Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 3C/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200158
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2011200158.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: Okresný súd

Piešťany v spore žalobcu: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Č.. XXX, t. č. Ú. C., U. O. X, XXX XX
C., zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Kaplanovou, Nám. 1. mája č. 14, 921 01, Piešťany, proti
žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova
19/670, 920 41 Leopoldov o peňažné zadosťučinenie vo výške 663,88 Eur,, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Trnave dňa 22.10.2007 domáhal zrušenia rozhodnutia
správneho orgánu - ÚVTOS a UVV Leopoldov zo dňa 15.10.2007 pod číslom Ž.-X-XXXX a tým a j
rozhodnutia toho istého správneho orgánu vydaného na I. stupni t. zo dňa 11.09.2007 č. XXXXX,/.-X-
XXXX a zároveň sa domáhal aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 000,- Sk
(663,88 Eur) do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca uviedol, že žalovaný potrestal žalobcu disciplinárnym trestom a žiadal preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a zároveň priznanie spravodlivého zadosťučinenia za majetkovú ujmu ktorú
utrpel ako priamy dôsledok porušenia práv. Žalobca bol v správnom konaní potrestaný žalovaným
disciplinárnym trestom zákazu nákupu potravín na dobu 2 týždňov, pričom však rozhodnutie
nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný tvrdil, že žalobca porušil ústavný poriadok,
tým že neoprávnene po večierke sledoval televíziu. Ako dôkaz predložil iba tvrdenie jedného dozorcu.
Nakoľko ide tvrdenie proti tvrdeniu žalobca namietal, že nebol dostatočne jasne a úplne zistený skutočný

stav, že vina žalobcu nebola dokázaná nad všetku pochybnosť. Ako spravodlivé zadosťučinenie
žiadal sumu 20 000 sk z titulu nemajetkovej umy t.j. morálnej ujmy ktorú utrpel ako priamy dôsledok
porušenia svojho práva väzňa nakupovať veci osobnej potreby a potraviny ku ktorému došlo zákazom
pre disciplinárne potrestanie žalovaného ktoré je predmetom žalobného návrhu.

3. Žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol potrestaný, pričom zároveň došlo
k vykonaniu sankcie a až po vykonaní sankcie bolo riešené odvolanie a nie je predsa možné vykonať

sankciu a až potom osobe umožniť sa odvolať.

4. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 14S/104/2007 - 123 z dňa 28.02.2011 vylúčil na samostatne
konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie peňažného zadosťučinenia 663,88 Eur (20 000 Sk) z tituluujmy vzniknutej vykonaním sankcie uloženej rozhodnutím žalovaného č. XXXXXX/X-X-XXXX a po
právoplatnosti uznesenia návrh postúpil Okresnému súdu v Piešťanoch ako súdu vecne a miestne
príslušnému. Žaloba bola Okresnému súdu v Piešťanoch doručená dňa 10.03.2011.

5. Podaním zo dňa 25.11.2015 doručeným súdu dňa 02.12.2015 žalobca svoj návrh doplnil tak, že
uviedol,žejezrejméževzniklanaujmajehoprávachvzmysle§11a13Občianskehozákonníkanakoľko
rozsudkom Krajského súdu v Trnave v konaní 14S/104/2007 bolo rozhodnutie o disciplinárnom treste
zrušené a vrátené na ďalšie konanie, nakoľko rozhodnutie o disciplinárnom treste nebolo vydané na

základe dostatočne a úplne zisteného skutkového stavu veci. Konaním žalovaného orgánu tak došlo k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Žalobca uviedol, že tým že si nemohol
nakúpiť potraviny - nemožnosť nákupu, mal hlad, pričom vedel, že uložený trest je nezákonný a takýto
trestunehovyvolalpocitfrustrácie,útrpnýstres,neistotuanespravodlivosť. Mázatožezásahnemožno
odčiniť obnovením pôvodného stavu a v jeho prípade je nevyhnutné zadosťučinene potrebné uložiť vo
forme majetkového plnenia konkrétne plnenia v peniazoch, nakoľko nemajetková ujma okrem iného v

značnej miere znížila dôstojnosť žalobcu. V prípade žalobu bude primeraným zadosťučinením peňažné
plnenie v sume 663,88 Eur.

