Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 21, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27Csp/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418203691
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418203691.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.ŠtefanomJuhásomvprávnejvecižalobkyne:

Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.:
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému:
S. C., T.. X. X. XXXX, U. C.: H. Č.. XXX, zast.: FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Lermontovova 14, IČO: 51 769 654, o zaplatenie 3 359,88 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný

súd“) 15. 8. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 3 359,88 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 3. 11. 2015 do zaplatenia a trovy konania.

2. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzuje žalobkyňa z výpisu Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/B, z ktorého vyplýva, že na základe projektu rozdelenia
zlúčením sa stala univerzálnym právny nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. (ďalej
len „pôvodný veriteľ“).

3. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným 19. 11. 2014,
zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 2 960 €, na kúpu spotrebného tovaru (čierna technika, elektrické zariadenie
do domácnosti), ktorý sa zaviazal vrátiť v 60. mesačných splátkach vo výške 87,09 €. Celková výška
sumy, ktorú mal žalovaný vrátiť, predstavovala 4 888,20 €, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len
„RPMN“) 21,36 % a úrok 21,36 %. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, preto sa dostal do omeškania.

Pôvodný veriteľ ho listom z 27. 8. 2015 vyzval na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Vzhľadom na to, že na výzvu žalovaný nereagoval,
pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 19. 10. 2015, o čom informoval žalovaného listom z
28. 10. 2015. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z omeškania až po uplynutí 6. dňa nasledujúceho po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, pretože oznámenie bolo zaslané žalovanému obyčajnou zásielkou. Ku
dňupodaniažalobyeviduježalobkyňaúhraduzostranyžalovanéhovovýške914,18€,pričomakontácia
predstavuje 740 € z celkovej kúpnej ceny 3 700 €, ktorú zaplatil pri podpise zmluvy. Žalobkyňa si preto

uplatňuje zvyšnú časť neuhradenej pohľadávky vo výške 3 359,88 € a zákonný úrok z omeškania.

4. K žalobe bola pripojená zmluva, projekt rozdelenia zlúčením z 11. 12. 2017, predžalobná upomienka
na predčasné splatenie úveru z 27. 8. 2015 s kópiou dokladu o doručení žalovanému, oznámenie opredčasnom splatení úveru z 28. 10. 2015, prehľad splátok a úhrad za obdobie od 19. 11. 2014 do 30.
6. 2018.

5. V predmetnej veci bol 25. 9. 2018 vydaný platobný rozkaz (č. l. 33), voči ktorému žalovaný podal včas
vecne odôvodnený odpor z 1. 10. 2018. Žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku. Poukázal
pritom na splátku, pre ktorú sa stal celý dlh splatným. Ide o splátku splatnú 20. 6. 2015, pričom žaloba
bola doručená súdu 15. 8. 2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Svoje tvrdenie podporil
rozhodnutiami viacerých súdov. okrem toho namietal aj nesprávnu výšku ročnej percentuálnej miery

nákladov a taktiež vyzval súd, aby si vyžiadal od žalobkyne doklady preukazujúce, že žalobkyňa konala
s odbornou starostlivosťou a skúmala bonitu žalovaného.

6. Žalobkyňa sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu 16.
10. 2018, v ktorom uviedla, že žalovanému nebol odcudzený občiansky preukaz a splnil štandardné
riskové podmienky. Podpisom zmluvy potvrdil, že všetky údaje sú pravdivé a neboli mu známe riadne

skutočnosti, ktoré by mali vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Žalovaný neinformoval žalobkyňu
o zmene jeho finančných pomerov, ktoré by mu neumožňovali riadne splácanie úveru. Žalobkyňa
nepovažuje uplatnený nárok za premlčaný. Vychádza pritom z toho, že žalovaný sa dostal do omeškania
so splátkou č. 3, splatnou 20. 5. 2015. Pretože predčasnú splatnosť musí žalobkyňa vyhlásiť až po
uplynutítrochmesiacov,dlhsapretostalpredčasnesplatnýažsplátkousplatnou20.9.2015.Premlčacia

lehota uplynula až 20. 9. 2018, a preto žaloba bola uplatnená pred uplynutím premlčacej lehoty.

