Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ľuboš Kunay

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115232039
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115232039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

AnnySlovinskejaJUDr.AlenyMikovejvsporežalobcuSlovenskárepublika,zaktorúkonáSLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Banská Štiavnica, Radničné námestie 8, IČO: 36 022
047, proti žalovaným 1. C. K., L.. XX.X.XXXX, J. G.M., G. XX, X. V. G., L.. XX.X.XXXX, J. N. G.,
Š.O. XXX, X/ W.. C. W.I., L.. XX.X.XXXX, J. G., C. XX S. X. X. V., L.. XX.X.XXXX, J. G., K. E. XXX,
žalovaným zastúpeným JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou, Prešov, Slovenská 69, o
obnovu konania, o odvolaní žalovaných proti rozsudku 24C/464/2015-259 z 23.5.2017 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Návrh žalovaných z dňa 29.5.2019 na prerušenie konania zamieta.

Žalovaní nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod
sp.zn. 20C/56/2008 a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom
súde Košice I pod sp.zn. 20C/56/2008, v ktorom konaní bol zaviazaný rozsudkom z 20.1.2014
zaplatiť žalovaným (v pôvodnom konaní žalobcom) peňažné plnenie titulom bezdôvodného obohatenia
vychádzajúczozáveru,žebezprávnehotituluužívalpozemkyvpodielovomspoluvlastníctvežalovaných
a to parcely zapísané na LV č. XXXX S. Č.. XXXX v kat.území D., pričom z listu Okresného úradu
Prešov z dňa 29.10.2015 zistil, že v rozhodnom čase, za ktorý ho súd zaviazal zaplatiť žalovaným
získané bezdôvodné obohatenie, títo neboli vlastníkmi parciel v pôvodne deklarovaných výmerách, čo

vyplynulo v rámci konania ROEP. Vzal do úvahy stanovisko žalovaných, ktorí navrhli žalobu o obnovu
konania zamietnuť argumentujúc, že žalobca nedodržal 3-mesačnú lehotu na podanie žaloby. Zo spisu
Okresného súdu Košice I sp.zn. 20C/56/2008 mu vyplynulo, že žalobca (tam v postavení žalovaného)
rozsudkom zo dňa 20.1.2014 bol zaviazaný žalovaným (tam v postavení žalobcov) zaplatiť každému
uplatnený peňažný nárok vychádzajúc z toho, že žalobca bez právneho dôvodu užíval parcely registra
E č. 425/1 a č. 425/2 v ich podielovom spoluvlastníctve, keď pri posudzovaní vlastníctva žalovaných
bolo vychádzané jednak z geometrického plánu zo dňa 3.6.1998 vypracovaného W.. S. B., ako aj z

listov vlastníctva č. XXXX S. Č.. XXXX, kde žalovaní boli vedení ako podieloví spoluvlastníci dotknutých
parciel. Právny vzťah k pozemkom v čase rozhodovania mu vyplynul z LV č. XXXX, podľa ktorého sú
žalovaní zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely registra E č. 1 - 425/2 o výmere 19 m2 a podľa LV
č. XXXX sú žalovaní podieloví spoluvlastníci parcely registra E č. 1-425/1 o výmere 15 m2, keď ako titulynadobudnutia vlastníckeho práva je na uvedených listoch vlastníctva okrem dedičského rozhodnutia
z roku 1993, resp. 1994 uvedené aj rozhodnutie Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru C
ROEP 30/2013/PE zo dňa 30.12.2013. Zistil, že žalovaní podali námietky proti výpisu ROEP a navrhli

zapísať pôvodné výmery parciel č. 425/1 a 425/2, t.j. výmery, z ktorých vychádzal súd pri rozhodovaní o
vydaní bezdôvodného obohatenia, avšak prvostupňový administratívny orgán ich námietkam nevyhovel
a Katastrálny úrad v Prešove v odvolacom konaní taktiež odvolanie žalovaných zamietol a proti týmto
rozhodnutiam žalovaní podali žalobu o preskúmanie zákonnosti a Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
dňa 20.2.2013 rozhodnutia administratívnych orgánov zrušil a vec vrátil Správe katastra Prešov na nové

konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 9Sžr/2/2013 zo dňa 23.7.2014 rozsudok
Krajského súdu v Prešove potvrdil. Za nesporné pokladal, že dňa 6.11.2015 bol žalobcovi doručený list
Okresného úradu Prešov zo dňa 29.10.2015, ktorým mu bolo oznámené rozšírenie okruhu účastníkov
konania o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov a zároveň ho oboznámil s
doterajším priebehom konania o námietkach žalovaných proti ROEP s tým, že pôvodne deklarované
výmery parciel žalovaných nezodpovedajú skutočnosti. Zistil tiež, že Okresný úrad Prešov, katastrálny

