.

14. Napriek tomu žalobca v podaní, ktoré súdu došlo 16.03.2020, túto vadu neodstránil, pretože
odôvodňoval správnosť označenia žalovaného ako Ministerstva spravodlivosti SR. Správny súd však
konštatuje, že výzva na odstránenie vady nesmerovala k oprave označenia žalovaného, ale k oprave
označenianapadnutéhorozhodnutia,keďžežalobcaopakovanežiadalzrušiťprvostupňovérozhodnutie,
ktoré vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS a nie Ministerstvo spravodlivosti SR.

15. Preto pre zamedzenie akýchkoľvek pochybností o tom, ako má žalobca žalobu opraviť a v záujme
dokonalého splnenia poučovacej povinnosti súd vydal v poradí druhú výzvu na odstránenie vád žaloby
- uznesenie zo dňa 25.03.2020. V ňom výslovne uviedol, žalobca správne ako žalovaného označilMinisterstvo spravodlivosti SR, pretože ide o správny orgán, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu. Je
potrebné, aby žalobca správne označil rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v
konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný.

16. Žalobca však ani na túto výzvu označenie napadnutého rozhodnutia neopravil; naopak, uviedol, že
na súdnom preskúmaní rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.09.2019 trvá, čo opakuje už po tretí krát.

17. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného na informatívnom výsluchu označil Ministerstvo spravodlivosti

SR, a súčasne jednoznačne zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie vydalo Generálne riaditeľstvo
ZVJS, potom je potrebné konštatovať, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože existuje
logický rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia. Označenie
žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže
byť označený taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať a opačne - ako
napadnutérozhodnutienemôžebyťoznačenétakérozhodnutie,ktorénevydalsubjekt,ktorýjeoznačený

ako žalovaný. Uvedené náležitosti žaloby musia byť v súlade, aby bolo možné ďalej konať o prípadných
vadách rozhodnutia, za ktoré by zodpovedal označený žalovaný. Nebolo by možné napríklad doručiť
žalobu na vyjadrenie, pretože žaloba sa na vyjadrenie doručuje žalovanému, ktorý sa vyjadruje k
namietaným vadám, ktoré mali byť spôsobené ním ako orgánom, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Pokiaľ však žalovaný vôbec napadnuté rozhodnutie nevydal, v konaní nie je možné pokračovať.

18. Správny súd preto musí konštatovať, že žaloba tak, ako bola podaná a následne opravená na
informatívnom výsluchu, nemôže byť meritórne prejednaná. V danom prípade je vadou žaloby jej
nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil, svojimi tvrdeniami
vzájomne odporuje. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné

ani pri použití výkladového pravidla podľa § 55 ods. 3 SSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie
podstatné a čo má byť predmetom konania. V danom prípade si žalobca odporuje v tom, že na jednej
strane ako žalovaného uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté
rozhodnutieuvádzarozhodnutieGenerálnehoriaditeľstvaZVJS.Tentorozporjeprávnevýznamnýpreto,
že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého

rozhodnutia (§ 202 ods. 1 písm. b) a c) SSP), ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Pre uvedený nedostatok
v konaní nie je možné pokračovať. Keďže tento nedostatok nebol napriek výzvam správneho súdu
opravený do momentu vydania tohto uznesenia, správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP bol nútený žalobu
odmietnuť.

19. Správny súd zároveň konštatuje, že v danom prípade mal preukázanú ustálenú skutočnú vôľu
žalobcu domáhať sa preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia Generálneho riaditeľstva
ZVJS zo dňa 04.09.2019. Túto vôľu žalobca jednoznačne prejavil na informatívnom výsluchu pred
správnym súdom a ďalej aj v jeho písomných podaniach, ktoré súdu doručil (napr. aj na informatívnom
výsluchu ). Táto jeho vôľa zostala nezmenená aj napriek výzvam správneho súdu zo dňa 10.03.2020 a

25.03.2020, v ktorých ho poučil, že žalobca musí správne označiť rozhodnutie žalovaného, ktoré vydal
označený žalovaný, teda Ministerstvo spravodlivosti SR.

20. Okrem toho žalobca je účastníkom konania na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 28Sa/48/2018,
v ktorom bolo vydané aj uvádzané uznesenie NS SR č.k. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25. septembra

2019, v ktorom konaní žalobca taktiež napadol len prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS. Z obsahu
uznesenia NS SR vyplýva, že je zrejmé, že žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej
úpravy, viď napr. jeho vyjadrenie: Rozhodnutie ministra spravodlivosti SR zo dňa 17.12.2018 vydané
v rámci odvolacieho konania a preskúmanie odvolacieho rozhodnutia súdom je neprípustné. Minister
spravodlivosti SR (ako odvolací orgán) v danom konaní vystupuje ako žalovaný v zmysle § 180 SSP

alebo: Tak v napadnutom uznesení, tak ani v zaslanej výzve správneho súdu zo dňa 20.02.2019 som
sa nedočítal, že v zmysle ktorého ustanovenia SSP by mal správny súd prejednať rozhodnutie ministra
spravodlivosti SR (teda odvolacie rozhodnutie), pričom práve na riadne právne zdôvodnenie patrí medzi
základné právo účastníka konania. Prípadne jeho ďalšie vyjadrenia typu, že odvolací orgán nemôže
rozhodnutie správneho orgánu nahradiť svojim rozhodnutím. Tiež, že podľa žiadneho ustanovenia