7. Žalovanému bolo doručené vyjadrenie žalobkyne k odporu proti platobnému rozkazu, ktoré mu bolo
doručené 20. 11. 2018, na ktoré však nereagoval. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. 12. 2018,
žalovaný poukázal na znenie predžalobnej upomienky, z ktorej vyplýva, že dlh sa stal predčasne splatný

pre splátku so splatnosťou 20. 6. 2015, preto trvá na dôvodne uplatnenej námietke premlčania a nárok
žalobkyne považuje za premlčaný.

8. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených
listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.

9. Pôvodný veriteľ uzavrel zo žalovaným zmluvu jej podpísaním 19. 11. 2014, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 2 960 € za účelom kúpy spotrebiča do domácnosti, ktorého celková cena
bola 3 700 €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 60 mesačných splátkach vo výške 87,09 €
a akontáciu vo výške 740 € zaplatil pri podpise zmluvy. Celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný ako dlžník

uhradiť, predstavovala sumu 5 225,40 € (4 888,20 € bez poistenia), pričom úrok predstavoval 21,36 %.
RPMN za úver predstavovala %, a priemerná hodnota RPMN 17,33 %. Termín konečnej splatnosti bol
uvedený ako 2/2020.

10. Z prehľadu splátok a úhrad, ako aj z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že žalovaný uhradil žalobkyni

doposiaľ akontáciu vo výške 740 € a 174,18 € v rámci splátok, spolu teda uhradil 914,18 €.

11. Z obsahu predžalobnej upomienky z 27. 8. 2018, vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so
splátkami vo výške 374,49 €. Listom z 28. 10. 2015 vyhlásil pôvodný veriteľ úver za predčasne splatný
a vyzval žalovaného na jeho úhradu.

12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

16. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.

18. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 15 ods. 1 ZSU, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho
tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

25. Okresný súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere,

ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom poskytujúcim úvery v
rámci podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom. Zároveň sa na predmetnú zmluvu
vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými
zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi
stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy, ktoré odkazujú na predmetný zákon.

26. Vzhľadom na uvedené, súd pristúpil aj ku kontrole zmluvných podmienok, či neobsahujú neprijateľnú
zmluvnúpodmienku,resp.čizmluvaobsahujevšetkynáležitostipodľa§9ods.2ZSU,absenciouktorých
by bol úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b ) a d) ZSU, pričom dospel k záveru, že vobsahu predmetnej zmluvy nevzhliadol žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ani absenciu zákonom
vyžadovaných náležitostí.

27. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bol okresný súd povinný skúmať, či nárok žalobkyne
bol uplatnený na súde včas, t. j. pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Keďže išlo
o plnenie v splátkach súd skúmal, či boli splnené podmienky podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods.
9 OZ. Žalobkyňa doručila žalovanému predžalobnú upomienku z 27. 8. 2015 (žalovaný si ju prevzal
10. 9. 2015), v ktorej ho upozornila na možnosť zosplatnenia úveru z dôvodu, že je v omeškaní so

splácaním splátok v celkovej výške 374,49 €. Zároveň ho upozornila, že ak nedôjde k úhrade splátky
splatnej v mesiaci 6/2015 do 5. 10. 2015, vyhlási úver za predčasne splatný. Z výpisu úhrad a splátok je
zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním splátok splatných 4-6/2015. Následne 9. 7. 2015 bola
uhradená splátka za mesiac 4/2015, ale naďalej neboli uhradené zvyšné dve splátky splatné 5-6/2015 a
nezaplatil ani ďalšie splátky splatné 7-9/2015. Následne žalobkyňa vyhlásila úver za predčasne splatný
a túto skutočnosť oznámila žalovanému listom z 28. 10. 2015. Súd preto považuje postup žalobkyne za

správny a v súlade s § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ.

