Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202219
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7816202219.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne
I. P., narodenej XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou,
advokátkou, so sídlom Zámocká č. 26, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému advokátskou
kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, v konaní o

neplatnosť zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že zmluva - Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro č. 0019558047 zo dňa
30.10.2007 je bezúročná a bez poplatkov, v prevyšujúcej časti súd žalobu o určenie neplatnosti tejto
zmluvy z a m i e t a .

II. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.592,68 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Súd n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o
poskytnutíúveruč.0019558047zodňa30.10.2007uzatvorenámedzižalobkyňouapôvodnežalovaným
ad. 1 spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. je neplatná a zaviazal pôvodne žalovaného na
zaplatenie sumy 1.113,75 Eur zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala dňa 30.10.2007 s pôvodne žalovanou
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok Úverovú zmluvu č. 0019558047, a bol jej
poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur. Túto pôžičku splatila žalobkyňa vo výške celkom 3.186,64
Eur k mesiacu marec 2016. V čase podpisovania úverovej zmluvy žalobkyňa nerozumela zložitým
finančným obligačným vzťahom a zmluvné podmienky akceptovala. Text zmluvy bol písaný malými
a ťažko čitateľnými písmenami. Pravidelnými mesačnými splátkami po 41,25 Eur splatila žalobkyňa

počnúcmesiacomnovember2007do04.03.2016, sumunajmenej3.186,64Eur. Žalovanýzneznámych
dôvodov naďalej požaduje nedoplatok vo výške 1.157,00 Eur, preto žalobkyňa z opatrnosti naďalej
mesačne uhrádza sumu vo výške 41,25 Eur, napriek skutočnosti že tento úver je už dávno preplatený.
Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú" zmluvu, ktorej predtlač formulára
mal žalovaný už vopred pripravenú a žalovaná dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
osobných údajov žalobkyne, údaje o výške pôžičky vrátane príslušenstva, pričom tieto údaje boli pre

žalobkyňu nejasné a obsah tejto zmluvy žalobkyňa žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť
a ani neovplyvnila. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a to navyše
na základe neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má za to, že vtomto prípade je potrebné skúmať, či vôbec išlo o platnosť Zmluvy o úvere, a to predovšetkým v časti
uvedených úrokov z omeškania a ostatného príslušenstva a, či táto zmluva nebola uzavretá v rozpore so
zákonom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa postup žalovaného javí ako nekalá obchodná

praktika a porušenie práva na strane žalobkyne, z ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie. S poukazom
na § 451 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie
vo výške 1.113,75 Eur. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe s poukazom
na tú skutočnosť, že ako spotrebiteľ má mať z dôvodu právnej istoty vyriešenú otázku skutočnej výšky
dlhu. Žalovaný si uplatnil neúmerne vysoké úroky z omeškania a zmluvné pokuty, a tak na požadovanom

určení rozsahu neplatnosti zmluvy existuje naliehavý právny záujem. Žaloba je plne v súlade aj s ust.
§ 3 ods. 5 ZoSU. Z uvedenej zmluvy jednoznačne nevyplýva aké sú vlastne splátky po zohľadnení
neplatnýchčastízmluvytýkajúcichsapríslušenstvapohľadávky,jetedavrozporesust.§9ods.2písmk)
zákona o spotrebiteľských úrokoch, a preto s poukazom na § 41 OZ, keď obsah právneho úkonu zakladá
hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa, t.j. evidentnú nadvládu nad
dlžníkom (čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS) je potrebné určiť neplatnosť zmluvy ako celku.

3. Pôvodne žalovaný ad. 1 s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že voči
nemu je žaloba v celom rozsahu nedôvodná, pretože v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným
subjektom, nakoľko v žalovanom úverovom vzťahu vystupoval ako sprostredkovateľ a teda nie je
priamym účastníkom právneho vzťahu medzi žalobkyňou a veriteľom, ktoré vznikli na základe Úverovej

zmluvy. Pôvodne žalovaný je len splnomocnencom veriteľa na vykonávanie určitých úkonov v mene a
na účet veriteľa týkajúcich sa uzatvorenia Úverovej zmluvy a správy poskytnutého úveru. Z uvedených
dôvodov navrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu
trov konania.
4. Žalobkyňa podaním zo dňa 26.08.2016 navrhla, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného

pristúpenie ďalšieho subjektu a to Všeobecnej úverovej banky a. s.. Tento návrh podala z toho dôvodu,
že na základe zložitých a neprehľadných písomností týkajúcich sa uzavretia úverovej zmluvy jej nie je
ako spotrebiteľovi zrejmé kto jej vlastne úver poskytol. Z písomností predložených žalobkyňou vyplýva a
to hlavne z výpisu splátkovej karty Quatro, že ona jednala a konala so spol. Cosnumer Finance Holding
a. s., pričom jej nebolo zrejmé že žalovaný je v sprostredkovateľskom vzťahu so spol. VÚB a. s. Dodnes

jej nie je známe na koho účet v peňažnom ústave uhrádzala platby, ktoré aj naďalej uhrádza pod hrozbou
exekúcie. Z opatrnosti preto ponechala na strane žalovaného aj žalovaného ad. 1/.V prípade ak sa v
priebehu dokazovania preukáže že sa jedná o účet VÚB, tak nemá nič proti tomu aby sa proti pôvodne
žalovanému konanie zastavilo.

5. Uznesením č.k. 6C/48/2016-59 zo dňa 26.09.2016 súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do
konania na strane žalovaného a to Všeobecnú úverovú banku, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155, ako žalovaného ad. 2/.
6. Žalovaný ad. 2/ sa podaním zo dňa 18.11.2016 vyjadril k žalobe v tom zmysle, že namietal podanú
žalobu z ktorej nie je zrejmé čoho sa vlastne žalobkyňa domáha, či žiada aby súd vyhlásil zmluvu

za neplatnú, respektíve za bezúročnú a bez poplatkov, pričom mal za to, že takéto dva petity sa
navzájom vylučujú. Namietal tiež aplikáciu nesprávneho zákona na zmluvný vzťah, pretože zmluva
bola uzavretá dňa 05.11.2007 a preto sa môže spravovať jedine ustanoveniami zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa hneď na úvod svojej žaloby konštatuje pomerne ťažko
pochopiteľnéstanovisko,pričomuvádza,ževčasepodpisovaniazmluvynerozumelazložitýmfinančným

obligačnym vzťahom a zmluvné podmienky akceptovala. K takémuto tvrdeniu uviedol, že právny
poriadok SR a ani judikatúra súdneho dvora EU neochraňuje spotrebiteľa, ktorý by zostal neinformovaný
v dôsledku ľahkovážneho prístupu a neinformovaniu sa. Z uvedeného vyplýva teda celkom jednoznačný
záver, že žalobkyňa v tomto prípade nepostupovala ako by priemerný spotrebiteľ postupovať mal, a
preto by jej v tomto konaní ani nemala prislúchať ochrana zákonnými inštitútmi ochrany spotrebiteľa.