odbor po vrátení veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. ROEP 89-6/2011/Dň zo dňa 30.11.2015 majúc
vo vzťahu k namietaným parcelám EKN č. 1-425/1 a č. 1-425/2 za to, že vyvlastňovacie rozhodnutie
ich sa týkajúce nebolo zrušené a Okresný úrad Prešov rozhodujúci o odvolaní žalovaných toto dňa
15.4.2016 zamietol. Poukázal na to, že žalovaní podali na Krajskom súde v Prešove dňa 27.6.2016
žalobu na preskúmanie zákonnosti a postupu Okresného úradu Prešov a vo veci doposiaľ rozhodnuté

nebolo. Právne vec posúdil podľa § 397, § 400, § 403 ods. 1, 2 a § 470 ods. 1 CSP a skúmal dôvody
prípustnosti žaloby na obnovu konania. Vychádzal z toho, že právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Košice I sp. zn. 20C/56/2008 zo dňa 20.1.2014 žalobca bol zaviazaný na zaplatenie peňažného
plnenia žalovaným, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že bez
právneho titulu užíval časť parciel reg. E č. 425/1 a č. 425/2 v podielovom spoluvlastníctve žalovaných,

a to z parcely č. 425/1 - diel o výmere 55 m2 a z parcely č. 425/2 - diel o výmere 59 m2. Žalobcom
uplatnený dôvod obnovy spočíva v závere, že v konaní 20C/56/2008 nebola daná vecná legitimácia
oboch sporových strán, pretože žalovaní v rozhodnom čase, kedy im bol priznaný nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vlastníkmi sporných parciel v deklarovanom rozsahu neboli, a teda žalobca
ich bez právneho titulu neužíval. K zmene stavu evidovaného v katastri nehnuteľností pritom došlo na

základe výsledkov ROEP, ktorý bol v katastrálnom území D. schválený rozhodnutím Okresného úradu
Prešov zo dňa 30.12.2013, právoplatného dňa 3.2.2014, ktorý zápis údajov do katastra bol vykonaný
dňa 13.2.2014. Po zmene na LV č. XXXX evidovaná parcela č. 1-425/2 má 19 m2 a na LV č. XXXX
evidovaná parcela č. 1-425/1 má výmeru 15 m2. Z predmetných rozhodnutí vydaných v rámci ROEP je
zrejmé, že pôvodný právny stav, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní v konaní sp. zn. 20C/56/2008

bol v katastri evidovaný chybne a geometrický plán č. 10734431-11/98 pre zápis bol neakceptovateľný
a sporné parcely už predtým boli predmetom vyvlastnenia. Dospel k záveru, že existujú pochybnosti
o vlastníckom práve žalovaných, resp. o rozsahu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a tak aj
pochybnosti o ich aktívnej legitimácii v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Túto skutočnosť
žalobca v pôvodnom konaní bez svojej viny nemohol použiť, pretože k uvedenej zmene v právnom stave

došlo až po vyhlásení rozsudku vo veci samej. Táto skutočnosť môže pre žalobcu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci a návrh tak pokladal za dôvodný. Pri posudzovaní včasnosti podania žaloby sa
zameral na určenie momentu začiatku plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby a
mal za to, že žalobca sa skutočne prvýkrát o konkrétnych okolnostiach, resp. podkladoch týkajúcich sa
účastníkov a predmetu pôvodného konania dozvedel až z listu Okresného úradu Prešov, katastrálneho

odboru zo dňa 29.10.2015, ktorý mu bol doručený dňa 6.11.2015 a návrh na obnovu konania tak
bol podaný v zákonom stanovenej trojmesačnej subjektívnej lehote. Žalobe vyhovel a povolil obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 20C 56/2008 a úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 25.8.2017 žalovaná v 2. rade R. W. zomrela.

4. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní C. K. S. V. G., navrhli ho zmeniť a žalobu
zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, uplatniac pritom odvolacie
dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Nesúhlasili so záverom prvoinštančného súdu,

podľa ktorého sa žalobca o dôvode obnovy konania dozvedel až z listu Okresného úradu Prešov zo
dňa 29.10.2015. Žalobca podľa nich je štátnym podnikom zamestnávajúcim kvalifikovaným právnikov,
znalých problematiky pozemkového práva a pritom už koncom roka 2014 podal návrh na opravu
nesprávnehozápisuvkatastrinehnuteľnostívovzťahukparceleKN-Eč.413/102vkat.úz.D.anáslednetáto parcela na základe rozhodnutia Okresného úradu Prešov č. C ROEP 3/2014/SE zo dňa 14.4.2015
o oprave chyby bola zapísaná v prospech žalobcu. Konajúci súd tak mal prihliadať na všetky okolnosti
a pomery pri posudzovaní skutočnosti, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania

a o tomto sa žalobca mohol dozvedieť najneskôr v apríli 2015, kedy mu bolo doručené rozhodnutie
Okresného úradu Prešov o oprave chyby v ROEP. Zastávali názor, že žalobca už aj v čase konania 20C
56/2008 mohol mať pochybnosti, či sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď v konaní vyhotovený
znalecký posudok W.. J. mal len informatívny charakter a nemohol byť použitý ako technický podklad
na zápis právnej listiny do katastra nehnuteľností. Už v pôvodnom konaní teda znalec spochybnil

geometrický plán a možnosť zápisu vlastníckeho práva na jeho základe a žalobca tak mal podklad pre
spochybnenie ich vlastníckeho práva. Takúto obranu však žalobca neprodukoval a týchto skutočností
sa nemôže dovolávať v konaní o obnovu konania.

5. Po zistení okruhu dedičov po nebohej R. W. prvoinštančný súd uznesením 24C 464/2015-314 z
12.7.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi pôvodnej žalovanej v 2. rade, a to s W.. C. W. S.

X. V., ktoré sa následne pripojili k odvolaniu žalovaných C. K. S. V. G..

6. Podaním zo dňa 29.5.2019 žalovaní v 1. až 4. rade navrhli konanie prerušiť do právoplatného
skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 3S 25/2016. Poukázali pritom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8 Sžrk 4/2017 z 28.3.2019, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 3S 25/2016 zo dňa 26.5.2017, ktorým súd žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiaOkresnéhoúraduPrešovsp.zn.Co1/2016/Mizamietol,čímsúdanédôvodynapostuppodľa
§ 164 CSP.

7. Žalobca vo vyjadrení k návrhu na prerušenie konania mal za to, že tento je účelový, nedôvodný

a neopodstatnený. Uviedol, že podľa § 184 zák. č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku podanie
správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Žalovanými uvádzané skutočnosti (existencia konania o všeobecnej správnej žalobe) podľa neho
nemajú žiadny vplyv na konanie o obnove konania, ale tieto môžu mať vplyv na samotné obnovené
konanie 20C/56/2008, kde strany budú mať možnosť uplatniť prostriedky procesného úkonu alebo

obrany. S odkazom na konkretizovanú zaužívanú súdnu prax bol toho názoru, že podmienky pre
prerušenie konania naplnené nie sú.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods.1 CSP prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania,

t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami
žalovaných uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto
rozsudok o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 20C/56/2008
potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

10. Žalovaní podali odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods.1 písm.f/ a h/ CSP, pretože súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 ods.1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

13. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie dospel k
správnemu záveru, že v danej veci sú splnené všetky podmienky pre povolenie obnovy konania.

14. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o

uplatnenom návrhu vrátane všetkých podstatných námietok žalovaných.

15. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením
napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

17. Nie je sporné, že v konaní pred Okresným súdom Košice I sp.zn. 20C/56/2008 bol Slovenský
vodohospodársky podnik, š.p. konajúci za Slovenskú republiku (v prebiehajúcom konaní označený ako
žalobca) zaviazaný rozsudkom zo dňa 20.1.2014 v znení opravného uznesenia z 18.4.2016 a v spojení s
rozsudkom5Co/390/2016-249z21.3.2017KrajskéhosúduvKošiciachzaplatiťC.K.,R.W.S.V.G.sumy
po 438,70 €, resp. sumu 785,41 €, zodpovedajúce bezdôvodnému obohateniu, ktoré vodohospodársky

podnik mal získať užívaním ich pozemkov zapísaných na LV č. XXXX S. Č.. XXXX v kat. úz. D..

18. Za dôvod obnovy konania žalobca Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. konajúci za Slovenskú
republiku pokladal skutočnosť, že je sporné vlastníctvo žalovaných k predmetným parcelám zapísaným
na LV č. XXXX S. Č.. XXXX, keďže na základe výsledkov ROEP došlo v kat. úz. D. k zmenám v evidencii

nehnuteľností.

19. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, pričom narušenie princípu právnej istoty
strán musí byť vždy vyvážené prísnymi podmienkami prípustnosti tohto inštitútu. Dôvodom prípustnosti
obnovy konania okrem iného sú aj skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré nemohla strana oprávnená

na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní
(§ 397 CSP).

20. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého na základe výsledkov ROEP,
ktorý bol v kat. úz. D. schválený rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. C ROEP 30/2013/PE zo

dňa 20.12.2013 došlo k zmenám v zápise údajov do katastra nehnuteľností, ktoré sa dotkli aj parciel
zapísaných na LV č. XXXX S. Č.. XXXX v kat. úz. D. a momentálny právny stav, ktorý nastal až po
vyhlásení rozsudku vo veci 20C/56/2018 môže znamenať, že vlastníctvo žalovaných k týmto pozemkom,
od ktorých odvíjajú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa od žalobcu, by bolo spochybnené.

21. Z pohľadu žalovaných je sporné, kedy sa žalobca dozvedel o dôvode obnovy, ale aj s touto otázkou
sa prvoinštančný súd priliehavo a vyčerpávajúco vysporiadal.

22. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, od kedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď

ho mohol uplatniť.

23. Zákonná úprava teda okrem objektívnej trojročnej lehoty stanovuje aj lehotu subjektívnu, ktorej
začiatokjevymedzenýsubjektívnymokamihom,keďsaoprávnenýsubjektmohol-prihliadajúcnavšetkyokolnosti a pomery dozvedieť o dôvode obnovy konania. Možno súhlasiť so záverom prvoinštančného
súdu, že žalobca sa o dôvode obnovy konania vrátane oboznámenia sa s konkrétnymi okolnosťami a
podkladmi týkajúcimi sa predmetnej veci dozvedel až na podklade listu Okresného úradu Prešov zo dňa

29.10.2015, ktorý mu bol doručený 6.11.2015 (list na č. l. 97 spisu). Teda až na podklade tohto listu
žalobca nadobudol skutočné a úplné vedomosti o konkrétnych skutkových okolnostiach zakladajúcich
dôvod obnovy konania. Na tomto názore nič nemôžu zmeniť ani odvolacie námietky žalovaných.
Predpokladom uplatnenia dôvodu obnovy totiž nemôžu byť iba hypotetické, neoverené či predpokladané
vedomosti o jeho existencii. Práve v otázke vlastníctva žalovaných k sporným pozemkom bol žalobca

v pôvodnom konaní limitovaný právnym stavom vyplývajúcim zo zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý
svedčil v prospech žalovaných a novozistené skutočnosti tak môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Konajúci súd však správne nad rámec uvedeného upozornil, že v obnovenom
konaní sa súd bude musieť zaoberať aj otázkou, či žalovaní nenadobudli vlastnícke právo k dotknutým
parcelám na základe iného právneho titulu.

24. Ako už bolo uvedené, podaním z 29.5.2019 žalovaní navrhli konanie prerušiť do právoplatného
skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/25/2016.

25. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

26. Citované ustanovenie upravuje fakultatívny dôvod na prerušenie konania, ktorým je prebiehajúce
súdnealebosprávnekonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznamprerozhodnutiesúdu.Pri
rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je nutné vždy prihliadať na faktor vhodnosti, keď prípadným

prerušením konania do skončenia iného správneho alebo súdneho konania sa konanie môže predĺžiť aj
o obdobie niekoľkých rokov a tak nemožno zanedbať právo strán na rýchlu a účinnú ochranu v intenciách
článku 17 CSP. Pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje o ňom samostatným
uznesením ale takéto uznesenie môže byť súčasťou meritórneho rozhodnutia.

27. V konaní Krajského súdu Prešov pod sp. zn. 3S/25/2016 je prejednávaná správna žaloba
žalovaných, ktorou sa títo domáhajú preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Okresného úradu
Prešov odboru opravných prostriedkov ktorým tento zamietol ich odvolanie a potvrdil výrok č. III.
rozhodnutia Okresného úradu Prešov, Katastrálneho odboru z 30.11.2015 č. C ROEP 89-6/2011.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím na stav a charakter konania o povolenie obnovy
prerušenie konania v tomto štádiu nie je nevyhnutné. Sporné otázky vlastníctva si po náležitom
dokazovaní súd môže vyriešiť aj sám, keď navyše podľa § 184 zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Začatie konania na správnom súde teda v zásade nemá ex lege suspenzívny

účinok na napadnuté právoplatné administratívne rozhodnutie a za zdokumentovaného stavu neexistuje
relevantný dôvod na prerušenie konania.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok, návrh žalovaných z dňa 29.5.2019 na
prerušenie konania zamietol, pričom neúspešným žalovaným právo na náhradu trov odvolacieho

konania neprislúcha a žalobca si náhradu neuplatnil.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.