Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111202777
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1111202777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej, členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu L. Y., B.. X.X.XXXX, L.
XXXX, Č., práv. zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, Mierová 1725, Čadca, proti žalovanému
TESCO STORES SR, a.s., Kamenné námestie 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, o zaplatenie 5.500,-
EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/28/2011-230
zo dňa 23.11.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/28/2011-230 zo dňa
23.11.2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Vodôvodneníuviedol,žemedzistranamibolonesporné,
že žalobca užíval priestor označený ako SU 45, ktorý sa nachádzal v priestoroch žalovaného OD
Tesco Nitra, a to v období od decembra 2009 do februára 2010, a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.
Sporný bol právny titul, na základe ktorého žalobca predmetné priestory užíval a z toho plynúci podľa
žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovaného, ktorý mal spočívať v zhodnotení

predmetných prenajatých priestorov. Predmetom konania bolo posúdenie nároku žalobcu, ktorý mal
vyplynúť z bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu. Medzi stranami nebola sporná
aktívna legitimácia, žalovaný však namietal svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko podľa jeho názoru
pasívne legitimovaným mala byť spoločnosť S-TOURS, s.r.o.

2. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo
voči žalobcovi k bezdôvodnému obohateniu sa. Predmetom uvedeného sporu bolo tvrdenie žalobcu o

existencii prvej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa podľa § 451 ods. 2 OZ, teda plnenie
bez právneho dôvodu, neskôr žalobca uviedol plnenie z dôvodu, ktorý odpadol. Medzi stranami nebolo
sporné, že k zhodnoteniu predmetných priestorov došlo. Aj keď žalovaný uviedol, že podľa neho
nebolo preukázané kto uvedené priestory zhodnotil, z výpovede samotného žalobcu, ako aj svedkyne
Y. a svedka T. mal súd za preukázané, že k zhodnoteniu predmetných priestorov došlo ešte pred
vznikom záväzkového vzťahu medzi stranami, a to pôvodným nájomcom spoločnosťou S-TOURS
s.r.o. V konaní nebol preukázaný písomný súhlas žalovaného udelený spoločnosti S-TOURS s.r.o. na

prerábanieanebolomedzistranamisporné,žepredmetstavebno-technickéhozhodnoteniavsúčasnosti
užíva žalovaný. V nadväznosti na uvedené sa súd vysporiadaval so skutočnosťou, na základe akého
právneho titulu žalovaný uvedené zhodnotenie užíva. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalovaný užíva uvedené zhodnotenie na základe práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy uzavretej medzižalovaným a spoločnosťou S-TOUR, s.r.o. Súd teda ako predbežnú otázku posudzoval oprávnenie na
užívanie predmetného zhodnotenia a dospel k záveru, že ho žalovaný užíva dôvodne, a to s odkazom
na vzájomné dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán v bodoch 3.1. a 3.2 uvedenej zmluvy, keď

si strany vylúčili uplatnenie ust. § 667 OZ a dohodli sa, že spoločnosť S-TOUR ako nájomca nebude
mať pri vyprataní nárok na náhradu za žiadne zhodnotenie priestorov. Uvedené ustanovenie § 667 OZ
je podľa súdu dispozitívnej povahy a nebráni zmluvnej voľnosti strán. Ak je ustanovenie dispozitívneho
charakteru, a teda pripúšťa odchylné dojednanie, bolo nutné rešpektovať slobodnú vôľu účastníkov. Ak
zákon pripúšťa odchylnú úpravu, ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo aj vylúčiť, nemožno

takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv. Platí zásada pacta sunt servanda.

3. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje tým, že
užíva jeho majetok, súd prvej inštancie sa s uvedeným tvrdením nestotožnil. V konaní nebolo sporné,
že predmetom nájmu mali byť nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalobca užíval nebytové priestory v OC Galeria Tesco v období od decembra

2009 do marca 2010, a to bez platne uzavretej písomnej nájomnej zmluvy. Medzi stranami bola sporná
existencia vzájomného zmluvného vzťahu, keď žalobca najprv v podaní doručenom súdu tvrdil, že
záväzkový vzťah bol medzi stranami založený ústnou zmluvou, ktorou bol dohodnutý nájomný pomer
na 3 mesiace za podmienok uvedených v nájomnej zmluve, vo svojom podaní doručenom súdu dňa
5.4.2013 uviedol, že nájomná zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným, i keď nepodpísaná spĺňa

všetky tieto náležitosti, a teda je platná, a v závere uvedeného podania uviedol, že je nepochybné,
že medzi stranami bola uzatvorená neplatná ústna zmluva v zmysle § 39 OZ, pretože pre túto zákon
č. 116/1990 Zb. jednoznačne stanovuje písomnú formu. Vo svojom podaní doručenom súdu 6.3.2017
žalobca uviedol že v danom prípade bola medzi stranami uzatvorená ústna dohoda k užívaniu sporného
priestoru. Žalovaný tvrdil, že k podpísaniu zmluvy nedošlo a žalobca priestory fakticky užíval. Napriek

