Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010279
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1118010279.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Petra Šamka a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného B. W. pre zločiny lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní Okresnej
prokuratúry Bratislava I proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/23/2018 zo dňa 06. 02.
2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/23/2018 zo dňa 06. 02. 2019
bol obžalovaný B. W. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava I zo dňa 18. 04. 2018 č. k. 3 Pv 212/15/1101 - 64 pre skutky v bode I. a II. právne
kvalifikované ako zločiny lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.

a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe,

že
v bode 1/
dňa 27.03.2015 v čase o 16:25 hodine vošiel so zahalenou tvárou do prevádzky stávkovej kancelárie
D. s.r.o., v N. na O. ulici 7, tu prešiel k presklenej priehradke, ktorú následne preliezol a dostal sa tak

do miestnosti vyhradenej pre zamestnancov, kde následne na to namieril krátku strelnú guľovú zbraň
čiernej farby na zamestnanca S. V., so slovami „daj peniaze z trezoru, nepozeraj na mňa“, na čo tento
zamestnanec z obavy o svoj život a zdravie zo zadnej miestnosti z trezoru vysypal papierové euro
bankovky a euro mince do igelitovej tašky bielej farby, ktorú držal obvinený v ruke, na čo obvinený
povedal „aj žreby“, tak mu tento zamestnanec dal do tašky aj žreby, ktoré sa nachádzali v trezore,
následne na to so slovami „daj mi všetky peniaze aj odtiaľto spredu“ mu zamestnanec spoza priehradky

zo šuplíka vložil do tašky ďalšie papierové euro bankovky, pričom po celý čas na zamestnanca mieril
zbraňou, ktorú držal v pravej ruke, potom si od tohto zamestnanca vypýtal mobilný telefón a kľúče so
slovami „daj mi mobil a kľúče“, a keď mu dal kľúče do ruky, obvinený vyšiel spoza priehradok dverami
služobného vchodu, v ktorých z vnútornej strany bol kľúč, tento vybral a z vonkajšej strany zamkol
túto miestnosť, následne na to vyšiel von z prevádzky stávkovej kancelárie, zamkol spodný zámok na
vchodových dverách a ušiel na doposiaľ neznáme miesto, čím týmto konaním spôsobil škodu spol. D.

s.r.o., so sídlom L. č. XX, N., odcudzením hotovosti vo výške 2.426,67 Eur, pričom k zraneniu osôb
nedošlo,

v bode 2/
dňa 30.08.2015 v čase okolo 11.00 hodine v N. na O. ulici č. 70 vstúpil do priestorov pobočky stávkovej
kancelárie D., pričom v pravej ruke držal revolver nezistenej značky a ľavou rukou držal noviny, ktorými

si zakrýval tvár, na hlave mal šiltovku a na očiach okuliare, pristúpil k pultu, ktorý oddeľuje priestor od
zákazníkov, skríkol slová „toto je prepad, okamžite otvorte dvere“, namieril zbraň cez sklenenú výplňpultu na pracovníka stávkovej kancelárie a vystrelil zo zbrane, ktorú držal v pravej ruke, následne
preliezol pult ponad sklenenú výplň, pričom traja ľudia, ktorí sa nachádzali v priestoroch stávkovej
kancelárie v obave o svoj život vybehli smerom von z budovy, aj pracovník stávkovej kancelárie vybehol

smeromvonzbudovy,následnesazanímrozbeholajobvinenýapritomakobežalvystrelileštenajmenej
jeden krát zo zbrane, ktorú držal v ruke, čím poškodenej spoločnosti D. spol. s r. o., so sídlom L. XX,
N., nebola spôsobená žiadna škoda a poškodenému L.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T. Xy, N.,
nebola spôsobená žiadna škoda a fyzická ujma,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

O náhrade škody bolo rozhodnuté podľa § 288 ods. 3 Tr. por. tak, že poškodená spoločnosť D. spol.
s. r. o., so sídlom L. XX, N., IČO: XX XXX XXX, bola so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná
na civilný proces.
Uvedený rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor okresnej
prokuratúry podal proti nemu odvolanie v neprospech obžalovaného, čo do všetkých jeho výrokov, ihneď
po jeho vyhlásení priamo do zápisnice súdu o hlavnom pojednávaní.

