Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215125
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116215125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci navrhovateľa: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. T., o zaplatenie sumy 410,40 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 32C 58/2016- 20 zo dňa 09.03.2017 zrušuje.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 373,38 eur, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. žalobu vo zvyšku zamieta.

IV. Žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2016 domáhal zaplatenia sumy 410,40 € s
príslušenstvom spolu s úrokom vo výške 28% počítaným zo sumy 410,40 eur od 15.02.2014 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zrušeného prečerpania účtu. V žalobe uviedol, že dňa
02.11.2012 uzavrel žalobca a žalovaný zmluvu č.XXXXXXXXX o bežnom účte, kde bolo dohodnuté
vedenie účtu za čo bol žalobca oprávnený vyúčtovavať poplatky na ťarchu účtu žalovanej. Žalovaná

podľa bodu 3.8 obchodných podmienok bola povinný mať dostatok prostriedkov na účte. Vzhľadom na
porušenie povinnosti žalovanou mať dostatok prostriedkov na účte, táto sa dostala do nepovoleného
prečerpania, pričom tento žalobca uzavrel ku 14.02.2014. Podľa všeobecných obchodných podmienok
je povinný žalovaný nepovolený debet vyrovnať a do tej doby je povinný platiť úroky vo výške 28%
ročne. Žalobca na výzvu súdu, podaním doručeným súdu dňa 21.09.2018, doplnil skutkové tvrdenia,
a to tak, že žalovaná mala zriadené povoloné prečerpanie na účte s úrokom 19,9 %. Žalovaná
prekračovala povolený limit, a preto žalobca znížil limit žalovanej na sumu 0,- eur dňa 04.02.2014.

Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného
prečerpania. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi prichádzajúcimi a odchádzajúcimi platbami a
ostatnými poplatkami za služby. Špecifikoval pohľadávku tak, že táto sa skladá z rozdielu medzi všetkými
debetnými a kreditnými transakciami vykonanými na účte žalovaného. Mimo iné pohľadávka je tvorená
poplatkami za transakcie v sume 3,10 eur, poplatkami za balík služieb v sume 28,40 eur, úrokmi v sume
33,24 eur, poplatkami za zistenie stavu v bankomate 2,70 eur, poplatkami za SMS notifikácie v sume
1,26 eur a úrokmi v sume 3,85 eur.

2. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane
žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo
podľa § 76.3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 32C/58/2016-20 zo dňa 09.03.2017, ktorý sa však nepodarilo
žalovanejdoručiťdovlastnýchrúk,apretohosúdhovzmysle§266ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku

zrušil vo výroku I. tohto rozhodnutia. Súd doručil žalovanej oznámenie o podanej žalobe zverejnením
na úradnej tabuly a webovej stránke súdu. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, z ktorého sa žalobca ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa so žalobou č.l. 1-3, zmluvou č.l. 4, výpisom z účtu č.l. 5, sadzobníkom č.l.

6-8, všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 9-13, špecifikáciou č.l. 50-51, zmluvou č.l. 53,
sadzobníkom č.l. 54-58, podmienkami č.l. 59-74, úrokovými sadzbami č.l. 75-76, výzvou č.l. 77, výpismi
č.l. 79-100, pričom zistil tento stav:

5. Dňa 02.11.2012 uzatvorili účastníci Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb (č.l.4) č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bankové služby

prostredníctvom bežného účtu. Dňa 23.08.2013 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o povolenom
prečerpaní na účte č.l. 53, ktorým zriadil žalovanej povolené prečerpanie do sumy 360,- eur. V zmluve
bola uvedené úroková sadzba vo výške 19,9% ročne. Z obsahu výpisov z účtu mal ako aj skutkových
tvrdení mal súd preukázané, že celkové platby žalovanej v prospech účtu predstavovali sumu 3542,44
eur za celé obdobie vedenia účtu, pričom čerpania žalovanej predstavovali sumu 3.915,75 eur bez

úrokov v sume 37,09 eur. Súd uvádza, že od 01.09.2013 žalovaná čerpala celkovo sumu 631,93 (sumu
608,53 eur +23,40 eur poplatky za vedenie účtu), pričom uhradila v prospech účtu 258,55 eur..

6. Podľa Všeobecných obchodných podmienok žalobcu platných od 01.07.2013 časť T bod 8 veta prvá
a tretiaBanka má právo počas trvania zmluvy prehodnotiť výšku limitu PP a následne ju znížiť, resp. limit

PP zrušiť v zmysle podmienok uvedených v článku III: VOP. Pri znížení výšky limitu je klient povinný
peňažné prostriedky vo výške rozdielu medzi čerpanou sumou a novou výškou PP uhradiť v lehote
uvedenej v oznámení, ktoré mu banka v tejto súvislosti zašle.

7. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

8. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

9. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať

zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

10. Podľa § 710 Obchodného, zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a

povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl).

