Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 23, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200368
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2017200368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: G.

V., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, L. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta
č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 2.10.2017 z
r u š u j e sa vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2.10.2017 Generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods.
2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.5.2017 v spojení s rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 2.6.2017. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaná vychádzala zo zistenia,
že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení),
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s tým, že posúdenie jeho zdravotného stavu

je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 15.5.2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť odôvodnenia rozhodnutia (podľa posudku výsledná miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať
zárobkovú činnosť je 30%, pričom tento bol doplnený na základe požiadavky Krajského súdu v Trnave
v konaní vedenom pod sp.zn. 38Sd/84/2014). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave určil choroby nervového
systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extra
pyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny),

ľahké parézy dvoch končatín (frustné) prípadne akroparézy, ktoré zaradil do kapitoly VI., oddiel A,
položka 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola určená na 20% (s percentuálneho rozpätia od 10% do 20%) a takto určenú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o ďalších 10% podľa § 71 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., keď celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 30%, čo znamená, že invalidita u žalobcu nevznikla.
V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že vzhľadom na medicínske rozpory v znaleckom posudku znalkyne

MUDr. Stanovičovej z odboru neurológie bola žalobcovi posudkovým lekárom navrhnutá diagnostická
hospitalizácia s tým, že po doručení prepúšťacej správy z tejto hospitalizácie by bol jeho zdravotný
stav na účely invalidity znovu posúdený. Nakoľko žalobca nesúhlasil s diagnostickou hospitalizáciu naneurologickej klinike, tak zdravotný stav žalobcu bol posúdený za prítomnosti prísediacieho odborného
lekára z odboru neurológia a z odboru psychiatria.

2.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote žalobu, pričom namietal, že rozhodnutie
žalovanej je nezákonné, pretože jej postup bol v rozpore s ust. § 196 a nasl. zákona o sociálnom
poistení, pretože táto opakovane prihliadala len na stanoviská svojich posudkových lekárov. V tejto

súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžp/6/2011 z 28.3.2012, uverejnenom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2013 pod č. 16, v ktorom bolo
konštatované: „ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého
vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie
správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní obmedzene. Správny orgán
preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti

z odbornej stránky“. Ďalej poukázal na to, že jeho nepriaznivý zdravotný stav ho obmedzuje vo
vykonávaní jednoduchých motorických činností (napr. zaviazať si šnúrky na topánkach, otvoriť si
plastové vrecko na pečivo, padanie rôznych vecí z rúk, nalievanie vody do pohára, či vyberanie drobných
mincí z peňaženky). Ďalej uviedol, že žalovaná argumentuje ním dosiahnutými výsledkami, vzdelaním,
pričom opomína fakt, že žalobca bol integrovaný na základnej i strednej škole, navštevoval pravidelne

doučovanie a aj na vysokej škole je registrovaný ako študent so špecifickými potrebami, pričom v
porovnaní s ostatnými spolužiakmi je výrazne znevýhodnený. Žiadal preto, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

3.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.1.2018 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázala na to, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v tomto smere
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. V tejto súvislosti uviedla, že zdravotný

stav žalobcu bol v rámci odvolacieho konania posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
žalovanej, pobočky Galanta dňa 19.6.2017, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a
predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so
sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave
posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 6.9.2017 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby

nervového systému, postihnutie mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového
a extra pyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť
končatiny), ľahké parézy dvoch končatín (frustné) prípadne akroparézy, ktoré zaradil do kapitoly VI.,
oddiel A, položka 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20% (s percentuálneho rozpätia od 10% do 20%) a takto

určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o ďalších 10% podľa § 71 ods. 8
zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., keď celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 30%, čo znamená, že invalidita u žalobcu
nevznikla. Ďalej uviedla, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by
spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia

žalovanej zadovážených v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov
sociálneho poistenia žalovanej spochybnili alebo vyvrátili.