Žalobkyňa v žalobe uvádza len široký výpočet zákonných ustanovení, ktoré ale žalobkyňa nijakým
spôsobom neaplikuje na právny vzťah so žalovaným ad. 2/. To, že niektoré dojednania v zmluve nemohli
byť dojednané individuálne ešte neznamená, že sú neprijateľné, či dokonca v rozpore so zákonom.
Preto strohé tvrdenie žalobkyne, že je potrebné skúmať platnosť zmluvy, je absolútne irelevantné.
Zmluva bola platne uzavretá a podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. platného a účinného v čase

uzatvárania úverovej zmluvy a keďže žalobkyňa zo zmluvy čerpala, tieto tvrdenia o neplatnosti zmluvy
sú v tomto prípade bezpredmetné. V žalobnom petite, kde žalobkyňa žiada určenie neplatnosti úverovej
zmluvy, tiež absentuje základný procesný predpoklad určovacej žaloby - naliehavý právny záujem.
Podľa rozsudku NR SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená právevtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu
k posúdeniu, či tuje (nieje) právny vzťah alebo právo. Vzhľadom na uvedené má za to, že takto

naformulovaný žalobný petit by mal byť zamietnutý bez toho aby ho súd skúmal vecne. Zmluva o
úvere je platným právnym úkonom uskutočneným v plnom súlade s príslušnými právnymi predpismi
a obsahujúcim všetky nevyhnutné náležitosti v zmysle starého zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný ad. 2/ uzavrel so žalobkyňou dňa 05.11.2007 zmluvu o úvere (Zmluva o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH, a.s. - QUATRO). Ako je zrejmé z

písomného vyhotovenia listín tvoriacich zmluvu o úvere (v tom pravom právnom zmysle), zmluva o
úvere sa skladala/skladá z viacerých dokumentov V skratke a všeobecne možno celý vtedajší proces
popísať tak, že (potenciálny) klient majúci záujem o poskytnutie bankového produktu/služby zo strany
spoločnosti žalovanej kontaktuje žalovaného ad. 2/ (najčastejšie telefonicky, na základe predošlej
skúsenosti či ako dôsledok marketingových činností našej spoločnosti, t.j. zaujme ho reklama na ten
- ktorý produkt), pričom podľa jeho predbežných predstáv je spísaný prvotný dokument - žiadosť o

vydanie a používanie pôžičkovej karty. Žiadosť je následne po prvotnom kontakte s (potenciálnym)
klientom spolu so všetkými dokumentmi a informačnými materiálmi zaslaná na adresu (potenciálneho)
klienta. Úlohou (potenciálneho) klienta, korešpondujúcou s legitímnym očakávaním žalovaného ad.
2/ v seriózny prístup, je celú zmluvnú dokumentáciu si nakoniec prečítať (naštudovať) a v prípade
pretrvávajúceho záujmu žiadosť podpísať a zaslať späť na posúdenie a dopodpisovanie. Oboma

stranami dopodpisovaná _zmluva o úvere je však po právnej stránke tvorená nielen žiadosťou, ale aj
obchodnými podmienkami, cenníkom, a potvrdzujúcim listom, ktoré dokumenty sú právnou súčasťou
zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok (ďalej aj „komponenty zmluvy o úvere"). Pri pohľade na
zmluvu o úvere je zrejmé, že obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, ako napr. úrokovú
sadzbu, poplatky či indikatívny výpočet RPMN. Takáto štruktúra súkromnoprávnej zmluvy, kedy sa

zmluva skladá z viacerých dokumentov prítomných buď na jednej, alebo i na viacerých samostatných
listinách, je v praktickom živote veľmi bežná, ničím nevybočuje zo zaužívanej praxe v súkromnoprávnych
vzťahoch (a to ani medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, pričom by sa dalo uvažovať aj nad tým, že
takýto spôsob kontraktácie prevažuje). Uvedené bolo už v minulosti potvrdené aj rozhodovacou praxou
súdov - viď napr. verejne dostupný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.03.2008, sp.

zn. 26 Cdo 2317/2006. Za azda najdôležitejší prameň práva podporujúci túto argumentáciu považuje
Rozsudok SD EU z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudicionálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda. SD EU v tomto konaní
vyslovil niekoľko dôležitých právnych názorov, okrem iného aj ten že článok 10 ods. 1 a 2 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a

o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať
v tom zmysle, že „zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods.2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči". Je nepochybné, že tak ako samotná žiadosť o vydanie kreditnej karty, tak aj obchodné
podmienky, cenník či potvrdzujúci list boli vyhotovené písomne a doručené žalobkyni. Žalobkyňa na

4. strane svojej žaloby, kde sa opätovne nevie rozhodnúť, či žiada neplatnosť alebo bezúročnosť a
bezpoplatkovosť zmluvy o úvere, okrem iného, poukazuje na údajnú absenciu údaju o výške, počte,
termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, teda údaju podľa ust. § 9 ods. 2, písm. k) nového
zákona o spotrebiteľských úveroch. Tu je potrebné zdôrazniť, že takýto právny predpis je irelevantný
v tomto konaní, keďže zmluva bola uzatvorená v roku 2007 a teda je potrebné ju posudzovať podľa

starého zákona o spotrebiteľských úveroch, ako sme už uviedli v časti 1.1 tohto nášho vyjadrenia. Ak
teda žalobkyňa chce tvrdiť, že v zmluve absentuje údaj podľa § 4 ods. 2, písm. a) starého zákona o
spotrebiteľských úveroch, tak tu si dovoľujeme uviesť, že zákon platný a účinný v čase uzatvárania
úverovej zmluvy absenciu takéhoto údaju nepostihoval následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) starého zákona o spotrebiteľských úveroch je

údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nutné v zmluve o úvere osobitne
rozčleniť, k danému uvádzame, že ide o výklad nesprávny, príliš formalistický, v ktorom absentuje
racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu -v tomto prípade je navyše predmetom zmluvy o
úvererevolvingovýúveruzavretýnadobuneurčitú,ktoréhohodnota(akoiprípadnáhodnotajednotlivých
splátok v budúcnosti po opakovanom čerpaní úveru) je závislá primárne od spôsobu, frekvencie a

výšky čerpania a splácania úverových prostriedkov zo strany spotrebiteľa, čo dopredu prirodzene naša
spoločnosť a pravdepodobne ani žalobkyňa nevie určiť ani odhadnúť. Zo znenia žaloby je zrejmé, že
žaloba žalobkyne je súhrnom zavádzajúcich, nepodstatných, účelových a zmätočných informácií, ktorájezavŕšenáabsurdnýmiprávnymizávermipriečiacimisanielenzákonu,noibežnejajednoduchejlogike.
Z uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.02.2017 uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu,
tak ako bola súdu doručená. Naďalej sa odvolávala na neprijateľné zmluvné podmienky v predmetnej
zmluve. Poukázala na rozhodnutie KS Banská Bystrica č. k. 13 Co/206/2016, kde sa jedná o obdobný
prípad a kde bolo určené, že zmluva je neplatná a poukázala na to, že tu malo dôjsť k uzavretiu zmluvy
vyplnenímžiadostioaktiváciusplátkovejkartyžalobkyňouanáslednepotvrdením,tedaakceptácioutejto

žiadosti. Nie je zrejmé, či táto bola žalobkyni doručená, a preto dala do pozornosti, či došlo k uzavretiu
zmluvy. Chcela upozorniť na splácanie tohto úveru, pričom mala za to, že žalobkyňa čerpala asi 30000,-
Sk, avšak čo aj vie súdu preukázať, že ku dnešnému dňu uhradia 3508,82 Eur a aj naďalej platí uver
v sume 41,25 Eur mesačne, z obavy že by mohla prísť o nehnuteľnosť. V januári 2017 bol žalobkyni
doručený výpis zo splátkovej karty kde žalovanými je evidovaný nedoplatok v sume 837,26 Eur. Krátkou
cestou súdu predložila výpisy o splácaní úveru žalobkyňou. Z opatrnosti rozšírila petit žaloby v tom

zmysle, že v prípade ak by súd považoval zmluvu za platnú navrhla aby ju vyhlásil ako bezúročnú a bez
poplatkov, v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň upravila výšku
bezdôvodného obohatenia a to vzhľadom na uskutočnené platby žalobkyňou na sumu 2.592,68 Eur.

