Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711203426
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7711203426.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti L.B. T. nar. XX.XX.XXXX a L. T. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny D. X C., detí rodičov: O.. I. T. rod. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C., I..J.-W.
XX a W.. C. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. G. E. XXX v konaní o vyživovacej povinnosti otca voči
maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a úprave styku otca s maloletými deťmi na čas po
rozvodemanželstva,oodvolaníotcaamatkymaloletýchdetíprotirozsudkuOkresnéhosúduMichalovce
z 18.11.2016 č.k. 14C 47/2011-742 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. L. nar. X.X.XXXX a
mal. L. nar. XX.XX.XXXX každú nepárnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec
prevezme maloleté deti v určenom čase v mieste bydliska matky a maloletých detí na M. XX v C. a po
skončení styku maloleté deti odovzdá ich matke na tom istom mieste.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom od otca pre mal. L. 220 € mesačne a
pre mal. L. 190 € mesačne za obdobie od 12.8.2013 do 30.4.2014.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o dlhu na výživnom za obdobie od 12.8.2013 do 30.4.2014
tak, že dlžné výživné pre mal. L. 1.608,13 € a pre mal. L. 1.348,13 € od 12.8.2013 do 30.4.2014 je otec
povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom pre mal. L. a mal. L. za
obdobie od 1.5.2014 do budúcna a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 18.11.2016 č.k. 14C 47/2011-742 rozhodol, že otec je oprávnený

stretávať sa s maloletou L. T. nar. X.X.XXXX a maloletou L. T. nar. XX.XX.XXXX každú nepárnu sobotu
v mesiaci od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v určenom čase
v bydlisku matky maloletých detí v C. na ul. I..J.-W. XX a po skončení styku maloleté deti odovzdá
matke na tom istom mieste. O vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. nar. X.X.XXXX vo výške
220,- € mesačne od 12.8.2013 do 30.4.2014 a vo výške 150,- € mesačne za obdobie od 1.5.2014
do 18.11.2016 a na výživu maloletej L. nar. XX.XX.XXXX vo výške 190,- € mesačne za obdobie od

12.8.2013 do 30.4.2014 a vo výške 130,- € mesačne za obdobie od 1.5.2014 do 18.11.2016 vždy do 5-
teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí. Dlžné výživné pre mal. L. 1.642,40 € za obdobie od
12.8.2013 do 30.4.2014 a 3.977,94 € za obdobie od 1.5.2014 do 18.11.2016 povolil otcovi splatiť v 30-
ich mesačných splátkach po 187,34 € spolu s bežným výživným vždy do 5-teho dňa v mesiaci matkedieťaťa od právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Dlžné výživné pre maloletú
L. 1.901,60 € od 12.8.2013 do 30.4.2014 a 4.590,- € za obdobie od 1.5.2014 do 18.11.2016 povolil
otcovi zaplatiť v 30-ich mesačných splátkach po 216,38 € spolu s bežným výživným vždy do 5-teho dňa

v mesiaci matke dieťaťa od právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. Konanie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých bodoch výrokovej časti a jeho odôvodnenie v rozsahu

odvolania. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie určil prehnane vysoké a nepodložené výživné pre mal.
L. a mal. L., bezdôvodne a nepodložene diferencoval obdobie na čas po rozvode od 12.8.2013 do
30.4.2014 a od 1.5.2014 do 18.11.2016 a rozhodnutie o dlžnom výživnom je rovnako nepodložené.
Zistenie súdu, že v čase od 5.9.2013 do 30.4.2014 pracoval vo firme O. D. D..O..M.., D. C. sa nezakladá
na pravde (bod 26), zistenia súdu o výdavkoch matky pre maloletú L. a maloletú L. vo výške 340 €
mesačne sú nepravdivé a nepodložené (bod 31), keďže z lekárskej správy C.. T. nevyplýva potreba

špeciálnej stravy pre maloleté deti (bod 32 a 33) a zo správy C.. I. vyplýva, že maloleté deti sú
stabilizované, netrpia žiadnou akútnou formou hypotyreózy, lieky, ktoré užívajú, sú v plnom rozsahu
hradené zdravotnou poisťovňou a v správe absentuje akákoľvek zmienka o špeciálnej strave maloletých
detí (bod 26, 31, 32, 33, 34 a 56). Zdôraznil, že príjem matky bol 932,32 € v roku 2014, 912,55 € v
roku 2015 a 1.424,55 € v roku 2016, kým jeho príjem, ako to konštatoval súd prvej inštancie na základe

odpisov mzdových listov bol 420 € mesačne v rokoch 2014, 2015 a 2016. Rovnako zdôraznil, že súd
určil výživné vo výške cca 65 % jeho mesačného príjmu, hoci sa životná úroveň matky zvýšila o viac
ako 100 % v roku 2014 a 2015 a viac ako 300 % v roku 2016. Vytkol konajúcemu súdu, že vychádzal
z nepodložených tvrdení matky o jeho zatajených príjmoch v obchodných spoločnostiach napriek tomu,
že svoje príjmy riadne zdokladoval za minulé obdobie potvrdením daňového úradu a rovnako odmietol

konštatovanie súdu, že je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným (bod 26 a 57). Zdôraznil, že
rozsudok Okresného súdu Michalovce z 29.1.2014 sp.zn. 2P 162/2011 potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach z 26.6.2014 č.k. 7CoP 99/2014-345 o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým
deťom L. a L. na čas do rozvodu manželstva konajúci súd neoprávnene použil pre rozhodnutie o určení
výživnéhoadlžnéhovýživnéhonačasporozvodemanželstvavosvojomrozsudkuz18.11.2016č.k.14C

47/2011-742,ktorýnadobudnutímprávoplatnostivýrokuorozvodemanželstva12.8.2013stratilúčinnosť
a zjavne ide o legitimizáciu rozsudku súdu prvej a druhej inštancie vo veci vyživovacej povinnosti na čas
do rozvodu manželstva. V tejto súvislosti konštatoval, že podal trestné oznámenie pre podozrenie zo
zneužitia právomoci verejného činiteľa na sudcu JUDr. Červeňáka a JUDr. Levkušovú a tiež sťažnosť na
Advokátsku komoru voči svojej právnej zástupkyni JUDr. Širotníkovej v súvislosti s konaním o výživnom

na čas do rozvodu. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd nehovorí o nadväznosti
na predchádzajúce rozsudky a ako zdôvodnenie neprimeranej výšky výživného a dlžného výživného
odkazuje na jeho účelové a klamlivé obvinenia z vlastnenia obchodných spoločností, ktoré do spisu
doložila matka maloletých detí, o čom sa zmieňuje v prebiehajúcom konaní. Navrhol, aby súd vykonal
dôkazy o mesačnom príjme matky maloletých detí, ako aj o jeho mesačnom príjme za obdobie rokov

2014 až 2016 a pri rozhodovaní o výživnom na čas po rozvode neprihliadal na rozsudok súdu prvej
a druhej inštancie o výživnom na čas do rozvodu manželstva, pretože stratil účinnosť. K majetkovým
pomerom matky maloletých detí uviedol, že byt, v ktorom ako rodina spoločne bývali a on platil nájomné,
bol vo vlastníctve matky, ktorá účelovo po podaní návrhu na rozvod manželstva v roku 2011 byt previedla
na svoju matku, ako to vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o