6. V doplnení žaloby zo dňa 25.11.2015 žalobca uviedol, že neoprávneným zásahom je vykonanie
trestu na základe nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, nakoľko zasahuje práva chránené

zákonom) a žalobca namieta porušenie inštitucionálnych záruk spravodlivého procesu garantovaného
článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie práva na účinný opravný
prostriedokvzmyslečlánku13Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,nakoľkosankcia
bola vykonaná pred tým, ako mu bolo umožnené podať opravný prostriedok

7. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že s uvedeným návrhom nesúhlasí. Poukázala na
skutočnosť že žalobca nepreukázal ujmu na osobnosti spočívajúcu v znížení dôstojnosti alebo jej
vážnosti v značnej miere a príčinnú súvislosť zásahu s ujmou. Namietol nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného ktorý nie je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril s tým, že poukázal na jeho žiadosť o pribratie ďalších
žalovaných do konania aj štátu z dôvodu, že za škodu je zodpovedný štát. Súd však rozhodol, že týchto
žalovaných do konania nepribral. Žalobca uviedol, že návrh na vstup ďalších účastníkov do konania
podal už v roku 2012 o čom má kópiu návrhu aj originál podacieho lístku o odoslaní korešpondencie
na OS Piešťany.

9. Žalobca sa ďalej uviedol, že v danom prípade koná v mene štátu žalovaný s poukazom na ust § 4 ods.
1 písm. i) zákona č. 514/2003 nakoľko žalovaný má spôsobilosť na právne úkony, je právnickou osobu
a len ak nemožno príslušný orgán určiť podľa § 4 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo spravodlivosti.
Má za to že s príslušným orgánom predbežne prerokoval nárok a to priamo v podaní na Krajský súdu v

Trnave z 22.10.2007 kde v texte návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného , ktorý bol
doručený žalovanému uviedol všetky podstatné náležitosti žiadosti. Trvá na tom že mu patrí peňažné
zadosťučinenia, nakoľko rozhodnutia žalovaného, podľa ktorých vykonal trest boli nezákonné.

10. Vo vyjadrení žalobcu zo dňa 15.11.2017 žalobca opakovane uviedol, že k neoprávnenému zásahu

do práv na ochranu osobnosti žalobcu došlo konaním žalovaného, nakoľko trest už bol vykonaný skôr,
ako mal žalobca možnosť podať účinný opravný prostriedok, čím došlo k porušeniu inštitucionálnych
záruk pre spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

11. Žalobca opakovane naposledy podaním doručeným súdu dňa 08.10.2019 súdu oznamoval že

netrvá na osobnej účasti na pojednávaní a žiadal aby súd zrušil jeho predvedenie na pojednávanie. S
poukazom na ust. § 178 a zastúpenie žalobcu v predmetnom konaní zástupcom na celé konanie, súd
na pojednávanie predvolával len žalobcovho zástupcu.

12. Na pojednávaní dňa 28.03.2018 žalobca súdu doručil kópie podaní a podacích lístkov založených

na č.l. 196-208 spisu, pričom tvrdil že uvedené boli súdom resp. ministerstvu spravodlivosti odoslané
tak ako to vyplýva z priložených podacích lístkov.13. Podanie (kópia) označené ako návrh - žiadosť zo dňa 20.05.2009 č.l. 196 -197 žalobca predložil
výslovnestvrdenímženímzmenužalobynenavrhuje,išloosamostatnúžalobuoktorejsanasúdevedie
konanie a navrhol konanie 3c/46/2011 s predmetným konaním spojiť. Nakoľko súd z vlastnej činnosti

nezistil, že by na súde takéto konanie prebiehalo návrh žalobcu na spojenie veci na pojednávaní dňa
11.06.2018 zamietol.

