Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/245/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201392
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418201392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Agrospol Semerovo družstvo, so sídlom Semerovo 198, IČO: 00 679 283, zast. JUDr. Helenou
Kontrovou, advokátkou, so sídlom Semerovo 414, proti žalovanému: G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A. N., J. O. XX, zast. KATONA - Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka
4082/11, IČO: 27 237 074, o zaplatenie 468,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. mája 2019 č. k. 5C/17/2018-330 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanému priznáva nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi, a to v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420
ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 34, § 37 ods. 1, § 663, § 664 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 8 ods.
1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, § 14 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. a uviedol, že nárok žalobcu posudzoval
ako nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasledovných Občianskeho zákonníka, ktorá škoda mala
vzniknúť porušením právnej povinnosti žalovaného ako prenajímateľa, umožniť žalobcovi ako nájomcovi

dohodnutý predmet nájmu riadne užívať. Žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda protiprávnym konaním
žalovaného, ktorý konal v rozpore s nájomnou zmluvou uzavretou 16. 11. 2004 pod číslom 395/92 a
ktorá sa obnovila v zmysle § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. na ďalších 12 rokov. Škoda predstavujúca
ušlý zisk a náklady súvisiace s poštovným a úhradou dane z nehnuteľností. Protiprávnym konaním malo
byť teda to, že žalovaný ako prenajímateľ z nájomného vzťahu obmedzil svojim konaním žalobcu ako
nájomcu v užívaní dohodnutého predmetu nájmu. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 16. 11.
2004 uzatvoril žalobca ako nájomca s Y. P. ako prenajímateľkou nájomnú zmluvu č. 395/92. Predmet

nájmu bol v zmluve vymedzený v čl. I a to ako parc. č. 908/14 z LV č. XXX orná pôda o výmere 5,736
ha, spoluvlastnícky podiel 1/2 spolu vo výmere 2,8681 ha. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 01.
10. 2004 do 30. 09. 2016. Podpísaním tejto dohody sa odstúpilo od nájomnej zmluvy číslo 395/92 z
15. 05. 1998. T. j. 16. 11. 2004 bola uzavretá nová nájomná zmluva. V článku V. zmluvy mali zmluvné
strany dohodnutú výšku nájomného. Keďže predmetom nájmu bola orná pôda, t. j. pozemok slúžiaci
na poľnohospodárske účely, táto zmluva sa v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. spravovala
aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak zákon č. 504/2003 Z. z.

neustanovoval inak. Pre platnosť tejto zmluvy sa vyžadovala písomná forma a to podľa § 14 ods. 1
zákona č. 504/2003 Z. z. Žalobca v konaní tvrdil, že nájomná zmluva bola dohodnutá platne, jej predmet
bol dojednaný jasne, určite a zrozumiteľne. Mal za to, že zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do
30. 09. 2016. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný ako osoba, ktorá darovaním nadobudla spoluvlastníckypodiel na pozemku, ktorý je predmetom nájmu, vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného
prenajímateľa(paniP..Akeďžežalovanýakoprenajímateľnevyužilsvojeprávopodľa§12ods.1zákona
č. 504/2003 Z. z., došlo k obnove nájomnej zmluvy na ďalších 12 rokov. Preto nebol žalovaný oprávnený

obmedzovať v roku 2017 žalobcu v užívaní pozemku, a keďže tak urobil, svojim konaním, porušením
povinnosti umožniť žalobcovi ako nájomcovi pozemok užívať, spôsobil žalobcovi v roku 2017 škodu vo
výške žalovanej sumy. Žalovaný naopak tvrdil, že zmluva je absolútne neplatná, preto bol oprávnený
pozemok v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, po dohode so spoluvlastníkmi vykolíkovať a
užívať. A keďže je nájomná zmluva neplatná, nemal voči žalobcovi žiadne povinnosti. To, že žalovaný

nadobudol spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam darovaním, sporné nebolo, nerozporovala
to žiadna zo strán sporu. Súd však, vzhľadom na vyššie uvedené, ako predbežnú otázku riešil otázku
platnosti nájomnej zmluvy, na ktorú platnosť, resp. neplatnosť je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
Vychádzajúc z právnej úpravy tejto nájomnej zmluvy, na ktorú sa okrem Občianskeho zákonníka
vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z., pre jej platnosť sa vyžaduje, aby bola uzavretá v
písomnej forme. Táto nájomná zmluva bola uzavretá písomne, ako prenajímateľ ju uzatvárala p. P. a

