Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416010542
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8416010542.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra

Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.12.2019, v trestnej veci
proti obžalovanému H. D., pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr.
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní poškodených Ing. O. S. a H. S., proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/122/2016 zo dňa 05.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 322 ods. 2 Tr. por. do rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/122/2016 zo dňa
05.09.2017 d o p ĺ ň a chýbajúci výrok:

Podľa§288ods.1Tr.por.poškodenýchIng.O.S.,nar.XX.XX.XXXXaH.S.,nar.XX.XX.XXXX,obidvaja
bytom J. - V., P. XXXX/XX, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného H. D. vinným zo spáchania prečinu
poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

ako prokurista obchodnej spoločnosti do 23.5.2011 pod názvom V. F., s.r.o., so sídlom J. XXXX/
XX, F., IČO: XXXXXXXX, ktorému vznikla funkcia zápisom do obchodného registra dňa 20.5.2011,

uskutočnil dňa 6.5.2011 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim V. F., s.r.o., F. a
kupujúcim Mgr. V. O. a dňa 16.6.2011 na základe dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 6.5.2011, predaj
spoluvlastníckeho podielu 1 k celku, z parciel č. XXXX/XX v katastrálnom území Kežmarok o rozlohe
83,5m2, parcely č. XXXX/XX v katastrálnom území F. o rozlohe 289m2 a spoluvlastnícky podiel 1 z celku
ku trafostanici, súpisného čísla č. XXXX postavenej na pozemku parc. C-KN č. XXXX/XX, nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území F., taktiež dňa 9.5.2011 na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi predávajúcim V. F., s.r.o., F. a kupujúcim JUDr. H. G. uskutočnil predaj nehnuteľností

zapísaných na LV. č. XXXX v katastrálnom území F. o podiele 1/1 z parcely č. XXXX/XX o rozlohe
312m2, ktoré boli pôvodne vlastnené v uvedených podieloch subjektom V. F., s. r.o., J. XXXX/XX, F.,
IČO: XXXXXXXX, kde aj napriek predaju majetku spoločnosti nedošlo a k čiastočnému uspokojeniu
pohľadávok veriteľov Ing. O. S. a H. S., bytom P. č. XX, V., o ktorej rozhodol Okresný súd v Kežmarku
rozsudkom sp. zn. 3C140/09 zo dňa 15.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.5.2011 sp. zn. 6Co51/2010, v prospech týchto veriteľov,
čím týmto konaním zmaril uspokojenie poškodených - veriteľov obchodnej spoločnosti V. F., s.r.o., F.,

IČO: XXXXXXXX a to Ing. O. S., ktorému spôsobil škodu vo výške 20.725,93€ a H. S., ktorej spôsobil
škodu vo výške 24.953,64€, teda spolu škodu vo výške 45.679,57€.Za to mu súd podľa § 239 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 2 Tr. zákona uložil peňažný trest vo výške 1.800,- ( tisíc osemsto ) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona mu súd pre prípad, že by výkon uloženého trestu mohol byť úmyselne
zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote obaja poškodení Ing. O. S. a H. S.
prostredníctvom nimi zvoleného splnomocneného zástupcu písomne odôvodnené odvolanie. V jeho

dôvodoch, po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku, uviedli, že
Okresný súd Kežmarok ako súd prvého stupňa napriek tomu, že obžalovaného uznal vinným a uložil mu
trest, nerozhodol o nároku poškodených na náhradu škody, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol, že
vzhľadom na to, že pohľadávky už boli právoplatne rozhodnutím súdu judikované, ako aj na skutočnosť,
že obžalovaný sa dopustil nespôsobilého pokusu, súd o nároku na náhradu škody poškodených Ing.
O. S. a H. S. nerozhodoval. Toto tvrdenie o judikovaní pohľadávok poškodených voči obžalovanému