14. Dňa 29.05.2019 žalobca súdu doručil kópiu návrhu z 10.06.2009, vrátane kópie obálky , kópiu

oznámenia - žiadosti z 28.02.2011 vrátane kópie obálky.( založené na č.l. 351-357 spisu)

15. Z obsahu podaní založených na č.l. 201,204, 207 spisu doručených súdu žalobcom na pojednávaní
dňa 28.03.2018 a č.l. 351-357 doručených súdu dňa 29.05.2019 vyplýva, sa jedná ako o návrhy žalobcu
na zmenu žaloby tak aj o návrhy žalobcu na vstup žalovaných do konania. Žalobca uvedené kópie
súdu predložil s tvrdením, že boli súdu doručené v roku 2012 a 2013, čo mali preukazovať priložené

kópie podacích lístkov resp. obálok. Súd zistil, že originály predmetných podaní nie sú súčasťou spisu
3C/46/2011 a taktiež nebolo zistené že by sa uvedené podania nachádzali v iných spisoch v ktorých
žalobca vystupuje ako strana sporu na Okresnom súde Piešťany.

16. V záujme zachovania právnej istoty žalobcu, však súd podania žalobcu č.l. 201,204 a 207 spisu

posúdil ako návrhy žalobcu na zmenu žaloby a návrhy žalobcu aby do konania vstúpili ako žalovaný
2/ SR v zastúpení Ministerstvom Spravodlivosti SR, žalovaný 3/ Ministerstvo spravodlivosti a žalovaný
4/ Generálne riaditeľstvo ZVJS a na pojednávaní dňa 11.06.2018 o nich rozhodol tak, že ich zamietol.
K dôvodom nepripustenia vstupu žalovaných do konania súd odkazuje na odôvodnenie uznesenia zo
dňa 23.06.2017 č.k. 3c/46/2011-120.

17. Z obsahu kópii podaní založených na č.l. 351-357 doručených súdu dňa 29.05.2019 vyplýva, že ide
o 1/ / žalobu žalobcu proti žalovaným (ÚVTOS Leopoldov, SR - MSSR, MS SR a Krajská prokuratúra
Trnava) zo dňa 10.06.2009, ktorou sa žalobca domáha aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne 10 tisíc Eur za každé neoprávnené/nezákonné potrestanie z titulu nemajetkovej

ujmy, pričom označil viacero rozhodnutí ktorými bol potrestaný 2/ návrh na spojenie žaloby z 10.06.2009
s vecami vylúčenými Krajskými súdom v Trnave v častiach „odškodnenia“ na samostatné konanie.
Žalobca predloženie uvedených kópii vrátane obálok súdu žiadnym spôsobom nevysvetlil.

18. Žalobcom predložené kópie podaní založených na č.l. 351-357 vrátane kópii obálok nepreukazujú,
že poštové zásielky adresované súdu prvej inštancie obsahovali skutočne ním predložené kópie podaní
v prejednávanej veci a nepreukazujú ani to, či boli skutočne zásielky (s neurčeným obsahom) doručené
súdu prvej inštancie. Podacie lístky, resp. ich kópie predložené žalobcom, nemožno akceptovať ako
doklady o doručení konkrétnej zásielky.

19. Nakoľko nebolo preukázané že by takéto podania žalobcu súdu došli a súd lustráciami nezistil, že
by na základe nich na tunajšom súde začali konania týkajúce sa tých istých účastníkov s rovnakým
predmetom konania ako v prebiehajúcom konaní, ktoré by predstavovali prekážku postupu súdu v
konaní, dospel k záveru, že v prebiehajúce konanie nie je zaťažené prekážkou veci začatej veci a je

na mieste v konaní pokračovať.