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z, (ďalej len ZoSÚ“), povoleným prečerpaním forma
spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,

13. Podľa § 1 ods. 4 ZoSÚ, na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť
na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a
§ 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až
23 a § 25 až 27.,14. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa
musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i) a w) ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

17. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

19. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3,4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov:
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.21. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka: za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný

26. Súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená pôvodne zmluva o vedení
účtu, pričom žalobca vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný spotrebiteľa, čiže ide o spotrebiteľský
vzťah. Dňa 23.08.2013 bola uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní, čo je zmluva úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka a súčasne zmluva o spotrebiteľskom úveru podľa ustanovení ZoSÚ.
Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 410,40 eur na podklade pôvodne povoleného debetu, ktorý sa po

zosplatnení zmenil na debet nepovolený. Súd konštatuje, že pôvodná zmluva o spotrebiteľskom úvere
mala obsahovať zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 ZoSÚ. Po preskúmaní
zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti
a teda neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. f) ZoSÚ, ďalej neobsahuje poučenie pre spotrebiteľa
o možnosti od zmluvy odstúpiť t.j. náležitosť pdoľa § 9 ods. 2 písm. w). Súd má za to, že obe náležitosti

sú dôležitou nevyhnutnou súčasťou zmluvy, ktoré ak zmluva neobsahuje znevýhodňuje spotrebiteľa,
nakoľko poučenie o zákonnej možnosti odstúpenia od zmluvy je základnou náležitosťou, ktorú zmluva
musí obsahovať, aby spotrebiteľ vedel, ako môže zmluvu jednoducho ukončiť v prípade, ak zistí, že
sa zle ekonomicky rozhodol. Rovnako je dôležité, aby spotrebiteľ ako slabšia strana vedel, do kedy
zmluva trvá, a kedy môže byť ukončená zo strany poskytovateľa úveru, pričom nie je možné tak závažnú

náležitosť zmluvy riešiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Vzhľadom na uvedené chýbajúce
náležitosti posúdil súd zmluvu o povolenom prečerpaní ako bezúročnú a bez poplatkov. Súd má ďalej
za to, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a nezisťoval si riadne príjmovú situáciu žalovanej,
čo ostatne v konaní ani nepreukázal, ako ani nepreukázal, že nahliadol do príslušného registra úverov
žalovanej. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že sú splnené aj podmienky na posúdenie úveru ako

bezúročného a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. Súd je toho názoru, že žalobca ako osoba
konajúca s odbornou starostlivosťou si zváži, či umožní spotrebiteľovi čerpať povolené prečerpanie, a
v takom prípade pri preverení jeho finančnej situácie v súlade s §7 ods. 1 ZoSÚ sa rozhodne, či mu
úver (aj vo forme nepovoleného prečerpania poskytne), alebo nie, nakoľko nespĺňa podmienky. Pre
prípad uplatnenia nárokov z takéhoto vzťahu je však nevyhnutné, aby žalobca takúto svoju činnosť

preukázal, a ak tak nevykonal, tak poskytnutý úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadomnato,žeúverbolposúdenýakobezúročnýabezpoplatkovnemážalobcanároknazaplatenie
úrokov tak vo výške 19,9% ročne, ako ani 28% ročne, ktoré si uplatňoval po zosplatnení úveru. Súd pri
posúdení nároku žalobcu súčasne posudzoval ďalšiu skutočnosť, a to či uplatnený úrok z omeškania
vo výške 28% ročne po zosplatnení úveru možno od dlžníka požadovať (ak by úver nebol posúdený

ako bezúročný a bez poplatkov). Súd konštatuje, že svojou povahou (výškou a spôsobom uplatnenia)
ide v skutočnosti o zmluvnú pokutu podľa § 544 OZ, ktorá však nebola individuálne dojednané, a
preto je neplatné dojednanie o nej podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), resp.
aj podľa § 39 OZ, nakoľko nebola dodržaná písomná forma. Súd preto žalobu v tejto časti nároku
zamietol ako nedôvodnú. Súd dopĺňa, že neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa, ktorý nemá možnosť takúto podmienku ovplyvniť. K tomuto záveru súd dospel v
prvom rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie úrokov
vo výške 28% (povahou zmluvnej pokuty) jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa)pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností
dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe vysokých úrokov 28% (zmluvnej pokuty) v
prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné
zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany
spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spôsobom neovplyvňuje alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania

takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Súd
vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodol tak, že nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov v
požadovanej výške 28 %, nakoľko úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a súčasne
tieto úroky považoval za neplatne dojednané v rozpore so zákonom. Súd zo žaloby považoval za
dôvodnú časť, kde si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 373,38 eur Sumu súd vypočítal ako
rozdiel vyčerpaných súm úveru viď výpis za august/2013 (sumy 0,35 eur, -40,- eur, -200,- eur, -4,85 eur,

-2,69eur,-200,-eur,-140,-eur,-20,-eur,-0,50eur,-0,14eura-3,90eur,súdnepriznalúrokyvsume1,16
eur), t.j. sumu 612,43 eur a poplatky za vedenie účtu 5x3,90 eur (september 2013 až január 2014), t.j.
celkom sumu 631,93 eur, od ktorej odpočítal sumu zaplatených platieb žalovanou v auguste 2013 (46,20
eur,202,35eur,10,-eur)tjcelkomsumu258,55eur=373,38eur,ktorúsumusúdpovažovalzadôvodnú.
Preto súd uvedenú sumu priznal žalobcovi ako dôvodnú a žalovaného zaviazal na jej zaplatenie a vo

zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania, nakoľko tieto si
žalobca neuplatnil a požadované úroky boli zamietnuté.

27. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

31. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

32. Podľa ČL. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

33. O náhrade trov konania by mal rozhodnúť súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných
ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaná ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy 410,40 eur, + vyčíslených úrokov ku dňu vyhlásenia rozhodnutia v sume
555,04, t.j. celkom suma 965,44 eur, pričom bol úspešný len čo do sumy 373,38 eur, jeho úspech
predstavuje 38,67 % (373,38 eur je 38,67% zo sumy 965,44 eur) predmetu konania, vo zvyšku je

úspešná žalovaná 61,33 %, čistý úspech žalovanej 61,33 % -38,67% (úspech žalobcu) = 22,66%).
Vzhľadom na uvedené by súd mal rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 22,66 %. Avšak tomuto v konaní trovy nevznikli, a preto súd v súlade so zásadou
hospodárnosti a účelnosti rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).