zákona č. 328/2002 Z.z. sa nemôže preskúmať súdom rozhodnutie odvolacieho orgánu. Žalobca si teda
musel byť vedomý jeho omylu pri takomto označení napadnutého rozhodnutia. Z tohto uznesenia si
však vybral len určitú časť, a to časť ohľadne označenia žalovaného ako Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky a na ďalšie jeho časti nereflektoval.21. Podľa názoru správneho súdu, správny súd nemohol vykonať už ďalšie procesné úkony ako tie,
ktoré vykonal, aby žalobca odstránil vady žaloby a ako napadnuté rozhodnutie uviedol druhostupňové

rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR. Už samotný žalobca úkony súdu pociťuje negatívne - podľa
jeho vyjadrenia ako úmyselné a vedomé šikanovanie jeho osoby zo strany súdu. Úlohou správneho
súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobcu, aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd
žalobcovi označí, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také
rozhodnutie,ktoréžalobcaneuviedolakopredmetsúdnehoprieskumu,keďnaopakprejaviljednoznačnú

vôľu, aby ako predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí. Správny súd by sa tak dostal
do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v § 5 ods. 5 CSP, pretože by preskúmaval
konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu. Je totiž výlučnou súčasťou autonómie vôle
subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného
subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie.

22. Takýmto postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v
zmysle § 5 ods. 9 SSP. Obsahom princípu vyjadreného v § 5 ods. 9 je rovnosť subjektov v rámci
procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi účastníkmi konania. Žiadny z účastníkov konania nie
je voči ostatným účastníkom akýmkoľvek spôsobom nadradený. V rámci tohto princípu z dôvodu
poučovacej povinnosťou správneho súdu (§ 199 ods. 2 SSP) bolo žalobcovi poskytnuté komplexné

poučenie o jeho procesných právach, vrátane označenia, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho
prieskumu a informácie, že ním označený žalovaný je označený správne. V tejto súvislosti správny
súd konštatuje, že žalobca bol riadne poučený podľa § 26 ods. 2 SSP o práve zvoliť si advokáta,
resp. možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, a to napriek tomu, že samotný žalobca má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čo je samo o sebe zárukou zabezpečenia jeho

kvalifikovaného procesného postavenia ako účastníka konania. Pri voľbe prostriedkov na účinné
poučenie súd prihliadol aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení
č.k. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25. septembra 2019, podľa ktorého správny súd mal žalobcu predvolať na
informatívny výsluch a vhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby mu nevznikla ujma na jeho
právach.

23. K princípu rovnosti účastníkov konania súd dodáva, že zohľadňovanie určitých špecifických
potrieb tých subjektov, ktorý zdravotný stav, prípadne sociálne postavenie odôvodňuje určitý špecifický
procesný režim v zmysle § 199 ods. 2 SSP, však nemá nejakým spôsobom negovať princíp rovnosti
účastníkov konania. Ide o normatívne vyjadrenie obyčajne ľudskej slušnosti, napr. vo vzťahu k zdravotne

postihnutým osobám (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck 2018, 1038 s.).. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny
súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez
toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné náležitosti
správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo

opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a
kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.).. V danom prípade je
označenie týchto základných náležitosti žaloby zrejmé, avšak v takom rozpore, že nie je možné ďalej
pokračovať v konaní, keďže napadnuté rozhodnutie označené žalobcom nebolo vydané žalovaným.
Preto ani pri neformálnom nazeraní na správnu žalobu žalobcu ako fyzickej osoby v sociálnych veciach

nie je možné uzavrieť, že by na základe nej bolo možné meritórne vec prejednať.

24. Na tvrdenia žalobcu v podaniach doručených súdu 16.03.2020 a 02.04.2020, že jeho žalobu nie je
možné odmietnuť podľa žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, pretože sa jedná o spor o
základné ľudské právo podľa § 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, správny súd konštatuje, že Ústava SR v

článku 46 ods. 2 vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, kto bol ukrátený na svojich právach
rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom súdu
za zákonom vymedzených podmienok. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o
súdnej ochrane ustanoví zákon. Zákonom, ktorý podmienky a podrobnosti súdnej ochrany ustanovuje, je
v danom prípade Správny súdny poriadok. Podľa tohto zákona neboli splnené podmienky na meritórne

prejednanie žaloby (z dôvodu neodstránenia jej vád, pre ktoré nebolo možné ďalej v konaní pokračovať).
Preto je podľa názoru správneho súdu postup, ktorým podľa tohto osobitného zákona odmietol žalobu,
v súlade s týmto článkom Ústavy SR. Zároveň súd konštatuje, že pokiaľ by sa takáto procesná vada
vyskytla pri prieskume akéhokoľvek rozhodnutia (teda i rozhodnutia týkajúceho sa základných práv aslobôd), nebolo by možné vec meritórne prejednať, avšak nie z dôvodu, že by preskúmanie takého
rozhodnutia bolo zákonom (konkrétne § 7 SSP) vylúčené z právomoci súdu.

25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.