ako nájomca žalobca. Ďalej je však pre platné uzavretie nájomnej zmluvy dôležité, aby táto obsahovala
všetky podstatné náležitosti. Tieto podstatné náležitosti musia byť v zmluve dohodnuté jasne, určite
a zrozumiteľne. Pokiaľ tomu tak nie je, alebo ak niektorá z podstatných náležitostí v zmluve chýba,
robí to zmluvu absolútne neplatnou. Podľa právnej úpravy nájomnej zmluvy obsiahnutej v Občianskom
zákonníku je podstatnou náležitosťou každej nájomnej zmluvy, t. j. aj nájomnej zmluvy uzavretej za

podmienok zákona č. 504/2003 Z. z., jednak vymedzenie zmluvných strán a vymedzenie predmetu
nájmu. Vychádzajúc z obsahu nájomnej zmluvy však súd dospel k záveru, že vyššie uvedená nájomná
zmluva, ktorej ustanovenia mal žalovaný podľa tvrdenia žalobcu porušiť, je absolútne neplatná podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet plnenia (predmet nájmu) je upravený nejasne, neurčito a
zmätočne. Vychádzajúc z písomného znenia zmluvy, predmetom nájmu mal byť spoluvlastnícky podiel

1/2 z celku na jednej konkrétnej parcele, a to č. 908/14, zapísanej na LV č. XXX, pričom podľa zmluvy
mala byť celková výmera parcely 5,7363 (zrejme v ,,ha“), t. j. podiel, ktorý mal byť predmetom nájmu
podľa zmluvy, predstavoval 2,8681 ha. Je pravda, že v zmluve je uvedený list vlastníctva, na ktorom je
predmet nájmu zapísaný a je tam uvedené, že sa jedná o ornú pôdu nachádzajúcu sa v kat. území X..
Súčasne je však v zmluve označená len jedna parcela, ktorej sa mal nájomný vzťah týkať a to parc. č.

908/14. V zmluve je ale nesprávne uvedená výmera, ktorá sa zrejme týka oboch parciel v tom čase
zapísaných na LV č. XXX, t. j. jednak v zmluve uvedenej parcely č. 908/14, ale aj parcely č. 908/11,
ktorá však v zmluve riadne uvedená nebola, bola len ceruzkou dopísaná ekonómkou žalovaného, ako
to potvrdila právna zástupkyňa žalobcu na poslednom pojednávaní. Predmet nájmu, ako podstatná
náležitosť zmluvy musí byť v zmluve vymedzený a musí byť vymedzený jasne, určite a zrozumiteľne.

V tomto prípade tomu tak nebolo. Podľa zmluvy mal byť predmetom nájmu spoluvlastnícky podiel
žalovaného o výmere 2,8681 ha - zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu žalovaného 1/2 na v zmluve
uvedenej parcele č. 908/14. V čase uzavretia zmluvy mala táto parcela výmeru 48415 m2, t. j. polovica
výmery je 24207,5 m2, a nie v zmluve uvedených 2,8681 ha. T. j. dohodnutý výmer prenajatej pôdy
nekorešponduje s výmerou zodpovedajúcou 1/2 bližšie špecifikovanému predmetu nájmu, ktorým podľa

zmluvy mala byť len jedna konkrétna parcela a to parcela č. 908/14. Ak mali zmluvné strany vôľu uzavrieť
túto nájomnú zmluvu z 16. 11. 2004 tak, aby predmetom nájmu bol aj spoluvlastnícky podiel na parc.
č. 908/11 o výmere 4476 m2, malo to byť jasne určite a zrozumiteľne uvedené v zmluve. Bez takejto
jasnej a určitej dohody zmluvných strán o predmete nájmu je znenie zmluvy zmätočné. Podľa súdu je
vymedzenie toho, ktorá konkrétna parcela je predmetom nájmu, dôležité. Zmluvným stranám musí byť

od počiatku zmluvného vzťahu jasné, na ktorú konkrétnu parcelu sa nájom vzťahuje, t.j. musí byť jasné,
ktorú konkrétnu parcelu môže nájomca užívať a tým pádom, na ktorej konkrétnej parcele je v užívaní
obmedzený jej vlastník. V tejto písomnej zmluve však vymedzenie parcely, ktorá mala byť predmetom
nájmu nekorešpondovalo s v zmluve uvedenou výmerou a v zmluve dohodnutým nájomným. A v
zmluve vôbec nebolo uvedené, že predmetom nájmu je aj spoluvlastnícky podiel na parcele č. 908/11,

táto v predmete nájmu v zmluve uvedená nebola. Je neprípustné, aby bol chýbajúci podstatný údaj
týkajúci sa predmetu nájmu dopísaný do zmluvy dodatočne, len ceruzkou. Žalobca podnikajúci v oblasti
poľnohospodárskej výroby a produkcie, ktorý si za týmto účelom prenajíma pôdu od súkromných osôb
a ktorý jej písomné znenie aj pripravoval, bol povinný pri jej príprave a uzatváraní postupovať s
odbornou starostlivosťou a obozretnosťou. V zmluve malo byť jasne uvedené, ktorá konkrétna parcela,

