Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210632
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7817210632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu žalobcu: R Collectors, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297 proti žalovanému K. I., G.. XX.XX.XXXX, K. V.,
B. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Viktóriu Kerekešovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v
Rožňave, Šafárikova 71, o zaplatenie 1.999,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 1.8.2018 č.k. 12Csp/222/2017 - 93 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.999,55
eur spolu s príslušenstvom, ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že so žalovaným uzavrel dňa
09.10.2013 Zmluvu o úvere č. 2092733686, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 2.050,00 eur,
ktorý sa tento zaviazal splácať v mesačných splátkach. Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností

splácať úver v dohodnutých splátkach, žalobca predčasne zosplatnil celý zostatok úveru.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 09.10.2013 Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bola výška úveru 2.050,00 Eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo
výške 24,50% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 48 mesačných splátok vo výške 71,29
Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 10.11.2013 a konečná splatnosť úveru dňa 10.10.2017.

RPMNpredstavovala27,45%.Celkováčiastka,ktorúmalžalovanýuhradiťpredstavovalasumuvovýške
3.220,50 Eur. Z predloženého listinného dôkazu „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017“ vyplynulo,
že žalovaný čerpal úver v dvoch platbách v celkovej výške 2.050,00 Eur. Žalovaný vykonal v prospech
žalobcu päť platieb v úhrnnej výške 311,72 Eur a splátky boli evidované za obdobie od 10.11.2013 do
10.03.2014. Listom zo dňa 23.02.2015 oznámil žalobca žalovanému, že pohľadávka v zmysle Zmluvy
je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a vyzval ho úhradu pohľadávky pozostávajúcej z dlžnej
sumy vo výške 792,73 Eur a poplatkov vo výške 11,11 Eur. Súčasne bol žalovaný upozornený na

možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Výzvou zo dňa
23. 02. 2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 15 kalendárnych dní
od doručenia, s tým , že pokiaľ nedôjde k úhrade, vyhlási veriteľ úver za predčasne splatný. Listom
zo dňa 09.03.2015 oznámil žalobca žalovanému, že z dôvodu nesplnenia záväzkov vyplývajúcich zoZmluvy, sa stala úverová pohľadávka predčasne splatná a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
v celkovej výške 2.487,64 Eur v lehote 10 kalendárnych dní. Žalovaný si listovú zásielku prevzal dňa
23.03.2015. Ďalej mal súd za preukázané, že splátku č. 5 žalovaný hradil len čiastočne a ďalšie splátky

počnúc splátkou č. 6 splatnou dňa 10.04.2014 viac neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Zo samotnej
žaloby vyplynulo, že v dôsledku nesplácania splátok počnúc od splátky č. 6, žalobca využil právo
veriteľa a úver listom zo dňa 09.03.2015, kedy výška úveru predstavovala 2.487,64 Eur predčasne
zosplatnil. Zo Zmluvy vyplynulo, že dátum splatnosti poslednej splátky úveru mal byť do 10.10.2017.
S poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania sa súd prvej inštancie vyporiadaval s jej

dôvodnosťou a to v súlade s ust. § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, ako aj s poukazom
na ust. § 565 Občianskeho zákonníka a na základe toho uzavrel, že všeobecná premlčacia doba
je ustanovená v dĺžke troch rokov, ktorú nemožno jednostranne predĺžiť ani skrátiť. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 OZ, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo

dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalovaný sa dostal do omeškania neuhradením splátky č. 6, ktorá
podľa Predpisu splátok k Zmluve bola splatná dňom 10.04.2014. Ustanovenie § 103 OZ, druhá veta,
ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne, je počiatok premlčania upravený
odlišne od všeobecného. V prípadoch, ak došlo k zosplatneniu celého dlhu, rozhodujúcim momentom
určujúcim začiatok plynutia premlčacej doby je deň zročnosti prvej nezaplatenej splátky a nie deň, keď k

zosplatneniu pristúpil veriteľ. Premlčanie celého zvyšku dlhu tak nie je viazané na okamih využitia práva
veriteľa v zmysle § 565 OZ, ale na okamih splatnosti tej splátky, ktorá je dôvodom využitia tohto práva.
Ak by súd posúdil začiatok plynutia premlčania podľa argumentácie žalobcu, ktorý splatnosť celého dlhu
vyhlásil dňom 09.03.2015, teda takmer jeden rok od splatnosti poslednej nezaplatenej splátky, pripustil
by tak možnosť žalobcu de facto určiť začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu, čo je z pohľadu

ochrany spotrebiteľa neprípustné. Čo sa týka skutočností a argumentov uvádzaných žalobcom v jeho
vyjadrení zo dňa 20.07.2018 týkajúcich sa nároku žalobcu na zmluvné úroky a úroky z omeškania a
ich výpočtu, týmito sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko ich z pohľadu posúdenia inštitútu premlčania ako
rozhodujúceho momentu v tomto konaní nepovažoval za podstatné.