Okresný prokurátor v písomne zdôvodnenom odvolaní v podstate uviedol, že z argumentácie súdu
je evidentné, že vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v prospech obžalovaného B. W.. V prvom rade
považoval za potrebné uviesť, že žiaden zo svedkov nachádzajúcich sa na mieste skutku pod bodom
I. a II. nevedel opoznať páchateľa skutku a preto v tomto prípade usvedčujúcim dôkazom sú znalecké
posudky č. 5/2015 a č. 5/2016 vypracované znalcom doc. RNDr. R. N., PhD., v záveroch ktorých sa

konštatuje, že páchateľom zachytenom na kamerovom zázname zo dňa 27. 03. 2015 a 30. 08. 2015 je s
veľmi vysokou pravdepodobnosťou porovnávaná osoba B. W.. Znalec neskonštatoval 100% -nú istotu,
čo ale pri antropologickom skúmaní je temer vylúčené, ale jednoznačne skonštatoval, že na kamerovom
zázname zo dňa 27. 03. 2015 a 30. 08. 2015 je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou porovnávaná
osoba B. W.. Okresný prokurátor zhrnul, že znalec doc. RNDr. R. N., PhD. v znaleckom posudku č.

5/2015 skonštatoval, že na základe antropometrickej analýzy postavy je páchateľ na zázname spol. D.
a spol. A. B. s veľmi vysokou pravdepodobnosťou jedna a tá istá osoba. Antropometrickým porovnaním
proporcií postavy bola zistená veľmi vysoká zhoda v prípade osoby B. W.. Na základe morfologickej
analýzy je muž na zázname spoločnosti A. B. s veľmi vysokou pravdepodobnosťou práve B. W.. Všetky
sledovateľné znaky postavy páchateľa sú zhodné s morfologickými a antropometrickými znakmi tváre

a postavy v osoby B. W. a možno skonštatovať, že páchateľom, ako aj mužom na zázname spol. A. B.
je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou práve porovnávaná osoba B. W.. Okresný prokurátor zdôraznil,
že osobu S. S. znalec ako páchateľa vylúčil a dôvodil ďalej, že z obsahu znaleckého posudku, ako aj z
obsahu výpovede znalca je zrejmé, že znalec určoval výšku osoby z výšky dverí, výšky sklenenej výplne
bočnej steny zastávky MHD a výšky páchateľa po plecia, pričom z obsahu fotografií vyplýva, že páchateľ

bol pri nich zachytený na zázname a sú teda relevantné na posúdenie výšky páchateľa. Znalec doc.
F.. R. N., PhD. v znaleckom posudku č. 72/2017 skonštatoval, že ani na zázname z 27. 03. 2015, ani
na zázname z 30. 05. 2015 nie je s vysokou pravdepodobnosťou S. U., nakoľko bola nájdená zhoda
len v proporciách postavy, ale boli nájdené odlišnosti vo výskyte morfologických znakov tváre, ako aj
proporcií tváre, z čoho vyplýva, že osoba S. U. nie je osobou na predmetných kamerových záznamoch.

Konštatovanie súdu, že znalec túto osobu nevylúčil ako pri S. Z. je zavádzajúce, nakoľko znalec len
použil iný výraz na vylúčenie S. U. ako páchateľa keď uviedol, že s veľmi vysokou pravdepodobnosťou
to nie je S. U., pričom jasne skonštatoval, že boli nájdené odlišnosti vo výskyte morfologických znakov
tváre, ako aj proporcií tváre, teda že to nie je S. U.. Znalec doc. RNDr. R. N., PhD. v znaleckom posudku
č. 5/2016 skonštatoval, že páchateľom zachyteným na analyzovanom kamerovom zázname zo dna 30.

08. 2015 je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou práve osoba B. W. bola zistená veľmi vysoká zhoda
v sledovateľných morfologických a antropometrických znakoch tváre a postavy. Okresný prokurátor dal
do pozornosti, že osobu páchateľa je potrebné tiež hodnotiť podľa kamerového záznamu, pričom aj
z fotografií vyhotovených z kamerového záznamu je viditeľná veľká zhoda s osobou obžalovaného,
pričom toto len potvrdzuje obsah antropologických znaleckých posudkov. Dôkazmi, že páchateľom je