20. Podaním zo dňa 01.10.2019 doručením súdu dňa 08.10.2019 žalobca podľa obsahu navrhol prerušiť
konanie a to do rozhodnutia o jeho ústavnej sťažnosti proti uzneseniu NS SR sp. zn. 4Ndc 11/2019 z
27.08.2019, ktorým jeho návrh na prikázanie veci Okresnému súdu Trenčín nevyhovel. Otázka či má

veci riešiť Okresný súd Piešťany alebo iný súd stále nie je vyriešená, lebo rozhodnutie Ústavného súdu
SR nemôže nemať vplyv na rozhodnutia súdov nižších stupňov a súd nemôže vo veci konať, kým sa
rieši alebo má vyriešiť otázka, ktorá má rozhodujúci význam pre konanie a rozhodnutie vo veci. Otázka
či nebude vec Okresnému súdu Piešťany „odňatá“ má pre vec rozhodujúci význam.

21. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.22. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

23. Citované ust. § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. predpokladá takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku,
ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej.

24. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. je potrebné vykladať v súvislosti

s § 193 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov a kto ich spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom
zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver (rozhodovanie o týchto otázkach v merite veci

je pochopiteľne rovnako vylúčené). Ak bez vyriešenia týchto otázok nemôže súd pokračovať v konaní,
konanie preruší a pokračuje v ňom až po odpadnutí tejto prekážky.

25. Ust § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania,
ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia

dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu
súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej
otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania,
je ale potrebné podriadiť aj požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a
použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.

Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje
vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

26. Súd dospel k záveru, že na prerušenie konania v danom prípade nie sú splnené podmienky v zmysle

ust. § 162 ods. 1 C.s.p. písm. a) ale ani podmienky vyplývajúce z ust. § 164 C.s.p. nakoľko o návrhu
žalobcu na prikázanie veci Okresnému súdu Trenčín už bolo právoplatne rozhodnuté Najvyšším súdom
SR uznesením zo dňa 27.08.2019 sp.zn. 4Ndc 11/2019 právoplatným dňom 20.09.2019. Skutočnosť,
že žalobca uvedené rozhodnutie NS SR napadol ústavnou sťažnosťou nemôže byť dôvodom na
prerušenie konania, nakoľko právna neistota strán sporu ohľadne existencie resp. neexistencie dôvodov

hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by vec mohla byť prikázané inému súdu toho istého stupňa bola
právoplatne vyriešená. Samotná skutočnosť, že žalobca využil svoje právo a obrátil sa podaním ústavnej
sťažnosti na Ústavný súd SR, dôvod na prerušenie konania nezakladá, pričom prerušenie konania do
rozhodnutia ústavného súdu , by zároveň bolo v priamom rozpore s čl. 17 základných princípov C.s.p.,
ktorý súdu ukladá povinnosť postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádzať zbytočným prieťahom a konať hospodárne.

27. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania, súd návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol, a o zamietnutí návrhu žalobcu rozhodol s poukazom na ust. § 162 ods. 3
C.s.p. až v rozhodnutí vo veci samej.

28.Súdvykonaldokazovanie-listinnýmidôkazmi(listinynachádzajúcesanač.l.11-17,RozsudokKSTT
č. 14S/104/2007ú-151 zo dňa 12.05.2011 - č.l. 151, Opravné uznesenie KS TT č. 14S/104/2007ú-167 zo
dňa 01.07.2011 - č.l. 167, Opravné uznesenie KS TT č. 14S/104/2007ú-206 zo dňa 02.10.2012 - č.l. 206,
Rozsudok NS SR 2Sžo/46/2011-198 zo dňa 22.08.2012 - č.l. 198, Rozhodnutie UVT A UVV Leopoldov

č. XXXXXX/X-X-XXXX z 15.10.2007, písomne podania žalobcu doručené súdu na pojednávaní dňa
21.03.2018 nachádzajúce sa na čl. 196-197, čl. 199, čl. 201, čl. 203-204, čl. 206-207, Kópie podacích
lístkov č.l. 198, 202, 205, 208) a zistil nasledovný skutkový stav veci.