protichodným tvrdeniam súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami
neexistoval písomný zmluvný vzťah a ústny záväzok je absolútne neplatný, pre nedodržanie písomnej
formy v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. a § 39 OZ. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi
nimi nedošlo k písomnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že zákon si vyžaduje pre
uzatvorenie nájomnej zmluvy o nebytových priestorov formu výhradne písomnú, absencia takejto

písomnej zmluvy medzi stranami vyvodzuje záver o neplatnosti ústnej nájomnej zmluvy, a to v zmysle §
39 OZ, ako aj neplatnosti nepomenovanej zmluvy, premetom ktorej by bol nájom uvedených priestorov,
podľa tvrdenia žalobcu rovnako pre rozpor s ustanovením o 39 OZ. Súd teda vyvodil záver, že žalobca
užíval predmetné priestory fakticky na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

4. Súd poukázal na to, že sporným bolo aj zaplatenie nájmu za uvedené priestory, ktorých zaplatenia
sa žalovaný dožadoval v rámci obrany voči žalobe, keď žiadal dlžný nájom do výšky žalovanej
istiny započítať. Žalovaný sa voči tomuto tvrdeniu žalovaného bránil námietkou započítania. Súd
konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nájomné uhradené bolo formou
zábezpeky na tri mesiace. V prípade obojstranne zaväzujúcej neplatnej zmluvy, ako je v tomto

prípade, platí synalagmatický charakter reštitúcie to znamená, že každá strana má vrátiť to o čo sa
obohatila. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že k zhodnoteniu predmetných priestorov
nedošlo plnením žalobcu v rámci uvedeného záväzkového vzťahu. K zhodnoteniu došlo v rámci
zmluvného vzťahu s predchádzajúcim nájomcom žalovaného spoločnosťou S-TOURS. Predmetné
zhodnotenie priestorov teda nemožno považovať za plnenie žalobcu voči žalovanému. Zo skutočnosti,

že spoločnosť S-TOURS a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o odkúpení stavebného a technického
vyhotovenia priestorov obchodnej jednotky číslo SU 45 nemožno vyvodiť záver, že na žalobcu prešlo
právo dožadovať sa nároku na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k predmetnému zhodnoteniu voči
žalovanému. V zmysle bodu 3.2. nájomnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou S-TOURS s.r.o.,
totiž spoločnosť S-TOUR s.r.o. nemala nárok na náhradu zhodnotenia a práva z tohto zhodnotenia

nebola oprávnená previesť na iný subjekt. K výške zhodnotenia určenej znalcom súd uviedol, že
predmetná výška zhodnotenia ustálená znaleckým posudkom nebola sporná, aj keď žalovaný sa najprv
dovolával nesprávnosti posudzovania konkrétnych priestorov, ale nesprávne označenie priestorov
znalcom bolo uzavreté len ako pisárska chyba a strany netrvali na dodatočnom výsluchu znalca.
Čo sa týkalo tvrdenia žalobcu, ktorým sa dožadoval aplikácie ustanovení o ochrane spotrebiteľa

podľa ustanovenia § 52 a nasl. OZ a v rámci toho určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky súd
uviedol, že žalovaný predmetné zhodnotenie užíval na základe záväzkového vzťahu s predchádzajúcim
nájomníkom spoločnosťou S-TOURS, s.r.o. a nie na základe záväzkového vzťahu so žalobcom.
Napriek tomu súd konštatoval, že v rámci posúdenia záväzkového vzťahu medzi stranami sporunedospel k záveru, že by bol vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, resp. žeby žalobca mal v
uvedenom vzťahu postavenie spotrebiteľa. V prejednávanej veci nebolo sporné, že obe strany sporu
konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca teda nemal postavenie spotrebiteľa a

na predmetný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ . V nadväznosti na uvedené
sa súd prvej inštancie nezaoberal posudzovaním neprijateľných podmienok. Vykonaným dokazovaním
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by bol žalovaný tým
subjektom, ktorý by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Právny titul, na základe ktorého žalovaný
predmetné zhodnotenie užíval bol v konaní preukázaný a súd mal za to, že ide nájomnú zmluvu

uzavretú medzi spoločnosťou S-TOURS, s.r.o. a žalovaným. Žalobca sa vo svojich tvrdeniach odvolával
najprv na skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, neskôr na skutkovú
podstatu bezdôvodného obohatenia sa na základe dôvodu, ktorý odpadol. Neuviedol však žiadnu
zmenu skutkových okolností, išlo len o jeho právne posúdenia a ani jednu zo skutkových podstát
sa v konaní nepodarilo žalobcovi preukázať. Žalobca nie je subjektom, ktorý niečo vynaložil do veci,
resp. nehnuteľností žalovaného. K zhodnoteniu došlo v rámci predchádzajúceho nájomného vzťahu