práve obžalovaný a teda v čase skutkov bol na mieste skutkov a nie v Anglicku sú práve menované
antropologické posudky. Samotný záver, že antropologický posudok ako jediný usvedčujúci dôkaz bez
inej relevantnej argumentácie neobstojí.
Okresný prokurátor ďalej dôvodil, že svedok V. A. vypovedal, že osoba obžalovaného nie je určite
páchateľom, nakoľko páchateľ bol minimálne o hlavu nižší, pričom v prípravnom konaní dňa 02. 09. 2015

kvýškepáchateľauviedolvýšku175-180cm.Svedokpritomakovidelpáchateľasedel,následnesamal
postaviť a utiecť, teda je málo pravdepodobné, že by vedel porovnať svoju výšku s výškou páchateľa,
z čoho je evidentné, že výšku páchateľa nie je možné ustáliť na základe výpovede tohto svedka. Z. S.
V. vypovedal, že páchateľ meral asi 180 cm, nakoľko on meria 2 metre a páchateľ mu bol asi po bradu,následne sa obžalovaný postavil k svedkovi a tento uviedol, že sa mu zdal nižší, pričom v prípravnom
konaní dňa 27. 03. 2015, tesne po skutku pod bodom 1/ k výške páchateľa uviedol výšku 170 -175 cm.
Z uvedeného je podľa názoru okresného prokurátora zrejmé, že svedok vypovedal odlišne, pričom raz

to bolo 180 cm a raz 170 cm, čo predstavuje rozdiel vo výške 10 cm a teda je evidentné, že výšku
páchateľa nie je možné ustáliť na základe výpovede tohto svedka. Svedok V. A. uviedol, že páchateľ bol
vysoký cca 178 - 183 cm a následne uviedol výšku 182 cm. Svedok A. vypovedal, že páchateľ bol vysoký
170 cm. Svedkyňa V. S. nevedela s istotou povedať, či to je alebo nie je jej brat, teda obžalovaný. Z
výpovede tejto svedkyne nie je možné urobiť záver, že na zázname nie je obžalovaný, nakoľko svedkyňa

nevedela jednoznačne povedať, či áno alebo nie a preto nie je možné z výpovede tejto svedkyne
povedať ani, že to je obžalovaný ani že to nie je obžalovaný. Podľa názoru okresného prokurátora teda
z výpovedí týchto svedkov a ich odlišného subjektívneho vnímania objektívnej výšky páchateľa nie je
možné relevantne ustáliť výšku páchateľa. Na okraj uviedol, že svedok Ing. A. A.. na HP vypovedal,
že páchateľ bol vysoký 180 cm - 190 cm, zopakoval, že výška obžalovaného môže zodpovedať výške
páchateľa. A tiež ide o svedka, ktorý bol na mieste skutku a nemá dôvod nevypovedať hodnoverne.

Jediným relevantným dôkazom na určenie výšky páchateľa a porovnanie s výškou obžalovaného je teda
antropologický posudok.
K skutočnosti, že obžalovaný bol v Anglicku a bol deportovaný na územie SR z Anglicka nie je podľa
názoru okresného prokurátora sporná, avšak nebol predložený ani jeden dôkaz, ktorý by jednoznačne
svedčil pre tú skutočnosť, že obžalovaný neopustil počas dvoch rokov územie Anglicka a bol v čase

skutkov na území Anglicka. Email od zamestnávateľa, z ktorého má vyplývať, že v dňoch 24. - 25. 03.
2015 a 30. - 31. 03. 2015 vykonával v Anglicku prácu nevylučuje, že dňa 27. 03. 2015 a 30. 08. 2015
spáchal skutky pod bodmi L a II. obžaloby, pretože rozumný predpoklad nie je dôkazom, o ktorý je možné
oprieť skutkové zistenia. Dôkazmi, že páchateľom je práve obžalovaný a teda v čase skutkov bol na
mieste skutkov a nie v Anglicku sú práve menované antropologické posudky.

Z uvedeného považuje okresný prokurátor bez rozumných a dôvodných pochybností za preukázané, že
páchateľom je práve obžalovaný, ktorý konaním popísaným v skutkoch I. a II. naplnil všetky zákonné
znakyzločinulúpežepodľa§188ods.1,ods.2,písmenoc/Tr.zák.spoukazomna§138písm.a/Tr.zák.
Navrhol preto Krajskému súdu v Bratislave, aby na podklade jeho odvolania, v zmysle § 321 ods. 1
písm. b/, d/ Tr. por., zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.3T/23/20i8 zo 06.