s akým rozmerom, v akom spoluvlastníckom podiele a to s prihliadnutím na v tom čase aktuálne
údaje katastra nehnuteľností, je predmetom nájmu. Keďže, ako bolo uvedené, predmet nájmu nebol
v jej zákonom požadovanej písomnej forme vymedzený jasne zrozumiteľne a určite, je táto zmluva od
počiatku absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosťzmluvy sú súdy povinné prihliadať z úradnej povinnosti. Z takejto neplatnej zmluvy nemohli žalovanému
vzniknúť žiadne povinnosti, t. j. ani povinnosť umožniť žalobcovi pozemky užívať. Žalovaný neporušil
žiadnu povinnosť zo zmluvy, nakoľko táto je neplatná od počiatku. A keďže sa voči žalobcovi nedopustil

žiadneho protiprávneho konania, nemohol mu spôsobiť žiadnu škodu. Žalobca si žalobou uplatnil nárok
na náhradu škody, za ktorú žalovaný nemôže zodpovedať, on neporušil žiadne zmluvné povinnosti voči
žalobcovi. Preto je nárok žalobcu voči žalovanému uplatňovaný nedôvodne a súd z uvedeného dôvodu
žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd sa nestotožnil s tvrdením právnej zástupkyne žalobcu, že pre
platnosť zmluvy stačí, ak je vymedzené katastrálne územie a list vlastníctva a že výmera pôdy nie je

podstatná a ani s tvrdením, že túto zmluvu strany akceptovali. Ako bolo uvedené, pre platnosť tejto
nájomnej zmluvy, okrem jej písomnej formy a vymedzenia zmluvných strán, bolo nevyhnutné, aby táto
obsahovalaajjasné,určitéazrozumiteľnévymedzeniepredmetunájmu.Pokiaľtátopodstatnánáležitosť
zmluvy chýbala, resp. predmet nájmu bol dohodnutý nejasne a neurčito, zo zákona to spôsobilo jej
absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na to, či by boli strany ochotné takúto neplatnú zmluvu akceptovať
a riadiť sa ňou. Absolútnu neplatnosť zmluvy nie je totiž bez ďalšieho možné zhojiť ani prípadnou

akceptáciou zmluvných strán. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
Žaloba bola zmietnutá, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalobcovi. O konkrétnej výške trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho tým, že podanou žalobou sa domáha zaplatenia náhrady škody v zmysle ustanovenia §
420Občianskehozákonníka.Akoprenajímateľ-podielovýspoluvlastníkpoľnohospodárskehopozemku,
napriek tomu, že na užívanie pozemku bola uzavretá nájomná zmluva, ktorý nájom neskončil, vstúpil na
určitú časť pozemku a zabránil jeho užívaniu nájomcovi. Žalobcovi vznikol ušlý zisk z dôvodu neužívania

nehnuteľností a škoda zaplatením dane z nehnuteľností. Existencia škody a ušlého zisku je 461,63
eura. Pri výpočte vychádzal žalobca zo skutočností, ktoré podrobne uviedol v odvolaní, a teda z kúpnej
ceny 570,69 eura, z kúpnej ceny odpočítal ušetrené náklady za obhospodarovanie 124,35 eura, a tak
výška ušlého zisku z výmery 0,4476 je 446,34 eura, škoda predstavuje 15,29 eura (446,34 eura +
15,29 eura). Žalovaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností vedených pre kat. úz. X. na LV č.

XXX ako parcely registra „E“ parc. č. 908/14 orná pôda vo výmere 8952 m2 v pomere 1 vstúpil do
jestvujúceho nájomného vzťahu. Žalovaný, napriek tomu, že nájom trval, vstúpil na pozemok, ktorý
vlastní v pomere 1/2, bez zrušenia podielového spoluvlastníctva, napriek skutočnosti, že Občiansky
zákonník pozná ideálne spoluvlastníctvo. Vstupom na pozemok bránil nájomcovi užívať ho a brať
z neho úžitok. Žalovaný síce doručil dňa 16. 04. 2015 písomnosť, ktorú označil ako vypovedanie

nájomnej zmluvy, ale toto podanie nebolo v súlade s ust. § 12 zák. č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Výzvu v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 na odovzdanie a prevzatie prenajatého pozemku
žalovaný žalobcovi nedoručil. Poukázal na ustanovenie § 12a) ods. 1, 6 citovaného zákona a uviedol,
že žalovaný v zmysle nich nepostupoval a nepožiadal Okresný úrad Nové Zámky, pozemkový a lesný
odbor o vydanie rozhodnutia o podnájme tak, ako je upravené v ust. § 12a) ods. 6 citovaného zákona.

Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom, k zrušeniu podielového spoluvlastníctva neprišlo, nemôže
vstúpiť na pozemok v ideálnom spoluvlastníctve, keď nie je určené, ktorá časť pozemku je ktorého
podielového spoluvlastníka. Nie je to možné aj z toho dôvodu, že podielový spoluvlastník žalovaného
si prevzal výmeru svojho podielu na pozemku do náhradného užívania v zmysle ustanovenia § 15
zák. č. 330/91 Zb. v znení neskorších predpisov podľa vtedy platného znenia tohto zákona a náhradnú

výmeru žalobcovi nevrátil. Nájomný vzťah sa zo zákona obnovil bez toho, že by o tom mal byť písomne
upovedomený. Žalovaný vyzval žalobcu na vydanie pozemkov dňa 02. 05. 2017. Žalobca mu oznámil
dôvod, pre ktorý nie je možné pozemky vydať. Zároveň ho upozornil na situáciu, že ak vstúpi žalovaný
na pozemky, uplatní si nárok na náhradu škody. Žalobca výzvou zo dňa 19. 04. 2017 vyzval, aby
nevstupoval na pozemky a upozornil ho na dôsledky vstupu na pozemky. K platnosti nájomnej zmluvy

uviedol, že nájomná zmluva s právnou predchodkyňou bola uzavretá v zmysle ustanovenia zák. č.
504/03 Z. z. v znení neskorších predpisov, keď podľa prechodných ustanovení sa týmto zákonom riadia
aj právne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti nar. vl. č. 208/94 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení
s ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník nevyžaduje pre zmluvu určitú formu,
možno ju teda uzavrieť v hocijakej forme. Pre platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje predovšetkým

presná identifikácia predmetu nájmu, za ktorú sa postačuje uvedenie katastrálneho územia, čísla LV a
parcelného čísla. Uvedenie výmery prenajímanej nehnuteľnosti nie je povinnou náležitosťou nájomnej
zmluvy. Do roku 2017 právna predchodkyňa žalovaného, ani samotný žalovaný platnosť nájomnej
zmluvy u žalobcu nenamietal, vyplatené nájomné prijal. Aj podanie zo dňa 16. 04. 2015 označil akovypovedanie nájomnej zmluvy. Užívací vzťah za nájomný vzťah aj považoval. Pri uzatváraní nájomnej
zmluvy s právnou predchodkyňou vychádzal žalobca z identifikácie parciel zo dňa 06. 09. 1990, z ktorej
vyplýva, že PD Semerovo užíva z LV č. XXX, parciel 908/11 a 980/14 výmeru 57363 m2. Aj podľa

spisu katastra nehnuteľností č. k. X-19/2002 vyplýva, že z dôvodov prenajímateľa boli nezrovnalosti
aj s výmerou parcely EKN číslo 908/14. Až v roku 2002 sa opravila výmera tejto EKN parcely 908/14
na výmeru 8952 m2. Žalovaný zrušil podielové spoluvlastníctvo až vo vkladom konaní V 171/2019 zo
dňa 14. 01. 2019. V roku 2017, ktorý je predmetom žaloby, podielové spoluvlastníctvo zrušené nebolo.
Žalobca vyčíslil škodu, vychádzajúc z účtovnej evidencie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie

dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,jehorozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalovanému
uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 468,69 eura, úrok z omeškania ročne 5% od 17. 01. 2018 do
zaplatenia. Žiadal priznať trovy konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom podanom odvolaní opätovne

uvádza tie isté tvrdenia, ktoré už boli uvedené aj v samotnom prvoinštančnom konaní, neuviedol, v
čom presne vidí nesprávne posúdenie veci a ktoré skutkové zistenia sú nesprávne, ku ktorým súd
dospel, preto podané odvolanie považuje za nedôvodné. Má za to, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnemu posúdeniu veci a jeho rozhodnutie je vecne správne. Súd
prvej inštancie sa v prvom rade musel vyporiadať s otázkou absolútnej neplatnosti Nájomnej zmluvy

č. 395/92 uzavretej medzi prenajímateľom Y. P. ako právnou predchodkyňou žalovaného a nájomcom
Agrospol Semerovo družstvo zo dňa 16. 11. 2004, ktorú neplatnosť súd má skúmať z úradnej moci.
Ako už uviedli, nájomná zmluva č. 395/92 je absolútne neplatná z dôvodu, že predmet nájomnej zmluvy
nebol presne špecifikovaný, tým úkon nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný. Nie je možné prijať
argumentáciu žalobcu, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy vychádzal žalobca z identifikácie parciel z

roku 1990, nakoľko tým by sa uznal spôsob vedenia evidencie žalobcu za správny, t. j. nezosúladenie
údajov evidovaných vo vlastnom systéme žalobcu s aktuálnymi údajmi o nehnuteľnostiach uvedených
v katastri nehnuteľnosti viac ako 14 rokov. S týmto ich vyjadrením sa plne stotožnil aj súd prvej
inštancie, keď v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5C/17/2018-330 v bode 9. na strane 10. uviedol, že
žalobca podnikajúci v oblasti poľnohospodárskej výroby a produkcie, ktorý si za týmto účelom prenajíma