je nepravdivé, nakoľko v právnej veci žalobcu: 1/ Ing. O. S., 2/ H. S. proti žalovanému: V. F. s.r.o., J.
XX, ICO: XXXXXXXX v konaní o zaplatenie 45.679,57,- Eur vedenej na Okresnom súde Kežmarok
pod sp.zn. 3C/140/09 boli účastníkmi konania iné subjekty, a to poškodení ako žalobcovia, avšak
žalovaným bola právnická osoba - obchodná spoločnosť V. F. s.r.o. a nie fyzická osoba obž. H. D., a
preto nemožno konštatovať, že pohľadávka poškodených je judikovaná rozhodnutím súdu, nakoľko sa

nejedná o rozhodnutie súdu voči obžalovanému. Podľa § 46 ods. 4 Tr. poriadku návrh podľa odseku
3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.
V tomto prípade v civilnom konaní bol uplatnený nárok poškodených ako žalobcov voči obchodnej
spoločnosti, nie voči obž. H. D. ako fyzickej osobe. Jedná sa teda o iný nárok a nie o náhradu škody, ale
o dlžné nájomné titulom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.12.2007 uzatvorenej medzi

poškodenými ako prenajímateľmi a V. F. s.r.o. ako

nájomcom. Rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C/140/09-224 zo dňa 15.7.2010 nadobudol
právoplatnosť dňa 30.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/51/2010 zo
dňa 17.5.2011 právoplatným dňa 30.6.2011. V trestnom konaní vedenom na súde prvého stupňa išlo

v podstate o to, že obžalovaný ako prokurista obchodnej spoločnosti V. F. s.r.o. práve vediac o týchto
rozsudkochzmenšilmajetokobchodnejspoločnostiV.F.s.r.o.,abytakukrátilpoškodenýchakoveriteľov,
ktorí v tom čase mali vo svoj prospech vyhlásený rozsudok Okresného súdu Kežmarok dňa 15.07.2010,
aj keď neprávoplatný. Teda v čase od vyhlásenia rozsudku Okresným súdom Kežmarok dňa 15.07.2010
do rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu dňa 17.05.2011 obžalovaný ako

prokurista dňa 06.05.2011 uzavrel kúpnu zmluvu, čím zmenšil majetok obchodnej spoločnosti V. F. s.r.o.
a ukrátil tak uspokojenie poškodených ako veriteľov. Obchodná spoločnosť V. F. s.r.o. do dnešného dňa
neuhradila poškodeným dlžné sumy priznané im právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, t.j. 20.725,93
Eur Ing. O. S. a 24.953,65 Eur H. S., obom s úrokom z omeškania. S poukazom na uvedené mal súd
prvého stupňa rozhodnúť o nároku na náhradu škody v prospech poškodených, nakoľko neexistovala

tu zákonná prekážka už priznanej náhrady škody v inom konaní a mal zaviazať obžalovaného ako
fyzickú osobu na náhradu škody voči poškodeným. S poukazom na uvedené poškodení navrhujú, aby
odvolací súd čo do chýbajúceho výroku o náhrade škody vrátil vec Okresnému súdu Kežmarok na
doplnenie rozhodnutia o náhrade škody, alternatívne sám rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
7T/122/2016 zo dňa 05.09.2017 doplnil tak, že obžalovaného zaviaže nahradiť škodu poškodeným.

Nazákladevčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosoboupostupovalkrajskýsúdvintenciách§317ods.
1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách odvolania

poškodených, ktorí sa domáhali nápravy výroku rozsudku, ktorý mal byť chybný v tom, že výrok o nároku
na náhradu škody v ňom chýba a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodnutí o vyhlásení výroku o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodených. Dokazovanie v
tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, aj z dôvodu prijatia vyhlásenia o vine obžalovaným H.

D. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, bolo vykonané v takom rozsahu, aby vytvorilo spoľahlivý
podklad pre rozhodnutie o odvolaní napadnutom výroku rozsudku (neexistencii výroku o náhrade škody)
tak, aby krajský súd toto dokazovanie dopĺňať nemusel.

Súčasne krajský súd sa nemohol stotožniť s dôvodmi, ktoré viedli okresný súd k nerozhodnutiu o nároku

na náhradu škody poškodených Ing. O. S. a H. S..
Z obsahu spisu totižto vyplýva, že nárok na náhradu škody bol menovanými poškodenými riadne
uplatnený v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania (teda včas) s riadnym uvedením dôvodov a
v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje (§ 46 ods. 3 Tr. poriadku).

