Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 1, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/222/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210632
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817210632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,

IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: K. I., G.. XX.XX.XXXX,
K. B. XXX/XX, XXX XX V., zast. JUDr. Viktória Kerekešová, advokát, Šafárikova 71, 048 01 Rožňava,
o zaplatenie 1.999,55 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II.Súdpriznávažalovanémunáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ktorúbudepovinnýzaplatiťžalobca.

O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.999,55 Eur, úrokov vo
výške 473,48 Eur, úrokov vo výške 1.576,08 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny t.j. zo sumy
1.999,55 Eur, vo výške 24,5 % p.a. zo sumy 1.999,55 Eur, od 01.11.2017 do zaplatenia, úroky z
omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo sumy 1.999,55 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia a poplatky vo výške
14,61 Eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 09.10.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č.

2092733686 (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2.050,00
Eur, ktorý mal zaplatiť v mesačných splátkach s tým, že termín splatnosti a skladba každej splátky je
zrejmá z Predpisu splátok. Pred zosplatnením úveru žalobca poslal žalovanému v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“ v príslušnom gramatickom tvare), upozornenie zosplatnenie v
dôsledku omeškania Žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne, dostal sa do omeškania. Žalobca zaslal
žalovanému upozornenie pred zosplatnením úveru s oznámením, že je viac ako 3 mesiace v omeškaní .
Žalovaný dlh , napriek výzve nezaplatil v určenej lehote, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru

podľa ust. § 565 OZ.

3. Písomným podaním zo dňa 11.06.2018 žalovaný vyjadril nesúhlas s podanou žalobou a zároveň
vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k celej pohľadávke žalobcu. Zaplatil na svoj dlh voči žalobcovi
päť splátok, pričom piatu splátku hradil len čiastočne, ďalšie splátky počnúc splátkou č. 6, splatnou dňa
10.04.2014, viac neuhradil. Poukázal na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka a vyjadril názor, že
najneskôr od 10.04.2014 (teda od termínu ďalšej splátky) začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia

dobanauplatnenienárokunasúde,ktoráuplynula10.04.2017.Žalobcasinárokuplatnilnasúdežalobou
až dňa 15.12.2017 a preto považuje žalovaný nárok žalobcu za premlčaný v plnom rozsahu. Na záver
žalovaný navrhol predmetnú žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.4. Dňa 24.05.2018 žalobca doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe, kde okrem iného
v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uvádza, že v uvedenom prípade nešlo o odstúpenie od
zmluvy, tá ostáva aj naďalej v platnosti, avšak v dôsledku využitia veriteľovho práva, ktorým je vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru, dochádza k zmene splatnosti splátok úveru. Vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru spôsobuje premlčanie celého úverového vzťahu naraz v jednotnej premlčacej dobe
odo dňa jej vyhlásenia. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 09.03.2015, žalovaný si predmetnú
výzvu na splatenie dlžnej sumy prevzal až dňa 23.03.2015. Vo výzve bola žalovanému daná lehota na
plnenie v trvaní 10 dní, ;ktorá uplynula dňa 02.04.2015. Žalobca si tak mohol uplatniť svoje právo na

súde prvý krát dňa 03.04.2015. Žaloba bola podaná na súde 15.12.2017 a preto podľa názoru žalobcu
nedošlo k premlčaniu predmetného nároku.

5. Žalovaný naďalej trval na vznesenej námietke premlčania. Poukázal na znenie čl. 6.2 Obchodných
podmienok pre úver- Dostupná pôžička, z obsahu ktorého vyplynulo, že ak je klient v omeškaní s
platením čo i len jednej plnej splátky v plnej resp. čiastočnej výške, je Poštovka oprávnená požadovať

predčasné splatenie celej istiny úveru, vrátane príslušenstva. V zmysle ust. § 565 Občianskeho
zákonníka ( ďalej len „OZ“ v príslušnom gramatickom tvare), môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo môže použiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky
je zrejmé , že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva žalobcu podľa

§ 565 OZ, ale na okamih splatnosti tej splátky, pre ktorú sa právo využilo. Pokiaľ dohoda v čl. 6.2.
Obchodných podmienok umožnila veriteľovi zosplatniť celý úver, potom je potrebné rovnako aplikovať
aj ustanovenia chrániace dlžníka, pred možnosťou veriteľa predlžovať premlčaciu dobu otáľaním s
výkonom tohto práva. Iný výklad by nezodpovedal účelu ustanovenia § 103 OZ v zmysle ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa

ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V zmysle Rozsudku Krajského súdu v Trnave
sp. zn.: 9Co/288/2016 zo dňa 24. 10. 2017, premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie nie
od okamihu doručenia oznámenia, alebo výzvy veriteľa, ale od zročnosti nesplatenej splátky. Na tento
záver nemá vplyv ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý umožňuje využitie uplatnenia práva podľa § 565 OZ

až po uplynutí trojmesačného omeškania. Obdobný právny názor vyplynul aj z Rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn.: 5Co/233/2016 zo dňa 25. 01. 2017. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh, stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá
veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta
druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne

plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie
takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť už odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.08.2018. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju

neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a vyjadril súhlas s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

7. Právny zástupca žalovaného bol účastný na pojednávaní a do zápisnice uviedol okrem iného uviedol,
že nárok žalobcu považuje za premlčaný, nakoľko podľa jeho názoru premlčacia doba začala plynúť
dňom 10.04.2014 a uplynula dňa 10.04.2017. Ďalšie vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného boli

totožné s vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 11.06.2018.

8.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspiseazistilnasledovný
skutkový stav.

9. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 09.10.2013 Zmluvu o úvere č. 2092733686, v
zmysle ktorej bola výška úveru 2.050,00 Eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,50% ročne,
splatnosť úveru bola dohodnutá formou 48 mesačných splátok vo výške 71,29 Eur, pričom splatnosť
prvej splátky bola dňa 10.11.2013 a konečná splatnosť úveru dňa 10.10.2017. RPMN predstavovala
27,45%. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť predstavovala sumu vo výške 3.220,50 Eur.

10. Z predloženého listinného dôkazu „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017“ vyplynulo, že žalovaný
čerpal úver v dvoch platbách v celkovej výške 2.050,00 Eur. Žalovaný vykonal v prospech žalobcu päť
platieb v úhrnnej výške 311,72 Eur a splátky boli evidované za obdobie od 10.11.2013 do 10.03.2014.11. Listom zo dňa 23.02.2015 oznámil žalobca žalovanému, že pohľadávka v zmysle Zmluvy je viac ako
3 mesiace po lehote splatnosti a vyzval ho úhradu pohľadávky pozostávajúcej z dlžnej sumy vo výške

792,73 Eur a poplatkov vo výške 11,11 Eur. Súčasne bol žalovaný upozornený na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy.

12. Výzvou zo dňa 23. 02. 2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 15
kalendárnych dní od doručenia, s tým , že pokiaľ nedôjde k úhrade, vyhlási veriteľ úver za predčasne

splatný.

13. Listom zo dňa 09.03.2015 oznámil žalobca žalovanému, že z dôvodu nesplnenia záväzkov
vyplývajúcichzoZmluvy,sastalaúverovápohľadávkapredčasnesplatnáavyzvalžalovanéhonaúhradu
dlžnej sumy v celkovej výške 2.487,64 Eur v lehote 10 kalendárnych dní. Žalovaný si listovú zásielku
prevzal dňa 23.03.2015.

14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09.10.2013 Zmluvu
o úvere č. 2092733686. Pravidelné plnenie zo strany žalovaného bolo podľa karty klienta zaznamenané
do 10.03.2014, pričom z čerpaného úveru uhradil sumu 311,72 Eur v piatich splátkach. Ďalej mal súd
za preukázané, že splátku č. 5 žalovaný hradil len čiastočne a ďalšie splátky počnúc splátkou č. 6

splatnou dňa 10.04.2014 viac neuhradil, čím sa dostal do omeškania. Zo samotnej žaloby vyplynulo, že
v dôsledku nesplácania splátok počnúc od splátky č. 6, žalobca využil právo veriteľa a úver listom zo dňa
09.03.2015, kedy výška úveru predstavovala 2.487,64 Eur. Zo Zmluvy vyplynulo, že dátum splatnosti
poslednej splátky úveru mal byť do 10.10.2017.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej tiež ObZ“), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom

fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

18.Podľa§2písm.b)zákonač.129/2010Z.z.,naúčelytohtozákonasarozumieveriteľomfyzickáosoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 1, OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

25. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo

niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

27. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Súd pre účely posúdenia uplatneného nároku a premlčania aplikoval na premlčanie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že sa jedná v danom prípade o nárok zo
spotrebiteľského vzťahu.

29.Podľa§100ods.1OZ,právosapremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákoneustanovenej(§101
až110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho

práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

31. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

32. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky

33. Premlčacou dobou sa rozumie lehota, v priebehu ktorej sa musí vykonať právo, aby nenastali účinky
premlčania. K premlčaniu dochádza priamo zo zákona ak dlžník vznesie námietku premlčania, súd na
túto právnu skutočnosť prihliadne. Žalovaný však vo svojom vyjadrení zo dňa 11.06.2018 ako aj na
pojednávaní dňa 01.08.2018 vzniesol námietku premlčania, ktorú súd po oboznámení sa s listinnými
dôkazmi akceptoval.

34. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov, ktorú nemožno jednostranne predĺžiť
ani skrátiť. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 OZ, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalovaný sa dostal do omeškania
neuhradením splátky č. 6, ktorá podľa Predpisu splátok k Zmluve bola splatná dňom 10.04.2014.
Ustanovenie § 103 OZ, druhá veta, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 OZ špeciálne,
je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. V prípadoch, ak došlo k zosplatneniu celého
dlhu, rozhodujúcim momentom určujúcim začiatok plynutia premlčacej doby je deň zročnosti prvej

nezaplatenej splátky a nie deň, keď k zosplateniu pristúpil veriteľ. Premlčanie celého zvyšku dlhu tak
nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa v zmysle § 565 OZ, ale na okamih splatnosti tej
splátky, ktorá je dôvodom využitia tohto práva. Ak by súd posúdil začiatok plynutia premlčania podľa
argumentácie žalobcu, ktorý splatnosť celého dlhu vyhlásil dňom 09.03.2015, teda takmer jeden rokod splatnosti poslednej nezaplatenej splátky, pripustil by tak možnosť žalobcu de facto určiť začiatok
plynutia premlčacej doby celého dlhu, čo je z pohľadu ochrany spotrebiteľa neprípustné. Čo sa týka
skutočností a argumentov uvádzaných žalobcom v jeho vyjadrení zo dňa 20.07.2018 týkajúcich sa

nároku žalobcu na zmluvné úroky a úroky z omeškania a ich výpočtu, týmito sa súd bližšie nezaoberal,
nakoľko ich z pohľadu posúdenia inštitútu premlčania ako rozhodujúceho momentu v tomto konaní
nepovažoval za podstatné.

35. Na základe vyššie uvedeného súd považuje za preukázané, že v čase podania žaloby dňa

15.12.2017 bol už nárok žalobcu premlčaný, pretože lehota na uplatnenia nároku uplynula dňom
10.04.2017, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. V konaní bol žalobca neúspešný, úspech v konaní mal žalovaný, a preto je žalobca povinný nahradiť
žalovanému trovy konania v celom rozsahu (100%). O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.