úprave styku zdôraznil, že rozsah hodín určený súdom pre stretávanie sa s maloletými deťmi je pre
zdravý osobnostný vývin detí nedostatočný a navyše súd neuložil matke povinnosť maloleté deti na
stretnutie pripraviť materiálne a mentálne. Vytkol konajúcemu súdu, že nevykonal kontrolné znalecké
dokazovanie potrebné pre rozhodnutie o styku z dôvodu neštandardného správania sa matky, ktorá
manipulujedetiasvojimsprávanímbrániichzdravémuosobnostnémuvývoju. Matkaúčelovopoukazuje

na nezáujem detí o stretnutie s ním, keďže vie, že ich zmanipulovala a rovnako je účelové tvrdenie
matky, že robí medzi deťmi rozdiely, o čom svedčia rodinné fotografie z obdobia približne 5 mesiacov
pred podaním návrhu na rozvod manželstva, ktoré predložil súdu. Znalecký posudok znalkyne G..
K. T. považuje za kontroverzný a nesúhlasil s tým, že jeho osobnosť je egocentrická, s poruchami
prispôsobovania, riziková v záťažových situáciách, labilná, že má efektívne náladové sklony, nízky

záujem o ostatných a malú empatiu, čo sa nezhoduje so záverom jej posudku, kde doporučuje, aby sa
deti s ním stretávali. Za tento účelový a monštruózny opis jeho osobnosti po jednej hodine sedenia bol
nútený podať na znalkyňu trestné oznámenie (ORP 643/2-VYS-MI-2014). Pri pokuse o vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku matka neposkytla súčinnosť znalcovi a pokúsila sa ho zdiskreditovaťodoslaním zvukového záznamu na ministerstvo spravodlivosti, ktorý bol vyhodnotený ako podozrenie
na bezdôvodné odmietnutie súčinnosti. Matka tomuto znalcovi uviedla, že je „duševne chorý“, za čo
bol nútený podať na matku trestné oznámenie pre ohováranie. Z dôvodu námietky voči kontrolnému

súdnemu znalcovi K.. Š. súd ustanovil znalca G.. J. 13.3.2015, ale napriek jeho žiadosti z apríla 2016 súd
nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie. Závery Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny C., znalkyne
G.. T. a ostatného podporného aparátu súdu vychádzajú z účelových výpovedí matky, resp. z jej
manipuláciemaloletýchdetíamatkusdeťmisasnažiapodporiťnajehoúkor.Súdibakonštatujevýpoveď
dlhodobo manipulovanej maloletej L. a maloletej L. a práve prax matky, ktorá vysvetľuje deťom súdne

rozhodnutia, ktorým deti vzhľadom na ich vek údajne rozumejú (výpoveď matky na pojednávaní), vytvára
stresujúce podmienky pre deti, ktoré sú zaťahované do konfliktu spôsobeného návrhom matky na rozvod
manželstva na základe jej účelových dôvodov. Matka sa v priebehu celého konania snaží ho očierniť a
zdiskreditovať. Uviedol, že tesne po odchode matky aj s deťmi zo spoločnej domácnosti, deti boli ešte
prístupné na stretávanie sa s ním priamo v škole a tešili sa, keď im priniesol sladkosť. Predtým chodil
za deťmi do C. (bydlisko deda, kde matka odišla zo spoločnej domácnosti aj s deťmi), a to rozhodne za

obidvomi deťmi, ale po obštrukciách zo strany matky a aby ušetril deti od jej negatívnych emotívnych
výstupov, návštevy redukoval (bod 4, 5, 8, 10, 20, 21, 22, 34, 35, 37). Opakovane zdôraznil, že rozsah
styku je nedostatočný pre zdravý osobnostný vývin maloletých detí a vytkol súdu, že nedostatočne
vplýval na matku, ktorá nerešpektovala dva predbežné opatrenia krajského súdu o úprave styku, preto
podal návrh na výkon predbežného opatrenia (15 Em 4/2015). Vo vzťahu k tvrdeniam zástupcu matky

a jeho záverečnej reči (matkin otec) uviedol, že účelovo vypovedal o údajných traumách detí získaných
počas manželstva, pretože ním doložené rodinné fotografie svedčia o tom, že deti sú manipulované
práve počas päťročného obdobia od odlúčenia od svojho otca. K tvrdeniu, že deti nie sú izolované,
pretože chodia do školy a stýkajú sa s verejnosťou uviedol, že zástupca matky opomenul uviesť, že
sa deti nestýkajú so širšou rodinou otca a nezúčastňujú sa ani školských výletov, návštev divadiel a

školy v prírode, pretože matka a jej otec učiteľkám nedôverujú. Triedne učiteľky absenciu detí na týchto
akciách aj potvrdili (bod 24 a 37). Navrhol, aby súd nariadil realizovanie kontrolného posudku G.. Ľ. J.,
ktorý bol poverený vypracovaním kontrolného znaleckého posudku rozhodnutím súdu prvej inštancie
z 13.3.2015 kvôli určeniu vzťahov medzi rodičmi a deťmi, keďže kontroverznosť prvého posudku,
sfalšovanie jeho výpovede a monštruózne vykreslenie jeho osobnosti a na druhej strane idealizované

vykreslenie osobnosti matky mohlo spustiť reťazovú reakciu omylov hodnotiacich orgánov, preto bol
nútený podať na znalkyňu G.. T. aj trestné oznámenie (ORP 643/2-VYS-MI-2014). Žiadal, aby súd
prehodnotil jeho návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorý podal na
súde 2.11.2016 a vedie sa pod sp.zn. 2P 90/2016. Rovnako žiadal, aby súd prehodnotil vykonávanie
predbežného opatrenia potvrdeného krajským súdom o úprave styku, keďže matka bráni v jeho výkone

(sp.zn. 15Em 4/2015).

3. Proti výroku rozsudku o úprave styku podala včas odvolanie matka maloletých detí, v ktorom
poukázala na povinnosť súdu konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa s tým, že ak je to vhodné,
súd informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a je povinný na

názor dieťaťa prihliadať. V oblasti práv detí došlo k výraznej zmene novou právnou úpravou, ktorá
zvýraznila postavenie maloletého dieťaťa v súdnom konaní ako subjektu práva a v žiadnom prípade
nie je možné uprednostňovať práva rodičov nad práva detí. Súd svojim rozhodnutím nadradil práva
otca nad existujúce práva detí. V priebehu celého súdneho konania neexistuje žiadny dôkaz, že by sa
deti domáhali stretávania sa s otcom, práve naopak. Súd, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, z celého

dokazovania povyberal len „útržky“, ktoré sú v prospech otca a priebeh dokazovania nevyhodnotil
komplexne od samého jeho začiatku. Súd sa nezaoberal tým, prečo sa manželstvo rozpadlo a aké boli
vzťahy medzi otcom a deťmi už počas trvania manželstva. Po zmene sudcu, súd rozhodol, že nebude
pokračovaťvďalšomznaleckomdokazovaní,aleževypočujemaloletédetiazároveňpožiadalkolízneho
opatrovníka, aby vykonal šetrenie za účelom zistenia názoru detí. Súd deti vypočul na pojednávaní v

júni 2016, kládol im sugestívne otázky, ale deti sa jasne vyjadrili, že v súčasnosti sa s otcom odmietajú
stretávať. Z pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletými deťmi jasne vyplýva, že stretávanie s otcom
odmietajú a dôvodom pre takého správanie detí sú traumy, ktoré zažili počas trvania manželstva svojich
rodičov, keď otec agresívne sa správal voči nej, dokonca aj pred deťmi a hrubo sa správal aj voči deťom.
V tomto prípade je zrejmé, že vzťah medzi otcom a deťmi sa nevytvoril. Súd nekonal v záujme detí tak,

