Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718010069
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7718010069.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Bc. Milana Husťáka, v trestnej veci obžalovaného H. J., pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 12. februára 2020, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
30.5.2019, sp. zn. 3T/15/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. J..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného H. J. za vinného zo zločinu skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spol. A., W..Y..R.., I. X, O. - W. Q., IČO: XX XXX XXX (do 5.3.2014 so sídlom Q., S.. K.J.

XX), mesačného platcu DPH podal dňa 27.12.2013 na Daňový úrad S., pobočka Q. daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november r. 2013, v ktorom si neoprávnene - podvodne
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a), v nadväznosti na
ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov vo výške 20.160,- € z faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.11.2013, ktorá mala byť vystavená
spoločnosťou E. H., W..Y..R.. so sídlom Q. X, O., IČO: XX XXX XXX, za dodanie vonných kahancov

v celkovej sume 120.960,-€, pretože vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, že uvedená faktúra
spoločnosťou E. H., W..Y..R.. vystavená nebola a dodanie tovaru ani jeho úhrada neboli realizované,
čím došlo k skráteniu dane z pridanej hodnoty vo výške 20.160,-€.

Okresný súd podľa § 44 Tr. zák. u obžalovaného H. J. upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom
k trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2016 zo dňa 3.11.2017, v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 To/51/2017 zo dňa 11.4.2018, kde mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov so zaradením pre výkon trestu
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti vykonávať
akúkoľvek účtovnú činnosť, nakoľko tento trest považoval na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti
za dostatočný.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, a to proti výroku
o vine a treste. V písomných dôvodoch podaného opravného prostriedku prostredníctvom svojho
obhajcu uviedol, že pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane uplatnením
odpočítania dane z faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti E. H., W..Y..R.. by musela
byť v skutkových okolnostiach prejednávanej trestnej veci vina preukázaná. Ak spoločnosti A. W..Y..R..,
bol v zmysle zákonných podmienok § 49 a § 19 zák. o DPH dodaný tovar niektorým zo spôsobov

uvedených v zákone, zároveň sa jedná o tovar a dodanie, ktoré podlieha DPH, dodávateľ aj odberateľ
sú platitelia DPH, faktúra má náležitosti daňového dokladu, nemožno vysloviť, že uplatnením takejtofaktúry na odpočítanie dane konateľ spoločnosti koná zavinene vo forme úmyslu v smere naplnenia
znakov skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane. Obžalovaný poukázal na prepis telefonického
hovoru č. XXXX zo dňa 19.8.2015 a jeho zvukový záznam, ktorý zreteľne preukazuje, že kontaktoval

následne po ústnom pojednávaní na DÚ W. K. B. dňa 14.8.2015 svedka Q. Q. a pýtal sa ho na faktúru
č. XXXXXX zo dňa 30.11.2013, či ju má v účtovníctve ohľadom tej kontroly, lebo mu hovorili, že to je
nepriznané, na čo svedok Q. odpovedal, že je v účtovníctve, rovnako je zrejmé, že sa jedná o kontrolu
spol. A. B. W. K. B. a v súvislosti s ňou sú tam rozoberané aj doručovania (E. H., W..Y..R.. - konateľa Q.).
Ak svedok Q. v tejto autentickej nahrávke potvrdzuje existenciu faktúry, nie je možné mať za preukázané

jeho nevierohodnou výpoveďou, ktorá si vnútorne odporuje, že k vystaveniu faktúry nedošlo, rovnako to
odporuje jeho výpovedi v konaní pred súdom, že žiaden tovar v takom rozsahu nedodal. Okresný súd
tieto skutočnosti nevzal do úvahy a výpoveď tohto svedka vyhodnotil v jeho neprospech.

K faktúre č. XXXXXX zo dňa 30.11.2013 od spoločnosti E. H., W..Y..R.. a k preverovaniu jej oprávnenosti
z hľadiska nároku na odpočítanie dane kontrolóri finančnej správy najprv preverovali tento obchod

prostredníctvom dožiadaného správcu dane DÚ O., no vo vzťahu k daňovému subjektu A. W..Y..R.. a
jeho konateľovi - k nemu sa podrobnejšie dopytovali až na ústnom pojednávaní dňa 14.8.2015. Výzva na
predloženie dôkazov zo dňa 18.11.2014, ktorá sa v protokole ako údajne doručená subjektu A. W..Y..R..
dňa 25.11.2014, nebola na hlavnom pojednávaní oboznamovaná, a teda ani ako dôkaz vykonaná, no
najmä bola daňová kontrola od 4.12.2014 do augusta 2015 prerušená. Ako konateľ A. W..Y..R.. na