4.
V predmetnej veci tunajší súd už raz rozhodoval, a to rozsudkom č.k. 43Sa/34/2017 dňa 20.8.2018, keď

žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pričom v rozhodnutí konštatoval, vzhľadom na zhodné závery
posudkových lekárov, ktorí určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu na
30%, bol postup správnych orgánov správny, pokiaľ žalobcovi žiadosť o priznanie invalidného dôchodku
zamietli. V rozhodnutí Krajského súdu v Trnave bolo ďalej uvedené, že pochybnosti žalobcu o tom,
že jeho zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považoval súd za nedôvodné, vyvolané

len subjektívnym presvedčením, čo nebolo dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení
a záverov prijatých v konaní. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že žalobca v správnom konaní
nepreukázal, že by jeho zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tieto závery vyplývali tak z psychiatrickéhovyšetrenia ako aj z neurologického vyšetrenia žalobcu, ktoré bolo posudkovým lekárom zrealizované
v rámci odvolacieho správneho konania za prítomnosti prísediaceho odborného lekára z odboru
neurológia a z odboru psychiatria, nakoľko žalobca nesúhlasil s diagnostickou hospitalizáciou na

neurologickej klinike.

5.
Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 7Sk/41/2018 dňa 27.11.2019
rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sa/34/2017-41 zo dňa 20.8.2018 zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie, a to jednak z dôvodu, že súčasťou spisového materiálu nebol posudkový spis, keď
k súdnemu spisu bol pripojený iba dávkový spis. Za tohto stavu preto krajský súd nemohol náležite
preskúmať, či príslušný posudkoví lekári postupovali v súlade so zákonom, či pri ustaľovaní svojich
záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené žalobcom, a preto za tohto stavu správnemu
súdu chýbali základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci.
Taktiež kasačný súd poukázal na to, že súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia je taktiež

právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetnom súdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa
súd dostatočne a riadne vecou zaoberal, čo v predmetnej veci správny súd neurobil.

6.

Krajskýsúd,potomakosisprávnysúdzabezpečilpripojenieposudkovéhospisu,vecopätovneprejednal
bez nariadenia pojednávania, a to postupom podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 23 ods. 2 písm. b)
SSP a § 107 ods. 1 SSP, vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 23.3.2020, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo uvedené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na webovej stránke
Ministerstva spravodlivosti SR a dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola v predmetnej veci podaná

dôvodne.

7.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár
sociálneho poistenia ústredie.

Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť
znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdení skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok.

8.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 8 možno zvýšiť najviac
o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí

podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

9.Z pripojeného spisového materiálu žalovanej vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie
posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej určil u žalobcu choroby nervového systému, postihnutie
mozgu, čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extra pyramídového pôvodu,

detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny), ľahké parézy dvoch
končatín (frustné) prípadne akroparézy, ktoré zaradil do kapitoly VI., oddiel A, položka 3, písm. a) prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zo
strany žalovanej určená na 20% (s percentuálneho rozpätia od 10% do 20%) a takto určenú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená u žalobcu o ďalších 10% podľa § 71

ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. . Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola stanovená na 30%, z čoho vyplýva, že invalidita u
žalobcu nevznikla. Žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nespĺňa podmienky
stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z posudku posudkového lekára
zo dňa 15.5.2017 vyplýva, že tento sa plne stotožňuje so záverom posudkového lekára ústredia. Zo

stanoviska posudkového lekára sociálnej poisťovne ústredia k znaleckému posudku MUDr. Stanovičovej
vyplýva, že posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredia zistil diskrepanciu (rozpory) na 6. a 7.
strane znaleckého posudku, kde v objektívnom neurologickom náleze je prítomná slabosť ľahkého
stupňa s nedostatočným úchopom ľavej ruky, ide o slabosť vľavo stredne ťažkého stupňa s oslabením
psychomotorického tempa, poruchou krátkodobej pamäti, čítania a písania, poruchou jemnej a hrubej

motoriky. Znalkyňa vo svojom posudku uviedla, že podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má
žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% s možnosťou navýšenia o 10%, nakoľko
porucha čítania a písania ovplyvňuje pokles pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo
sa javí ako nadhodnotené a je zle zaradené, vychádzajúc z objektívneho neurologického vyšetrenia
a záveru (strana 6), kde v neurologickom obraze je prítomná hemiparéza (slabosť) vľavo ľahkého

stupňa s nedostatočným úchopom ľavej ruky, čo patrí pod písmeno a), ľahké parézy dvoch končatín s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10% - 20%. Pri navýšení 10% na dislexiu a
disgrafiu je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu 30%. Vzhľadom
na medicínske rozpory v znaleckom posudku súdnej znalkyne v odbore neurológia MUDr. Stanovičovej,
Sociálna poisťovňa, ústredie navrhla žalobcovi diagnostickú hospitalizáciu na I. Neurologickej klinike ÚK