29. Dňa 11.09.2007 žalovaný vydal rozhodnutie č. XXXXXX/X-X-XXXX, ktorým bol navrhovateľovi

uložený disciplinárny trest zákazu dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem
základných a ďalších potrieb hygieny a základných potrieb na korešpondenciu. Disciplinárneho
previnenia sa mal žalobca dopusiť porušením ust. § 39 písm. a) a písm. k) zákona č. 475/2005 o výkonetrestu odňatia slobody, tým, že dňa 22.07.2007 pri pravidelnej kontrole ciel odsúdených o 02,50 hod mal
žalobca pritiahnutý televízny prijímač k celovým mrežiam a pozeral TV prijímač.

30. Žalovaný uvedený trest vykonal, tak že v nasledujúcich dvoch týždňoch po uložení disciplinárneho
trestu t.j. po 11.09.2007 nemohol vykonať nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem
základných a ďalších potrieb hygieny a základných potrieb na korešpondenciu. Uvedená skutočnosť
zároveň medzi stranami nebola sporná.

31. Dňa 15.10.2007 žalovaný vydal rozhodnutie č. XXXXXX/X-X-XXXX, ktorým rozhodol o odvolaní
žalobcu(zo dňa 17.09.2007) proti rozhodnutiu č. XXXXXX/X-X-XXXX zo dňa 11.09.2007 tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil.

32.Žalobcapodaldňa22.10.2007návrhnapreskúmaniezákonnostirozhodnutížalovanéhoč.XXXXXX/
X-X-XXXX zo dňa 15.10.2007 na Krajský súd v Trnave, súčasťou ktorého bola aj žiadosť' o peňažné

zadosťučinenie vo výške 20000,- Sk (663,88 Eur)

33. Na základe uvedeného návrhu začalo konanie sp. zn. 14S/104/2007 na Krajskom súde v Trnave.
Krajský súd v Trnave rozhodnutím č. 14S/104/2007-123 zo dňa 28.12.2011 vylúčil na samostatné
konanie návrh žalobcu na zaplatenie peňažného zadosťučinenia 663,88 € z titulu ujmy vzniknutej

vykonaním sankcie uloženej rozhodnutím žalovaného č. XXXXXX/X-X-XXXX zo dňa 15.10.2007.

34. Rozsudkom č. 14S/104/2007-151 zo dňa 12.5.2011 Krajský súd v Trnave rozhodnutie žalovaného
č. XXXXXX/X-X-XXXX zo dňa 15.10.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového

stavu z ktorého dôvodu bolo potrebné ho zrušiť.

35. Rozsudok č. 14S/104/2007-151 Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť v spojení s
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Sžo/46/2011 zo dňa 22.8.2012, ktorým najvyšší
súd rozhodoval o odvolaní žalovaného s tým, že napadnuté rozhodnutie potvrdil a v celom rozsahu sa

stotožnil s napadnutým rozsudkom.

36. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu nakoľko skutočnosti ním tvrdené, ktoré mohli byť
zistené z jeho výsluchu neboli medzi stranami sporné vyplývali rovnako aj z vykonaných listinných
dôkazov. Výsluch žalobcu by za daných okolností bol nadbytočný a nehospodárny.

37. Podľa § 52 ods. 2 z.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „zákon o výkone
trestu odňatia slobody“) (Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti
alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným.
Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.

38. Podľa § 52 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody za disciplinárne previnenie možno
odsúdenému uložiť tieto disciplinárne tresty: a) pokarhanie, b) zákaz telefonického volania až na dobu
troch mesiacov, c) zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí okrem
základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu( ďalej aj len ako

„zákaz nákupu potravín“),

39. Podľa § 53 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody Uloženie disciplinárneho trestu sa
odsúdenému oznámi individuálne alebo pred skupinou odsúdených. Disciplinárny trest je uložený jeho
oznámením; s jeho výkonom sa musí začať bez zbytočného odkladu po uložení, najneskôr však do 30

dní.