8.Súdnapojednávaníuznesenímpripustilzmenupetitužaloby,ohľadomvyhláseniaÚverovejzmluvyza

bezúročnú a bezpoplatkov a tiež ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia a to na sumu 2.592,68 Eur.

9. Z vyjadrenie pôvodne žalovaného vyplynulo, že trvá na vznesenej námietke pasívnej legitimácie,
nakoľko má za to, že z úverovej zmluvy je zrejmé, že vystupuje ako správca, pričom je zrejmé kto je
veriteľom a je nepochybné, že on koná len v mene a na účet banky.

10. Žalovaný ad. 2/ na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na písomnom vyjadrení zo dňa
18.11.2016, ktoré bolo súdu doručené a ktoré obsahuje obšírne vyjadrenie k všetkým jednotlivým bodom
žaloby. Chcel poukázať na to, že čo sa týka určovacích petitov žaloby, tak sa jedná o protichodné
petity. Je preukázané, že uzavretá zmluva je platným právnym úkonom, už len z dôvodu, že poskytnuté

finančné prostriedky žalobkyňa čerpala. Na určovacej žalobe absentuje naliehavý právny záujem a
predložil súdu rozsudok OS Zvolen č. k. 18 C/404/2015-109, ktorý sa s touto otázkou vysporiadal tak,
že žalobu z toho dôvodu zamietol. Čo sa týka bezúročnosti a bezpoplatkovosti čerpaného úveru mal za
to, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Čo sa týka rozpisu splátok poukázal
na rozsudok EU - súdneho dvora vo veci P.S. T.Ó.R.Á. c/a Home Credit, kde bolo jednoznačne určené,

že nie je dôležitý presný rozpis, ktorý sa uvádza v zmluvách, avšak pre spotrebiteľa je nutné vedieť
koľko má platiť. Samozrejme ak by mal záujem spotrebiteľ o rozpis na požiadanie by mu bol poskytnutý.
Žalobkyňa takýto úkon neuskutočnila. Okrem uvedeného z podanej žaloby nie je zrejmé aké ďalšie
náležitosti úverová zmluva nespĺňa. Jedná sa o revolvingový úver a mal za to, že úverová zmluva
obsahujevšetkyzákonomuvedenéobligatórnenáležitosti.Uviedol,žejemožnévdanomprípadehovoriť

o zneužití inštitútu ochrany spotrebiteľa. Jednalo sa o štandardnú žiadosť, ktorú si vypĺňa spotrebiteľ
kedy po odsúhlasení mu posiela veriteľ späť cenník, a po preskúmaní dochádza až k uzavretiu zmluvy.
Žalobkyňa počas 10 rokov plnila úverovú zmluvu a neoslovila žalovaného ohľadom výšky plnenia alebo
úverovej zmluvy. Čo sa týka odplaty mal za to, že v zmysle § 53 OZ pri preskúmaní neprijateľných
podmienok spotrebiteľských úverov neprináleží súdu preskúmavať výšku odplaty. Na záver uviedol, že

v prípade ak by súd z nejakého dôvodu žalobe vyhovel, vznáša námietku premlčania ohľadom splátok
starších ako 3 roky.

11. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 6C/48/2016 - 185 zo dňa 14. 02. 2017 súd žalobu voči
žalovanému ad. 1 zamietol, určil, že zmluva - Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro č. 0019558047

zo dňa 30.10.2007 je bezúročná a bez poplatkov, v prevyšujúcej časti súd žalobu o určenie neplatnosti
tejto zmluvy zamietol. Súd zaviazal žalovaného ad2 zaplatiť žalobkyni sumu 2592,68 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti výrokom rozsudku o určení, že zmluva - Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro č.

0019558047 zo dňa 30.10.2007 je bezúročná a bez poplatkov a o zamietnutí v prevyšujúcej časti, proti
výroku o zaviazaní žalovaného ad. 2 zaplatiť žalobkyni sumu 2592,68 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a tiež proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania stranám sporu podal v zákonnej lehote
(včas) odvolanie pôvodne žalovaný ad2 (ďalej len žalovaný). Navrhoval, aby odvolací súd zmenilnapadnuté výroky rozhodnutia tak, že žalobu žalobkyne voči nemu zamietne a prizná mu náhradu trov
konania.

13. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo Uznesením č. k.: 2Co/366/2017 - 262 zo dňa 19. 07. 2018, rozsudok v napadnutej časti, t.j.
II., III. a IV. výrok rozsudku zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Odvolaním nebol napadnutý I. výrok rozsudku (o zamietnutí žaloby voči spol. Consumer Finance

Holding, a.s. -pôvodne žalovanému ad. 1), ktorý nadobudol právoplatnosť. Následne v priebehu
odvolacieho konania došlo k výmazu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (pôvodne žalovaného
ad. 1) z obchodného registra z dôvodu jej zrušenia bez likvidácie formou rozdelenia a zlúčenia so
spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB leasing, a.s. ako nástupníckymi spoločnosťami s
tým, že všetky práva a povinnosti prešli dňom 1. januára 2018 na nástupnícke spoločnosti.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol II., III. a súvisiaci IV. výrok rozsudku, ktoré sa vzťahujú na
pôvodne žalovaného ad. 2, t.j. žalovanou stranou sporu bola v odvolacom konaní už iba Všeobecná
úverová banka, a.s.. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods.
1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími

dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutých vyhovujúcich
výrokoch ( I., II. výrok ) a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil
na ďalšie konanie.

16. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov ( čím je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b/ CSP) s poukazom na nasledujúce skutočnosti.

17. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ako prvé bolo potrebné

posudzovať, či žaloba bola doručená včas pred márnym uplynutím kombinovanej subjektívnej a
objektívnej lehoty posudzujúc plynutie (začiatok a koniec plynutia), každej z týchto lehôt osobitne.
Súd prvej inštancie v ods.45 vysvetlil svoje úvahy ktorými sa riadil pri posúdení potreby aplikácie 10-
ročnej objektívnej lehoty, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ako posúdil začiatok a koniec
plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty (iba konštatoval, že zastáva názor, že žaloba bola podaná v

rámci subjektívnej 2-ročnej lehoty, nevysvetlil však vôbec ako dospel k takémuto záveru). Zároveň
z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ani to kedy podľa súdu prvej inštancie mala začať plynúť a
kedy skončila objektívna lehota (uviedol iba dôvody, pre ktoré považoval za potrebné použiť 10-ročnú
objektívnu lehotu, neuviedol ale od kedy do kedy plynula). Odvolací súd pre potrebu posúdenia plynutia
premlčacej lehoty (jej počítania a dĺžky ) pri nároku uplatnenému z titulu bezdôvodného obohatenia,

poukazovalnarozhodnutieNSSRsp.zn.3Cdo169/2017zodňa10.1.2018,ktorériešilouvedenúotázku.
Odvolací súd sa stotožňujú s názorom NS SR vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/169/2017 v otázke
začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, ktorý nie je určený od okamihu, kedy
sa spotrebiteľ dozvedel od spotrebiteľského združenia, či právnika a pod., že platiť (úrok, poplatky)
nemusel, ale je určený od momentu zaplatenia. Teda pri subjektívnej premlčacej dobe je potrebné

vychádzať z preukázanej vedomosti, ktorou ale nie je porada s právnikom a ak nemáme preukázaný
iný moment vedomosti tak je potrebné vychádzať z momentu zaplatenia. Zároveň je na mieste v
zásade uplatňovať 3-roč. objektívnu premlčaciu dobu, ale výnimočne nie je vylúčená aplikácia 10 -
ročnej objektívnej lehoty v prípade preukázania úmyslu.

18. Odvolací súd považoval za dôvodné aj niektoré ďalšie námietky, pri ktorých však zdôraznil, že týmito
námietkami sa bude súd prvej inštancie zaoberať iba v prípade, ak dospeje k záveru, že nárok nebol
premlčaný. Medzi takéto námietky patrí aj námietka žalovaného, že predmetná zmluva je tvorená nie
jednou listinou, ale pozostáva z viacerých častí (ktorá skutočnosť je uvedená na viacerých miestach
zmluvy), ktorú skutočnosť zákon nevylučuje a ktorá skutočnosť nie je ani v rozpore so smernicou

Rady č. 87/102/EHS (tak ako sa k tomuto vyjadril aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/2015).
S touto skutočnosťou sa súd tiež dostatočným spôsobom nevysporiadal. Zároveň žalovaný dôvodne
namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil charakter predmetnej zmluvy, nakoľko v danom
prípade sa jednalo o revolvingový úver. Pri takomto type úveru nie je možné RPMN určiť, ale zákonpripúšťa, aby výpočet RPMN bol uvedený formou indikatívneho výpočtu práve s poukazom na charakter
revolvingového úveru, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať
o povolenie čerpania banku. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri ktorých je klientovi

poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu
splatíjednorazovo,hneďpopripísanítejtoúhradymáopäťkdispozíciicelýúverovýrámec.Akvyčerpanú
sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a
ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje.

19. Napokon vo vzťahu k nedostatkom náležitostí úverovej zmluvy, tak ako ich vytkol súd prvej
inštancie, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného tiež ako dôvodné, pričom sa
stotožnil s tvrdením žalovaného, že zákon o spotrebiteľskom úvere platný v čase uzatvorenia zmluvy
nepostihoval súdom vytknuté nedostatky týkajúce sa výšky splátok bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
a zároveň je potrebné aj vo vzťahu k ustanoveniam nového zákona o spotrebiteľských úveroch
realizovať eurokonformný výklad, v zmysle ktorého takýto nedostatok ani v zmysle nového zákona

o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkavosť úveru. Názor na výklad
sporného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. Najvyšší súd konštatoval, že
Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ
sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí

transpozíciu Smernice uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento
účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná, a aby
sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok Smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej
únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok Smernice nie

je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona. V opačnom
prípadebyišlo ovýkladcontralege.Vtomvšakničnemenínatom,žezásadaeurokonformnéhovýkladu
vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade
s účelom sledovanou Smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť.

20. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku stranám sporu neozrejmil
svojeúvahytakýmspôsobom,abyvýsledokrozhodovacejčinnostiboljasný,zrozumiteľný,bezmožnosti
dohadov, tak aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom vychádzajúcim
z právnych záverov a zo skutkových záverov ( z ktorých právne závery vychádzajú ). Z týchto dôvodov
je odôvodnenie rozsudku arbitrárne a neobhájiteľné, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný a

odvolací súd v dôsledku toho nemôže posúdiť či došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci.

21. Úlohou súdu v ďalšom konaní bolo postupovať v naznačenom smere, opätovne sa zaoberať najmä
vznesenou námietkou premlčania, pri ktorej je nevyhnutné vysporiadať sa s posúdením dĺžky v trvania
objektívnej premlčacej lehoty (vychádzajúc z posúdenia úmyslu žalovaného) a zaujať jasné stanovisko

k začiatku plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty (u každej osobitne) . V prípade ak
súd dospeje k záveru, že nárok nie je premlčaný bude úlohou súdu prvej inštancie podrobiť prieskumu
predmetnú zmluvu a jej náležitosti, pričom sa vysporiada aj s námietkami žalovaného. Až následne
bude možné vo veci opäť rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s ustanoveniami CSP.

22. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho
uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 2Co/366/2017 - 262 zo dňa 19. 07. 2018) tunajší
súd opätovne pristúpil k posúdeniu nároku žalobkyne.

23. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

24. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe tak ako bola súdu doručená v plnom
rozsahu. Mala za to, že nakoľko krajský súd vytkol otázku premlčania má za to, že pre takýto typ
spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu s poukazom na ust. §
107 ods. 2 OZ., a to hlavne s poukazom na to, že sa jedná o bankový subjekt, ktorý hromadne poskytuje

úvery, a preto úmyselné konanie vidím v tom, že si musí byť vedomý náležitostí spotrebiteľskej zmluvy
v súlade so zákonnou úpravou. Za začiatok plynutia premlčacej doby považuje okamih kedy došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia a v tomto prípade to považuje moment zaplatenia poslednej splátky,
v prípade, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, nakoľko žalobkyňa naďalejplní z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy ani nie je možné, aby k premlčaniu v tomto prípade došlo.
Žaloba bola podaná v marci 2016, pričom výška bezdôvodného obohatenia je vypočítaná k marcu 2016,
takže posledná splátka uskutočnená žalobkyňou bola taktiež v marci 2016. Rovnako mala za to, že

tak ako bolo uvedené v žalobe predmetná úverová zmluva vykazuje nedostatky, ktorých následkom je
jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca predložil úverovú zmluvu
v inej podobne akou disponuje žalobkyňa, chcela uviesť chronológiu ako došlo k uzavretiu úverovej
zmluvy. Žalobkyňa vyplnila žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro, ktorá má dve strany, a ktorej
súčasťou nie sú obchodné podmienky ani indikatívny výpočet RPMN, ako príloha jej boli priložené

Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s., čo
je dvojstranový dokument bez podpisu žalobkyne, kde opäť nie je uvedený indikatívny výpočet RPMN na
strane 4/8 (tabuľkovou formou). V podstate ku vzniku zmluvy došlo až schválením žiadosti o splátkovú
kartu Quatro, ktorá bola žalobkyni doručená a opäť nie je ňou podpísaná. Takýto spôsob vzniku úverovej
zmluvy nepovažuje, že by bol v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zároveň boli žalobkyni
doručené ďalšie dokumenty, ako cenník produktov vydávaných v spolupráci so spoločnosťou Consumer

Finance Holding, ktorý obsahuje indikatívny výpočet RPMN aj pre rôzne typy úverových produktov,
pričom poukazuje na to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, určite nemohla z takýchto matematických vzorcov
dospieťktomu,čisajednáovýhodnýúver,onasamaakoprávnevzdelanáosobabystýmmalaproblém.
Rovnako poukázala na to, že z výpisov z karty Quatro, ktoré boli žalobkyni zasielané a ktoré boli značne
nepriehľadné,nebolomožnéstanoviťakýjezostatokdlžnejsumy,koľkomáešteuhradiť,apretosimyslí,

že žalovaný ako bankový subjekt si týchto skutočností mal byť vedomý a jeho zmluvy nemali vyzerať
takto. Poukazoval ešte na Uznesenie KS v KE a mala za to, že z neho nevyplýva, že by krajský súd
konštatoval, že predmetná úverová zmluva je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, vytýkal
čo sa týka otázky premlčania, začiatok plynutia premlčacej doby, nedostatočné odôvodnenie súdom 1.
stupňa, avšak nie je možné z neho urobiť záver, že by predmetná úverová zmluva bola v súlade so

zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na záver ešte uviedla jednu podstatnú vadu úverovej zmluvy a to,
že v žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro ako ani v schválení žiadosti o splátkovú kartu Quatro,
nie je uvedená ročná úroková sadzba revolvingového úveru, kde poukazuje na ust. § 4 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že nie je možné požadovať od spotrebiteľa zaplatenie
úrokov a poplatkov, ktoré v zmluve nie sú uvedené. Nie je to ročná úroková sadzba ale mesačná a

chcela by tiež vedieť akým spôsobom žalovaný skúmal bonitu klientky nakoľko mala za to, že v tom čase
nemala taký príjem ani majetkové pomery, aby bola schopná predmetný úver splácať. Poukazovala tiež
na dobré mravy, mala za to, že pri čerpaní úveru cca 1.000,- Eur je nemysliteľné, aby žalovaný požadoval
od žalobkyne ďalšiu úhradu 1.500,- Eur pokiaľ už zaplatila 4.000,- Eur.

25. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má za to, že Uznesenie KS v Košiciach sa dostatočne vo
všetkých bodoch sa vysporiadalo s tým, že predmetná zmluva netrpí vadami, ktoré by mali za dôsledok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, rovnako ako sa vysporiadalo aj s premlčaním.
Predkladal a citoval z Uznesenie NS SR 3Cdo/169/2017, z ktorého jasne vyplýva ako sa NS vysporiadal
sokamihomzačatiaplynutiasubjektívnejpremlčacejdoby,ktorájeviazanánaokamihzaplateniasplátky,

ktorou došlo nad rámec poskytnutej sumy k vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom neznalosť zákona
nikoho neospravedlňuje. Čo sa týka začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, konkrétne sa vyjadriť
nevedel, súd má možnosť si podľa výpisu splátok sám zistiť aký je začiatok jej plynutia. Čo sa týka
náležitostí zmluvy on disponuje inou zmluvou ako predložila žalobkyňa, nakoľko aj z Uznesenie KS v
Košiciach vyplýva, že zmluva obsahuje indikatívny výpočet RPMN, keď opakovane poukazuje na to, že

sajednáorevolvingovýtypúveruavinkorporovanejzmluvesúajvšeobecnéobchodnépodmienky,ktoré
sú súčasťou zmluvy, s poukázal na rozhodnutie súdneho dvora vo veci Klára Bírová z ktorého vyplýva,
že nie je nevyhnutné, aby boli tieto dokumenty osobitne podpisované, a preto súd pokiaľ aj nerešpektuje
rozhodnutie KS v KE, mal by byť viazaný rozhodnutím NS SR. Namietal takýto spôsob vedenia konania,
keď už na prvom pojednávaní sudkyňa evidentne podsúvala odpovede žalobkyni a žalovaného prednes

slovne prerušovala. V bode 28 krajský súd poukazuje aj na námietku žalovaného, že predmetná zmluva
nie je tvorená jednou listinou, zároveň aj na rozhodnutie súdneho dvora C-42/2015, kde uvádza, že
súd sa ani s touto skutočnosťou dostatočne nevysporiadal. Právny zástupca žalovaného reagoval aj na
obchodné podmienky predložené žalobkyňou, kde účinnosť je od 15.09.2011. Jedná sa o fabulované
obchodné podmienky nakoľko z roku 2007 nemohli byť priložené obchodné podmienky z roku 2011,

keď už zmluvy vyzerali inak. Žalobkyňa si ich zrejme stiahla z internetu. Predmetná úverová zmluva
bola uzavretá ako zmluva na diaľku. Na základe žiadosti žalovanej jej bola zaslaná žiadosť o aktiváciu
splátkovej karty Quatro aj s príslušnými obchodnými podmienkami a cenníkom. Žalobkyňa túto žiadosť
podpísala a spotrebitelia často omylom zašlú žalovanej aj obchodné podmienky a cenník, avšakžalovaná im opakovane tieto obchodné podmienky a cenník vracia. Schválenie žiadosti o splátkovú
kartu Quatro, v tomto prípade sa jedná už len o produkt banky potom, ako vyhodnotil bonitu žalobkyne,
čo je bežným postupom a týmto potvrdzujúcim listom len oznámil a zopakoval skutočnosti uvádzané v

samotnej žiadosti. Čo sa týka cenníka produktov sám má pri výpočte RPMN problém, avšak s poukazom
na stranu 4 sa jedná o taký príklad výpočtu RPMN, ktorý aj podpriemerne matematicky zdatnému
jedincovi musí byť zrejmý a jasný. Zároveň chcel poukázať na rozhodnutie KS v Nitre, ktoré agresívnym
spôsobom poukázalo na to, že „slovenské súdy vychovávajú zo spotrebiteľov jedincov bez rozumu“,
hoci sám sa s tým úplne nestotožňujem nakoľko spotrebiteľ je slabšia strana, preto by mal požívať

ochranu, avšak v prípade žalobkyne chcel uviesť, že táto sa nikdy nezaujímala o výšku zostávajúcu jej
uhradiť, ani nenamietala žalovanému žiadne náležitosti z úverovej zmluvy. Úver splácala nepravidelne
a po 10 - tich rokoch sa objavila so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia. Chcel tiež reagovať
na Uznesenie KS v KE, kedy mal za to, že nie že z neho nevyplýva, že je úverová zmluva bezúročná
a bez poplatkov, ale vyplýva z neho pravý opak, keď v jednotlivých bodoch súd reagoval na všetky
vytýkané skutočnosti a odôvodnenie rozhodnutia 1. stupňa zrušil. Zdôraznil, že v schválení žiadosti je

uvedená úroková sadzba. Jedná sa však o aktuálnu mesačnú úrokovú sadzbu. Žalovaný skúma bonitu,
preveruje príjem, ako aj majetkové pomery tak ako to predpokladá zákon o bankách. Nevedel, či chce
žalobkyňa spochybňovať praktiky banky s 30 ročnou tradíciou. V danom prípade je možné vyžiadať aj
presný postup, ktorý žalovaný v tomto prípade aplikoval na preskúmanie bonity. Mal za to, že úverová
zmluva je v súlade so zákonom, bola platne a účinne uzavretá a v prípade, ak by sa súd nestotožnil s

jeho tvrdeniami, poukazoval opakovane na námietku premlčania, ktorú vzniesli dôvodne.

26. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

27. Zo Žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro, číslo zmluvy 0019558047, zo dňa 05.11.2007 (ďalej
len „Zmluva“), vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným (Všeobecnou úverovou bankou,
a.s.) v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako sprostredkovateľom a správcom,
v ktorej bol schválený úverový rámec - nákupný limit vo výške 995,81 Eur ( 30.000,- Sk) s pevnou
mesačnou splátkou vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk). Žalobkyňa nezaškrtla kolónku ohľadom poistenia.

28. Zo Schválenia Žiadosti o Splátkovú kartu Quatro - Potvrdzujúci list, predloženú žalovaným vyplýva,
že žalovanej bol schválený úverový rámec vo výške 995,81 Eur ( 30.000,- Sk) so štandardnou
mesačnou splátkou vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk). Aktuálna mesačná úroková sadzba bola vo výške
1,90 %. K zmluve bolo priradené úverové poistenie Typ A. Dokument ďalej obsahoval heslo, variabilný

symbol pre jednotlivé splátky, termíny splátok 1. - 15. Deň v kalendárnom mesiaci a číslo splátkového
účtu. List bol podpísaný na základe plnomocenstva zástupcom žalovaného ad. 2/ a datovaný dňa
05.11.2007.

29. Z Výpisu zo splátkovej karty Quatro (z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.), vyhotoveného ku

dňu 25.01.2017, za zúčtovacie obdobie od 01.11.2007 do 31.12.2008 a následne od 01.01.2009
do 25.01.2017, a z výpisu ku dňu 06.04.2016 za zúčtovacie obdobie vyplýva, že žalobkyňa pri
výške úverového rámca 1.650,00 Eur a počiatočnom stave na účte (k prvému dňu zúčtovacieho
obdobia v prvom zúčtovacom období) vo výške 0,00 Eur a počiatočnom stave na účte (k prvému dňu
zúčtovacieho obdobia v druhom zúčtovacom období) vo výške -1242,21 Eur, výbermi v bankomatoch

a inými transakciami v období od 22.11.2007 do 11.02.20015 čerpala v daných zúčtovacích obdobiach
prostriedky vo výške 1.023,81 Eur, pričom splátkami v období od 17.12.2007 do 11.01.2017 uhradila
celkovo sumu vo výške 3.980,66 Eur. Z predmetného výpisu ďalej vyplýva, že mesačne boli na ťarchu
daného účtu účtované (štandardné) úroky z dlžnej čiastky (vyčíslené za použitia štandardnej úrokovej
sadzby vo výške 22,80 % ročne), sankčné úroky z dlžnej čiastky (vyčíslené za použitia sankčnej úrokovej

sadzby vo výške 5,00 % ročne), a poplatky v rôznej výške. Žalobkyni bola predmetným výpisom zároveň
predpísaná povinná splátka na úhradu vo výške 41,25 Eur so splatnosťou dňa 15.01.2017, pričom bolo
určené, že ešte môže čerpať sumu 831,52 Eur.

30. SúdsaďalejoboznámilsObchodnýmipodmienkamiprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobných

kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. účinnými od 01.07.2006 (ďalej len „Obchodné podmienky“) a Cenníkom produktov
vydávaných v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platným od 01.08.2007.31. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,.

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia
sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa
vydať štátu.

35. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná čiastočne.

37. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobkyňa má v zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny
záujem na podaní určovacej žaloby. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby
musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny

záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petit
môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

38. Súd sa postavil za to stanovisko, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má naliehavý právny záujem
na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských

práv žalovaným. Súdom prináleží súdna kontrola nielen zmluvných podmienok, ale aj dokonca kontrola
zmlúv s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný
článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS.

39. Podľa § 100 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:

(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

40. Podľa § 107 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.

41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa princípu čl. 3 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku: Každé ustanovenie tohto zákona je
potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť
pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je
v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona

proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

43.Súdvovzťahuknámietkepremlčanianárokužalobcuktorúvzniesolžalovanýuvádza,žepriprávena
vydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniaplyniejednaksubjektívna2-ročnápremlčaciadobaplynúca
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,

a jednak objektívna 3-ročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu,
resp. 10 ročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu
je potrebné aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd
považuje za úmyselné. Žalovaný má dlhodobo v predmete činnosti ako bankový subjekt, poskytnutie
úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie

úverov. Preto, ak žalovaný v zmluve o úvere neuviedol podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia § 4
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch týmto obchádzal zákon, a toto jeho konanie sa nedá hodnotiť
inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
Súd má za to, že ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko žalovaný je bankovým
subjektom pôsobiacim na finančnom trhu v Slovenskej republike, ako taký je si vedomý toho, aké právne

predpisy regulujú jeho činnosť a neuvedenie podstatných náležitostí v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere, je nepochybne
úmyselným porušením zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto
spôsobom vzniklo, je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Ďalej je nesporné, že viackrát
v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenie práv spotrebiteľov aj

priamo žalovaným. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej
desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, kedy žalovaný má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o
svojomzneužitípráva,čivyužívaníneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokapretovpredmetnomprávnom
vzťahustránsporutohtokonaniajepotrebnéaplikovaťobjektívnu10-ročnúpremlčaciulehotunavydanie
bezdôvodnéhoobohateniavzmysle§107ods.2.Občianskehozákonníka.Obdobnepremlčanieposúdili

napr. aj Okresný súd Svidník v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn.
20/79/2010-260 zo dňa 23. októbra 2013, Okresný súd Humenné v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 5C/184/2014-79 zo dňa 14. decembra 2015.

44. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti,

ktorou ale nie je porada s právnikom a ak nemáme preukázaný iný moment vedomosti tak je potrebné
vychádzať z momentu zaplatenia. (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 169/2017 zo dňa 10.1.2018).
Žalobkyni pokiaľ ide o jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia začala dvojročná subjektívna ako
aj desaťročná objektívna premlčacia lehota plynúť najneskoršie 12. novembra 2010 (t.j. deň zaplatenia
splátky, ktorou došlo nad rámec poskytnutej sumy k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko okrem

žalobkyňou tvrdenej porady s právnikom, na ktorú nie je možné prihliadať, nebol v konaní preukázaný iný
moment vedomosti). Dvojročná premlčacia lehota uplynula 12. novembra 2012. Preto, ak si žalobkyňa
uplatňovala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podaním žaloby dňa 24.03.2016, bez ohľadu
na skutočnosť, že k uplynutiu objektívnej premlčacej doby zatiaľ ešte nedošlo a stane sa tak až 12.
novembra 2020, k uplatneniu tohto nároku došlo po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty a preto

námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná.

45. Dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania a predstavujú mimoprávny morálny
normatívny systém. Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy o sebe nie sú prameňom práva,ale ich normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Len na základe
uvedených blanketných noriem obsiahnutých v písanom práve súkromného práva sa následne dobré
mravy, ako nenormatívny systém, stáva súčasťou právneho poriadku a ich dodržiavanie požíva právnu

ochranu vrátane ochrany súdnej. Je nepochybné, že právny predpis dáva dobrým mravom značnú
vážnosť a silu, avšak nikde ich nešpecifikuje a nekonkretizuje, čo je do značnej miery logické a
správne, pričom posudzovanie, čo je boni mores, čiže v súlade s dobrými mravmi, v danom prípade
je na úvahe súdu. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dobré mravy (bonimores) patria k
zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu

alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a
teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ústavný súd Českej republiky pojem
dobré mravy vymedzil nasledovne: dobré mravy sú súhrnom etických, všeobecne zachovávaných a
uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby
každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 174/2005,dobré mravy sú skôr meradlom

etického hodnotenia konkrétnej situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a
poctivéhokonania.Rozporprávnehoúkonusdobrýmimravmijepotrebnévkaždomprípadeposudzovať
individuálne, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam konania účastníka v príslušnom období a k
jeho vtedajšiemu postaveniu. Súlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to,
že obsah bol výsledkom slobodnej dohody medzi účastníkmi a taktiež bez ohľadu na to, kto prípadný

rozpor s dobrými mravmi zavinil alebo či niektorá zo strán bola v dobrej viere.

46. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka však zakotvuje základné podmienky tzv. chráneného
výkonu subjektívnych práv. V zmysle teórie súkromného práva takýmito podmienkami je kumulatívne
splnenie nasledovných predpokladov:

a) existencia práva v dobe výkonu (t. j. aktom aplikácie práva nemôže dôjsť k založeniu neexistujúceho
práva alebo povinnosti)
b) musí byť uplatnený v súlade so zákonom, byť primeraný s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý,
a zároveň musí byť v súlade s dobrými mravmi.

47. Prvý predpoklad výkonu práva je jeho existencia. Bez existencie subjektívneho práva nemôžeme
hovoriť o výkone práva, ale o protiprávnom úkone. Z uvedeného vyplýva, že aj § 3ods. 1 OZ sa môže
vzťahovať len na výkon existujúcich práv. Z hľadiska druhého predpokladu § 3 ods. 1 OZ upravuje,
že zákonný rámec výkonu práva nespĺňa taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a

oprávnených záujmov iných alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho
výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má
byť dosiahnutý (t. j. nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi.
V prípade realizácie práva vo vzájomnom strete s iným právom, výkon práva musí byť realizovaný v
súlade s kolíznymi normami obsiahnutými v Občianskom práve alebo, ak takýchto kolíznych noriem niet,

v súlade so zásadami Občianskeho práva.

48. Všeobecne možno bezpochyby dôvodiť, že v konaní žalovaným opodstatnene vznesenú námietku
premlčania voči uplatňovanej pohľadávke, nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi,pretožeinštitútdobrýchmravovjezákonnýminštitútomaprispievakistotevprávnychvzťahoch.

Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohol byť
konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej
doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby
bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a
s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas.

49. V danom prípade súd na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka s použitím princípu čl. 3 Civilného sporového poriadku, pričom v súvislosti s uplatnením
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia mal za to, že vzhľadom k vadám, ktorými trpí predmetná
spotrebiteľská zmluva a s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa pri výške čerpanej sumy 1.023,31

Eur, spláca od roku 2007 až do súčasnosti a splatila už minimálne 3.980,66 Eur a spláca ďalej, pričom
žalobca od nej napriek prebiehajúcemu konaniu platby bez problémov prijíma, navyše stále požaduje od
žalobkyne sumu cca 1.500,00 Eur, nemôže byť žalobkyňa sankcionovaná zamietnutím žaloby, nakoľko
takéto rozhodnutie by nebolo rozhodnutím spravodlivým a bolo by vo výslovnom rozpore s princípmidobrých mravov. Pre žalobkyňu by bol zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej
doby neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou uplatňovaného práva
- s poukazom na viackrát v priebehu rokov judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenie

práv spotrebiteľov priamo žalovaným. Žalovaný má dlhodobo v predmete činnosti ako bankový subjekt,
poskytnutie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na
poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný v zmluve o úvere neuviedol podstatné náležitosti v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch týmto obchádzal zákon, a toto jeho konanie
sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez

právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného, súd na námietku premlčania vznesenú žalovaným
dôvodne neprihliadal ako na dôvodnú, s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
s použitím princípu čl. 3 Civilného sporového poriadku.

50. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným
zmluvou označenou ako „Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty Quatro“ vznikol právny vzťah, ktorý

je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy
bol zo strany žalovaného žalobkyni poskytnutý úverový rámec, t.j. určitá dojednaná výška peňažných
prostriedkov, ktoré žalobkyňa čerpala prostredníctvom kreditnej karty. Súd danú zmluvu posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, keď právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie

dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52ods. 3 OZ) a na strane
dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Zmluva bola pripravená na
formulári, ktorý vopred zo strany právneho predchodcu bol pripravený bez možnosti žalobkyne meniť
obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa

žalobkyne. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval
ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. OZ). Súčasne zo strany žalovaného išlo
aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

51. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12.

2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

52. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

53. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

54. Podľa ust. § 53 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

55. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

56. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

57. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

58. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona
sa rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého

spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

59. Podľa ust. § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch:

(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.(3) Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu

pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)

(7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,
8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

(8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

60. Súd zistil, že vyššie oboznamovaná zmluva je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 ako aj s § 4
ods. 2 písm. a), c), g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobkyňa so

žalovaným spísali žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro v zmysle bodu II. a následne žiadosť
bola podpísaná žalobkyňou a žalovaným dňa 05.11.2007. Z tvrdenia žalovaného vyplýva, že žalobkyni
malo dôjsť Schválenie Žiadosti o splátkovú kartu Quatro - Potvrdzujúci list, ktorý bol doložený v spise.
Žalovaný v konaní ani nepreukázal, či toto oznámenie žalobkyni skutočne aj doručil. Zmluvné strany
viazali účinnosť uzatvorenej zmluvy o úvere na splnenie odkladacej podmienky. V časti VI. Vyhlásenie

klienta žiadosti - zmluvy sa dojednali, že prijatím a schválením žiadosti zo strany žalovaného sa táto
Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie
odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi.
Súčasťou Žiadosti mali byť aj Obchodné podmienky. Vznik práv a povinností zmluvných strán, teda
právne účinky zmluvy o úvere /napríklad právo žalovaného ako dlžníka požadovať poskytnutie úveru,