Takto uplatnený nárok potom súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2017 postupom podľa

§ 256 ods. 2 Tr. poriadku v podobe návrhu predneseného poškodenými v prípravnom konaní, aby sa
obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody v celkovej sume 45.679,57 eur, bol riadne prečítaný
a to z č.l. 321 návrh poškodeného Ing. O. S., z č.l. 324 návrh poškodenej H. S.. Okrem iného aj o tomto
návrhu bolo súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 21.03.2017 a
dňa 18.05.2017 výsluchom svedkov poškodených Ing. O. S. st., Ing. O. S. ml. a H. S..

Za danej situácie bolo preto povinnosťou okresného súdu o tomto návrhu poškodených rozhodnúť tak,
ako to predpokladá ust. § 288 ods. 1 Tr. poriadku a to aj napriek tomu, že tomu mali brániť skutočnosti
spočívajúce v tom, že jednak pohľadávky poškodených (uplatnený nárok na náhradu škody) už boli
právoplatné rozhodnutím súdu judikované (o čom má krajský súd dôvodné pochybnosti) a jednak preto,

že obžalovaný v posudzovanom konaní sa mal dopustiť nespôsobilého pokusu - inak povedané, bol
uznaný vinným zo spáchania žalovanej trestnej činnosti len v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona,
keďže k dokonaniu trestného činu nedošlo, teda ani k spôsobeniu škody (čo zase krajský súd považuje
za vecne správny záver).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti
na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na
civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho
menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická

osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa
záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Opierajúc sa o znenie citovaného ustanovenia procesného predpisu a doposiaľ uvedené skutočnosti
(riadne uplatnený nárok na náhradu škody poškodenými, návrh o ňom riadne prednesený na hlavnom

pojednávaní - prečítaný - a vykonané k nemu dokazovanie), preto krajský súd postupom podľa § 322
ods. 2 Tr. poriadku do rozsudku okresného súdu doplnil chýbajúci výrok, ktorým podľa § 288 ods. 1 Tr.
poriadku poškodených Ing. O. S., nar. XX.XX.XXXX a H. S., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom J., V., P.
XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže o riadne prednesenom návrhu
poškodených, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu nebolo

okresným súdom rozhodnuté, aj keď na to boli splnené všetky procesným predpisom predpokladané
podmienky.

V nadväznosti na doposiaľ uvedené považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ okresný
súd dospel k záveru, že o nároku poškodených už bolo rozhodnuté v civilnom procese (§ 46 ods. 1 Tr.

poriadku) - rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/140/2009 zo dňa 15.07.2010 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/51/2010 zo dňa 17.05.2011 - o čom mal súd zjavne
vedomosť z dôkazov zabezpečených ešte v prípravnom konaní a predložených súdu spolu s obžalobou
prokurátora, mal postupovať podľa § 256 ods. 3, 4 Tr. poriadku s použitím ust. § 46 ods. 4 Tr. poriadku
a vysloviť uznesením, že tieto osoby - Ing. O. S. a H. S. ako poškodených na hlavné pojednávanie

nepripúšťa.

Inak pokiaľ okresný súd návrh poškodených prečítal a tým ich pripustil do konania v procesnom
postavení poškodených, ktorí si nárok na náhradu škody riadne uplatnili, ako už bolo konštatované, bolojeho povinnosťou o tomto návrhu rozhodnúť buď podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku (uložiť obžalovanému
povinnosť nahradiť škodu) alebo § 288 ods. 1 Tr. poriadku (odkázať poškodeného s nárokom na náhradu
škody na civilný proces), lebo nevyhlásením výroku o škode, ktorú si poškodený v súlade s procesným

predpisom uplatnil, došlo v postupe okresného súdu k procesnému pochybeniu, ktoré krajský súd na
podklade odvolania poškodených musel napraviť.