so spoločnosťou S-TOURS, s.r.o., v rámci ktorého bol dohodnutý režim náhrady za zhodnotenie po
ukončení nájomného vzťahu. Zmluvou uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou S-TOURS, s.r.o, o
odkúpení stavebno-technického zhodnotenia, nemohlo teda dôjsť k prevodu nároku na náhradu za
uvedené zhodnotenie voči žalovanému.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol žalobe vyhovieť. Uviedol,
že nepreskúmateľnosť rozhodnutia vidí v tom, že súd prvej inštancie vôbec právne neodôvodnil, prečo
S-TOURS, s.r.o. nebola oprávnená previesť na iný subjekt nárok na náhradu zhodnotenia. Samotný čl.
IX. bod 3.2. nájomnej zmluvy nezakazuje prevod zhodnotenia a dokonca ani takýto prípad neupravuje.
Keďže súd prvej inštancie v celom rozhodnutí nepriamo poukazuje na zmluvnú voľnosť strán zmluvy, tak

nerozumie prečo takúto zmluvnú voľnosť zakázal v prípade prevodu zhodnotenia, pričom bez bližšieho
odôvodnenia iba konštatoval, že nemala nárok spoločnosť S-TOURS, s.r.o. previesť zhodnotenie na
iný subjekt. Ďalej pokiaľ v odôvodnení rozsudku vôbec nie je rozobratá nájomná zmluva ako zmluvný
typ podľa Občianskeho zákonníka, keď tento upravujú ust. § 663 až 684 OZ, tak takýto záver súdu o
zákaze prevodu zhodnotenia je predčasný. Súd prvej inštancie vôbec nevykonal dokazovanie, ktoré

bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to v tom smere, že manager žalovaného p. U.
bol pri každom jednaní medzi žalobcom a spoločnosťou S-TOURS, s.r.o.. Žalobca v odvolaní poukázal
na to, že má za to, že na daný spor bolo potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ, nakoľko žalobca
vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Má za to, že návrh nájomnej zmluvy, ktorý bol predložený žalobcovi,
mal charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože táto spĺňa všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy. Vo veci

nebolo dokazovaním preskúmané, či táto zmluva bola uzatvorená v rámci obchodnej činnosti, alebo inej
podnikateľskej činnosti, pretože k tomu nesmerovalo vykonané dokazovanie.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.1.2020. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,

že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania

žalobcu uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade
konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu
listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, z ktorých súd prvej inštancie podľa názoru odvolaciehosúdu správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci a ten následne aj správne právne posúdil.
Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom
uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd si osvojil závery súdu prvej inštancie a

poukazuje na to, že žalobca nemôže od žalovaného požadovať zaplatenie zhodnotenia nájmu, ktoré
vynaložila spoločnosť S-TOURS, s.r.o., a ktoré žalobca zaplatil. Strany sporu sa v zmluve dohodli
na vylúčení § 667 ods. 1 OZ a body 3.1 a 3.2 vylúčili nárok na náhradu za zhodnotenie priestorov.
Ustanovenie § 667 ods. 1 OZ je dispozitívneho charakteru, a teda pripúšťa odchylné dojednanie v
zmluve. Je teda nutné rešpektovať slobodnú vôľu účastníkov súkromnoprávneho vzťahu dohodnúť sa

inak. K zhodnoteniu nájmu došlo však v rámci predchádzajúceho nájomného vzťahu so spoločnosťou
S-TOURS, s.r.o. a žalovaným, ale zmluvou, ktorú uzavrel žalobca s S-TOURS, s.r.o. o odkúpení
stavebno-technického zhodnotenia však nemohlo dôjsť k prevodu nároku na náhradu za zhodnotenie
voči žalovanému, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie.

9. Pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania bolo potrebné zodpovedať otázku, či aj na

právny vzťah žalobcu v pozícií podnikateľa a žalovaného, je možné aplikovať ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa. Pre posúdenie toho, či žalobca (fyzická osoba) má postavenie spotrebiteľa, bolo
rozhodujúce preukázanie, či pri plnení zmluvy skutočne konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Niet preto žiadnych racionálnych dôvodov, aby sa za
spotrebiteľa nemohla považovať aj fyzická osoba - živnostník, ak sú splnené tieto predpoklady: a) fyzická

osoba - živnostník v čase uzavretia zmluvy nie je podnikajúcim subjektom, b) fyzická osoba - živnostník
využíva služby a tovary používa pre vlastnú potrebu (nie na podnikanie), resp. pre potrebu svojich členov
(napr. združenie osôb, zamestnancov, služobné telefóny). V tom smere však súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že obe strany sporu konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalobca, i keď bol fyzická
osoba - podnikateľ, využíval prenajaté priestory na svoje podnikanie a nemal postavenie spotrebiteľa.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust.
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1,
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).