ako to vyplýva z platnej právnej úpravy, pretože pri svojom rozhodovaní neprihliadol na názor detí a
rozhodol v záujme otca. Otec sa doteraz, aj keď spolu nežijú od mája 2011, nevie vyrovnať s rozpadom
manželstva a nevie sa vyrovnať ani s tým, že deti sa s ním odmietajú stretávať. Doteraz boli nariadené
dve predbežné opatrenia o styku otca s deťmi, avšak zo známych dôvodov sa žiadny styk neuskutočnil.Predtým, ako prišiel otec pre deti, zvyčajne kontaktoval osobne alebo telefonicky policajné oddelenie a
pre deti zásadne sa snažil prísť s policajnou hliadkou. Podával na ňu nezmyselné trestné oznámenia
a dôrazne využíval svoje právo na navrhovanie nariadenia výkonu rozhodnutia súdom. Z podaní, ktoré

v poslednom období podával na súd otec, okrem iného aj návrhy na neodkladné opatrenia a znalecké
dokazovania, tak je zrejmé, že ide o veľmi agresívneho jedinca, kde jeho agresivita má stupňujúcu sa
tendenciu. Tvrdenie súdu, že deti do budúcnosti nevylúčili možné stretávanie sa s otcom sa nezakladá
na faktoch, ale na špekulácii a z hľadiska rozhodovania súdu je aj tak irelevantné. Deti sa pred
zástupkyňami kolízneho opatrovníka jasne vyjadrili, že o stretávaní s otcom neuvažujú ani do budúcnosti

(správa z 9. júna 2016). S poukazom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z. § 3,
súd pri výkone rozhodnutia podľa CMP zisťuje existenciu ospravedlniteľných dôvodov, ktoré bránia v
pokračovaní v konaní o výkone rozhodnutia uviedla. že za súčasnej situácie vo vzťahoch medzi otcom a
deťmi a súčasného právneho stavu nie je možné výkon rozhodnutia nariadiť. Poukázala na rozhodnutie
Okresného súdu Michalovce, ktorý vo veci 15Em 4/2015 návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia
uznesením z 5.10.2016 zamietol. Toto všetko znamená, že súd, aj keď mu všetky tieto skutočnosti boli

nepochybne známe pri vyhlásení rozsudku o úprave styku otca s deťmi, vydal rozsudok, ktorý je právne
nevykonateľný. Vo vzťahu k výživnému uviedla, že maloletá L. je žiačkou deviateho ročníka základnej
školy, dosahuje výborné výsledky (na vysvedčení mala doteraz len jednotky), zúčastňuje sa rôznych
vedomostných súťaží, zvíťazila aj na okresných kolách, navštevuje základnú umeleckú školu odbor
hudobný a výtvarný a po zdravotnej stránke trpí chronickými ochoreniami štítnej žľazy (hypotyreóza),

gastroezofagálnym refluxom a alergiou s prejavmi atopického ekzému. Maloletá L. je žiačkou ôsmeho
ročníka základnej školy, dosahuje rovnako, ako jej sestra, výborné výsledky a trpí chronickým ochorením
štítnej žľazy obdobne ako jej sestra. Z uvedeného vyplýva, že ide o inteligentné deti, ktorým je potrebné
vzhľadom na ich zdravotný stav venovať zvýšenú starostlivosť, najmä čo sa týka stravovania a zdravého
životného štýlu (dostatok spánku, vyhýbanie sa nadmerným stresovým situáciám a podobne). Vyjadrila

názor, že súd nedostatočne zistil skutočné majetkové pomery otca, hoci podľa § 63 ods. 1 Zákona o
rodine je povinný zisťovať nie len príjmy, ktoré sú zo závislej činnosti, ale aj ostatné zdaňované príjmy.
Otec detí vlastní spoločnosť A. D..O..M.., ktorej je jediným spoločníkom a spoločnosť má iba jedného
zamestnanca, ktorým je on sám. Táto spoločnosť mala za rok 2015 zisk 33.810,- €. Súd vyzval otca,
aby predložil daňové priznania svoje a aj za spoločnosť, ktorú povinnosť odmietol splniť s tým, že

spoločnosť nie je účastníkom konania. Keďže priznal len výšku mesačného príjmu, ktorú si účelovo
stanovil sám ako pre zamestnanca spoločnosti, ktorú výlučne vlastní a skutočné majetkové pomery
odmietol priznať, súd bol povinný postupovať podľa § 63 ods. 1 poslednej vety, t.j. ak si rodič nesplní
túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok
sumy životného minima. Podľa jej vedomostí otec vlastní nehnuteľnosti, pozemky, motorové vozidlo a

možno aj ďalšie podiely v iných spoločnostiach. Nesúhlasila s postupom súdu, ktorý povolil otcovi splatiť
dlžné výživné v splátkach. Súdy svojou nečinnosťou počas štyridsiatich mesiacov porušovali právo detí
na príspevok a na ich výživu od otca, ktorý na ich výživu po rozvode prispieval iba nepravidelne a aj
to malými sumami. Otec musel predpokladať, že dlh na výživnom mu vznikne. Takéto konanie otca
svedčí o jeho skutočnom vzťahu k svojim deťom a o jeho zodpovednosti za ich vývoj. Okrem toho súd

nerozhodol o výživnom za obdobie od 19.11.2016 do 30.11.2016 a nevysporiadal sa s výškou výživného
za štyri mesiace od septembra do decembra 2015, počas ktorých platí vykonateľné predbežné opatrenie
na platenie výživného, ktorým bola stanovená výška výživného po 150 € mesačne pre každé dieťa.
Okrem toho sa súd v rozsudku dopustil aj formálnych nedostatkov, keď v záhlaví rozsudku uviedol, že
jej právnym zástupcom je jej otec W.. I. Q., ktorý nemá plnú moc na celé súdne konanie a zastupoval ju

len na súdnych pojednávaniach. Rovnako nesprávne uviedol, že jej bydlisko je I..J.-W. XX, C., pretože
jej bydlisko je M. XX, C.. Toto formálne pochybenie má za následok chybné rozhodnutie, pretože nevie
z akých dôvodov by mala vodiť deti do bydliska svojich rodičov (I..J.-W. XX, C.), aby sa mohli stretávať
s otcom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd nekonal v záujme detí, nesprávne posúdil dôkazy
získané v priebehu celého konania, ale najmä sa vyhol dôkazom, ktoré svedčili v prospech maloletých

detí, čím zjavne porušil ustanovenia Zákona o rodine, ako aj CMP a CSP. Navrhla, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a styk otca s maloletými deťmi L. a L. zakázal, zaviazal otca
prispievať na výživu maloletej L. 240 € mesačne a maloletej L. 210 € mesačne za obdobie od 1.5.2014
do 30.11.2016 a následne v každom ďalšom po sebe idúcom mesiaci a dlžné výživné zaviazal otca
zaplatiť najdlhšie v priebehu jedného roka.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 795 až 797 spisu) uviedol, že matka tým, že prezentuje
úspechy maloletých detí v škole, keďže má sklony k samochvále, pravdepodobne chce navodiť dojem,
že keď deti v škole prospievajú, tak im nič nechýba. Dokazuje to absenciu vedomostí u matky ovýchovnom procese, kde deti k svojmu prospechu potrebujú obidvoch rodičov, čo je vedecky dokázané
a ukotvené v medzinárodných dohovoroch a čomu matka bráni. Gro pozitívneho osobnostného rozvoja
dosiahli maloleté deti v predškolskom veku v úplnej rodine za jeho prítomnosti až do roku 2011, čo im

