Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4SaZ/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200202
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu:

V. X., D. X.X.XXXX, Š. A. H. F., S. G. A. D. N. Y., Č. O., X. T. Y., A. X. C. Z., F. XXX H. G., Y.-
XX, Č. N. XX, H. F., Č. Y.C. A. H. F. X. XXXXXXXX, aktuálne s miestom pobytu v Pobytovom tábore
Rohovce, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, Bratislava proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava
o správnej žalobe vo veci azylu z 3.2.2020 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-108-65/2018-Ž
zo dňa 20.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra ČAS: MU-

PO-108-65/2018-Ž zo dňa 20.12.2019, ktorým rozhodol o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej
ochrany žalobcovi V. X., D.. X.X.XXXX, Č.Í. Y. A. H. X. XXXXXXXX z r u š u j e a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-108-65/2018-Ž zo dňa 20.12.2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol

mu doplnkovú ochranu. V jeho odôvodnení opísal v azylovom konaní zistený stav veci, uviedol že
žalobca nebol členom hnutia Fethullaha Gülena (ďalej len „hnutie FETÖ“), že pre hnutie FETÖ nevyvíjal
žiadnu činnosť, že v Turecku neexistuje princíp dedičného (zdieľaného) členstva v hnutí od rodinných
príslušníkov, že neexistujú správy o tom, že v dôsledku takéhoto dedičného členstva by dochádzalo k
prenasledovaniu v zmysle zákona o azyle. V ďalšom dôvodil, že v čase, keď žalobca ako žiak základnej
školy navštevoval v tom čase legálne kurzy hnutia mal iba 13 rokov a že niet správ o tom, že by mu
z tohto dôvodu hrozilo prenasledovanie. Vo vzťahu k posúdeniu otázky, či v prípade žalobcu nejde o

žiadateľa o azyl na mieste uviedol, že tomu tak nie je. K dôkazom, ktoré žalobca predložil v priebehu
azylového konania žalovaný skonštatoval, že tieto sa netýkajú osoby žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že
po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že dôvodu žalobcovej žiadosti o azyl boli neopodstatnené z
ktorého dôvodu mu azyl neudelil. Vo vzťahu k doplnkovej ochrane žalovaný dôvodil, že v prejednávanej
veci nezistil existenciu zákonných dôvodov pre jej udelenie.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 3.2.2020

(ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie. Súčasne navrhol súdu, aby žalovanému udelil pokutu 2000 eur v zmysle § 80
ods. 1 písm. c) zákona o azyle z dôvodu nerešpektovania právneho názoru najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, vysloveného v jeho rozsudku sp. zn.: 10Sžak/9/2019 z 19.6.2019. Vžalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, rozpor zisteného stavu veci s administratívnym spisom
a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia. Žalobca žiadal nariadenia pojednávania ktorého sa chcel zúčastniť a to za
prítomnosti tlmočníka jazyka tureckého.

2.1. Dňa 27.4.2020 (a následne tiež na pojednávaní) žalobca prostredníctvo svojho zástupcu v konaní
súdu doručil fotokópie viacerých tureckých (aj súdnych) dokumentov, ktoré majú svedčiť o tom, že sestra

žalobcu C. D. X. bola obvinená z členstva v hnutí FETÖ, že bola vzatá do väzby, že voči žalobcovi
prebieha trestné konania a v tejto súvislosti bol na neho vydaný zatykač. Jedno vyhotovenie týchto
predložených dokumentov bolo doručené poverenému pracovníkovi žalovaného. V prípade úspechu v
konaní pred súdom žalobca nepožadoval náhradu trov konania.

3. Žalovaný navrhol vo svojom ústnom vyjadrení k žalobe, prednesenom na pojednávaní žalobu

zamietnuť.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne
príslušný súd na pojednávaní za prítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného. Pretože žalobca bol v
konaní pred súdom zastúpený, pričom súd nepokladal za potrebné žalobcu vypočuť, ako aj z dôvodu

obmedzenia počtu osôb zúčastnených na pojednávaní z dôvodu prebiehajúcej pandémie, súd žalobcu
na pojednávanie nepredvolal, podobne ako do konania neprizval tlmočníka. S poukazom na doklady,
predložené žalobcom súdu dňa 27.4.2020 súd za použitia § 206 ods. 5 zák. č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

Podľa § 207 ods. 1 SSP: Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo
opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

Podľa § 206 ods. 5 SSP: Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili
okolnosti veci.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP: Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu
za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku.

5. Ako to bolo vyššie uvedené, žalobca pred prejednaním podanej žaloby na pojednávaní doručil súdu
fotokópie dokumentov, podľa obsahu ktorých sestra žalobcu C. D. X. bola obvinená z členstva v hnutí
FETÖ, že bol daný návrh na jej vzatie do väzby, že voči žalobcovi prebieha trestné konania a v tejto
súvislosti bol na neho vydaný zatykač súdom v Canakkale dňa 25.9.2019. Tieto dokumenty neboli

žalobcom predložené v konaní pred žalovaným.

6. I keď súd neskúmal pravosť žalobcom predložených dokumentov dospel k názoru, že môžu svedčiť
o skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Teda
že sa mohli podstatným spôsobom zmeniť okolnosti, rozhodujúce pre posúdenie žalobcovej žiadosti

o medzinárodnú ochranu. S poukazom na uvedené súd za použitia § 206 ods. 5 SSP napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

7. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vyzvať žalobcu, aby dokumenty, predložené súdu, založil
do jeho azylového spisu a to v ich originálnych vyhotoveniach. Následne bude úlohou žalovaného overiť

ich originalitu (hodnovernosť), zabezpečiť ich preklad do jazyka slovenského a podľa vlastného uváženia
(resp. v zmysle ev. podaných návrhov) doplniť dokazovanie, včítane vyhľadania aktuálnych správ o
krajine pôvodu žalobcu. Pokiaľ sa na základe takto vykonaného dokazovania preukážu skutočnosti,
deklarované žalobcom s poukazom na obsah predložených dokumentov, bude podľa názoru súdu na
mieste poskytnutie niektorej z foriem medzinárodnej ochrany žalobcovi.

8. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na udelenie pokuty žalovanému postupom podľa § 80 ods. 1 písm.
c) SSP, súd sa s týmto návrhom nestotožnil, nakoľko podľa názoru súdu neboli splnené predpoklady
udelenia pokuty. Súd je toho názoru, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia rešpektoval právnynázor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp. zn.: 10Sžak/9/2019
z 19.6.2019. Skutočnosť, že žalovaný napadnutým rozhodnutím neudelil žalobcovi azyl a že mu
neposkytol doplnkovú ochranu nemôže znamenať, že by nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, nakoľko v tomto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyslovil právny
názor, že by mal žalovaný v prejednávanej veci poskytnú takú či onakú formu medzinárodnej ochrany.

9. O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal i napriek tomu, že bol v
konaní úspešný a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca (i v prípade úspechu) ich náhradu

výslovne nežiadal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia
a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov

konania. (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia

krajského súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).