Ďalej krajský súd sa nestotožnil s právnou úvahou okresného súdu, že o nárokoch poškodených už bolo
rozhodnuté (judikované podľa § 46 ods. 4 Tr. poriadku) už v civilnom procese, konkrétne rozhodnutím

Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/140/2009 zo dňa 15.07.2010 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/51/2010 zo dňa 17.05.2011, čo bol jeden z dôvodov, prečo o návrhu
poškodených v trestnom (v adhéznom) konaní nerozhodol.

Správne totižto poškodení v odvolaní argumentujú, že v pôvodnom civilnom konaní bolo rozhodnuté o
nárokoch žalobcov (totožných s osobami poškodených v posudzovanej trestnej veci), voči obchodnej

spoločnosti V. F., s.r.o., J. XX, IČO: XX XXX XXX na vyplatenie dlhu na nájomnom v prospech žalobcov
(poškodených). Jednalo sa teda o dlžné nájomné za rok 2008 z titulu zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 20.12.2007, uzatvorenej medzi poškodenými ako prenajímateľmi a nájomcom V. F.
s.r.o.

Oproti tomu v trestnom konaní - tzv. adhéznom konaní sa poškodení domáhali náhrady škody
spôsobenej konaním obžalovaného H. D., ktorý mal zmenšiť majetok označenej obchodnej spoločnosti
(predajom časti jej majetku zjavne pod cenu) a tým zmariť uspokojenie už skôr v inom konaní im
priznaného nároku na úhradu nájomného. V adhéznom konaní si teda uplatnili nárok na náhradu škody
im spôsobenej konaním obžalovaného - voči obžalovanému ako fyzickej osobe a nie voči obchodnej

spoločnosti, čo tiež krajský súd považuje za nárok (dlh na nájomnom), rozdielny od nároku uplatnenom
v trestnom konaní (v adhéznom konaní) zo spôsobenej škody.

Na záver krajský súd v tejto súvislosti už len považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že ani krajský
súd ako súd odvolací nemohol na podklade odvolania poškodených preskúmať nimi uplatnený nárok

na náhradu škody, nakoľko mu v tom bránilo vyhlásenie o vine obžalovaného H. D. podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. poriadku, ktoré učinil na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2017 a súdom bolo prijaté,
keďže tým nadobudol právoplatnosť výrok o vine a vo vzťahu ku skutku právne posúdenom ako prečin
poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zákona.

Podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, totižto pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pri spáchaní trestného činu páchateľom len v štádiu pokusu

k dokonaniu trestného činu nedôjde, a preto v danom prípade tým, že okresný súd prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku súčasne právoplatne uzavrel - bez toho,
aby túto skutočnosť po prijatí vyhlásenia obžalovaného mohol riadne hodnotiť (preskúmať) na podklade
výkonného dokazovania na hlavnom pojednávaní - že v tomto konaní nebol dokonaný následok v
podobe spôsobenej škody.

Za danej situácie preto krajskému súdu nezostávalo nič iné, len poškodených s nimi uplatneným
nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces (§ 288 ods. 1 Tr. por.).

Na záver však krajský súd dodáva aj z pohľadu všetkých doposiaľ uvedených skutočností vo svojom

súhrnne, že len nemožnosť krajského súdu vykonať prieskum výroku o vine (z dôvodov už uvedených -
nezmeniteľnosti výroku o vine vo vzťahu ku skutkovej vete výroku rozsudku - pozri primerane R 17/2014)
z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku - z hľadiska
dôvodnostiuplatnenéhonárokunanáhraduškodypoškodenýmineznamenábezďalšieho-neexistenciu
spôsobenia škody konaním páchateľa (konateľa pôvodnej obchodnej spoločnosti V. F., s.r.o., J. 1)

poškodeným a neexistenciu zodpovednosti konateľa tejto obchodnej spoločnosti za jej náhradu v zmysle
ust. § 420 a následne OZ (Občianskeho zákonníka).To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd nemohol vyhovieť odvolaniam poškodených Ing. O. S.
a H. S., ale len z dôvodu a na podklade nimi podaného odvolania výrok o nároku na náhradu škody
doplnil tak, že postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku ich s nárokom na náhradu škody odkázal na

civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.