02. 2019 v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil späť Okresnému súdu Bratislava
I na nové prejednanie a rozhodnutie.
K písomne zdôvodnenému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný B. W. prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý
v podstate uviedol, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. 02. 2019, č. k.:
3T/23/2018 - 615 považuje v plnom rozsahu za zákonný, vydaný v súlade s príslušnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi, riadne odôvodnený a preskúmateľný.
Obžalovaný má za to, že prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými
predloženými a vykonanými dôkazmi, ktoré správne a logicky vyhodnotil, pričom svoje úvahy a
argumentáciu logicky a vysoko odborne odôvodnil. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd riadne
vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, skutkové zistenia sú jasné a úplné,

pričom nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia Trestného zákona. Prvostupňový súd v odôvodnení
rozsudku v súlade s ust. § 168 Tr. por. jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a vysvetlil, na základe akých dôvodov a
prečo dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.
Obžalovaný považuje odvolanie okresného prokurátora v celom rozsahu za nedôvodné a Má za to,

že jeho účelom je spochybniť jednoznačné vyjadrenia svedkov (ktorí ho celkom zrejme nestotožnili s
páchateľom skutkov) a podporiť vierohodnosť znaleckých posudkov č. 5/2015 a 5/2016 vypracovaných
znalcom doc. RNDr. N., PhD. ako (podľa obžaloby) primárneho usvedčujúceho dôkazu.
V plnom rozsahu sa prikláňa k úvahám a argumentácii prvostupňového súdu, pričom odôvodnenie
rozsudku považujem za konzistentné a právne závery v plnom súlade so skutkovými zisteniami. Podľa

jeho názoru, prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy racionálne, objektívne a nezaujato.
Obžalovaný poukázal, že okrem iných relevantných odlišností medzi ním a páchateľom (ako
napr. hlasový prejav, stavba a držanie tela), na ktoré poukazoval, je zásadným rozdielom výška
porovnávaných osôb. Znalec uviedol, že znalecké posudky obsahovali rozsah merania výšky osoby len
po plecia, pričom výšku určil v hodnote 160 cm. On však meria až 195 cm, čo je zásadný fakt pre ďalšie

porovnávanie jeho osoby s páchateľom skutkov, ktorého svedkovia (čo do výšky) popísali ako osobu
zreteľne nižšieho vzrastu. Prokurátorom uvádzané „rozpory“ vo výpovediach svedkov vo vzťahu k jeho
výške a k výške páchateľa (najmä v kontexte výpovede svedka L.. A. A.) považuje za tendenčné s cieľom
skresliť záver o tom, že výškový rozdiel medzi ním a páchateľom je daný a je značný. Predovšetkýmdal do pozornosti výpoveď svedka V. A. na hlavnom pojednávaní, ktorý vo vzťahu k jeho osobe, okrem
iného, tiež uviedol, že: „Ten pán (obžalovaný), čo tu je a čo tu sedí na mieste obžalovaného, tak ten to
určite nebol, nakoľko páchateľ bol minimálne o hlavu, možno aj o hlavu a pol nižší.“; ako aj výpoveď

svedkyne V. S., ktorá vo vzťahu k jeho osobe, okrem iného, tiež uviedla, že: „Môj brat (obžalovaný), je
vyšší ako bola osoba na videu z hľadiska môjho vnímania.“ F. poukázal na výpovede ostatných svedkov,
ktorí opísali páchateľa ako osobu oveľa nižšiu než je on. Nesúhlasí s obsahom odvolania, v zmysle
ktorého z výpovedí svedkov a ich odlišného subjektívneho vnímania objektívnej výšky páchateľa nie
je možné relevantne ustáliť výšku páchateľa. Naopak, má za to, že výpoveďami svedkov bola výška

páchateľa celkom určito ustálená s takým záverom, že páchateľ bol značne a evidentne nižší než je on.
Obžalovaný má teda za to, že prvostupňový súd správne aplikoval aj zásadu „in dubio pro reo“,
nakoľko orgánmi činnými v trestnom konaní sa nepodarilo s potrebnou určitosťou preukázať jeho vinu
zo spáchania predmetných skutkov. S jedinými, kvázi usvedčujúcimi dôkazmi obžaloby, t. j. znaleckými
posudkami (v spojení s výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní), sa prvostupňový súd odborne a
logicky vysporiadal. Je toho názoru, že znalecké posudky s predmetným obsahom nemôžu postačovať