v súčasnosti umožňuje tieto výsledky dosahovať. Inicioval, aby deti začali hudobný odbor navštevovať
aj kvôli lepšiemu štúdiu cudzích jazykov a všeobecnému rozvoju s tým, že im zabezpečil aj elektronické
piano. Doložené rodinné fotografie potvrdzujú absenciu tráum, o ktorých matka účelovo tvrdí, že vznikli
počas jeho prítomnosti v rodine. Tieto tvrdenia matky ním doložené rodinné fotografie vyvracajú. Matka
sa snaží vykresliť zdravotný stav detí pomocou kvanta odborných medicínskych výrazov za vážny

chorobný stav vyžadujúci extra finančné náklady a extra starostlivosť, skoro až na JIS. Matka svojimi
afektívnymi stavmi a krikom stresovala deti a teraz zdôrazňuje, aké je dôležité, aby boli ušetrené pred
stresom, ale napriek tomu sú deti matkou permanentne zaťahované do konfliktu. Považuje rodinu
matky za hrozbu a zdroj stresu pre pozitívny osobnostný rozvoj maloletých detí a žiada o druhý
kontrolný posudok pre posúdenie vzťahov v rodine. Patologické praktiky matky o výchovnom procese
sa automaticky prenášajú do podvedomia detí ako modely správania, ktoré deťom nebudú na prospech

v ich budúcom osobnom a ani profesnom živote a permanentne ich stresujú. K názoru matky, aby
súd bezpodmienečne rešpektoval názor detí na styk, uviedol, že deti boli najprv izolované a následne
zmanipulované za pomoci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý matka často navštevovala zjavne
za účelom dodávať materiál v jej prospech. Tvrdenie matky, že sa nevytvoril vzťah medzi ním a deťmi
je v rozpore s rodinnými fotografiami v spise a je účelový a nepravdivý. Matka, resp. jej otec agresívne

pracuje na tom, aby úplne zničili pozitívny vzťah medzi ním a maloletými deťmi za podpory p. Y. z úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Už badať následky deštruktívneho vplyvu rodiny na deti cez matku,
ktorej boli zverené do starostlivosti. Tvrdenie matky, resp. jej otca, že súd koná v jeho prospech a nie v
prospech detí pri určovaní kontaktovania sa s ním, je nepravdivý. Vyjadril názor, že súd konal v prospech
detí, ale nedostatočne. Právna úprava má zabezpečiť ochranu maloletých detí pred takýmito ľuďmi,

ktorí sa tvária ako ich matka, resp. dedo a ktorí deti bezohľadne zneužívajú na svoje patologické ciele a
uprednostňujú svoj osobný prospech pred duševným zdravím maloletých detí. Rovnako je nepravdivé,
že sa doteraz nevyrovnal s rozpadom manželstva, veď kto by sa nevyrovnal s opustením miesta, kde
je vysoká koncentrácia agresívnych psychicky narušených osôb zneužívajúcich vlastné deti na ich
patologické ciele a kde chamtivosť je nad rodinnými hodnotami a pozitívnym rozvojom maloletých detí

a dobrými medziľudskými vzťahmi. Rovnako za nepravdivé označil tvrdenie, že sa nevyrovnal s tým,
že sa deti s ním odmietajú stretnúť. S istotou vie, že odmietavý názor detí nie je ich vlastný, ale je to
výsledok dlhodobej premyslenej manipulácie o čom svedčí fakt, že tesne po podaní návrhu na rozvod
manželstva boli deti prístupné k stretávaniu sa s ním a teraz už nie sú. Tiež uviedol, že matka beztrestne
ignorovala dve predbežné opatrenia a podaním trestného oznámenia na matku za ohováranie vyšlo

najavo, že matka má pravdepodobne afektívnu poruchu osobnosti a ohovárala ho, ako otca detí a tiež
neposkytla súčinnosť pri vypracovaní kontrolného posudku. Podanie návrhov na vyšetrenie matky nie
je agresia, ale podal ich preto, lebo matka je agresívna, čo zdedila po svojich rodičoch. Matka podozrivo
odkazuje na zistenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo evokuje u neho indíciu, že p. Y. je im
nejako zaviazaná. Matka, ako aj samotné maloleté deti sú pod manipulačným vplyvom deda W.. Q.,

ktorý najprv zmanipuloval matku, ako svoju jedinú dcéru pod hrozbou vydedenia a následne matka a
dedo zmanipulovali maloleté deti, aby odmietali s ním akýkoľvek kontakt, aj cez zahraničné dovolenky,
na ktoré matka s deťmi aj s ich starou matkou pravidelne chodia, ako to vyplýva z dokladovaných
sms správ v spise. Tvrdenia matky o jeho majetku a vlastnení obchodných spoločností a podielov
sú nepravdivé a účelové. Dlžné výživné je neúmerne vysoké a nepodložené tak, ako aj požiadavka

matky na výživné, ktoré rozhodnutie bolo odvodené z neúčinného rozsudku na čas do rozvodu, ktorý
nekorešponduje so skutočnosťou a vydaného pol roka potom, ako bolo manželstvo v auguste 2013
rozvedené. Matka a jej otec sa sťažujú na to, že súd spôsobil prieťahy v konaní, ale v skutočnosti ich
spôsobila matka so svojim zástupcom (otcom) cez obštrukcie viditeľné v spise, ktoré budú aj naďalej
generovať. Matka sa niekedy účelovo a formálne kriticky vyjadrí aj o práci úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny, konkrétne p. Y., aby odpútala pozornosť od skutočnosti, že ťahajú za rovnaký koniec,
kvôli vykalkulovanej ziskuchtivosti a neštítia sa pritom zneužívať ani malé nevinné deti a negatívne
ovplyvňovať ich osobnostné napredovanie.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca (č.l. 798 spisu) uviedla, že otec veľmi dobre vie, že deti

ho odmietajú a na žiadne stretnutia s ním nepôjdu, ale on potrebuje, aby mu súdy vydali nejaké
rozhodnutie, aby ju mohol vytrestať, t.j. podávať na ňu trestné oznámenia. Doteraz na ňu podal, o čom
má informácie, už tri trestné oznámenia. Vo svojom odvolaní sa „chváli ako potrestal“ tých, ktorí podľa
neho nekonali v jeho záujme (trestné oznámenie na sudcov JUDr. Levkušovú a JUDr. Červeňáka, naprávnu zástupkyňu JUDr. Širotníkovú). Vo svojom odvolaní v jednotlivých bodoch pomocou malých aj
veľkých klamstiev „zdôvodňuje“ ako všetko bolo nesprávne rozhodnuté a odôvodnené bez ohľadu na
objektívne skutočnosti. Skutočnosť je taká, že presne dodržiavala predbežné opatrenie o úprave styku

otca s deťmi a jeho návrh na výkon rozhodnutia bol súdom zamietnutý. Na druhej strane počas štyroch
mesiacov bolo vykonateľné predbežné opatrenie o prispievaní na výživu detí spolu 300 € mesačne, tak
toto predbežné opatrenie otec detí odignoroval. K odvolaniu otca, kde na adresu maloletej L. uvádza:
„Správa sa niekedy neuroticky a neúmerne situáciám podobne ako jej matka.“ uviedla, ako môže otec
to vedieť, resp. tvrdiť, keď už päť a pol roka nie je s deťmi v dlhšom kontakte. Jemu už nestačí, že jej

permanentne nadáva do duševne chorých, ale takto nadáva už aj svojmu dieťaťu. Nemôže očakávať od
štrnásť a pol ročného dieťaťa, ktorému neodôvodnene nadáva do duševne chorých, že keď ho stretne,
tak sa mu hodí okolo krku. Podľa jej názoru, celé odvolanie otca je účelové, obsahuje viacero právnych
nezmyslov, neodôvodnených tvrdení, až klamstiev. Myslí si, že aj vo svojom odvolaní proti rozsudku otec
uviedol dostatok ďalších dôkazov o tom, že jej návrh na zákaz styku je oprávnený.