pôdu od súkromných osôb, a ktorý jej písomné znenie aj pripravoval, bol povinný pri jej príprave a
uzatváraní postupovať s odbornou starostlivosťou a obozretnosťou. Podstatnou náležitosťou každej
nájomnej zmluvy je vymedzenie predmetu nájmu. Vymedzenie predmetu nájmu musí spĺňať náležitosti
určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
K špecifikácii predmetu nájmu musí dôjsť v momente uzatvorenia nájomnej zmluvy. Sám žalobca mal

vedomosť o tom, že výmera dotknutej parcely sa menila, nakoľko bol účastníkom katastrálneho konania
vedeného na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor pod č. V 1241/98, predmetom ktorého
bol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území X., o. i. evidovaných na LV
č. XXX ako parc. č. 908/11 vo výmere 36994 m2 a z odôvodnenia rozhodnutia príslušnej vtedajšej
správy katastra žalobca, resp. jeho právny predchodca objektívne získal alebo mohol získať vedomosť

o skutočnosti, že na základe žiadosti manželov L. sa začalo konanie o obnove konania a dôjde k
oprave výmery dotknutých parciel, t. j. aj parcely č. 908/11, ktorá bola evidovaná na LV č. XXX, na
ktorom LV je evidovaná aj parcela č. 908/14, za užívanie ktorej žalovaným žalobca žiada náhradu
škody. To znamená, že žalobca pred uzatvorením nájomnej zmluvy č. 395/92 mal vedomosť o tom,
že došlo k zmene údajov na LV č. XXX, avšak napriek tomu nevykonal nápravu, nezosúladil údaje s

údajmi z katastra nehnuteľnosti a týmto konaním zapríčinil neurčitosť predmetu nájmu. V konaní pred
súdom prvej inštancie upozornili na skutočnosť, že v čase uzatvárania nájomnej zmluvy č. 395/92 na
LV č. XXX nebola evidovaná iba jedna parcela s označením 908/14 s výmerou 5,7363 ha, ako je to
v nájomnej zmluve č. 395/92, ale boli evidované dve samostatné parcely, a to parc. č. 908/11 orná
pôda s výmerou 48415 m2 (nesprávna výmera 36994 m2 bola evidovaná do roku 2002, kým nedošlo

k zmene a oprave výmery rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre, Správou katastra Nové Zámky č.:
X-19/2002 zo dňa 06. 02. 2002, právoplatné 08. 03. 2002) a parc. č. 908/14 orná pôda s výmerou 8952
m2, výmery týchto dvoch parciel nemohli spočítať - keby aj spočítali správne výmery, výmera uvedená
v nájomnej zmluve č. 395/92 nie je totožná s reálnou výmerou evidovanou v katastri nehnuteľnosti - a
uvádzať ich v zmluve ako jedna samostatná parcela, tieto parcely sa nenachádzajú vedľa seba, preto

k zachovaniu určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu ako aj k právnej istote je nutné, aby aj zmluva
obsahovala dve samostatné parcely ako predmet nájmu. Poukázal na súdnu prax, napr. na rozhodnutie
NS SR 4Cdo 240/2009, ktoré potvrdilo, že absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny
úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. V preskúmavaných zmluváchchýba špecifikácia predmetu prenájmu nehnuteľností, čo spôsobuje ich neurčitosť, a tým ich absolútnu
neplatnosť. Zo zmlúv nie je možné zistiť, o prenájom akých nehnuteľností ide, nakoľko špecifikácia
nehnuteľností (podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúr a výmery) nie je v

nich uvedená. Keďže v preskúmavanom prípade ide o právne úkony, pri ktorých nemožno zistiť, čoho sa
prejavenávôľatýchtoúkonovtýka,pretoženiejeurčito(konkrétne)vyjadrená(uvedená),ideoabsolútne
neplatné právne úkony. Nakoľko výmera parcely č. 908/14 sa za posledných 30 rokov viackrát zmenila,
je nutné skonštatovať, že presná výmera parcely, ako aj číslo parcely, ktorá má byť predmetom nájmu
je podstatnou náležitosťou zmluvy. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu, s

ktorým v plnom rozsahu súhlasí. V dôsledku absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č. 395/92 tento
právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky a hľadí sa naň akoby neexistoval, tým pádom
žalovaný nemohol porušiť žiadne zmluvné povinnosti, nemal povinnosť prenechať užívanie pozemku
pre žalobcu a zároveň zabezpečil pre žalobcu dostatok času na zber úrody a včas ho aj informoval o
ukončení užívania pozemku a žalobca sa mohol pripraviť na ukončenie užívania a na vrátenie pozemku.
Čo sa týka zrušenia podielového spoluvlastníctva, ktoré v roku 2017 zrušené nebolo, avšak existovala