v Bratislave u prof. P. O., PhD., s tým, že po doručení prepúšťacej správy z diagnostickej hospitalizácie
bude zdravotný stav žalobcu na účely invalidity znovu posúdený ako realizácia rozsudku Krajského súdu
v Trnave č.k. 38Sd/84/2014 zo dňa 18.11.2016. S navrhovanou diagnostickou hospitalizáciou žalobca
nesúhlasil. V posudku bolo ďalej konštatované, že rozpory v znaleckom posudku MUDr. Stanovičovej
boli v tom, že hemiparézu (slabosť) vľavo ľahkého stupňa s nedostatočným úchopom ľavej ruky je

potrebné posudzovať ako stredne ťažkú parézu dvoch končatín (so zaradením pod iné písmeno, kde
je iné percentuálne rozmedzie), čo mení celkovú situáciu a čo zákon o sociálnom poistení, príloha
č. 4 neumožňuje. V posudku zo dňa 15.5.2017, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu
bolo za rozhodujúce ochorenie určená hemiparéza (slabosť) vľavo ľahkého stupňa s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% podľa kapitoly VI. - choroby nervového systému, oddiel

A - postihnutie mozgu, položka 3 - čiastočné a úplné mozgové obrny, písmeno A - ľahké parézy dvoch
končatín (frustné) prípadne akroparézy (rozpätie 10% - 20%) s navýšením 10% na poruchu čítania
a písania (dislexiu a disgrafiu). V závere posudku bolo ďalej konštatované, že napriek psychickému
hendikepu (podpriemerný intelekt podľa psychologického vyšetrenia, porucha učenia - čítania a písania)
absolvoval strednú školu, získal maturitu, vodičský preukaz a toho času je študentom tretieho ročníka

vysokej školy - odbor politológia.

10.
Po opätovnom preskúmaní postupu žalovanej správny súd považuje v prvom rade za potrebné k veci
uviesť, že úlohou správneho orgánu je svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, k čomu v predmetnej

veci nedošlo. Predovšetkým je potrebné posúdiť, aby sa správne orgány vysporiadali s otázkou, či
posudkyposudkovýchlekárovakopodkladyrozhodnutiasúúplné,riadneodôvodnenéačiargumentácia
obsiahnutá v týchto posudkoch posudkových lekárov je alebo nie je v rozpore so skutkovými zisteniami
uvedenými v znaleckom posudku znalkyne MUDr. Stanovičovej. Sami správne orgány konštatujú,
že existujú medicínske rozpory v tomto znaleckom posudku, ktoré je možné odstrániť buď ďalším

znaleckým posudkom alebo diagnostickou hospitalizáciou, ktorú však žalobca nechcel absolvovať.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že ak sa vykonaným dokazovaním zistí sporná
medicínska otázka (rozdielne hodnotenia zdravotného stavu posudkových lekárov ako aj znalca, keď
posudkoví lekári považujú zdravotné postihnutie u žalobcu - ľahké parézy dvoch končatín a znalec zasazastredne ťažképarézydvochkončatín),takjepotrebnédokazovaniedoplniťovyhotoveniekontrolného
znaleckéhoposudku,abysanáležitýmspôsobomvyhodnotilatátospornámedicínskaotázkatýkajúcasa
zdravotného stavu žalobcu. Výsledkom rozdielnych záverov posudkových lekárov a znalkyne je potom

rozdielne určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu.

11.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd rozhodnutie žalovanej postupom podľa § 191 ods.
1 písm. d) a e) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní je potrebné

rozdielne závery posudkových lekárov a znalca vyhodnotiť, a to prípadným vypracovaním kontrolného
znaleckého posudku, resp. opätovným posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi s tým, aby
bolo prihliadnuté na žalobcom predloženú lekársku správu z 31.8.2017 ako aj na prípadné ďalšie
lekárske nálezy, ktoré má žalobca k dispozícii od vydania posledného rozhodnutia žalovanej, pričom po
vykonaní tohto ďalšieho dokazovania je potrebné, aby rozhodnutie žalovanej bolo náležitým spôsobom
odôvodnené a aby boli lekárske nálezy týkajúce sa žalobcu správne vyhodnotené.

12.
O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Odo dňa 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynie účastníkom lehota na podanie kasačnej sťažnosti
(ust. § 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony).