Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/260/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216215129
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216215129.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaný v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: T. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T., J. D. XX/XX, o zaplatenie 3.232,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15.08.2017 č. k. 13Csp/100/2016-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti týkajúcej sa sumy 1.288,96 eura, 8,05%
úroku z omeškania zo sumy 73,34 eura od 28.07.2015 do zaplatenia a zo sumy 1.215,62 eura od

17.06.2015 do zaplatenia, 17,88% úroku zo sumy 1.046,74 eura od 16.06.2015 do zaplatenia a v časti
náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu867,38
eura s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 28.07.2015 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných
splátkach po 20 eur splatných vždy do 20-teho dňa každého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 867,38 eura, 16,69%
úroku ročne zo sumy 1.802,05 eura od 02.07.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti 8,05 % úroku
z omeškania ročne od 03.07.2015 do zaplatenia, v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.215,62 eura
so 17,88% úrokom ročne zo sumy 1.046,74 eura od 16.06.2015 do zaplatenia a s 8,05% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.215,62 eura od 17.06.2015 do zaplatenia zamietol. Žalovanej náhradu trov

konania nepriznal.

2. Výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 23.11.2012 právny predchodca
žalobcuCETELEMSLOVENSKOa.s.uzatvorilsožalovanoupísomnúzmluvuospotrebiteľskomúverea
zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb (ďalej len zmluva), na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške

2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť 96 mesačnými splátkami po 39,76 eura splatnými 15.
deň v mesiaci so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver
poskytnutý,pričomtermínkonečnejsplatnostiúverumalbyťžalovanejoznámenýpísomnepoposkytnutí
úveru, celková suma k zaplateniu bola určená vo výške 3.635,52 eura pri fixnej výške úrokovej sadzby
16,69% ročne, RPMN vo výške 18,02%, priemernej RPMN vo výške 19,37% a poplatku za poistenie
vo výške 4,99% (časť I. zmluvy). Predmetom zmluvy bolo i poskytnutie revolvingového spotrebiteľského

úveru do výšky schváleného úverového rámca 5.000 eur s tým, že aktuálna výška úverovej rámca je
600 eur, výška mesačnej splátky bola minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyššínásobok 300 eur a bola splatná 10 deň v mesiaci pri fixnej výške úrokovej sadzby 28,68% ročne, RPMN
45,94%, priemernej RPMN 26,70% a poplatku za poistenie vo výške 4,99% (časť II. zmluvy). Právny
predchodca žalobcu dňa 09.01.2013 poskytol žalovanej sumu 2.000 eur z titulu úveru a žalovaná v

období od 06.02.2013 do 10.12.2014 uhradila mu úhrnom sumu 1.059,28 eura, pričom veriteľ prípisom
z 08.07.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý sa stal k 02.07.2015 splatným v celom rozsahu
a zároveň vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.016,78 eura, ktorý bol žalovanej doručený
dňa 13.07.2015. Z titulu revolvingového úveru žalovaná dňa 05.02.2013 čerpala sumu 1.200 eur a
ďalším financovaním v období do 15.01.2014 čerpala úhrnom sumu vo výške 1.465,93 eura, z ktorého

titulu žalovaná uhradila právnemu predchodcovi úhrnom sumu vo výške 1.029 eur. Právny predchodca
žalobcu prípisom zo dňa 25.06.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, ktorý sa stal
splatným k 16.06.2015 a zároveň vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.215,62 eura, ktorý
žalovanáprevzaladňa29.06.2015.Právnyvzťahstránsporuzúverovejzmluvyposudzovalakozáväzok
zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ zák. č. 129/2010 Z. z. a § 490 a nasl. Obchodného
zákonníka argumentujúc, že i napriek tomu, že zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v

zmysle Obchodného zákonníka, ide o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy,
keďže pri jej uzatváraní bola žalovaná v postavení spotrebiteľa a právny predchodca žalobcu mal v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Opierajúc sa o ust. § 9 ods. 2 písm. f/
a § 1 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 konštatoval, že úverová
zmluva v časti I. neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý mal byť žalovanej oznámený

dodatočne až po uzavretí zmluvy a poskytnutí úveru a teda ide o nedostatok podstatnej náležitosti
úverovej zmluvy, čo má za následok, že úver čerpaný žalovanou vo výške 2.000 eur je bezúročný a bez
poplatkov. Pokiaľ žalovaná v súvislosti s úverom vo výške 2.000 eur uhradila veriteľovi sumu 1.059,28
eura, čo žalovaná nerozporovala, jej dlh na úvere po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti predstavuje
sumu 867,38 eura (2.000 eur - 1.059,28 eura). V tejto časti preto uplatnený nárok žalobcu považoval za

dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel. V časti prevyšujúcej prísudok vo výške 867,38 eura, ako aj v časti
16,69% úroku ročne od 02.07.2015 do zaplatenia žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcovi nevznikol ani
nárok na poplatok či úrok, s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru čerpaného žalovanou.
Pokiaľ si žalobca uplatnil i 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.016,78 eura od 03.07.2015 do
zaplatenia, v tejto súvislosti uviedol, že žalobca si právo podľa § 565 OZ na predčasné zosplatnenie

úveru pre omeškanie s úhradou splátok uplatnil voči žalovanej prípisom zo dňa 08.07.2015, v ktorom
oznamoval žalovanej zosplatnenie úveru spätne k 02.07.2015, pričom žalovaná sa o zosplatnení úveru
mohla dozvedieť až po jeho doručení dňa 13.07.2015, v ktorom jej bola určená 14-dňová lehota na
zaplatenie. Žalovaná sa tak dostala do omeškania s úhradou predčasne zosplatnenej istiny úveru vo
výške 867,38 eura až dňom 28.07.2015, a preto žalobcovi s poukazom na ust. § 517 od.s 1, 2 OZ v

spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vznikol nárok na 8,05% úrok z omeškania ročne od
28.07.2015, ktorý mu priznal a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Ako nedôvodnú zamietol žalobu i v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.215,62 eura so
17,88% úrokom zo sumy 1.046,74 eura od 16.06.2015 do zaplatenia a s 8,05% úrokom z omeškania
zo sumy 1.215,62 eura od 17.06.2015 do zaplatenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa časti

II. zmluvy zo dňa 23.11.2012 zmluvné strany mali uzavrieť aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb predmetom ktorej
bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru do výšky schváleného úverového rámca s tým,
že aktuálna výška úverového rámca bola 600 eur a právny predchodca žalobcu z tohto titulu umožnil
žalovanej čerpať celkovo sumu vo výške 1.465,90 eura, z ktorej žalovaná uhradila sumu 1.029 eur. Mal

za to, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere s úverovým
rámcom vo výške 1.200 eur a ani svoje tvrdenia o existencii peňažného záväzku žalovanej zo zmluvného
vzťahu o revolvingovom úvere na základe zmluvy zo dňa 23.11.2012 v žalovanej výške 1.215,62 eura.
Vyvodil, že pokiaľ právny predchodca žalobcu umožnil žalovanej dňa 05.02.2013 čerpať sumu 1.200 eur,
žalovaná tým získala majetkový prospech v uvedenej výške bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne

obohatila podľa § 451 ods. 2 OZ a podľa § 451 ods. 1, § 456 a § 458 OZ jej preto vznikla povinnosť
predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získala. S ohľadom na to, že žalobca
odvodzoval svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere v súlade s § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. prihliadol na premlčanie nároku žalobcu v časti bezdôvodného obohatenia podľa §107
ods. 1 OZ, keď od 05.02.2013 do podania žaloby dňa 21.09.2016 uplynula žalobcovi subjektívna 2-

ročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, najmä keď žalovaná ďalším
čerpaním vyčerpala len sumu 265,93 eura a platbami od 12.03.2013 do 11.11.2014 uhradila úhrnom
sumu 1.029 eur. Napriek záveru o premlčaní nároku žalobcu vyplývajúcom mu z revolvingového úveru
navyše dodal, že pokiaľ pre výpočet RPMN vo výške 45,94% revolvingového úveru vo výške 600 eurnebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, tento výpočet je nesprávny, keď neobstojí údaj
uvedený v zmluve, že poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a v tomto smere
poukázal na časť 3 bod 1 zmluvy pod názvom Spoločné ustanovenia k ZoSU a ZoRSU, ako i rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/80/2016. Uzavrel, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou
pre získanie revolvingového úveru vo výške 600 eur, a preto v zmysle § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.
z. náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v
zmluve uvedená v nesprávnej výške v neprospech žalovanej, čo má za následok, že revolvingový úver
je bezúročný a bez poplatkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že

v konaní procesne úspešnejšej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že
by žalovanej trovy konania vznikli. Lehotu na plnenie priznaného nároku určil v súlade s § 232 ods. 3
CSP a s ohľadom na ťaživú sociálnu situáciu žalovanej jej povolil priznaný nárok zaplatiť v pravidelných
mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie len v jeho zamietajúcej časti v rozsahu sumy 1.288,96

eura s príslušenstvom domáhajúc sa v tejto časti jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to,
že v konaní dostatočne preukázal výšku poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanej na základe
časti I. úverovej zmluvy vo výške 2.000 eur. Pokiaľ aj súd prvej inštancie považoval úverovú zmluvu

v časti I. za bezúročnú a bez poplatkov, k výpočtu priznanej sumy 867,38 eura dospel nesprávne,
keďže táto mala predstavovať rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 2.000
eur a sumou vrátených finančných prostriedkov vo výške 1.059,28 eura, čo správne predstavuje sumu
vo výške 940,72 eura. Prezentoval preto názor, že v tejto časti mu mal byť správne priznaný nárok
vo výške 940,72 eura s 8,05% úrokom z omeškania od 28.07.2015 do zaplatenia. Nestotožnil sa

ani so zamietnutím jeho nároku ohľadne úveru na základe druhej časti úverovej zmluvy, majúc za to,
že tento nárok mu mal byť priznaný v celom uplatnenom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na to,
že predmetom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie
revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, čo znamená, že dlžníkovi sa poskytuje určitý
úverový rámec, z ktorého môže čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky

poskytnutého úverového rámca a je výlučne na vôli dlžníka, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov
z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. V súvislosti s tvrdením súdu o nepreukázaní existencie
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere s úverovým rámcom vo výške 1.200 eur poukázal na
bod 1.1. časti 2. úverovej zmluvy, ktorý upravuje základné podmienky uzavretej zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskomúvereavzmyslektoréhobolapriuzavretíúverovej zmluvydohodnutámaximálnavýške

úverového rámca 5.000 eur a aktuálna výška úverového rámca 600 eur. Odvolávajúc sa na bod 1.3.
časti 2. úverovej zmluvy tvrdil, že poskytnutie sumy 1.200 eur žalovanej nebolo v rozpore s dohodnutými
zmluvnými podmienkami a nepredstavuje poskytnutie peňažných prostriedkov bez právneho dôvodu,
keď žalovaná bola o zmene výšky úverového rámca na sumu 1.200 eur písomne informovaná v liste,
ktorého prílohu tvorila vydaná kreditná karta, pričom žalovaná riadne uhrádzala i zvýšené splátky úveru

vo výške 48 eur v súlade s takouto zmenou výšky úverového rámca. K posudzovanej výške RPMN a
poplatku za poistenie uviedol, že RPMN bolo vypočítané podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zák.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za podmienok uvedených v ust. § 19 ods. 2 tohto zákona.
Poukazujúc i na ust. § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch argumentoval, že nebol oprávnený
započítavať poplatok za poistenie do celkových nákladov úveru. Dôvodil tiež, že z obsahu úverovej

zmluvy nevyplýva, že by povinnou podmienkou poskytnutia úveru bolo uzavretie poistenia a žalovaná
ani žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej bolo poistenie akýmkoľvek spôsobom nanútené ako
podmienka poskytnutia úveru, pričom povinnou náležitosťou úverovej zmluvy nie je uvedenie možnosti
odmietnuť poistenie a naviac, podľa bodu 1.6. časti 3 zmluvy žalovaná bola oprávnená poistenie úveru
kedykoľvek ukončiť. V neposlednom rade označil za neodôvodnený názor prvoinštančného súdu, že

úverovú zmluvu žalovanú nemohla uzavrieť bez toho, aby si musela vybrať jedno z poistení uvedených
v bode 1 časti 3 zmluvy.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.6. V tomto konaní sa žalobca žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.215,62
eura s 8,05% úrokom z omeškania od 17.06.2015 do zaplatenia a 17,88% ročný úrok zo sumy 1.046,74

eura od 16.06.2015 do zaplatenia z titulu nesplateného revolvingového úveru, ako i sumy 2.016,78 eura
s 8,05% úrokom z omeškania od 03.07.2015 do zaplatenia a 16,69% úrok zo sumy 1.802,05 eura od
02.07.2015 do zaplatenie z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru. S ohľadom na rozsah odvolania
žalobcu,predmetomodvolaciehokonaniajelenzamietajúcačasťrozsudkusúduprvejinštancietýkajúca
sa sumy 1.288,96 eura, 8,05 % úroku z omeškania zo sumy 73,34 eura od 28.07.2015 do zaplatenia,

8,05% úroku z omeškania zo sumy 1.215,62 eura od 17.06.2015 do zaplatenia a 17,88% úroku zo
sumy 1.046,74 eura od 16.06.2015 do zaplatenia, ako i na to nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.
V ostatnej zamietajúcej časti, ako i vo vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie pre absenciu
odvolania strán sporu nadobudol právoplatnosť.

7. Z hľadiska skutkového stavu doposiaľ vykonaným dokazovaním v súdenej veci bolo preukázané, že

dňa 23.11.2012 právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ a žalovaná ako
dlžníčka uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ZoSÚ), na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2.000 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe 16,69%, ročnej percentuálnej
miere nákladov (ďalej len RPMN)19,37%, poplatku za poistenie 4,99% a celkovej čiastke na zaplatenie
v sume 3.635,52 eura. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 96-ich mesačných splátkach

po 39,76 eura splatných v 15. deň v mesiaci s tým, že splatnosť prvej mesačnej splátky je v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý a termín konečnej splatnosti úveru bude
žalovanej oznámený písomne po poskytnutí úveru (časť 1. zmluvy). Právny predchodca žalobcu pre
neplnenie podmienok úverovej zmluvy žalovanou vyhlásil mimoriadnu predčasnú splatnosť úveru ku
dňu 02.07.2015, čo oznámil žalovanej listom zo dňa 08.07.2015 a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo

výške 2.016,78 eura, ktorý bol žalovanej doručený dňa 13.07.2015. Žalovaná z titulu úveru doposiaľ
uhradila sumu 1.059,28 eura. V dôsledku cezhraničného zlúčenia ku dňu 30.06.2016 došlo k zániku
CETELEM SLOVENSKO a.s. a na žalobcu ako právneho nástupcu prešli všetky jej práva a povinnosti.

8. Niet pochýb o tom, čo ani žiadna zo strán sporu nerozporovala, že predmetná úverová zmluva je

štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu bol v postavení
dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaná bola spotrebiteľkou, keďže nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a nemala možnosť predformulovaný obsah zmluvy
ovplyvniť. Správne preto súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka, ako i normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
do 31.12.2013 ako lex specialis a všeobecnú úpravu o spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú v ust. §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Súd prvej inštancie opierajúc sa o ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010
Z. z. pre absenciu údaju o termíne konečnej splatnosti úveru ako podstatnej náležitosti úverovej zmluvy
vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu uzatvoril, že dlh žalovanej po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru z tohto titulu činí 867,38 eura ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru
2.000 eur a žalovanou vykonanou úhradou v sume 1.059,28 eura. Za situácie, že žalobca vo svojom

odvolaní namietal len nesprávnosť výpočtu tohto rozdielu, pričom k posúdeniu úveru ako bezúročného
a bez poplatkov neuviedol žiadne odvolacie dôvody, odvolací súd posudzoval výlučne, či zo strany
prvoinštančného súdu došlo k namietanému pochybeniu. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotožňuje
s argumentáciou žalobcu, že nepochybne matematickým prepočtom rozdiel medzi sumou 2.000 eur
a sumou 1.059,28 eura prestavuje správne sumu 940,72 eura ako dlh žalovanej voči žalobcovi z

titulu spotrebiteľského úveru. Pokiaľ teda prvoinštančný súd žalobcom uplatnený nárok v tejto časti,
týkajúcej sa sumy 73,34 eura s 8,05% úrokom z omeškania od 28.07.2015 do zaplatenia zamietol, jeho
rozhodnutie je vecne nesprávne.

10. Žalobca si žalobou uplatnil i nárok na zaplatenie sumy 1.215,62 eura s 8,5% úrokom z omeškania

od 17.06.2015 do zaplatenia a 17,88% úroku zo sumy1.046,74 eura od 16.06.2015 do zaplatenia
z titulu revolvingového úveru. Zmluva uzatvorená právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa
23.11.2012 preukazuje, že zmluvné strany okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorili súčasne i
zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydanie kreditnej karty (ďalej len ZoRSÚ) a rámcovúzmluvu o poskytnutí platobných služieb (ďalej len RZ). Podľa časti 2 zmluvy, predmetom ZoRSÚ bolo
poskytnutie revolvingového úveru žalovanej do výšky schváleného úverového rámca a podmienok
zmluvne dohodnutých s tým, že výška úverového rámca bola 5.000 eur, jeho aktuálna výška 600 eur,

fixná úroková sadzba 28,68%, RPMN 45,94%, poplatok za poistenie 4,99%, pri výške mesačnej splátky
min. 5% z dlžnej čiastky splatnej 10. deň v mesiaci a so splatnosťou prvej mesačnej splátky v mesiaci
nasledujúcompomesiaci,vktorombolouskutočnenéprvéčerpanierevolvingovéhoúveru.Vkonaníbolo
tiež preukázané, že žalovaná vyčerpala z revolvingového úveru úhrnom sumu 1.465,93 eura v období od
05.02.2013 do 15.01.2014, v ktorej uhradila celkovo sumu 1.029 eur splátkami v čase od 12.03.2013 do

11.11.2014. Pre nesplácanie revolvingového úveru žalovanou riadne a včas právny predchodca žalobcu
vyhlásil jeho predčasnú splatnosť ku dňu 16.06.2015 listom zo dňa 25.06.2015, ktorý bol žalovanej
doručený dňa 29.06.2015.

11. V tejto časti svoj zamietajúci výrok založil súd prvej inštancie na závere, že žalobca nepreukázal
existenciu zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 23.11.2012 s úverovým rámcom 1.200 eur, preto suma

1.200 eur poskytnutá žalovanej dňa 05.02.2013 predstavuje majetkový prospech získaný bez právneho
dôvodu, o ktorý sa bezdôvodne obohatila v zmysle § 451 ods. 2 OZ a tento je v intenciách § 456 a §
458 OZ povinná vydať. S poukazom na to, že žalobca odvodzoval nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., prihliadol na premlčanie nároku v časti
bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ, pretože žalobcovi od 05.02.2013 do podania žaloby

dňa 21.09.2016 uplynula subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia. Za situácie, že žalobca brojil proti záveru o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanej
bez právneho dôvodu, bolo pre posúdenie dôvodnosti ním uplatneného nároku zásadným posúdenie
tejto otázky.

12. Odvolací súd úvodom poukazuje na to, že predmetom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere je poskytnutie revolvingového úveru, čo znamená, že veriteľ poskytuje dlžníkovi určitý úverový
rámec, z ktorého môže dlžník čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do
výšky poskytnutého úverového rámca. Na uzatvorenie takejto zmluvy sa vzťahuje zák. č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, ktorý vyžadoval jej písomnú formu (§ 9 ods. 1),

ako i obsahovanie taxatívne uvedených náležitostí (§ 9 ods. 2) pod následkom bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1). Na kontraktačný proces je však
potrebné aplikovať kogentné ustanovenia § 43 a nasl. OZ, ktorých použitie zák. č. 129/2010 Z. z.
nevylučuje, keďže v ňom niet osobitnej úpravy. Z nich plynie, že zmluva ako dvojstranný právny úkon
vzniká konsenzom dvoch obsahovo zhodných jednostranných a navzájom adresovaných právnych

úkonov dvoch strán. Vznik zmluvy tak predpokladá dva jednostranné právne úkony dvoch rozličných
strán, navzájom adresované a obsahovo sa zhodujúce. Na uzavretie zmluvy v písomnej forme stačí, ak
dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

13. V danom prípade ZoSRÚ zmluvné strany uzatvorili dňa 23.11.2012 v písomnej forme a svojim

podpisom potvrdili, že zodpovedá ich zhodnej vôli a jej obsahu, vrátane tam dohodnutých podmienok.
Medzi iným v bode 1.1 si upravili základné podmienky revolvingového úveru, podľa ktorých výška
úverového rámca bola 5.000 eur a aktuálna výška úverového rámca 600 eur, pričom veriteľ bol
oprávnený na základe priebežného vyhodnocovania bonity, platobnej disciplíny a potrieb žalovanej
ako klientky jednostranne zvýšiť výšku aktuálneho úverového rámca, najviac však do výšky úverového

rámca dohodnutého v základných podmienkach, o ktorej zmene mal písomne klienta informovať (bod
1.3 ZoSRÚ). Majúc na zreteli, že žalovaná nepoprela uzatvorenie ZoSRÚ, okolnosť, že došlo zo strany
právneho predchodcu žalobcu k zvýšeniu výšky aktuálneho úverového rámca, ani tvrdenia žalobcu,
že takto navýšený úver aj čerpala aktívnym využívaním kreditnej karty a tento podľa dohodnutých
podmienok sčasti splácala, odvolací súd dospel k záveru, že titulom, na základe ktorého žalovaná

čerpala finančné prostriedky v období od 05.02.2013 do 15.01.2014 od právneho predchodcu žalobcu
v úhrnnej výške 1.465,93 eura bola práve zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere zo dňa
23.11.2012. Zásadne totiž platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovanej strany. Porušenie povinnosti tvrdenia
zakotvenej v ust. § 150 CSP pre obidve strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu,

ktorámázanásledokprocesnúsankciuvoformenespornostinepopretýchskutkovýchtvrdeníprotistrany
(§ 151 ods. 1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§
151 ods. 2 CSP). Týmto spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých
sa nepoužijú ale ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii (§ 296 CSP), t. j. § 153 a § 154CSP. Naviac prvoinštančným súdom predkladané úvahy v súvislosti s revolvingovým úverom sú vo
vzájomnom logickom rozpore. Pokiaľ totiž mal za to, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená
len do výšky 600 eur (v opačnom prípade by nepristúpil k jej hodnoteniu z hľadiska aplikácie § 11

ods. 1 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z. z. - bod 11. odôvodnenia), pričom k prvému čerpaniu úveru žalovanou
došlo dňa 05.02.2013 vo výške 1.200 eur (čo podporuje tvrdenie žalobcu, že sa tak stalo po navýšení
aktuálneho úverového rámca), z uvedenej sumy by tak žalovaná 600 eur čerpala na základe ZoSRÚ
a len o zvyšnej sume 600 eur, by pri osvojení si úvah súdu prvej inštancie, bolo možné uvažovať ako
o plnení bez právneho dôvodu. Niet totiž rozumného dôvodu pre domnienku, že až čerpanie deviatich

následných finančných čiastok žalovanou v období od 13.05.2013 do 15.01.2014 je možné stotožniť so
ZsSRÚ zo dňa 23.11.2012. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii takejto zmluvy
a čerpanie sumy 1.200 eur žalovanou vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ,
vychádzal tak z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo dôvodne žalobca namietal, z ktorého dôvodu
nemôžerozhodnutiesúduprvejinštancievzamietajúcejčastivovzťahuknárokužalobcuvyvodzovanom
z revolvingového úveru obstáť ani po stránke jeho vecnej správnosti.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že z preskúmavaného rozsudku tiež vyplýva, že súd prvej
inštancie ním ustálené bezdôvodné obohatenie žalobcovi nepriznal pre premlčanie, pričom pri posúdení
otázky premlčania na vec aplikoval ust. § 5b zák. č. 280/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Táto
skutočnosť bola základom pre právne posúdenie premlčania uplatneného nároku v tejto časti, keďže

bez použitia tohto ustanovenia by riešenie otázky premlčania práva ani do úvahy neprichádzalo, nakoľko
žalovaná sa v konaní premlčania nedovolala. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bol už dňa
27.09.2018 v Zbierke zákonov pod č. 271/2018 Z. z. vyhlásený Nález ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 11/2016-60
zo dňa 07.02.2018, podľa ktorého ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Keďže hmotnoprávne účinky nálezu ústavného súdu o nesúlade

právnych predpisov platia ex tunc, t. j. od začiatku, na toto ustanovenie sa hľadí akoby nikdy nebolo
súčasťou právneho poriadku SR (porovnaj uznesenie ÚS SR sp. zn. Plz. ÚS 1/2006 zo dňa 11.10.2006).
Odvolacísúdpretopriprípadnomriešeníotázkypremlčanianárokubyužust.§5boochranespotrebiteľa
aplikovať nemohol, hoci v čase, kedy podľa prvoinštančného súdu došlo k jeho premlčaniu, bolo toto
ustanovenie platné a účinné. Zároveň to znamená, že odvolací súd by musel pri posúdení premlčania

vychádzať z právneho prepisu platného pred touto zmenou, teda z § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, o ktorý prípad v súdenej veci nejde.

15. Keďže rovnako ako v prípade zmluvy o úvere, z totožných dôvodov uvedených v bode 8 tohto
rozhodnutia ide o spotrebiteľskú zmluvu, bude úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní posúdiť

jej obsah z hľadiska naplnenia povinných náležitostí podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z., z. a podrobiť
ju súdnej kontrole (ne)prijateľnosti zmluvných podmienok. Až po vykonaní tohto prieskumu a prijatí
tomu zodpovedajúcich záverov bude môcť vyhodnotiť dôvodnosť všetkých nárokov žalobcu (okrem už
rozsudkom priznaných) uplatnených v tomto spore zo všetkých, pre vec významných hľadísk.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach,
špecifikovaných v enunciáte tohto rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP) bude postupovať v smere naznačenom odvolacím súdom a opätovne vo veci
rozhodne. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods.

3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).