dohodapodielovýchspoluvlastníkovospôsobeužívanianehnuteľnosti,poukázalnato,žežalobcanebol
podielovým spoluvlastníkom dotknutej parcely, nemal právo rozhodovať o rozdelení, resp. o vyporiadaní,
nakoľko takéto právo prináleží iba vlastníkom nehnuteľnosti. Tvrdenia žalobcu, že bývalí podieloví
spoluvlastníci, manž. L. v roku 1994 prevzali za svoj podiel väčšiu výmeru náhradného pozemku, aká
by im prislúchala, je pre danú žalobu irelevantným tvrdením, v prípade, ak k tomu reálne došlo, túto vec

má riešiť žalobca s bývalými podielovými spoluvlastníkmi priamo, nemôže kvôli uvedenému neprávom
zadržať podiel žalovaného a nakladať s ním bez právneho dôvodu. V konaní pred súdom prvej inštancie
sa dostatočne vyjadrili aj k možnosti, keby súd prvej inštancie mal za to, že nájomná zmluva č. 395/92
bola platne uzavretá. Ak by nájomná zmluva č. 395/92 bola platne uzavretá, aj tak by bola uzatvorená
na dobu určitú, a preto nájom by sa skončil uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý. Žalovaný za účelom

ukončenia užívania dotknutej parcely žalobcom, listom zo dňa 09. 04. 2015 zaslal žalobcovi oznámenie
o vypovedaní nájomnej zmluvy (týmto podaním splnil podmienku podľa § 12 zákona č. 504/2003 Z. z.
v znení účinnom k 30. 09. 2016). Žalovaný písomnosťou s označením „vypovedanie nájomnej zmluvy“
zo dňa 09. 04. 2015 jednoznačne prejavil vôľu voči žalobcovi nezotrvať po dobe 30. septembra 2016
v predmetnom právnom vzťahu a neprenechávať naďalej užívanie poľnohospodárskej pôdy žalobcovi.

Žalovaný oproti žalobcovi nebol nečinný a podnikol všetky kroky k tomu, aby žalobca vrátil pozemky
po zbere úrody, avšak žalobca bol ten, ktorý na podanie žalovaného zo dňa 09. 04. 2015 nereagoval,
neoznámil svoje stanovisko vo veci ukončenia užívania pozemku a nechal žalovaného cca 2 roky v
domnienke, že právny vzťah medzi nimi sa skončil dňom 30. 09. 2016. Žalobca v konaní nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, tiež nepreukázal dostatočne výšku

škody a nepodložil svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Na základe uvedeného má za to, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav a rozhodol vecne správne, preto žiadal, aby odvolací súd v
zmysle § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému právo na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa vyjadruje iba k otázke platnosti,
resp. neplatnosti nájomnej zmluvy. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti
a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho
obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu
preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, súčasne platí, že aj v prípade určitých

pochybností o určitosti obsahu predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto
nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou
povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť takýto výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a
nie naopak. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú

ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy,
ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená
okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych
úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Uvedené

stanovisko vychádza z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla
2015. Súd prvej inštancie sa v tomto konkrétnom prípade týmto výkladom neriadil.5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa naďalej pridržiava doterajšieho vyjadrenia a
podaní a má za to, že dostatočne odôvodnil svoje podania a vyjadrenia, vyjadril sa ku všetkým otázkam
súdneho sporu, od začiatku namietal neplatnosť právneho úkonu a nestotožnil sa názorom žalobcu, že

bysúdprvejinštancieformalistickyvykladalprávnyúkon,naopak,súdprvejinštancievenovaldostatočnú
pozornosť všetkým skutočnostiam, zaoberal sa prvkami právneho úkonu, ako aj jednotlivými zložkami
škody, vychádzal z individuálnych a konkrétnych zistení. Súd má poskytnúť súdnu ochranu účastníkom
súdnych konaní, t. j. aj žalovanému, ktorý je právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa označeného
v nájomnej zmluve, žalovaný v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nemohol ovplyvniť vznik a podmienky

uzavretia nájomnej zmluvy, avšak samotný žalobca, ktorý podniká v oblasti poľnohospodárstva, mohol
a aj by mal byť obozretný, aby prihliadol na špecifikáciu predmetu nájmu, aby pri zmene inicioval úpravu
predmetunájmuformoudodatku.Vymedzeniepredmetunájmumusíspĺňaťnáležitostiurčitostiprávneho
úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. K špecifikácii
predmetu nájmu musí dôjsť v momente uzatvorenia nájomnej zmluvy. Poukázal na súdnu prax, napr. na
rozhodnutie NS SR 4Cdo 240/2009, ako aj rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/246/2013 zo dňa

10. 12. 2015. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav a rozhodol vecne správne, preto žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady
škody. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej pre
katastrálne územie X. ako parc. reg. „E“, vedenej na LV č. XXX parc. č. 908/14 - orná pôda vo výmere
8952 m2 a to v podiele 1/2 z celku, t. j. vo výmere spoluvlastníckeho podielu 4476 m2. Žalovaný

predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy od Y. P.. Žalobca mal s právnou
predchodkyňoužalovaného,paniY.P.,uzavretúnájomnúzmluvuč.395/5.Tátonehnuteľnosťnadobudla
výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave a to vo výmere 2,0369 ha. Rovnako tak nadobudla aj parcelu č. 908/11 vo výmere 4,8415
ha. Podľa identifikácie parciel boli tieto parcely zlúčené a bolo vytvorené nové LV č. XXX a zvyšok bol

zlúčený do EKN parcely č. 908/10. Pozemok bol vedený na LV č. XXX. Výmera pozemku sa postupne
upravovala až na výmeru na aktuálnom LV, t.j. na výmeru 4476 m2. Žalovaný vstúpil do nájomnej zmluvy
č. 395/2 do právneho postavenia prenajímateľa. Táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do
30. 09. 2016. Nájomná zmluva bola uzavretá v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona č. 504/2003 Z.
z. Žalobca mal za to, že keďže žalovaný ako prenajímateľ, po uplynutí doby nájmu, dohodnutého na 12

rokov relevantným spôsobom nevyzval žalobcu na vrátenie a prevzatie pozemkov, zmluva sa obnovila
na ďalších 12 rokov. Napriek uvedenému, žalovaný vstúpil na pozemky, v prírode ich označil kolíkmi
a užíval ich. Žalobca vyzval žalovaného, aby kolíky odstránil a umožnil mu pozemok užívať. Súčasne
žalovaného vyzval na náhradu škody na výmere 0,4476 ha vo výške 468,69 eura. Táto škoda mu mala
vzniknúť z dôvodu, že žalobca napriek nájomnému vzťahu nemohol pozemok riadne užívať.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolanífakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v

dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal s právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na
posúdenie uplatneného nároku žalobcu a ustálil správny právny záver o nedôvodnosti tohto nároku.

12. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bol jeho záver o neplatnosti právneho úkonu -
nájomnej zmluvy č. 395/92 zo dňa 16. 11. 2004, uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalovaného
a žalobcom z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie

ohľadne posúdenia tejto právnej otázky, podstatnej pre posúdenie nároku žalobcu, v plnom rozsahu
stotožňuje. Predmetná nájomná zmluva bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka a zák. č. 504/2003
Z. z. Nájomný pomer vznikol teda v danej veci na základe nájomnej zmluvy, pričom na platné uzavretie
nájomnej zmluvy je potrebná dohoda strán o obligatórnych náležitostiach, teda o predmete nájmu a
nájomnom a jeho výške. Určenie predmetu nájmu musí byť určené súhlasnou vôľou oboch účastníkov

nájomnej zmluvy, ktorá má byť predmetom nájmu, a to v okamihu jej uzavretia. Ku špecifikácii predmetu
nájmu nemôže dôjsť až po uzavretí nájomnej zmluvy.

13. Otázkou určitosti zmlúv, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti sa vo viacerých rozhodnutiach
zaoberal aj Najvyšší súd SR, pričom uviedol, že pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností

- pozemkov je významný len prejav vôle vyjadrený v písomnej forme. Ak je preto písomná zmluva
o prevode týchto nehnuteľností objektívne neurčitá (pozemky neboli označené parcelným číslom,
obcou a katastrálnym územím, v ktorom ležia) je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná,
hoci jej účastníkom bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu; v takýchto prípadoch
totiž prevažuje verejný (všeobecný) záujem na určitosti vlastníckych práv nad individuálnym záujmom

účastníkov zmluvy (Najvyšší súd SR sp. zn. 4 Cdo 119/2011). V inom rozhodnutí NS SR uviedol,
že z hľadiska určitosti právneho úkonu musí byť predmet prevodu vlastníckeho práva, nehnuteľnosť
označená spôsobom, ktorý ju dostatočne identifikuje tak, aby bolo tretím osobám nepochybne zrejmé,
ktoré pozemky sú predmetom tohto právneho úkonu. Nehnuteľnosti musia byť označené uvedením
obce, parcelného čísla a katastrálneho územia, prípadne uvedením správy katastra, kde sú tieto

nehnuteľnosti zapísané. Ak právny úkon neobsahuje identifikáciu nehnuteľností, nemožno potom tento
úkon pokladať za určitý a zrozumiteľný, pretože nie je zrejmé, akej nehnuteľnosti sa týka (Najvyšší súd
SR sp. zn. 6 Obo 74/08).