ústnom pojednávaní dňa 14.8.2015 uvádzal skutočnosti pre preukázanie uskutočnenia zdaniteľného
obchodu, označil aj existenciu a umiestnenie tovaru v rodinnom dome v obci Z., pričom kontrolóri tento
tovar neskontrolovali ani miestnym zisťovaním. Rovnako je zrejmé, že sa snažil kontaktovať svedka Q.
19.8.2015 a zabezpečiť dôkazy pre daňovú kontrolu, avšak to nemohol dokončiť, pretože bol vzatý do
väzby.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie alebo rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí v celom rozsahu.
Verejné zasadnutie odvolací súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného po splnení zákonných
podmienok. Obžalovaný bol riadne a včas písomne vyrozumený o termíne verejného zasadnutia a svoju

neúčasť na verejnom zasadnutí ospravedlnil a žiadal, aby odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v
jeho neprítomnosti.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu v záverečnom návrhu uviedol, že
konečný návrh je totožný s výrokom publikovaným v písomnom odôvodnení odvolania s tým, že navrhol

rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí krajského súdu v záverečnom návrhu uviedol, že rozsudok
okresného súdu považuje za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a navrhol zamietnuť
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného H. J. za vinného zo zločinu skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., pretože skrátil daň vo väčšom rozsahu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel predovšetkým o
výpoveď svedka Q. Q., výpovede svedkýň JUDr. H. Y.H.S., Ing. G. E., ako aj o oznámenie daňového
úradu, najmä o protokol č. XXXXXXXXX/XXXX.

Svedok Q. Q. - konateľ spoločnosti E. H., W..Y..R.. O. vo svojej výpovedi uviedol, že s obžalovaným

sa stretol v súvislosti s vonnými sviečkami v S. V. V.. Zoznámili sa prostredníctvom Y. Č. z V.. V
rámci spoločných rozhovorov riešili dodávku vonných lámp. Ich množstvo, ako aj skutočnosť či k
obchodu skutočne aj došlo uviesť nevedel. Taktiež sa nevedel vyjadriť ako nakúpil sviečky AirWick. K
vystavenej faktúre č. XXXXXX pre spoločnosť A. W..Y..R.., uviedol, že faktúry osobne nevystavovala na jeho pokyn ich vystavovala účtovníčka pani V.. Upresnil, že pečiatka na faktúre, ako aj podpis
je podobný jeho podpisu a pečiatke, ktorú vtedy používal, avšak takúto faktúru nikdy nepodpisoval.
Suma 120.960,- € mu však uhradená nebola, kde nemá ani vedomosť o tom, aby vo faktúrach

niekedy fakturoval takúto vysokú sumu, preto si jej zaplatenie ani nevymáhal. V prípade, ak by
takúto faktúru vystavil a tovar v takejto hodnote skutočne aj dodal, určite by si zaplatenie takejto
sumy vymáhal. V minulosti však nikdy neobchodoval v takomto rozsahu a jednotlivé obchody iba
vo svojom súhrne mohli dosahovať uvedenú výšku. Jednoznačne poprel, aby so spoločnosťou A.
W..Y..R..,uzavrelobchodvtakveľkomrozsahu.Priobchodoch,ktorézrealizovalbolkúpenýtovarpriamo

prevezený odberateľovi, pretože nemal vlastné skladovacie priestory. Poprel, aby on sám doviezol
obžalovanému sviečky AirWick, kde ani nezabezpečoval takúto prepravu. Pri preprave tovaru, ktorú
zabezpečoval využíval dodávku svojho kamaráta V. O., červenej farby. V závere poprel, aby mal niekedy
v garáži v obci S. V. V. uskladnené sviečky AirWick. Pripustil, že v minulosti používal telefónne číslo
XXXXXXXXXX. K telefonátu zaznamenanému v inej trestnej veci obžalovaného medzi účastníckymi
stanicami XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prehratý uviedol, že

uvedený rozhovor prebehol medzi ním a obžalovaným, no nevie si spomenúť čoho presne sa rozhovor
týkal. Zrejme išlo o doklady k reálne uskutočneným obchodom, kde vtedy predával okrem iného aj
výživové doplnky, a tak mohol obžalovaný od neho požadovať napríklad certifikáty k týmto doplnkom.

Z výpovede svedkyne JUDr. H. Y.H.S., zástupkyne Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že u daňového

subjektu A. W..Y..R.., bola vykonaná daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2013. Daňový subjekt si za predmetné zdaňovacie obdobie v daňovom priznaní
uplatnil nadmerný odpočet vo výške 19.903,30 €, avšak daňovou kontrolou bolo zistené, že obchody
deklarované touto spoločnosťou boli fiktívne. Z toho dôvodu nebol uznaný nadmerný odpočet a tomuto
subjektu bola vyrubená daň vo výške 50.133,50 €. Nadmerný odpočet spoločnosti nikdy nebol vyplatený

a dorubená daň uhradená nebola. Pri kontrole boli preverovaní aj dodávatelia spoločnosti a to O.
W..Y..R.. a E. H., W..Y..R.. sú to spoločnosti, ktoré mali dodať cukor a kahance a následne boli
preverovaní aj odberatelia spoločnosti a to spoločnosť B. W..Y..R.. a X. Z. W..Y..R.. Dodala, že pre daný
prípad je podstatné zistenie, či reálne došlo k dodaniu tovaru, ale zároveň aj to, či za to dodanie tovaru
bola aj odvedená daň do štátneho rozpočtu. Až vtedy vzniká nárok na uplatnenie si odpočtu dane z

pridanej hodnoty.

Svedkyňa Ing. G. E. vo svojej výpovedi uviedla, že správca dane vykonal u daňového subjektu A.
W..Y..R.., daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2013. Výsledkom daňovej kontroly bol celkový rozdiel v

sume 70.036,80 €, z toho nepriznaný nadmerný odpočet vo výške 19.903,30 € a daň zistená správcom
dane vo výške 50.133,50 €. Z celkového rozdielu suma 20.160,- € predstavovala nepriznaný nárok na
odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXX od dodávateľa E. H., W..Y..R.. Predmetom dodania mal byť vonný
kahanec AirWick, dodaný v 420 kartónoch v jednotkovej cene 5,- €. Základ dane bol 100.800,- €, a
z toho DPH 20.160,- €. Pri preverovaní tejto faktúry správca dane skúmal, či boli splnené podmienky

pre priznanie nároku na odpočítanie dane tak, ako to definuje zákon o dani z pridanej hodnoty,
teda skúmal v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH či vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru.
Zároveň skúmal, či nakúpené tovary a služby boli použité na dodávky tovarov a služieb samotného
kontrolovaného daňového subjektu, teda skúmal splnenie podmienok v zmysle § 49 ods. 1 aj ods. 2
zákona o DPH. Bola preverovaná spoločnosť E. H., W..Y..R.., kde sa jednalo o daňový subjekt, ktorý

bol miestne príslušný u iného správcu dane, preto bolo zaslané dožiadanie na Daňový úrad O. ktorý
zistil, že táto spoločnosť za preverované obdobie podala daňové priznanie, avšak v ňom neuviedla
žiadne dodanie tovaru, ani si nepriznala žiaden nárok na odpočítanie dane. Zároveň bolo zistené, že
spoločnosť sa na uvedenej adrese sídla spoločnosti nenachádza, nemá tam ani označenie obchodným
menom, ani označenie menom konateľa spoločnosti. Správca dane sa pokúsil zabezpečiť účtovné

doklady spoločnosti žiadosťou, ktorá nebola spoločnosti doručená. Taktiež na predvolanie sa konateľ
spoločnosti nedostavil. S týmito zisteniami bol oboznámený kontrolovaný daňový subjekt na ústnom
pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 14.8.2015. Keďže správca dane nezískal doklady od deklarovaného
dodávateľa, vyzval na predloženie dôkazov a dokladov preukazujúcich uskutočnenie obchodu samotný
kontrolovaný daňový subjekt. Výzva bola riadne doručená, avšak v lehote stanovenej správcom dane

neboli správcovi dane predložené žiadne ďalšie doklady preukazujúce prijatie tovaru od dodávateľa
E. H., W..Y..R.., keďže k vystavenej faktúre nebol pripojený dodací list a neboli tam žiadne doklady
preukazujúce prepravu tohto tovaru. Zároveň mali prebiehať rokovania o ďalšom predaji do ČR, preto
bola vyžiadaná akákoľvek komunikácia s možným odberateľom. Na základe zistených skutočností bolovyhodnotené, že daňový subjekt nepreukázal, že splnil podmienky na priznanie nároku na odpočítanie
dane, teda nepreukázal, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a rovnako nepreukázal, že nakúpené
tovary použil na dodávku svojich tovarov a služieb. Záverom dodala, že miestne zisťovanie v obci Z. K.

D. vykonané nebolo a to z dôvodu, že ústne pojednávanie bolo vykonané s veľkým časovým odstupom
od deklarovanej dodávky tovaru, kde dodávka tovaru bola v roku 2013 a pojednávanie v roku 2015, preto
ani pri miestnom zisťovaní by nebolo možné reálne zistiť, keby sa aj tovar na sklade nachádzal, že sa
jedná o ten istý tovar, ktorý mal byť dodaný na základe posudzovanej faktúry vystavenej spoločnosťou
E. H., W..Y..R.. Zároveň nebolo možné vykonanie miestneho zisťovania skôr, keďže daňový úrad

nedisponoval informáciou o uložení tovaru v obci Z. K. D.. Pre preukázanie dodania tovaru daňový úrad
vyžaduje predloženie vystavenej faktúry, ktorá môže, ale nemusí byť dodacím listom, dodací list, doklad
o úhrade faktúry, ako aj doklad o preprave. Rovnako bola spoločnosť žiadaná o predloženie dokladov
preukazujúcich použitie daného tovaru vo výrobe, prípadne jeho ďalší predaj, v prípade ďalšieho predaja
bolo potrebné predložiť doklady z elektronickej registračnej pokladnice, čo však obžalovaný nepredložil.

Z oznámenia daňového úradu a jeho príloh najmä z protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že Daňový
úrad S., pobočka W. K. B. vykonal kontrolu u daňového subjektu A. W..Y..R.., Q. na daň z pridanej
hodnoty za obdobie november 2013 so záverom, že správca dane neuznal právo platiteľa dane na
odpočítanie dane vo výške 20.160,- €, kde v kontrolovanom období si platiteľ dane neoprávnene uplatnil
právo na odpočítanie dane v uvedenej výške v rozpore s ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o

dani z pridanej hodnoty, kde deklarovaný dodávateľ tovaru E. H., W..Y..R.. nedodal tovar odberateľovi
A. W..Y..R.., preto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 uvedeného zákona.
Zároveň v rozpore s ust. § 49 ods. 2 uvedeného zákona platiteľ dane nepreukázal použitie prijatých
tovarov na dodávky tovarov a služieb, teda najmä nepredložil správcovi dane faktúry za dodanie tovaru
a doklady z elektronickej registračnej pokladnice.

Krajský súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu sa s týmto záverom okresného súdu
stotožnil.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvsúladesustanovením§168ods.1Tr.por.okresnýsúdrozviedol,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že
obžalovaný ako konateľ spol. A. W..Y..R.., I. X, O. - W. Q., IČO: XX XXX XXX (do 5.3.2014 so sídlom

Q., S.. K. XX), mesačného platcu DPH, podal dňa 27.12.2013 na Daňový úrad S., pobočka Q. daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november r. 2013, v ktorom si neoprávnene
- podvodne uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a), v
nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov vo výške 20.160,- € z faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.11.2013, ktorá

mala byť vystavená spoločnosťou E. H., W..Y..R.. so sídlom Q. X, O., IČO: XX XXX XXX, za dodanie
vonných kahancov v celkovej sume 120.960,-€, pretože vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, že
uvedená faktúra spoločnosťou E. H., W..Y..R.. vystavená nebola a dodanie tovaru ani jeho úhrada neboli
realizované, čím došlo k skráteniu dane z pridanej hodnoty vo výške 20.160,-€.

Aj odvolací súd obranu obžalovaného, že obchod medzi spoločnosťou A. W..Y..R.., a spoločnosťou E.
H., W..Y..R.. bol fiktívny, ako aj, že v rámci vykonávanej daňovej kontroly bol plne súčinný a predkladal
požadované doklady považoval za účelovú a vykonanými dôkazmi vyvrátenú, v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi okresného súdu sa stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.Nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného H. J. podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného
trestu vzhľadom k trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2016 zo dňa

3.11.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 To/51/2017 zo dňa 11.4.2018.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Na jednej strane má trest zabezpečiť
ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných

odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu
páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou ( § 34 ods.1 Tr. zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na
jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by
mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby

(§ 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len
taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy
trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov,

musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. je úmyselným trestným
činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 3.11.2017, sp. zn. 41 T/76/2016, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 To/51/2017 zo dňa 11.4.2018 bol H. J. uznaný vinným zo zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr. zák., za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek účtovnú činnosť na

dobu 6 rokov.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
skorším rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2016, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Prešov zo dňa 11.4.2018, sp. zn. 2 To/51/2017 je postačujúci a splní svoj prevýchovný účel tak z

hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Keďže odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, odvolanie obžalovaného
považoval za nedôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.