40. Podľa § 53 ods. 6 zákona o výkone trestu odňatia slobody Výkon disciplinárneho trestu zákazu
nákupu potravín, vecí osobnej potreby a iných vecí sa začína dňom prvého nákupu, na ktorý vzniká
odsúdenému nárok po uložení disciplinárneho trestu.

41. Podľa § 100 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody Ak tento zákon neustanovuje inak,
všeobecný predpis o správnom konaní sa použije pri rozhodovaní o disciplinárnom treste,42. Podľa § 100 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody Odvolanie proti rozhodnutiu podľa
odseku 1 nemá odkladný účinok.

43. Podľa § 11 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

44. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

45. Súd na základe tvrdení uvedených v žalobnom návrhu resp. v jeho doplneniach zistil, že žalobca si
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým že bol potrestaný, pričom zároveň
došlo k vykonaniu sankcie a až po vykonaní sankcie bolo riešené odvolanie a nie je predsa možné
vykonať sankciu a až potom osobe umožniť sa odvolať resp, že neoprávneným zásahom je vykonanie

trestu na základe nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, nakoľko zasahuje práva chránené
zákonom a došlo k porušeniu inštitucionálnych záruk spravodlivého procesu garantovaného článkom
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenie práva na účinný opravný
prostriedokvzmyslečlánku13Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,nakoľkosankcia
bola vykonaná pred tým, ako mu bolo umožnené podať opravný prostriedok

46. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v súdnom konaní a
konštatuje, že žalovaný je pôvodcom namietaného konania a je preto vecne pasívne legitimovaný v
spore o ochranu osobnosti, vyvolanom týmto konaním, postupom resp. zásahom.

47. Následne sa súd zaoberal otázkou či žalobcom označené konanie žalovaného je neoprávneným
zásahom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených § 11 O.z. a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym
poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie neoprávnene smerujúce
proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, a ktoré je objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť

niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej osoby. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti nie
je vyžadované vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti tomuto chránenému statku, ale postačí,
že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť práva chránené ustanovením § 11
O.z. . Vlastný zásah je nutné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na konkrétnu situáciu, za ktorej
k neoprávnenému zásahu došlo. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby však nejde okrem

iného vtedy, ak je zásah dovolený.

48. I keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými
môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne
správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito

znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak
sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,
nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť
fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv,
má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo

poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka
a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené
náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených
osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe, to

znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu
tohto neoprávneného zásahu.
49. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce
neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho právaalebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods. 2,
3 Občianskeho zákonníka), práve tak ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. Trestným poriadkom,
Zákonom o rodine a pod.), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci

a v medziach týchto zákonov.
50. V predmetnej veci, ako bolo preukázané v konaní, žalovaný vo vzťahu k žalobcovi po uložení
disciplinárneho trestu dňa 11.09.2007 postupoval zákonnom dovoleným a predpokladaným spôsobom
- nakoľko po uložení trestu zákazu nákupu potravín žalobcovi bol žalovaný v zmysle ust. § 56 ods.
3 zákona o výkone trestu odňatia slobody uložený trest povinný na žalobcovi vykonať a žalobcovi