14. Aj keď z uvedených rozhodnutí by sa javilo, že pre určitosť označenia nehnuteľnosti v zmluve stačí

ich uvedenie spôsobom, akým sú evidované v katastri nehnuteľností, pričom nemusia byť identifikované
všetkými údajmi vyžadovanými inak katastrálnymi predpismi, ak pri použití len niektorých z týchto údajov
je možné nehnuteľnosti jednoznačne individualizovať, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie v
danej veci dospel k záveru, že v danej veci označenie predmetu nájmu len uvedením obce, parcelného
čísla a katastrálneho územia nestačí, pretože zápisy na LV č. XXX ohľadne predmetných nehnuteľností

sa menili, a preto potom z nájomnej zmluvy nie je zrejmé, ktoré nehnuteľnosti, aj v akej výmere boli jej
predmetom. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre zo dňa 06. 02. 2002 č. j. X-19/2002 (č. l. 105)
vyplýva, že na LV č. XXX sa opravila výmera parcely číslo 908/11 z hodnoty 36994 m2 na hodnotu 48415
m2 a výmera parcely číslo 908/14 z hodnoty 20369 m2 na hodnotu 8952 m2, pričom ostatné údaje list
vlastníctva č. XXX zostávajú bez zmeny. Z oznámenia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor

zo dňa 23. 11. 2018 (č. l. 102) vyplýva, že v roku 2004, teda v čase uzavretia nájomnej zmluvy, boli v LV
č. XXX pre kat. úz. X. evidované parc. č. 908/11 orná pôda o výmere 48415 m2 a parc. č. 908/14 orná
pôda o výmere 8952 m2. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 17. 01. 2019 (č. l. 159) pritom
uviedla, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy v roku 2004 boli nezrovnalosti ohľadne výmery č. 908/14,
preto sa pri uzatváraní nájomnej zmluvy a určovaní predmetu nájmu vychádzalo z identifikácie parciel z

06.09.1993.Obeparcely č. 908/11ač.908/14bolizlúčenédoparcely908/10aichcelkovávýmerabola
57363 m2, preto sa táto výmera uviedla v nájomnej zmluve. Na pojednávaní dňa 07. 05. 2019 právna
zástupkyňa žalobcu po predložení originálu nájomnej zmluvy uviedla, že v origináli nájomnej zmluvy
bola uvedená len parcela č. 908/14 a ceruzkou si tam ekonómka dopísala parcelu č. 908/11. Uviedlatiež, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre č. j. X-19/2002, na základe ktorého došlo k oprave
chybných údajov operátora katastra nehnuteľností, im nebolo vlastníčkou oznámené, preto k uzavretiu
nájomnej zmluvy z 16. 11. 2004 došlo s uvedením toho istého predmetu nájmu, ktorý bol vedený v

predchádzajúcej nájomnej zmluve, ktoré mal žalobca uzavretú s vlastníčkou Y. P.. Zmena výmer na
základe rozhodnutia Katastrálneho úradu v Nitre č. j. X-19/2002 pritom bola zapísaná na LV č. XXX, teda
argumentácia právnej zástupkyne žalobcu, že vlastníčka im túto skutočnosť neoznámila, neobstojí. Zo
všetkých uvedených skutočností vyplýva, že predmet nájomnej zmluvy č. 395/92 nebol, čo do predmetu
nájmu, dostatočne určitý, keď nebol v súlade s v tom čase na LV č. XXX zapísanými nehnuteľnosťami,

napriek tomu, že podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu do zmluvy uviedli výmeru 57363 m2, čo
malo predstavovať výmeru oboch parciel, teda aj parc. č. 908/11 a aj č. parc. č. 908/14, v zmluve bola
uvedená len parc. č. 908/14 a parc. č. 908/11 bola až následne dopísaná ceruzkou. Z LV č. XXX obec
X., kat. úz. X. v roku 2004, teda v čase uzavretia nájomnej zmluvy, pritom bolo zrejmé, že sú na ňom
zapísané parc. č. 908/11 orná pôda o výmere 48415 m2 a parc. č. 908/14 orná pôda o výmere 8952 m2.
Vzhľadomksprávnemuprávnemuzáverusúduprvejinštancieohľadneneplatnostipredmetnejnájomnej

zmluvy, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, sú potom ostatné dôvody odvolania žalobcu bezpredmetné, a
preto sa odvolací súd nimi nezaoberal. Záver súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažuje za prehnane
formalistický, pričom odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil aj preferenciu výkladu v prospech platnosti
právneho úkonu, čo však v danej veci nebolo možné. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).