6. Otec vo vyjadrení (č.l. 803 až 804 spisu) uviedol, že sa matka pravdepodobne opäť iba podpisuje pod
materiál svojho otca bez uváženia, keďže jej osobnosť jej nedovoľuje uvedomiť si negatívne dôsledky
jej konania na osobnostný vývoj maloletých detí, keďže sama vyrastala v prostredí, ktoré jej negatívne
ovplyvnilo jej osobnosť a v ktorom sú v súčasnosti aj maloleté deti. Prostredníctvom manipulácie sa
snaží matka a jej otec deti udržať v tejto virtuálnej realite, aby ich aj naďalej používali ako nástroje

na dosiahnutie svojich cieľov. Minulý rok mladšia dcéra L. mu v obálke bez spätnej adresy poslala
jeden z dvoch pozdravov k meninám a narodeninám, ktoré jej poslal do školy. Také niečo sa doteraz
nikdy nestalo a deti pozdravy, ktoré im posielal, vždy akceptovali. Svedčí to o negatívnom trende v
dôsledku manipulácie ich matkou a starými rodičmi. Matka ho obviňuje, že si snaží zadovážiť od súdu
nejaké rozhodnutie, aby ju mohol vytrestať. Podľa neho je takáto utkvelá predstava matky, resp. jej

otca dôvodom minimálne na zamyslenie sa o jej osobnostnom rozpoložení, resp. celého rodinného
prostredia, v ktorom sú maloleté deti izolované a automaticky preberajú názory, ktoré vo svojom okolí
počujú a ktoré sú podľa neho patologické. Pre objasnenie uviedol, že konajúca sudkyňa omylom
uviedla do zápisnice, že jeho pracovný pomer bol skončený dohodou, hoci na pojednávaní tvrdil, že
zamestnanecký pomer bol skončený zo strany zamestnávateľa okamžitým skončením pracovného

pomeru. Toto viedlo k nepodloženému a neúmernému navýšeniu sumy výživného. Následne sa aj po
jeho žiadosti JUDr. Širotníková proti rozsudku neodvolala, hoci čiastočné odvolanie formálne podala a
na odvolacom súde následne rozhodoval senát v zložení jedného sudcu. Na základe toho bol nútený
podať na JUDr. Levkušovú trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa
a sťažnosť na JUDr. Širotníkovú na advokátsku komoru na základe čoho bolo proti nej zahájené

disciplinárne konanie. Na JUDr. Červeňáka bol nútený podať trestné oznámenie pre podozrenie zo
zneužitia právomoci verejného činiteľa, keďže konajúci sudca ho zaviazal predbežným opatrením
prispievať na výživu detí spolu 300 € mesačne na základe matkou dokladovaných nákladov, ktoré
rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom. Následne podal žiadosť o nariadenie výkonu predbežného
opatrenia o úprave styku, ktorý súd prvej inštancie zamietol a v súčasnosti prebieha odvolacieho

konanie. Výživné na maloleté deti uhrádza od roku 2011 do súčasnosti, teda výživné je uhradené za
celé obdobie od rozvodu, takže jeho tvrdenia o tom, ako mu záleží na výchove detí sa nerozchádzajú s
činmi, ako to klamlivo tvrdí matka, resp. jej otec. K faktu v odvolaní, kde uviedol, že sa dcéra L. správa
niekedy neuroticky a neúmerne situáciám uviedol, že v spise je doložená novorodenecká správa, z
ktorej je zrejmý nález vo forme cýst na mozgu dcéry s upozornením rodičov na túto skutočnosť, ako

na potencionálny dôvod zníženej ovládateľnosti správania sa v ďalších rokoch detstva. Táto skutočnosť
sa naplno prejavovala potom, ako sa narodila mladšia dcéra L., ktorú začala staršia dcéra intenzívne
napádať. Správanie sa staršej dcéry od útleho veku bolo poznačené neurotickými a precitlivenými
prvkami, ktoré jej bolo potrebné vysvetľovať, aby sama dokázala rozlišovať, čo je dobré a čo už nie.
Namiesto toho, aby sa k tejto koordinácii vzťahov medzi maloletými sestrami pripojila ich matka, tak

vyhlásila, že staršia dcéra nemá žiadne problémy a lekársku novorodeneckú správu ignorovala, hoci
bola staršej dcére podávaná v novorodeneckom veku aj medikamentózna liečba (Nootropil). Podobne
ignorovali aj predbežné opatrenia o styku. Fakty o zdravotnom stave staršej dcéry boli potvrdené aj v
znaleckom posudku G.. T., ktorá cca v roku 2012 postrehla neurotické prvky správania u staršej dcéry
L.. Z jeho strany v žiadnom prípade nejde o nadávanie matke a staršej dcére L., ale ide o objektívne

zhodnotenie situácie a stavu na základe dôkazov doložených v spise kvôli eliminácii nežiaducich vplyvov
na duševné rozpoloženie matky a na elimináciu negatívneho osobnostného vývinu maloletých detí.
Uviedol, že návrh úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie
ako vecne správneho a dôvodného svedčí o tom, že sa ním zástupcovia úradu neoboznámili a v konanívystupujú hlavne ako pritakávači a zastupujú svoje vlastné záujmy namiesto záujmov maloletých detí a
súhlasia s patologickým prístupom matky v tejto kauze, keďže ju vo svojich správach vykresľujú mylne v
pozitívnom svetle, pričom sú maloleté deti nezvratne poškodzované a jeho vykresľuje úrad v negatívnom

svetle napriek tomu, že sa zasadzuje o ochranu detí.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca (č.l. 805-806 spisu) vyhlásila, že všetky stanoviská v tomto
súdnom konaní sú jej slobodným rozhodnutím a navrhla, aby všetko, čo otec uvádza na adresu jej
rodičov, považoval za irelevantné. Tieto nenávistné tvrdenia otca voči jej rodičom vyplývajú podľa jej

názoru z jeho duševnej poruchy. Cieľom jeho útokov boli sudcovia, ktorí o ňom rozhodovali, zástupkyňa
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny p. Y., ktorá pravdepodobne nekonala tak, ako otec chcel a bola
to aj jeho právna zástupkyňa, teda každý, kto mu bráni v dosiahnutí jeho cieľa, musí byť „potrestaný“.
Cieľom otca je dosiahnuť, aby bola označená za duševne chorú a aby deti boli zverené jemu do
osobnej starostlivosti. Toto všetko robil aj v posledných rokoch trvania manželstva, kedy ju aj deti
fyzicky a psychicky týral. To, čo sa mu nepodarilo dokonať počas manželstva, teraz sa o to snaží aj za

pomoci štátnych orgánov. Súdne konanie vrátane ďalších súdnych konaní a predbežných opatrení už
trvá šesť rokov, existuje už viac ako desiatka rôznych rozhodnutí, ktoré sú niekedy úplne protirečivé,
čo znamená, že vo väčšine prípadov neboli vydané v súlade s dokazovaním a právnym stavom, čo
len potvrdzuje jej hypotézu o ovplyvňovaní. Z uvedeného rámca nevybočuje ani tento rozsudok, voči
ktorému beží odvolacie konanie. Uviedla, že súd vo výroku o výživnom stanovil výživné len k 18.11.2016,

ale nezaviazal otca platiť do budúcnosti, z čoho vyplýva, že rozsudok je zmätočný a nevykonateľný. Je
presvedčená, že to, čo bolo potrebné v tomto súdnom konaní dokázať, bolo dokázané a nepovažuje už
za potrebné vyjadrovať sa k predkladaným nenávistným a nezmyselne ju obviňujúcim stanoviskám a
niekedy aj táraninám otca maloletých detí.

8. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny opäť žiadal
potvrdiť takúto formu styku, ktorú vo svojom stanovisku označila ako nekvalifikované a účelové,
čo zrejme úrad akceptoval a v záverečnom stanovisku na súdnom pojednávaní netrval na svojom
pôvodnom stanovisku, ale žiadal rozhodovať iba v záujme detí. Navrhla, aby odvolací súd na stanovisko
úradu vo svojom rozhodovaní neprihliadal. Je presvedčená, že v tomto konaní všeobecné súdy vážne

porušili práva detí v zmysle Ústavy SR a myslí si, že každý odborník na právo by jej dal za pravdu.
Napríklad už uplynulo tri a pol roka, keď rozhodnutie súdu o zverení detí do jej starostlivosti nadobudlo
právoplatnosť a súdy doteraz právoplatne a vykonateľne nerozhodli o povinnosti otca prispievať na
ich výživu. Tiež uviedla, že podľa § 44 CMP rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením, teda
vykonateľnosť predchádza právoplatnosti, avšak súd vo svojich výrokoch o výživnom uviedol, že otec

detí je povinný platiť výživné až po právoplatnosti rozsudku. Konštatovala, že zmeniť vykonateľnosť
rozsudku inak, ako uvádza zákon, súd nie je oprávnený.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu rodičov uviedol, že trvá na písomnej správe z 9.6.2016
o prešetrení rodinných a výchovných pomerov u rodičov maloletých detí, kde konštatoval, že na

základe zistených skutočností navrhuje určiť výživné na maloleté deti podľa možností, schopností a
majetkovýchpomerovotcaaprimeranepreukázanýmodôvodnenýmpotrebámmaloletýchdetí.Maloleté
deti odmietajú sa stretávať s otcom a ako dôvod udávajú negatívne zážitky s ním počas spolužitia v
detstve. Otca odmietajú, pretože ten sa k nim nesprával vždy vhodne a empaticky. Matka deklaruje, že
maloleté deti v stanovenom čase podľa rozhodnutia súdu čakajú na príchod otca a tiež, že ani ona ani

deti nie sú označené v danom uznesení ako povinné, iba otec je označený ako oprávnený sa s deťmi
stretávať.Otecpoukazujenanegatívnescénymatkypočasjehonávštevmaloletýchdetívčaseurčenom
pre styk s maloletými deťmi súdom. Otec vzhľadom na to prichádza za maloletými deťmi jedenkrát
mesačne z dôvodu, že nechce, aby to malo na maloleté deti negatívny vplyv. Na základe znaleckého
posudku neboli zistené vážne skutočnosti, ktoré by otca obmedzili vo výkone jeho rodičovských práv a

to v oblasti realizácie styku s maloletými deťmi. Pre zdravý vývin maloletých detí je dôležité výchovné
pôsobenie oboch rodičov, preto navrhli, aby bol styk otca s maloletými deťmi upravený v potrebnom
rozsahu, ktorý umožní otcovi výkon aj jeho rodičovských práv a nie len plnenie finančných povinností.
V tomto prípade vníma úrad za prioritný problém komunikáciu medzi rodičmi, ktorý je dôsledkom
narušených vzájomných vzťahov a ktoré sa premietli do úrovne komunikácie medzi bývalými manželmi,

ale aj vzťahov medzi otcom a deťmi. Úradom ponúknutú možnosť, použiť pre realizáciu styku otca s
maloletými deťmi odbornú pomoc referátu poradensko-psychologických služieb, matka odmieta s tým,
že túto pomoc využili už v roku 2014. Úpravu styku otca s maloletými deťmi je potrebné posudzovaťveľmi citlivo a výsostne individuálne s jednoznačným prihliadaním na prospech maloletých detí. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a dôvodný.

10. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Podľaods.2tohtoustanovenia,právneúčinkyúkonov,ktorévkonaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Podľaods.2tohtoustanovenia,právneúčinkyúkonov,ktorévkonaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o ú p r a v e s t y
k u otca s mal. L. a mal. L. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379
CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi viazaný podľa § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol
o úprave styku. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191
ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku presvedčivé a

s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že
v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi, v dôsledku čoho ani odvolací súd
nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti a zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v
konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce
právne závery, zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho
súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za

porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi
obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k
hodnoteniudôkazovaúvahámsúduuvedenýchvodôvodnenínapadnutéhorozsudkunečinírozhodnutie
nezákonným a nepreskúmateľným.

15.Právostykurodičasdieťaťomjeprávo,ktorévzniknetomurodičovi,ktorémuniejedieťarozhodnutím
súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď podľa
článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov

odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ Právo styku vyplýva z viacerých
ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho
rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1,podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä článku 9 bod
3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od
jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo

v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacim článkom 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého
je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy
rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-právnych väzieb. Zásadne nemožno

obmedzenie alebo zákaz styku vysloviť, ak uvádzané dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a
nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Je len logické, že v prípade konfliktného až nenávistného
vzťahu medzi rodičmi sa dieťa stáva nástrojom na vyporiadanie tohto vzťahu medzi rodičmi. Jediným
kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a
záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené
vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

16. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy rodičovských práv a povinností zaoberal
dôsledne a dospel k správnemu záveru, že v tomto prípade neboli preukázané okolnosti odôvodňujúce
zákaz styku otca s maloletými deťmi a rovnako neboli preukázané okolnosti, ktoré by odôvodňovali
iný rozsah styku, ako bol upravený uznesením Okresného súdu Michalovce zo 16.3.2015 č.k. 14C

47/2011-47 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 19.6.2015 č.k. 8CoP 152/2015-433. Pri
správnej výchove matky a tiež správnej príprave maloletých detí na styk s otcom (táto povinnosť matke
priamo vyplýva z rozhodnutia, ktorým boli maloleté deti zverené do jej výchovy) a správne zvoleného
prístupu otca akceptujúc predstavy detí pre realizáciu styku nehrozí deťom vo veku 14 a 15 rokov žiadne
potencionálna ujma na fyzickom alebo psychickom zdraví, naopak, rozhodnutím súdu sa eliminuje

eventuálne psychicky škodlivý dopad z hľadiska osobnostnej a morálnej ujmy na strane maloletých
detí v dôsledku ukončenia niekoľko rokov trvajúceho dohadovania, vzájomného osočovania a neúcty
medzi rodičmi. Odvolací súd zdôrazňuje, že je predovšetkým na rodičoch, aby svojim správaním, najmä
vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku a snažili sa o
jednotný postup rešpektujúc vôľu detí pri usmerňovaní a organizovaní programu počas styku. Odvolací

súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak nie sú rodičia schopní zvládnuť záťažové situácie súvisiace
s realizáciou styku, rozhodne by mali prijať spoluprácu ponúknutú Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v C. za účelom realizácie odborného poradenstva so zameraním na zlepšenie komunikácie medzi
nimi a harmonizáciu ich názorov predovšetkým na realizáciu styku. Rovnako zdôraznil, že ak by súd
zakázal styk otca s maloletými deťmi, nesplnil by povinnosti, ktoré vyplývajú Slovenskej republike zo

Zákona o rodine, Dohovoru o právach dieťaťa a Ústavy SR, a to chrániť záujmy rodiny a prispievať
aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-právnych väzieb. Zákazom styku by sa vyhliadky na
vytvorenie takýchto väzieb medzi otcom a maloletými deťmi postupne znížili a napokon zanikli, teda
žiadne prirodzené puto by nemalo nádej medzi nimi vzniknúť. Odvolací súd tiež poznamenáva, že
záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného

prostredia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.