28. Priposúdení,čivdanomprípadedošlokpremlčaniu,súdpostupovalvsúladesust.§103druháveta
OZ, teda premlčacia lehota v tomto prípade začala plynúť od splatnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorú
sa stal dlh zročným v celom rozsahu. Z predžalobnej upomienky je zrejmé, že žalobkyňa požadovala

úhradu splátky splatnej 20. 6. 2015, v opačnom prípade vyhlási úver za predčasne splatný. Z uvedeného
je teda zrejmé, že pre splátku splatnú 20. 6. 2015 sa stal predčasne splatným celý dlh. Premlčacia lehota
preto plynie od momentu splatnosti tej splátky, pre ktorú sa stal celý dlh predčasne splatným, teda v
tomto prípade začala plynúť od 20. 6. 2015 a uplynula 20. 6. 2018 (§ 122 ods. 2 OZ). Žalobkyňa uplatnila
žalobu na súde až po uplynutí premlčacej lehoty, t. j. 15. 8. 2018, preto súd považuje, vzhľadom na

dôvodne vznesenú námietku premlčania, žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

29. Podstatou premlčania je uplynutie zákonom ustanoveného času, v ktorom mal oprávnený subjekt
uplatniť svoje právo. Na rozdiel od preklúzie pri premlčaní právo nezaniká, iba sa oslabuje tým, že zaniká
nárok, t. j. oprávnený subjekt stratil možnosť autoritatívne ho vynútiť, samozrejme za predpokladu,

že sa povinný subjekt dovolá premlčania vznesením námietky premlčania, pretože na premlčanie súd
neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčaním práva sa rozumie márne uplynutie zákonom ustanoveného
času, počas ktorého sa nevykonalo právo, čo má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. To
znamená, že z práva sa stáva naturálna obligácia, ktorú nie je možné uplatniť v konaní pred súdom, ale
jej uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Súd z uvedených

dôvodov nemohol priznať ochranu nároku žalobkyne, ktorý si uplatnila po uplynutí zákonom stanovenej
premlčacej lehoty potom, ako žalovaný vzniesol námietku premlčania.

30. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne, že až splatnosťou splátky k 20. 9. 2015 začala plynúť premlčacia
lehota, súd považuje tieto tvrdenia za nesprávne. Je síce pravdou, že v danom prípade žalobkyňa

rozhoduje o tom, či pre niektorú nesplatenú splátku aktivuje možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru a v tomto prípade tak aj urobila, čo vyplýva z obsahu predžalobnej upomienky. Žalobkyňa si však
nemôže svojvoľne určovať začiatok plynutia premlčacej lehoty, pretože ten je daný zákonom. Vo svojom
vyjadrení doručenom súdu 16. 10. 2018 žalobkyňa uviedla, že dokonca pre splátku splatnú 20. 5. 2015
sa stal celý dlh predčasne splatným, ale keďže podľa § 53 ods. 9 OZ musela evidovať omeškania splátky

po dobu troch mesiacov, tak až splátkou splatnou 20. 9. 2015 sa stal celý dlh splatným. Takýto výklad
je však nesprávny, pretože premlčacia lehota nezačína plynúť momentom, kedy bol dlh vyhlásený za
predčasne splatný, ale už momentom splatnosti tej splátky, pre ktorú sa žalobkyňa rozhodla žalovaného
upozorniť na možnosť zosplatnenia celého úveru a následne po uplynutí troch mesiacov a nezaplatení
tejtosplátkyžalovanýmžalobkyňasvojeprávovyužilaaúvervyhlásilapredčasnesplatným.Stranysporu

sa v zmluve dohodli na možnosti vyhlásenia predčasného splatenia úveru v bode 9. 2. zmluvy. Splátka,
ktorej splatnosť nastala 20. 6. 2015 sa stala splátkou, na základe ktorej žalobkyňa využila svoje právo
vyhlásiť dlh za predčasne splatný, preto okamih splatnosti tejto splátky, je začiatkom plynutia premlčacej
lehoty celého zosplatneného dlhu.

31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 % a v takomto rozsahu mu súd vo výroku tohto
rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné
doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho
doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.