na jeho jednoznačné stotožnenie (a to najmä v kontexte ostatných vykonaných dôkazov), a teda
prokurátor neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení v podanej obžalobe.
Rezolútne odmietol, že by opustil územie Anglicka a pricestoval do Slovenskej republiky za účelom
spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Nemal na to žiadny motív ani pohnútku, nakoľko bol na
jeho osobu vydaný príkaz na zatknutie a vyhlásené pátranie v súvislosti s trestným konaním vedeným

voči nemu na Okresnom súde Galanta a tiež preto, pretože v Anglicku mal slušnú a stabilnú prácu, bol
zárobkovo činný, a teda nemal žiadny dôvod pre spáchanie predmetných skutkov.
Má za to, že argumentácia a námietky prezentované v odvolaní nie sú spôsobilé vyvrátiť správnosť
záverov a odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Pre podporu odvolania sú opätovne využívané
tvrdenia ako „veľmi vysoká zhoda“, „veľká zhoda“ s obžalovaným a podobne, čo nemožno považovať

za stotožnenie páchateľa s jeho osobou bez akýchkoľvek pochybností a pre jeho nesporné usvedčenie
zo spáchania týchto skutkov.
S poukazom na dané považuje podané odvolanie za nedôvodné a Krajskému súdu v Bratislave navrhol,
aby v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Poškodená spoločnosť sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu okresného prokurátora nevyjadrila.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, pričom v
podrobnostiach poukázal na odôvodnenie odvolania.
Splnomocnená zástupkyňa poškodenej spoločnosti sa na verejnom zasadnutí krajského súdu
nevyjadrila.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť, pričom v podrobnostiach poukázal ba jeho písomné vyjadrenie.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu poukázal na správnosť prvostupňového rozsudku a
požiadal, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora

podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.i Tr. por.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie okresného
prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I nie je dôvodné.
Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených zločinov,

je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Prvostupňový súd vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o výroku o nevine
a náhrade škody s tým, že vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne pričom v dôvodoch
rozsudku náležíte vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania v naznačenom smere. Z
odôvodnenia je zrejmé ako sa vyrovnal s obžalobou ako aj s obhajobou obžalovaného, a tiež akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke neviny a náhrady škody tak, ako to predpokladá § 168 Tr. por. S o správnymi dôvodmirozsudku súdu prvého stupňa sa Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v celom rozsahu stotožňuje
a na tieto aj v podrobnostiach poukazuje bez potreby opakovania všetkých tam uvádzaných dôvodov.
Primárne je nevyhnutné uviesť, a to najmä vo vzťahu k odvolacím argumentom prokuratúry, že

rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným
spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj
alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Vina obžalovaného musí
byť teda jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná. Obžalovaný pritom
nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má

rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné
založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti
vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných
dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov
zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť
v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak v konkrétnej trestnej veci vykonané dôkazy pripúšťajú

alternatívnu možnosť o nevine, je súd povinný v zmysle princípu „in dubio pro reo (v pochybnostiach v
prospechveciobžalovaného)“obžalovanéhospodpodanejobžalobyoslobodiť.Odvolacísúdprízvukuje,
že tento princíp sa odvíja od jednej z najzákladnejších zásad trestného konania, ktorou je zásada
prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny vždy (aj pri zavedení kontradiktórnych prvkov do trestného
procesu) vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazné bremeno v

otázke viny. Pokiaľ možno v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania dospieť k niekoľkým
pravdepodobným skutkovým verziám, je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obvineného/
obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania in dubio
pro reo, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nemôže
byť zákonným podkladom pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľadu ten najvyšší

možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného
pravidla „preukázania mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť“.
Sumarizujúc vykonané dôkazy z pohľadu odvolacieho konania, so zreteľom na odvolacie námietky
odvolateľa,krajskýsúdvúplnejnázorovejzhodesprvostupňovýmsúdomkonštatuje,ževprejednávanej
trestnej veci sa obžaloba v podstate opiera iba o jediné významné dôkazy svedčiace v neprospech