4. Na základe toho súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu ako premlčaný a z tohto dôvodu žalobu v
celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalovanému priznal ich plnú náhradu.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a alternatívne tento zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalobca zakladal na ust. § 365 ods.
1 písm. a), f) a h) C.s.p. V odvolaní uviedol, že zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená
zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. Konštatoval, že
v uvedenom prípade nejde o odstúpenie od zmluvy, keďže zmluva ostáva i naďalej v platnosti, avšak

v dôsledku využitia veriteľovho práva dôjde k zmene termínu splatnosti splátok úveru a to všetkých
tých, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené. Ďalej uviedol, že z dikcie ust. §
565 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo vo svojej podstate predstavuje stratu výhody
splátok pre dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Vyhlásením predčasnej splatnosti

úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, to znamená v jednotnej premlčacej dobe a to odo
dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Pri tomto svojom závere poukázal na odlišné stanovisko
bývalého ústavného sudcu Slovenskej republiky JUDr. Milana Lalíka.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť

a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcu
považuje iba za účelové a tendenčné, podané so snahou oddialiť právoplatnosť napadnutého rozsudku.
Má za to, že žalobca nepredložil žiadne argumenty, ktoré by vyvrátili názor žalovaného a rovnako aj
prvoinštančného súdu ohľadne začatia plynutia premlčacej doby pri zosplatnení dlhu vyplývajúceho
z pohľadávky žalobcu. Považuje za neprípustnú možnosť ak by v súlade s názorom žalobcu začala

premlčacialehotaplynúťažododňavyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru.Vzhľadomnato,žežalobca
by takto mohol čakať aj roky so zosplatnením dlhu a následne si uplatňovať za toto obdobie úroky z
omeškania.7. Počas odvolacieho konania pôvodný žalobca Poštová banka a.s. písomným podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 07.11.2018 podal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a to tak, že
namiesto pôvodného žalobcu bude naďalej v konaní ako žalobca vystupovať spoločnosť R.Collectors,

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 8A, IČO: 50 094 297. K tomuto procesnému návrhu
pripojil aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 uzavretú medzi Poštovou bankou a.s. ako
postupcom a spoločnosťou R.Collectors, s.r.o. ako postupníkom. Súd prvej inštancie svojím uznesením
zo dňa 12.02.2019 (č.l. 145 rozhodol o tomto procesnom návrhu tak, že pripustil zmenu strany sporu
na strane žalobcu a to tak, že namiesto pôvodného žalobcu Poštová banka a.s. vstupuje do konania

žalobca R.Collectors, s.r.o.

8. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania
a aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ nárok žalobcu zamietol z dôvodu jeho premlčania. Ani počas
odvolaciehokonanianevyšlinajavožiadnetakénovéskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutie,
než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody
prvoinštačného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie

tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu považuje za potrebné k týmto
dôvodom dodať:

10. Odvolacia námietka žalobcu je založená na tvrdení, že súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal s
dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania a v dôsledku toho, že nesprávne ustálil termín

začiatku plynutia premlčacej lehoty, keďže podľa jeho názoru táto začína plynúť odo dňa vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru.

11. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Keďže tento nemá oporu v hmotnom práve. Z
obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť, že žalobca svoj nárok

uplatňuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nároky z nej sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Toto platí aj pre posúdenie otázky premlčacej doby. Táto je v Občianskom zákonníku
upravená v ust. § 101 až § 110. V ust. § 103 je osobitne upravený začiatok plynutia premlčacej
lehoty v prípade, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach. V takomto prípade začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V ďalšej vete je osobitne upravený začiatok plynutia

premlčacej lehoty v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, v
takomto prípade začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V druhej vete
uvedeného ustanovenia je teda osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej lehoty v
prípade ak sa stane v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok zročným celý dlh, a to tak, že táto
premlčacia lehota začína plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania.

Na začiatok plynutia premlčacej lehoty nemá žiadny vplyv ani ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Toto
ustanovenie totiž iba umožňuje veriteľovi v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so splatením
niektorej splátky, vyhlásiť tzv. predčasnú splatnosť, teda požiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky
a zároveň upravuje lehotu do kedy môže veriteľ toto svoje právo vykonať. Toto ustanovenie teda nemá
žiadny vplyv na úpravu začatia plynutia premlčacej lehoty podľa ust. § 103 druhej vety Občianskeho

zákonníka. Na uvedenej zásade nemení nič ani skutočnosť, ktorou žalobca akcentuje v odvolaní a to,
že v danej veci nedošlo zo strany žalobcu ako veriteľa k odstúpeniu od zmluvy, ale iba k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru. Posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie sporného
nároku súd prvej inštancie správne posudzoval s prihliadnutím na špecifickú situáciu a to vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru žalobcom a jeho záver v tejto otázke nesúvisí s tým, či zo strany žalobcu

došlo alebo nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Táto otázka teda nemá na posúdenie otázky začiatku
plynutia premlčacej lehoty žiadny vplyv.

12. Na správnosti tohto záveru nemá vplyv ani právny názor vyslovený jedným zo sudcov Ústavného
súdu SR v odlišnom stanovisku v konkrétnej veci. Záväzným je totiž iba konkrétny výrok Ústavného súdu

SR predstavujúci väčšinový názor senátu. Tento sa navyše dotýka otázky miery ochrany spotrebiteľov
poskytovanej rozhodnutiami všeobecných súdov, teda otázky, ktorá v prejednávanej veci nebola
predmetom rozhodovania. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie,
vrátane správneho výroku o trovách konania posúdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.