2 krát právo nákupu potravín neumožniť v zmysle § 53 ods. 6 zákona o výkone trestu odňatia
prvým dňom ktorým žalobcovi vzniklo právo na nákup potravín po jeho uložení. Všeobecne takýto
postup resp. povinnosť takéhoto konania žalovanému vyplýva priamo z ust. § 53 ods. 6 zákona o
výkone trestu odňatia slobody pričom vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie proti rozhodnutiu uložení
disciplinárneho trest nemá odkladný účinok, právna úprava neumožňovala žalovanému odložiť resp. k
výkonu disciplinárneho trestu nepristúpiť až do rozhodnutia o žalobcom podanom odvolaní prípadne do

preskúmania trestu súdom.
51. V § 53 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody vyplýva, všeobecná povinnosť začať s
výkonom disciplinárnych trestov bez zbytočného odkladu po ich uložení.
52. Konanie žalovaného nevybočilo z medzí stanovených ust. § 53 ods. 6 v spojení s § 100 ods. 1 a
3 zákona o výkone trestu odňatia slobody a žalovaný postupoval v rámci predmetných ustanovení a

plnil si svoju povinnosť disciplinárny trest uložený rozhodnutím zo dňa 11.09.2007 aj napriek podanému
odvolaniu žalobcu vykonať.
53. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 475/2005 k výkonu uložených disciplinárnych trestov
sa pristupuje bez zbytočného odkladu najmä je dané predovšetkým výchovným účelom predmetných
trestov pričom z uvedeného je možné odvodiť, že odkladom ich výkonu z dôvodu podaného odvolania

by sa nedosiahol účel ich ukladaním sledovaný a teda predovšetkým ich výchovný účinok. Žalovaný
bol teda nie len oprávnený ale povinný na žalobcovi uložený disciplinárny trest vykonať aj napriek
skutočnosti, že o jeho odvolaní nebolo v čase jeho výkonu rozhodnuté.
54. Samotná skutočnosť že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu zákazu nákupu potravín bolo
následné zrušené súdom z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, nemôže na uvedenom

závere nič zmeniť nakoľko aj takýto výsledok, t.j. zrušenie rozhodnutia ktorým bol disciplinárny trest
uložený predpokladajú príslušné ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody resp. v tom čase
Občianskeho súdneho poriadku.
55. Naviac za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva, chráneného ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať i tie prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach,

ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie, a nemohla byť nimi
znížená vážnosť dotknutej osoby. Nebolo žalobcom tvrdené a ani preukázané, že by žalovaný obsah
rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu zverejnil, alebo verejne oboznámil. Ak bol fyzickej osobe
v súlade s podmienkami stanovenými zákonom uložený disciplinárny trest za disciplinárne previnenie
a tento disciplinárny trest aj napriek podaniu odvolania bol následne vykonaný a k výkonu uvedeného

trestu došlo v medziach zákona nepredstavuje samotný výkon tohto trestu neoprávnený zásah do
osobnostných práv, chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a to ani v prípade, že
neskôr príde k zrušeniu takéhoto rozhodnutia a to či už rozhodnutím odvolacieho orgánu resp. súdom
pri prieskume rozhodnutia vrámci správneho súdnictva. Súd má teda za to, že konanie žalovaného
nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu, a nie je možné za takýto zásah považovať

následok, ktorý subjektívne pociťoval žalobca vo svojom osobnom živote v rámci ústavu. Žalovaný
vykonal disciplinárny trest zákazu nákupov potravín na žalobcovi konajúc v zákonných licenciách, plniac
si svoju povinnosť disciplinárny trest vykonať bez zbytočného odkladu po jeho uložení, pričom bol
viazanýskutočnosťoužezákonvýslovnevylúčilpodanémuodvolaniuodkladnýúčinok,zktoréhodôvodu
rozhodnutieouloženídisciplinárnehotrestunadobudlovykonateľnosťbezohľadunajehoprávoplatnosť.