právo právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa na splatenie čerpaného úveru spolu s úrokmi podľa
podmienok zmluvy a podobne/ strany zmluvy viazali podľa § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
na splnenia odkladacej podmienky, ktorou
je vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi. Usúdzujúc podľa spojky „a“ použitej
v dojednaní podmienky, účinnosť zmluvy o úvere mala nastať za kumulatívneho splnenia oboch

uvedených skutočností, teda vydaním potvrdzujúceho listu a doručením PIN kódu žalovanému. V
spore bolo preukázané, že žalobkyňa dostala od právneho predchodcu žalobcu kreditnú kartu a túto
aj používala, teda možno usúdiť, že PIN kód karty jej bol doručený. Druhá z uvedených skutočností
- vydanie potvrdzujúceho listu však v spore preukázaná nebola a nevyplýva nepriamo ani z iných v
spore preukázaných skutočností. Súd preto uzatvára, že aj keď žalovaný so žalobkyňou uzatvoril platnú

zmluvu o úvere, jej účinnosť bola viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorej splnenie nebolo
v tomto spore preukázané. Z toho vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o
spotrebiteľskomúveretak,akotománamysliustanovenie§4ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,
s poukazom na iné dôvody, než to že predmetná zmluva je tvorená nie jednou listinou, ale pozostávaz viacerých častí (ktorá skutočnosť je uvedená na viacerých miestach zmluvy), ktorú skutočnosť zákon
nevylučuje a ktorá skutočnosť nie je ani v rozpore so smernicou Rady č. 87/102/EHS.

61. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto neobsahuje jednotlivé náležitosti
zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (najmä sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ako ani ročnú úrokovú

sadzbu.).

62. Pokiaľ ide o chýbajúce údaje, ako počet splátok, súd akceptuje skutočnosť, že v danom prípade
išlo o poskytnutie revolvingového úveru, pre ktorý je typické, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah
tak môže fungovať neurčitú dobu. Preto počet splátok úveru dopredu nemožno určiť. Na základe
uvedeného súd absenciu týchto údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovanému nevytýka. Súd

však zistil, že zmluva neobsahuje ani riadne uvedený údaj o úrokovej sadzbe a RPMN a tiež údaj
o termínoch jednotlivých splátok, pričom absenciu týchto náležitostí nemožno tolerovať. Súd má za
to, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú
na žiadaný a poskytovaný úver. Musí teda poznať všetky informácie uvedené v § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem

o predmetný úver.

63. V tejto súvislosti súd konštatuje, že skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho
predchodcužalobcu,abytátonáležitosťbolasúčasťouzmluvy,atoajztohodôvodu,žeRPMNnezahŕňa
len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom Súd zdôrazňuje, že zákon nepozná výnimku

pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní.
Žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme
revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v zmluve uvedená a bolo povinnosťou žalovaného
nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby mu umožňovali vypočítať výšku RPMN. Pokiaľ ide o
vyjadrenie, v ktorom tvrdil, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné určiť výšku

RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalobkyne, a tým sa
menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp. zn.17Co/215/2012, Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.03.2014, sp.
zn. 2Co/135/2013 a Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 6Co/138/2013 z ktorých vyplýva
opačný právny názor, podľa ktorého aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN

so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie
RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový príp. iný druh úveru), aj pri revolvingovom úvere musí byť v
zmluve uvedený údaj o RPMN. Indikatívny výpočet RPMN v záverečnej časti Obchodných podmienok
či Cenníka, ktorý ani nebol súčasťou zmluvy ( v zmysle Žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro
súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky) a bol zaslaný žalobkyni až po jej schválení, nezohľadňujúci

údaje platné v čase uzavretia zmluvy, nemožno považovať za splnenie povinných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle§ 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z.

64. K údajom o úrokovej sadzbe súd uvádza, že tento v Žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro
nie je uvedený vôbec, je uvedený len v Obchodných podmienkach, ktoré predložil žalobca a ktoré

majú byť súčasťou uzatvorenej zmluvy, v článku VI. Úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov.
V bode 34 je uvedené, že dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou, a že v
prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky, alebo omeškania s úhradou akejkoľvek
povinnej splátky alebo jej časti, sa denne úročí časť dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní, sankčnou
úrokovou sadzbou a časť dlžného zostatku, ktorá nie je v omeškaní, štandardnou úrokovou sadzbou

alebo zvýšenou úrokovou sadzbou podľa bodu 36 týchto Obchodných podmienok. Pri výpočte úrokov sa
vychádza z počtu dní 365. Výška štandardnej, sankčnej, zvýšenej a vkladovej úrokovej sadzby je určená
bankou a uvedená v cenníku. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Obchodných podmienkach
je však podľa názoru súdu neurčité a nezrozumiteľné a z uvedeného nevyplýva ani výška jednotlivých
zložiek mesačnej splátky, pričom priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať.

Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania zmluvy nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške
pozostáva navýšenie úveru. Až v schválení Žiadosti o Splátkovú kartu Quatro je uvedená aktuálna
mesačná úroková sadzba vo výške 1,90 %. Pritom ide o podstatné údaje, ktoré najvýznamnejším
spôsobom ovplyvňujú rozhodnutie spotrebiteľa pre uzatvorenie úverovej zmluvy. Zákon zároveň uvádza,že od spotrebiteľa nie je možné vyžadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Podľa
názoru súdu právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby tieto údaje uviedol zreteľne a
zrozumiteľne do textu zmluvy tak, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy / žiadosti mal vedomosť o tom,

za akých podmienok mu je úver poskytnutý. Ak sa mal v tomto smere spotrebiteľ riadiť Obchodnými
podmienkami či Cenníkom, súd tieto nepovažoval za platné zmluvné dojedania, keď žalovaný nemal
možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah týchto dokumentov, vyjadriť sa k nim, príp. meniť výšku
uvedených poplatkov a úrokov.

65. Súd považoval neuvedenie termínov splátok, ceny tovaru alebo poskytnutej služby, ročnej
percentuálnej miery nákladov, ako ani ročnej úrokovej sadzby za neprijateľnú podmienku, ako to má na
mysli ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Navyše súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods.
5 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a tiež na ustanovenie § 4
ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere

nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

66. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, a tiež vzhľadom na to, že žalobkyňa
úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu považoval za platnú a

v tejto časti žalobu zamietol, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov.

67. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že žalovaný mal v súlade s ustanovením § 4

ods. 2 písm. g) a § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka nárok len na plnenie, ktoré poskytol žalobkyni, čo v danom prípade predstavuje
sumu 1.023,81 Eur.

68. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, keď pri úvere,

poskytnutom jej vo výške 1023,81 Eur, od nej v splátkach prijal sumu spolu vo výške 3.980,66 Eur, a to
minimálne v rozsahu sumy 2.592,68 Eur z titulu úrokov a poplatkov poskytnutého úveru, napriek tomu,
že poskytnutý úver sa v zmysle citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za
bezúročný a bez poplatkov, dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia je dôvodná, a preto jej v tejto časti vyhovel.

69. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; § 257 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého: Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. V prejednávanej veci je možné konštatovať, že žalobkyňa aj žalovaný boli úspešní v konaní
čiastočne, preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva

na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).