obžalovaného W., ktorými sú znalecké posudky č. 5/2015 a č. 5/2016, vypracované doc. RNDr. F.
N., PhD., znalcom z odboru Kriminalistika, odvetvie Kriminalistická antropológia, v záveroch ktorých
sa, okrem iného, konštatuje, že páchateľom zachytenom na záznamoch z bezpečnostných kamier
spoločnosti D., s.r.o. na O. ulici č. 7 v Bratislave zo dňa 27. 03. 2015 v čase od 16:41:50 do 16:44:29 hod.
a zo dňa 30. 08. 2015 v čase medzi 11:17:01 do 11:18:05 hod. je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou

porovnávaná osoba B. W..
Aj podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade tieto dôkazy neumožňujú pre účely
vyslovenia viny za spáchané skutky vysloviť nespochybniteľný záver, že na uvedených záznamoch
z bezpečnostných kamier je zachytený práve obžalovaný W.. Pre takýto záver totiž existujú zásadné
pochybnosti, ktoré vyplynuli z procesu dokazovania pred okresným súdom, najmä pokiaľ sa týka

samotnej výpovede znalca na hlavnom pojednávaní, ktorá je detailne rozpísaná v odôvodnení
napadnutého rozsudku a odvolací súd na túto časť odkazuje a vyslovuje záver, že vinu obžalovaného
nie je možné ustáliť iba na základe výsledkov znaleckého antropologického skúmania metrických a
morfologických znakov osoby, ktorých pravdepodobnosť stotožnenia sa pohybuje v rovine okolo 90
%, obzvlášť v prípade, ak sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré takúto mieru pravdepodobnosti výrazne

spochybňujú a to svedecké výpovede jednotlivo a vo vzájomnom kontexte.
V konkrétnostiach svedeckých výpovedí odvolací súd opäť odkazuje na detailne rozpísané výpovede
svedkov V. k skutku I. a svedkov A., A. ml., S., A. a A. k skutku II. Z výpovedí menovaných svedkov
možno v podstate zhrnúť, že takmer všetci svedkovia uvádzali významný výškový rozdiel medzi osobou
páchateľa a osobou obžalovaného W., pričom najmä svedecké výpovede V. A. a S. V. vnášajú značné

pochybností ohľadne záveru o stotožnení páchateľa s obžalovaným W.. Rovnako všetci vo veci vypočutí
svedkovia potvrdili, čo je zásadnou skutočnosťou, že nezaznamenali žiaden taký verbálny prejav
páchateľa, ktorý by poukazoval na akékoľvek zvláštnosti tohto rečového prejavu a na základe ktorého
by bolo možné identifikovať osobu obžalovaného s páchateľom, resp. na základe ktorého by bolo možné
vyvrátiť obhajobnú argumentáciu obžalovaného o spôsobe jeho vyjadrovania, ktorý mal súd prvého

stupňa možnosť vnímať priamo na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ sa teda týka svedeckých výpovedí
možno prisvedčiť obhajobnej argumentácii obžalovaného, že prokurátorom uvádzané „rozpory“ vo
výpovediach svedkov vo vzťahu k jeho výške a k výške páchateľa (najmä v kontexte výpovede svedkaL.. A. A.) možno považovať za tendenčné s cieľom skresliť záver o tom, že výškový rozdiel medzi
obžalovaným a páchateľom je daný a je značný.
V konečnom dôsledku nebola vyvrátená a ani akokoľvek relevantne spochybnená tá časť obhajoby

obžalovaného, v rámci ktorej sa bránil tým, že v období spáchania oboch skutkov sa nachádzal mimo
územia Slovenskej republiky, a to vo Veľkej Británii. V tomto smere aj odvolací súd poukazuje na to,
že obhajoba predložila relevantné listinné dôkazy, z ktorých skutočne vyplýva, že obžalovaný bol v
obdobíspáchaniaskutkovzamestnanýnaúzemíVeľkejBritánieazavykonávanúprácuajreálnepoberal
pracovnú odmenu. Odvolací súd súhlasí, že skutočnosť, že obžalovaný opustil územie Veľkej Británie

v uvedenom období síce nie je možné vylúčiť, avšak o tejto skutočnosti neexistuje žiaden relevantný
záznam, ktorý by ju akýmkoľvek spôsobom preukazoval. Odvolací súd opätovne prízvukuje, že nie je
povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby
to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Obžaloba v tomto smere nijakým spôsobom
nepreukázala prítomnosť obžalovaného na území Slovenskej republiky v čase spáchania skutku, resp.
jeho neprítomnosť v Anglicku.

V súvislosti s uvedenými pochybnosťami nemožno opomenúť ani závery obsiahnuté v znaleckom
posudku KEÚ PZ Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP- 2016/9569 zo dňa 08. 09. 2016, v rámci ktorých
bola zistená zhoda trasologických stôp zaistených na mieste činu tak pokiaľ ide o skutok v bode I., ako
aj o skutok v bode II. s trasologickou stopou zaistenou na mieste činu v súvislosti s trestným činom -
zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., pre ktorý je v inej trestnej veci

ako obvinený trestne stíhaný S. U.. Znalec doc. F.. F. N., PhD v znaleckom posudku č. 72/2017 síce
uviedol, že osoba S. U. s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nie je zachytený na záznamoch zo dňa 27.
03. 2015 (skutok v bode I.) a zo dňa 30. 08. 2015 (skutok v bode II.), avšak toto konštatovanie zjavne
túto osobu nevylučuje ako možného páchateľa tak, ako to znalec konštatoval v znaleckom posudku č.
5/2015vprípadeosobyS.S..Vtomtosmerenadobúdanavýznameajkvalitazáznamovzachytávajúcich

páchateľa pri oboch skutkoch, ktorá evidentne nie je vysoká.
Sumarizujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého
stupňa konštatuje, že v prerokúvanej trestnej veci existujú dôvodné a rozumné pochybnosti o tom,
či osoba zachytená na predmetných kamerových záznamoch je skutočne obžalovaný B. W., resp.
inak povedané, v danom prípade sa skutočne nepodarilo vykonanými dôkazmi dosiahnuť maximálne

možný stupeň istoty v otázke stotožnenia osoby obžalovaného s osobou páchateľa daných skutkov. Aj
z pohľadu odvolacieho súdu teda nemožno vylúčiť ani tú alternatívu, že páchateľ a obžalovaný sú dve
rozdielne osoby, ktoré však vykazujú vysoký a výnimočný stupeň podobnosti.
V svetle prerokúvaného prípadu senát odvolacieho súdu považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že sú tu
indície, že páchateľom žalovaných trestných činov by mohol byť obžalovaný B. W.. Na to, aby mohla byť

vina obžalovaného preukázaná, však indície nestačia, ale vina musí byť bez akýchkoľvek pochybností
jednoznačne preukázaná. Aj preto odvolaciemu súdu nezostalo iné, len na základe vykonaného
dokazovania pred okresným súdom dospieť k rovnakému záveru ako je formulovaný v oslobodzujúcom
výrokuodvolanímnapadnutéhorozsudku,tedaktakémukzáveru,žeobžalobesanepodarilopreukázať,
mimo rozumnú pochybnosť, že obžalovaný W. sa skutočne dopustil žalovanej trestnej činnosti.

Senát odvolacieho súd záverom dáva obžalovanému W. do pozornosti, že nebolo konštatované, že sa
nedopustilskutkovuvedenýchvobžalobe,alebolokonštatované,ženebolobezrozumnýchpochybností
preukázané, že sa skutkov uvedených v obžalobe dopustil. Nedokázaná vina tu má však rovnaké
dôsledky ako dokázaná nevina a tým je, za použitia zásady in dubio pro reo, oslobodenie spod obžaloby.
Napokon vecne správny a súladný so zákonom je i výrok prvostupňového súdu o náhrade škody v

zmysle § 288 ods. 3 Tr. por., keďže obžalovaného súd spod obžaloby oslobodil.
Ku všetkým odvolacím námietkam prokuratúry sa odvolací súd vyjadril priebežne v odôvodnení tohto
rozhodnutia v príslušných častiach a vyhodnotil ich ako neopodstatnené. Napadnutý rozsudok považuje
preto v celom rozsahu za správny a zákonný a v plnej miere si osvojuje ním rozpracované dôvody
oslobodzujúceho výroku, na ktoré týmto poukazuje bez potreby ich v plnej miere opakovať.

Úplným záverom odvolací súd dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa tak, ako už bolo spomenuté vyššie. Z rozhodnutia
okresného súdu možno podľa názoru krajského súdu zrozumiteľne vyvodiť prečo a z akých dôvodov
bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovaného B. W. spod predmetnej obžaloby okresnej prokuratúry.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.