17. K odvolacej námietke matky ohľadom neakceptovania vôle mal. L. a mal. L. odvolací súd konštatuje,
že deti sú vo veku, v ktorom sa stabilita ich zásadných názorov a vôle ešte len formuje a mení v závislosti
od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov, ktoré prirodzene vnímajú v

rodine matky vo vzťahu k otcovi, v dôsledku čoho sa javí byť ich vôľa nestála a môže podliehať zmene
v závislosti od týchto faktorov. Súd prvej inštancie citlivo zvážil dosah výpovede maloletých detí s
ohľadom na ich vek, rozumovú, ale i emocionálnu vyspelosť a následne správne prijal a vyhodnotil názor
maloletých detí ako relevantný pri posúdení frekvencie (rozsahu) styku po zohľadnení subjektívneho
faktoru na strane maloletých detí, ktoré v súčasnosti nemajú vytvorené väzby k svojmu otcovi. Odvolací

súd poznamenáva, že odmietanie mal. L. a mal. L. a ich nechuť stretávať sa s otcom, sama o sebe
nemôže byť dôvodom na zákaz styku a súd prvej inštancie úpravou styku splnil svoju zákonnú povinnosť
urobiť všetko preto, aby sa väzby medzi otcom a maloletými deťmi obnovili. Odvolací súd konštatuje, že
v priebehu konania na súde prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neboli produkované
také dôkazy, ktoré by opodstatňovali tak závažný zásah do výkonu rodičovských práv otca, akým je

nepochybne zákaz styku s maloletými deťmi a zároveň poukazuje na psychologické štúdie dokazujúce,
že uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v záujme detí, pretože tieto obidve role sú
nezastupiteľné. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie priznal otcovi právo na styk s maloletými
deťmi, ale rozsudok je iba právnym základom a jeho úspešnosť, t.j. realizácia styku bude ťažkopredstaviteľná v prípade, ak otec neupustí od svojich doterajších verbálnych útokov a nepodriadi svoje
správanie najlepšiemu záujmu maloletých detí, pretože nová právna úprava vykonávacieho konania
vyplývajúca z CMP v spojení s vyhláškou NS SR č. 207/2016 Z.z. precizuje postup súdu v rámci

vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť
núteným výkonom rozhodnutia a ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nielen správanie sa povinného pri
plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia súdu
o úprave styku.

18. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie nevykonal kontrolné znalecké
dokazovanie, odvolací súd dodáva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a
výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať
na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený
účastníkmi, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Odvolací súd dodáva, že
ani v priebehu odvolacieho konania nevznikla potreba vykonať tento otcom navrhnutý dôkaz, pretože

súd prvej inštancie skutočný stav potrebný pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi
spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami (§ 185 ods. 1 CSP a § 36 CMP).

19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii rodičov týkajúcej sa znaleckého posudku vypracovaného G..
K. T. (č. 11/2012) odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je len jedným z

dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať
a ako každý dôkaz je potrebné hodnotiť ho jednotlivo ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi.
Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho
odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí ho akceptovať v
prípade, ak by závery znalca nezodpovedali skutkovým zisteniam, resp. by boli v rozpore so zásadami

logiky, prípadne prekračovali rámec odborného posúdenia. Otázka vhodnosti konkrétnej úpravy styku
z hľadiska frekvencie, rozsahu, či obmedzení, nie je otázkou odbornou, ale právnym posúdením veci
a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. V tomto
prípade závery znaleckého posudku korešpondujú aj s ďalšími dôkazmi vykonanými vo veci, posudok
neobsahuje žiadne rozpory, podáva vyčerpávajúce odpovede na položené otázky a o jeho objektívnosti

odvolací súd nemal pochybnosti.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku
otca s maloletými deťmi ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

21. Podľa § 224 vety prvej CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a
počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

22. V rozsudku Okresného súdu Michalovce z 18.11.2016 č.k. 14C 47/2011-742 sa vyskytla zrejmá
nesprávnosť vo výroku o úprave styku v označení bydliska matky a maloletých detí, preto odvolací súd
v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 224 vety prvej CSP opravil výrok rozsudku súdu
prvej inštancie tak, že otec si maloleté deti prevezme v určenom čase v bydlisku matky a maloletých detí
na M. XX v C. a po skončení styku maloleté deti matke na tom istom mieste odovzdá.

23. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o v y ž i v o v a c e j
p o v i n n o s t i otca voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s §
219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho

podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď zaviazal otca prispievať na výživu
mal. L. 220 € mesačne a mal. L. 190 € mesačne od 12.8.2013, kedy rozsudok o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť do 30.4.2014. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti
o výživnom za obdobie od 12.8.2013 do 30.4.20414 je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní,

ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom
konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej
povinnosti k mal. L. a mal. L. na čas po rozvode manželstva od 12.8.2013 do 30.4.2014. Odvolací súd je
toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázanévšetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom za toto obdobie, v dôsledku čoho ani odvolací
súdnemápochybnostiosprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancie.Odvolacísúdjetohopresvedčenia,
že diferencovane určené výživné pre mal. L. 220 € mesačne a pre mal. L. 190 € mesačne za obdobie

od 12.8.2013 do 30.4.2014 je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého
rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
otca (1.300 €) a zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletých detí berúc do úvahy aj zvýšené výdavky
súvisiace so zdravotným stavom, ktoré boli preukázané v priebehu konania na súde prvej inštancie.
Odvolací súd konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 29.1.2014 č.k. 2P 162/2011-319 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 26.6.2014 č.k. 7CoP 99/2014-345 bol otec zaviazaný
prispievať na výživu mal. L. 220 € mesačne a mal. L. 190 € mesačne za obdobie od 7.6.2011 (návrh
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva) do 11.8.2013 (do
nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov) a nakoľko výživné bolo určené v
tomto prejednávanom prípade od 12.8.2013, v dôsledku čoho nemohla a ani nenastala zmena pomerov
v súvislosti s plynutím času, je rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom v rovnakej výške, t.j. 220 €

mesačne pre mal. L. a 190 € mesačne pre mal. L. na čas po rozvode manželstva, t.j. od 12.8.2013 do
30.4.2014 správne a zákonné. Odvolací súd tiež poznamenáva, že matka sa osobne stará o maloleté
deti a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu, nota
bene podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca berúc do úvahy, že svoju vyživovaciu
povinnosť voči deťom odvádza v prevažnej miere výkonom osobnej starostlivosti, preto sú bez právneho

významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva. Na základe vyššie uvedeného teda nie je možné
uzavrieť, že by úvaha súdu prvej inštancie v rámci vyhodnotenia dôkazov o vyživovacej povinnosti
otca voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva za obdobie od 12.8.2013 do 30.4.2014
nemala podklad vo vykonanom dokazovaní. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie o vyživovacej povinnosti otca voči mal. L. a mal. L. za obdobie od 12.8.2013 do 30.4.2014 ako

vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil vyššie uvedené dôvody.

24. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

25. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k dlhu na výživnom pre
mal. L. a pre mal. L. za obdobie od 12.8.2013 do 30.4.2014 dospel k záveru, že dlžné výživné pre mal.
L. je 1.608,13 € a pre mal. L. je 1.348,13 €. K tomuto záveru dospel na základe toho, že za obdobie

od 12.8.2013 do 30.4.2014 otec prispieval spolu na obe maloleté deti 64,86 € mesačne, teda na jedno
maloleté dieťa zaplatil 32,43 €. Podľa rozhodnutia súdu otec mal zaplatiť na výživu mal. L. za obdobie
od 12.8.2013 do 30.4.2014 1.900 € (8 x 220 € = 1.760 € a za 20 dní v auguste 2013 pri výživnom
7 € na jeden deň 20 x 7 € = 140 €) a na výživu mal. L. za obdobie od 12.8.2013 do 30.4.2014 mal
zaplatiť 1.640 € (8 x 190 € = 1.520 € a za 20 dní v auguste 2013 pri výživnom 6 € na jeden deň 20 x

6 € = 120 €). Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že otec mal zaplatiť za obdobie od 12.8.2013
do 30.4.2014 na mal. L. 1.900 € a po odpočítaní výživného, ktoré otec zaplatil 291,87 € (9 x 32,43 €)
dlžné výživné predstavuje za toto obdobie 1.608,13 €. Otec mal zaplatiť za obdobie od 12.8.2013 do
30.4.2014 na výživu mal. L. 1.640 € a po odpočítaní výživného, ktoré otec zaplatil 291,87 € (9 x 32,43 €)
dlžné výživné predstavuje za toto obdobie 1.348,13 €. Odvolací súd vzhľadom ku charakteru predmetu

konania, ktorým je určenie výživného pre maloleté deti a dĺžku konania (konanie začaté 15.3.2011),
zaviazal otca maloletých detí zaplatiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s
ust. § 232 ods. 3 vety prvej CSP. Určenie výživného mohol otec očakávať od začatia konania o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
(15.3.2011) a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu.

Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že
matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby
uspokojovať postupne tak, ako vznikali, aj keď mala v tomto období podstatne nižší príjem ako otec.
Navyše, javí sa byť účelné, aby dlžné výživné aspoň za obdobie od 12.8.2013, kedy rozsudok o rozvode
manželstva rodičov nadobudol právoplatnosť do 30.4.2014, v ktorom čase príjem otca bol 1.300 €, bolo

zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletých detí. Z
týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o dlžnom výživnom pre mal. L. a mal. L.
za obdobie od 12.8.2013 do 30.4.2014 zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

28. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

29. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak

súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť konania, ktoré
zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný
súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady

spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok
absencie niektorej jeho opodstatnenej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť
dôsledokobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitostialeboneodôvodnenosti,prípadneúplne
chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou
výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho

písomným vyhotovením, ale ja rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného
rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie
zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie
(článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri uplatnení, ale jeho obsahom je zákonom
upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu
a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie,
ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho
priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti

s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov
a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie
nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotno-
právne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

30. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k vyživovacej povinnosti
otca voči maloletým deťom L. a L. na čas po rozvode manželstva rodičov od 1.5.2014 sa neriadil
dôsledne ust. § 185 CSP a ust. § 36 CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o
vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, pretože riadne nezistil príjem otca a v zmysle Zákona

o rodine nevyhodnotil jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Konajúci súd sa obmedzil len na
všeobecné konštatovanie, že príjem otca 420 € mesačne vo firme A. D.. D. O..M.., v ktorej spoločnosti
je aj konateľom a spoločnosť vykazuje zisky, odôvodňuje určenie výživného pre mal. L. 150 € mesačne
a pre mal. L. 130 € mesačne od 1.5.2014 pri príjme matky 932,32 € v roku 2014, 912,55 € v roku
2015 a 1.424,55 € v roku 2016. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil, že na základe

výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I otec je jediným spoločníkom a konateľom A.
D.. D. O..M.. (č.l. 667 spisu) a uspokojil sa len s potvrdením o podaní daňového priznania k dani z
príjmu fyzickej osoby za rok 2013 až 2015, ktoré obsahuje len údaje o základe dane, preplatku dane
a dane na úhradu (č.l. 702-704 spisu) napriek tomu, že v prípade posudzovania možností, schopnostía majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, je tzv. vyšetrovacia zásada podľa §
36 CMP prelomená § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej,
než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu je povinný preukázať pred súdom: 1. príjmy z inej,

než závislej činnosti, 2. predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a 3.
umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie ďalších skutočností
potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplnil hociktorú z týchto povinností, dochádza k stavu, že
súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje zákonná
domnienka výšky príjmu, ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného, ktorý je stanovený ako

dvadsaťnásobok sumy životného minima. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ak si povinný
rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je
oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je
viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotno-právne následky
nesplnenia si uvedených povinností, nakoľko poučovacia povinnosť v zmysle § 160 CSP sa vzťahuje
len na procesné práva a povinnosti. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti

je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Vychádzajúc z
preskúmavaného spisu, že otec je zjavne podnikateľským subjektom a teda má príjem z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd prvej inštancie nezistil dostatočným spôsobom jeho pomery v
rozhodnom období, t.j. od 1.5.2014, pretože pri ustálení jeho príjmov vychádzal len zo základu dane
priznanéhozaroky2013až2015,ktoréniesúprezhodnotenievýsledkovhospodáreniapodnikateľského

subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné umožniť otcovi,
aby si splnil svoju edičnú povinnosť v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a pokiaľ ju nesplní, je
súd povinný vychádzať z jeho fiktívneho príjmu. Súd prvej inštancie rovnako dôsledne nezistil okolnosti
súvisiace s okamžitým skončením pracovného pomeru otca v spoločnosti D. D. C. S..D.. vo februári
2013 a dôsledne nezistil ani príjmové pomery otca po skončení tohto pracovného pomeru, resp., či

sa otec nevzdal pre neho výhodnejšieho zamestnania alebo majetkového prospechu. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností konajúci súd dospel k záveru, že
určené výživné od 1.5.2014 zodpovedá zákonným podmienkam Zákona o rodine, nakoľko len zhrnul
nedostatočne zistený skutočný stav ohľadom schopností, možností a majetkových pomerov povinného
otca bez toho, aby zistené skutočnosti zákonne vyhodnotil a riadne posúdil so zreteľom na okolnosti

prípadu. Z odôvodnenia rozsudku rovnako nie je možné zistiť na základe akých skutočností súd prvej
inštancie ustálil, resp. ohraničil vyživovaciu povinnosť do 18.11.2016, keďže z preskúmavaného spisu
nepochybne vyplýva, že ide o maloleté deti odkázané svojou výživou na rodičov a súd spravidla určuje
výživné do budúcna, ak nie sú dané okolnosti iného prípadu.

31.Vzhľadomnato,žesúdprvejinštancievydalnepreskúmateľnéazmätočnérozhodnutieovyživovacej
povinnosti otca voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva od 1.5.2014, ktorým postupom
znemožnilúčastníkomkonaniauskutočňovaťimpatriaceprocesnépráva,tedarelevantneargumentovať
v odvolacom konaní, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces a nedostatočne zistil
skutočný stav veci, pričom takéto nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti otca
voči maloletým deťom od 1.5.2014 podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1
CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom

smere, vysporiadať so všetkými odvolacími dôvodmi otca a námietkami matky vo vyjadrení, najmä vo
vzťahu k reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, dôsledne zistiť, z akých finančných
prostriedkov si otec zabezpečuje svoje životné náklady a to z toho uhla pohľadu, že eventuálne
špekulatívne správanie povinného rodiča nemôže súd vyhodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa, a
dôsledne zistiť skutočný stav veci vzhľadom na čas, ktorý uplynul od rozhodnutia prvoinštančného súdu,

posúdiť ho podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, t.j. o vyživovacej
povinnosti otca voči maloletým deťom od 1.5.2014 a dlžnom výživnom od 1.5.2014 a následne svoje
rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a úvahy,
ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.