Priamozákontedaukladalžalovanémupovinnosťrozhodnutieodisciplinárnomtrestevykonaťajnapriek
skutočnosti že odsúdený - proti nemu podal odvolanie i keď takéto rozhodnutie mohlo byť a aj bolo
neskôr zrušené a subjektívne vnímanie žalobcu o zásahu do jej osobnostných práv, nie je dôvodný.
56. V konaní žalovaného - vykonaní trestu, skôr než bolo rozhodnuté o odvolaní videl žalobca porušenie
inštitucionálnych záruk spravodlivého procesu garantovaného článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a porušenie práva na účinný opravný prostriedok v zmysle článku 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko sankcia bola vykonaná pred tým, ako mu bolo
umožnené podať opravný prostriedok. Podľa názoru súdu, však vychádzajúc z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, v súvislosti s čl. 6 Dohovoru považuje za „trestné“ len tie správne delikty,ktoré by mali podliehať režimu čl. 6 vzhľadom na prísnosť uloženej sankcie. Zásadný význam má teda
samotná skutočnosť, aká sankcia bola v disciplinárnom konaní uložená. Zákaz dvoch nákupov potravín,
vecí osobnej potreby a iných vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných

potrieb na korešpondenciu však nenapĺňa kritéria pre posudzovanie disciplinárneho konania resp. trestu
v ňom uloženého podľa č.l. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nízka intenzita
uvedenej sankcie vyplýva aj za skutočnosti že podľa § 19 zákona o výkone trestu odňatia slobody
sa každému odsúdenému aj napriek uloženému disciplinárnemu trestu poskytuje trikrát denne strava,
ktorá zodpovedá odporúčaným výživovým dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej

práce, vek a zdravotný stav odsúdeného. Možnosť nákupu potravín teda predstavuje nadštandard
odsúdeného pričom disciplinárny trest dočasného zákazu nákupu odňatie tohto nadštandardnú na
presne vymedzené spravidla ako aj v predmetnom prípade dočasné obdobie.
57. Taktiež v danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na účinný prostriedok nápravy
v konaní pred vnútroštátnym orgánom, v súvislosti s tým, že sankcia - trest bol vykonaný predtým ako
mohol podať resp. bolo rozhodnuté o jeho odvolaní., nakoľko samotná skutočnosť, že zákonná úprava

vylučuje odkladný účinok podanému odvolaniu, a žalovaný sa takouto úpravou riadil, neznamená že by
nebolo zabezpečená možnosť nápravy vzhľadom na uloženú sankciu, pričom v okolnostiach prípadu
táto bola žalobcovi zaručená nie len podaním odvolania proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho
trestu vrátane možnosti preskúmania takýchto rozhodnutí správneho orgánu v rámci správneho
súdnictva. Pričom je potrebné poznamenať že v súčasnosti je preskúmateľnosť rozhodnutí o uložení

disciplinárneho trestu súdom ešte užšia nakoľko umožňuje prieskum len rozhodnutí o uložení trestu
za konanie, ktoré má znaky priestupku. V čase dotknutého konania žalovaného teda boli prostriedky
účinnej nápravy žalovaného širšie ako podľa súčasnej právnej úpravy.
58. Z uvedeného teda vyplýva, že konanie resp. postup žalovaného nie je možné považovať za
neoprávnený zásah žalovaného do práva žalobcu na ochranu osobnosti, teda za konanie, ktoré je

objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu, z ktorého dôvodu
je žaloba žalobcu nedôvodná a súd je v celom rozsahu zamietol . V nadväznosti na uvedené bolo
nadbytočné zaoberať sa otázkou vzniku ujmy na strane žalobcu ako aj príčinnou súvislosťou medzi
konaním žalovaného a vznikom takejto ujmy na strane žalobcu.
59. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán

sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).
60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
61. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
62. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti.
63. Keďže súd žalobu zamietol, úspešným v konaní bol žalovaný. Žalovaný teda mal úspech v konaní a
neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu
trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), no vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli
a ani mu žiadne z obsahu spisu nevyplývajú, a na pojednávaní výslovne vyhlásil že si trovy konania

neuplatňuje, súd prvej inštancie rozhodol, ta že mu náhradu trov konania nepriznáva.
64. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaných,
by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať žalovaným 0,- Eur.
Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou
hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu

zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr
keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na
náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Piešťany.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.